Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Sa-23-2021.pdf
PDF · 134.62 KB
Case nature
Area
Subarea
10Sa/23/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudca JUDr. Pavol Tkáč, v právnej veci žalobcu: N. H. K., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: O. M. L., bez dokladov totožnosti, trvale bytom: K. G., H. Y., G. Y., O. M. L., toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, Sečovce, právne zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Račianska cesta 71, 810 05 Bratislava, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Banská Bystrica, Skuteckého 19, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutie žalovaného č.: PPZ-HCP-BB4-63-073/2021-AV zo dňa 13.08.2021, o predĺžení zaistenia žalobcu, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalovaný rozhodnutím č.: PPZ-HCP-BB4-63-073/2021-AV zo dňa 13.08.2021 rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v ďalšom texte aj: „zákon o pobyte cudzincov“) od 13.08.2021 a zároveň v zmysle tohto ustanovenia stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, najviac však do 30.09.2021. Zároveň bol žalobca ako účastník konania umiestnený do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach (v ďalšom texte aj: „ÚPZC Sečovce“) podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov.
2. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia vyššie označeného rozhodnutia žalovaného a nariadenia bezodkladného prepustenia zo zaistenia. V žalobe namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Vyslovil názor, že vzhľadom na preukázaný skutkový stav vo veci už nie je ani len predpoklad naplnenia účelu zaistenia a z tohto dôvodu považuje za neúčelné aj predĺženie lehoty jeho zaistenia. Vo veci nedošlo od 15.12.2020 k žiadnemu posunu smerujúcemu k zabezpečeniu náhradného cestovného dokladu zo strany zastupiteľského úradu Vietnam a odo dňa posledného predĺženia lehoty zaistenia dňa 11.06.2021 došlo iba k opätovnému odoslaniu urgencií zo strany ