Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/19/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. T. D., D. XXX/X, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., so sídlom Žilina, V. Tvrdého 17, IČO: 36 436 640, proti žalovanej: N. C., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. T. D., T.. G.. Q. XXXX, zastúpenej: JUDr. Andreou Vladárovou, advokátkou, so sídlom Žilina, Veľká Okružná 17, IČO: 51 407 442, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -419 zo dňa 08.06.2020, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku I. odvolaním nenapadnutom, ostáva n e d o t k n u t ý.

V ostatných výrokoch II. až IV. rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zastavil konanie v časti o určenie, že nehnuteľnosti vedené na LV XXX, v kat. úz. U. T. D., ako byt č. X na prízemí, vo vchode č. X., domu č. XX, na KNC 1079 so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku KNC 1079/1 a byt č. X na poschodí, vo vchode č. X so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku KNC 1079/1 neexistujú. Ďalším výrokom určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci U. T. D., zapísanej na LV č. XXX ako dom č. XX na KNC 1079/1 a KNC 1079/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 160 m2, a to v celosti. Zároveň súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území U. T. D., zapísaných na LV č. XXXX ako pozemky KNC 1079/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 44 m2, KNC 1079/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 69 m2, KNC 1080/2 záhrada o výmere 110 m2. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. , , Stavebného zákona, , , , , , , ako aj , , , vládneho nariadenia 93/1950, resp. a a Súd prvej inštancie konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania rodinný dom č. XX v kat. úz. U. T. D. je a vždy bol v právnom slova zmysle rodinným domom v celku bez jeho členenia na dva samostatné byty, a teda ako rodinný dom vcelku mohol byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Dospel k záveru, že tento rodinný dom nie je a ani nebol tvorený dvoma samostatnými bytmi na prízemí a v prvom nadzemnom podlaží. Vychádzal z toho, že v roku 1956 stavebníkovi Z. G. bolo vydané povolenie stavby predstavujúcej nadstavbu existujúceho rodinného domu na starých múroch a starých základoch. Zo znaleckého posudku V.. H. vyplynulo, že v roku 1941 bola prevedená nadstavba

na polovici prízemia, v roku 1955 bola prevedená ďalšia nadstavba ako prístavba k už prevedenej nadstavbe, čím dom č. XX sa stal poschodovým. V konaní nebolo preukázané, že od roku 1956 tak, ako to tvrdila žalovaná, rodinný dom č. XX bol tvorený dvoma samostatnými bytmi, čo nakoniec vyplynulo aj z rozhodnutia Okresného úradu Žilina zo dňa 8.3.2018, ktorým bol spochybnený aj znalecký posudok V.. I., na základe ktorého bol vykonaný zápis v katastri nehnuteľnosti s tým, že predmetný rodinný dom sa skladá z dvoch samostatných bytových jednotiek, a to byt č. 1 a byt č. 2. Následne potom časti domu, resp. časť označená ako byt č. X na I. poschodí, nemohol byť predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.9.2015, ako aj k tomu sa viažuce spoluvlastnícke podiely pozemkov. Okresný súd tak dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nedošlo k naplneniu definície bytu v danej veci. Absentuje rozhodnutie stavebného úradu a pri pochybnostiach, či jednotlivá miestnosť alebo súbor v miestnosti je samostatným bytom, rozhodne stavebný úrad. Takéto rozhodnutie súdu predložené nebolo, pričom výmer z roku 1956 nimi jednoznačne nie je. Aj podľa znaleckého posudku V.. I. pre byt č. X na poschodí bude (v budúcnosti) dobudované vonkajšie schodisko so samostatným vchodom, a teda v čase prevodu nebol splnený ani vlastný uzáver funkčného celku v zmysle právnej úpravy. Pokiaľ teda jednotlivé byty v rodinnom dome neexistovali, nebolo možné plnenie v zmysle kúpnej zmluvy z roku 2015 a jedná sa tak o absolútne neplatný právny úkon. Následne nemohla žalovaná darovacou zmluvou zo dňa 24.5.2018 nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému daru pri dodržaní zásady, že nikto nemôže previesť viac práv, ako má (dar v čase darovania neexistoval a ani nepatril darcovi). K obdobnému záveru dospel súd aj v súvislosti s prevodom pozemkov, ktoré boli vytvorené ako podiely k neexistujúcemu bytu č. X a vytvárali sa len za účelom prevodu tohto bytu tak, ako to vyplynulo z geometrického plánu a znaleckého posudku V.. I.. Boli naviazané na predaj domovej nehnuteľnosti (bytu) a s týmto spojené. Nemožno ich potom oddeliť obsahovo od kúpnej zmluvy. Pri rozhodnutí o náhrade trov konania konštatoval súd, že vo veci samej bol žalobca úspešný v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala prostredníctvom zástupcu odvolanie žalovaná (výroky II., III., IV.). Podľa nej došlo k procesnému pochybeniu, keď rozsudočný návrh nemá náležitosti či už po procesnej alebo hmotnoprávnej stránke. V danom prípade sa jednalo o synalagmatický záväzok a formuláciou výroku je potrebné zaistiť vzájomnú viazanosť plnenia, čo v tomto prípade v rozsudku vyjadrené nie je. Nesporne medzi účastníkmi kúpnej zmluvy došlo k vzájomnému plneniu a zo strany kupujúceho k zaplateniu kúpnej ceny vo vyjadrení 100,- eur. Nakoľko žalobca svoju vzájomnú reštitučnú povinnosť v zmysle nesplnil a v podanom žalobnom návrhu nevyjadril synalagmatickosť vzájomných plnení povinnosti strán, súd mal žalobu bez ďalšieho zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu vady žalobného návrhu. Odvolateľka tiež namietala rozpor medzi predbežným prejednaním sporu vo väzbe na tretí výrok napádaného rozsudku. Súd sa vyjadril tak, že nemožnosť plnenia sa viaže len na byt ako nehnuteľnosť. Prevod pozemkov mal byť riešený samostatne. Nemožno tak súhlasiť so záverom súdu, že tieto nehnuteľnosti (pozemky) boli bez pochybností prevedené len ako súčasť domovej nehnuteľnosti, resp. rodinného domu č. XX. Súd tak porušil zásadný inštitút, ktorého účelom je zefektívnenie sporového konania s cieľom prevencie prekvapivého rozhodnutia. Prvostupňový súd nesprávne posúdil, že rodinný dom č. XX vždy bol a je v právnom slova zmysle rodinným domom vcelku. Okresný súd mal za to, že výmer z roku 1956 nie je rozhodnutím a projektová dokumentácia nepreukazuje, že miestností sú bytom. Možno súhlasiť so záverom súdu, že užívacie povolenie predložené nebolo, ale nemožno vylúčiť, že neexistovalo. Od vydania stavebného povolenia a postavenie horného bytu v rodinnom dome uplynula doba 65 rokov a vzhľadom na medzerovitosť Štátneho archívu v Bytči nemožno tak striktne uzavrieť, že neexistovalo a nebolo vydané. Je zrejmé, že pôvodná stavba mala spodnú časť s miestnosťami a príslušenstvom, ktoré spĺňajú charakter obytných miestností ako byt. Následne bola zákonne povolená rozhodnutím stavebného úradu nadstavba rodinného domu o ďalšie miestnosti a príslušenstvo tak, aby tieto slúžili na bývanie druhej rodine (opätovne tvorili funkčný celok). Stavba tak preukázateľne existovala a bola využívaná ako byty, naviac v konaní nebol tvrdený a preukázaný ani jeden dôkaz, že by stavebný úrad vyvodzoval voči stavebníkovi nejaké sankcie, že by mal pochybnosti alebo výhrady voči nadstavbe prvého poschodia. Súd prvej inštancie sa mal zaoberať aj tým, že v 50.-tych rokoch minulého storočia sa nepovoľovalo užívať byt v rodinnom dome, aj keď miestnosť slúžila na bývanie a mohla byť posudzovaná ako byt. Dôležitým bolo účelové určenie miestnosti podľa pojmového znaku byt. Otázku stavebného určenia bytu bolo potrebné posudzovať podľa vtedy platných predpisov, a to , resp. Tieto predpisy nemali samostatnú definíciu bytu tak, ako to definuje explicitne následná právna úprava. Odvolateľka tvrdí, že byt na prízemí a byt na vrchnom poschodí existovali od roku 1956 a účelovo boli využívané ako byty bez ohľadu na to, či bolo vybudované vonkajšie schodisko alebo nie. Odvolateľka spochybnila závery súdu, v ktorých odkazoval

na rozhodnutie Okresného úradu Žilina z 8.3.2018, nakoľko toto rozhodnutie nie je právoplatné a neprešlo súdnym prieskumom, preto pre súd nie je záväzné. Prvostupňovému súdu odvolateľka vyčítala, že si sám urobil bez vypočutia účastníkov, znalca a prípadnej ohliadky na mieste samom úsudok o tom, že miestnosti netvorili súbor usporiadaný do funkčného celku, čím nebola naplnená požiadavka na splnení charakteru bytov. Žalovanej tak neostáva nič iné, len zotrvať na svojom názore, že predmet kúpy de facto a de iure existoval. Právny predchodca žalovanej U. C. nadobudol od žalobcu vlastníctvo k bytu s poukazom na ustanovenia na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu s vlastníkom domu zo dňa 23.9.2015. Nejednalo sa o prevod na základe zmluvy o výstavbe, stavbe alebo nadstavbe domu, ani dedením, ani rozhodnutím štátneho orgánu. Táto zmluva spĺňala všetky náležitosti podľa ust. Zmluva tak bola platná, a preto mohol previesť U. C. nadobudnuté vlastníctvo na žalovanú. Podľa názoru žalovanej zásadnou otázkou, ktorú bolo treba v spore vyhodnotiť, bola i vôľa strán pri uzatváraní zmluvy. Keďže súd zamietol navrhovaný výsluch strán sporu a znalca, ktorý vypracovával znalecký posudok nevyhnutný pre zápis do katastra nehnuteľnosti a bol na mieste samom, žalovaná nemala možnosť sa k uvedenému vyjadriť. Žalobca ako predávajúci mal záujem odpredať právnemu predchodcovi žalovanej vrchnú časť rodinného domu, a preto sa treba zamerať na základný princíp výkladu zmlúv. Priorita výkladu zakladá platnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý zakladá neplatnosť zmluvy, ak sú možné obidva výklady. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, nie zásadou. Odvolateľka tiež ako nesprávny napadla výrok o trovách konania, keď podľa nej vo výroku I. bolo konanie zastavené a súd mal rozhodnúť podľa s tým, že zastavenie procesne zavinil žalobca. Súd však tomuto priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žiadala preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil, žalobu zamietol a priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania, prípadne zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril žalobca. Pokiaľ žalovaná namietala, že súd sa v rozsudku odklonil od svojho predbežného právneho posúdenia veci, ktoré vyslovil na predbežnom prejednaní sporu, s týmto tvrdením sa nestotožnil. Súd na predbežnom prejednaní sporu uviedol svoje predbežné právne posúdenie a predpokladaný termín pojednávania, pričom súd s poukazom na následne vykonané dokazovanie nie je svojim predbežným právnym posúdením veci viazaný. Z tohto dôvodu sa od neho môže na pojednávaní odkloniť. Predbežné posúdenie nie je rozhodnutím vo veci samej. V tomto prípade sa žalobca plne stotožnil s odôvodnením rozsudku, kde súd prvej inštancie uviedol, prečo žalobca je výlučným vlastníkom nielen stavby, ale aj nehnuteľnosti predstavujúcich priľahlé pozemky. Súd správne dospel k záveru, že tieto nehnuteľnosti boli naviazané na hlavný predmet kúpnej zmluvy, a to rodinný dom, resp. neexistujúci byt č. X. Tieto nehnuteľnosti boli bez pochybností prevedené len ako súčasť domovej nehnuteľnosti. Z kúpnej zmluvy nevyplýva, že tieto mali tvoriť samostatný, ničím nepodmienený predmet prevodu. Súd tiež správne rozhodol, že v tomto prípade sa jedná o rodinný dom a nie dom bytový. Charakter domu č. XX, ako rodinného, vyplýva aj z predložených znaleckých posudkov dotknutých znalcov, ktorí pri popise stavby konštatovali, že sa jedná o rodinný dom. S oboznámením dedičských rozhodnutí, najmä znaleckého posudku V.. H. vyplynulo, že stavba bola ako rodinný dom v evidencii nehnuteľnosti až do sporného prevodu v roku 2018. Súd tiež správne konštatoval, že údaje katastra sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Stavba bytovým domom nie je, kód stavby priradený k nehnuteľnosti na príslušnom LV nie je podstatný. Dom č. XX spĺňal zákonnú definíciu „charakteru rodinného domu“ aj podľa právnej úpravy Ani výmerom z roku 1956 rodinný dom č. XX nebol rozdelený na dva samostatné byty v právnom slova zmysle. Rozhodnutím stavebného úradu o nadstavbe rodinného domu na starých základoch a starých múroch je súd viazaný a nemôže v tomto konaní bez náležitého preukázania a doloženia potrebných rozhodnutí v stavebnom konaní polemizovať ohľadne charakteru predmetných nehnuteľností ako (bytového) rodinného domu pozostávajúceho z dvoch samostatných bytov. Rozhodnutie stavebného úradu o existencii dvoch samostatných bytov v tomto rodinnom dome, ako predmetom občianskoprávnych vzťahov, v danom prípade absentuje, pretože neexistuje. Pri zodpovedaní otázky, či súbor miestností, prípadne jednotlivá obytná miestnosť je bytom, je nutné vychádzať zo stavebnotechnických predpisov, pričom rozhodujúci je kolaudačný stav, nie faktický spôsob užívania. Preto je irelevantné, akým spôsobom bol rodinný dom č. XX užívaný. Už aj vládneho nariadenia č. konštatoval „stavebný úrad vykoná na žiadosť stavebníka miestne šetrenie, zistí, či stavba bola uskutočnená podľa potvrdeného stavebného projektu, či stavba bola uskutočnená riadne a odborne, či stavba je už spôsobilá, aby mohla byť bez závad užívaná“. Podľa výsledku miestneho vyšetrenia vysloví stavebný úrad, či, odkedy a poprípade za akých podmienok možno stavbu užívať. Žalobca sa tak stotožňuje so stanoviskom okresného súdu, že v čase prevodu predmetné byty neexistovali a plnenie v zmysle kúpnej zmluvy tak bolo nemožné. Takýto úkon je

absolútne neplatným právnym úkonom. Pri závere o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy z roku 2015 nemohla darovacia zmluva z roku 2018 spôsobiť vznik vlastníctva u žalovanej. K námietke o správnosti rozhodnutia pri trovách konania sa žalobca opäť stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, keď v zmysle súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ako žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto súd správne v rozsahu 100 % priznal jej náhradu trov. Aj po čiastočnom späťvzatí návrhu sa súd zaoberal otázkou, či existovali jednotlivé byty, avšak v rámci prejudiciality. Nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia a jeho správnosť, žiadal, aby odvolací súd rozsudok potvrdil.

4. Vo vyjadrení žalovanej k vyjadreniu žalobcu táto uviedla, že rozsudok nie je možné potvrdiť v časti, v ktorej bolo žalobe vyhovené, nakoľko súd prvého stupňa sa nezaoberal vecou z hľadiska vzájomnej podmienenosti plnení žalobcu a žalovanej. Opakovane poukázala na skutočnosť, že sa jedná o synalagmatický záväzok. Čo sa týka predbežného právneho posúdenia veci, nie je to rozhodnutím vo veci samej, avšak žalovaná v tejto časti odvolania poukázala na to, že nie je zrejmé, na základe akých nových skutkových okolností a dôkazov sa odklonil prvostupňový súd od pôvodne prezentovaného názoru. Čo sa týka charakteristiky rodinného domu č. XX, tu nesprávne pochopil žalobca, že by sa žalovaná odvolávala na to, že stavba nie je rodinným domom. Bol to práve žalobca, ktorý chcel posudzovať nehnuteľnosť ako obytný dom a žalovaná má za to, že nehnuteľnosť je rodinným domom s dvoma bytmi a takýmto domom ostal aj po uzavretí kúpnej zmluvy. V ostatnom poukázala na vyjadrenia prezentované v odvolaní.

5. V ďalšom vyjadrení žalobca uviedol, že pokiaľ sa domáha žalovaná hodnotenia tzv. synalagmatického záväzku, súd sa týmto nemohol zaoberať, lebo predmetom konania nebola žaloba na plnenie, ale žaloba na určenie. Súd tak rozhodoval v zmysle o tom, či tu právo je alebo nie je . V ostatnom poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie a žiadal rozsudok potvrdiť.

6. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v intenciách ust. a a postupom bez nariadenia pojednávania podľa odvolaním napadnutý rozsudok v jednotlivých výrokoch podľa ust. ako vecne správny potvrdil. Vo výroku I. odvolaním nenapadnutom, ostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

7. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, zo spisového materiálu a zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Je nepochybné, že v konaní sa riešila otázka, či kúpnopredajnou zmluvou a následne zmluvou darovacou v roku 2015, resp. v roku 2018 mohol byť predmetom prevodu byt č. X, nachádzajúci sa na poschodí rodinného domu č. 37, nachádzajúceho sa v kat. úz. U. T. D.. Žalobca sa domáhal voči žalovanej určenia vlastníckeho práva s tým, že v roku 2015 nepochybne bol vlastníkom rodinného domu č. XX, v kat. úz. U. T. D.. Dňa 23.9.2015 ako predávajúci s kupujúcim U. C. uzavrel kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej kupujúcemu odpredal byt č. X, na I. poschodí, vo vchode č. 1 so spoluvlastníckym podielom 12618/23933 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku KNC 1079/1, 1079/2, 1079/3 a 1080/2. O zmluve rozhodol Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor, ktorý povolil vklad zmluvy a následne bol vykonaný zápis nového vlastníka k bytu č. X. Uzatvoreniu zmluvy predchádzalo vyhotovenie znaleckého posudku V.. I. z 29.7.2015, ktorého predmetom bolo rozdelenie stavby - domu na dve bytové jednotky a stanovenia spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a zariadeniach domu č. súp. XX s príslušenstvom k bytom č. X a X. . Z úlohy znalca vyplynulo, že mal vykonať rozdelenie stavby - domu na dve bytové jednotky a stanoviť spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a zariadeniach domu a vytvoriť spoluvlastnícke podiely z pozemkov prislúchajúcich k domu. Ako právny podklad znalec uviedol , v spojení s vyhláškou č. a , resp. , ktorou sa taktiež mení Darovacou zmluvou bol byt č. X v rodinnom dome č. XX, kat. úz. U. T. D. prevedený na obdarovanú - žalovanú v tomto konaní. Súd prvej inštancie sa oboznámil s jednotlivými listinnými dôkazmi, z ktorých vyplynulo, že dom č. XX v obci U. T. D. bol pravdepodobne postavený v roku 1922, v roku 1941 bola prevedená nadstavba na polovici prízemia a v roku 1955, resp. 1956 bola prevedená ďalšia nadstavba, čím sa stal dom poschodovým. Pokiaľ bol dom predmetom právnych úkonov v minulosti, resp. predmetom dedenia, vždy bol opisovaný ako rodinný dom č. XX bez zmienky o tom, že by v dome existovali dva samostatné byty. Je však zrejmé, že dom bol v minulosti po nadstavbe v roku 1956 užívaný dvoma rodinami, pričom jedna rodina bývala v prízemí rodinného domu, druhá rodina na poschodí rodinného domu. Žalobca získal vlastníctvo k rodinnému domu darovacou zmluvou v roku 2014.

8. Na základe takto zistených skutočností je možné konštatovať, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle ust. poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. zdôvodnil. Pokiaľ teda žalovaná rozporovala správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie s poukazom na procesné pochybenia, prípadne nesprávne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci, s týmto sa odvolací súd nestotožnil. Vo svojom odvolaní žalovaná neuviedla žiadne skutočností, ktoré by neboli preskúmané súdom prvej inštancie, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, a preto potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v jednotlivých napadnutých výrokoch odvolaním ako vecne správne potvrdil. Pokiaľ sa jedná o námietku nesprávneho výroku, v tomto prípade súd prvej inštancie rozhodoval o určení vlastníckeho práva. Dospel k záveru, že vlastníkom v minulosti a aj v čase rozhodovania súdu je žalobca, nakoľko vlastníctvo nadobudol zmluvou v roku 2014. Pokiaľ boli urobené v roku 2015, resp. 2018 právne úkony, na základe ktorých malo dôjsť k zmene vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti označenej ako byt č. X, na poschodí rodinného domu č. XX, tieto úkony vyhodnotil súd ako absolútne neplatné, nakoľko predmet prevodu vlastníckeho práva, resp. darovania, neexistoval. Podľa názoru odvolacieho súdu v tomto prípade nie je preto potrebné, aby výrok rozsudku obsahoval aj výrok, ktorým by bol zaviazaný žalobca na vrátenie kúpnej ceny (nebolo rozhodované v zmysle ust. a nasl. ). Čo sa týka záverov o tom, že predmetom prevodu bol byt č. X spoločne s podielom na spoločných častiach domu a spoločných pozemkoch, ako uviedla samotná žalovaná, jej právny predchodca nadobudol „byt č. 2“ v zmysle Pri takomto prevode nie je možné samostatne predávať byt a samostatne predávať podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu alebo pozemkoch. Preto aj v tomto prípade závery súdu o tom, že pozemky boli predávané len preto, že predstavovali spoluvlastnícky podiel k bytu č. X v rodinnom dome, vyplýva, že neboli samostatným predmetom predaja. Ak teda neexistoval byt, neexistoval k tomu ani podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemkov. V tomto prípade sa aj odvolací súd stotožnil s názorom žalobcu, že predbežným posúdením veci súd nie je viazaný a konečné rozhodnutie vo veci príjme po vykonanom dokazovaní. Čo sa týka existencie bytu v dome č. XX, aj odvolací súd sa stotožnil s tým, že v minulosti nič nenasvedčovalo tomu, že by rodinný dom č. XX bol stavebnými úpravami (nadstavbou) zmenený na rodinný dom s dvoma bytovými jednotkami (bez ohľadu na to, či v dome samostatne v jeho častiach bývali dve rodiny). Predmetom prevodu rodinného domu č. XX v minulosti vždy sa jednalo o prevod rodinného domu ako celku, prípadne podielov jednotlivých spoluvlastníkov, čo zo strany účastníkov nebolo nijako spochybnené. Navyše, do roku 2015, bol dom takto evidovaný aj v katastri nehnuteľnosti. Až na základe posudku V.. I. bola vykonaná zmena zápisu, pričom samotný znalec sa odvoláva na právne predpisy, v zmysle ktorých došlo k rozdeleniu rodinného domu na byty, na predpisy platné v tom čase. Správne potom stanovil súd prvej inštancie, že pokiaľ neexistovalo stavebné rozhodnutie (či už stavebné povolenie alebo užívacie, tzv. kolaudačné povolenie), nebolo možné konštatovať, že rodinný dom tvoria dve samostatné bytové jednotky bez ohľadu na to, či takto bol rodinný dom v minulosti užívaný alebo nie. Rozhodnutie Okresného úradu Žilina len potvrdil závery súdu prvej inštancie, že na základe znaleckého posudku V.. I. nemohlo dôjsť k vytvoreniu dvoch bytových jednotiek v rodinnom dome. Ak teda na základe rozhodnutia stavebného úradu, či už v súčasnej dobe alebo v minulosti, nedošlo o posúdení odborných otázok k tomu, či je možné vytvoriť v rodinnom dome č. XX v U. T. D. dve samostatné bytové jednotky a týmto orgánom o tom nebolo rozhodnuté, len s poukazom na existujúci užívací stav rodinného domu dvomi rodinami a znaleckého posudku Ing. Mráza nemohli samostatné bytové jednotky vzniknúť. Znalec nemôže meniť charakter bytu. To môže rozhodnúť stavebný úrad. Len na základe posudku tak nemohlo dôjsť k zmene. Správne potom súd prvej inštancie vo veci rozhodol, keď prejudiciálne posúdil kúpnu a darovaciu zmluvu z roku 2015 a 2018 ako neplatné s konštatovaním, že vlastníkom je naďalej žalobca. Pokiaľ žalovaná poukazovala na rozhodnutie o trovách konania v súvislosti s čiastočným späťvzatím žaloby, zo skutkového stavu v podstate k späťvzatiu nedošlo, na základe upresnenia žalobcu bol len upravovaný navrhovaný petit z hľadiska skutkového vymedzenia žaloby a hmotnoprávnych dôsledkov „späťvzatia“ k zmene „o čom má súd rozhodovať“ v konaní, nedošlo. Správne potom súd prvej inštancie konštatoval, že vo veci samotnej bol žalobca úspešný a priznal mu voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. v spojení s a žalobcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).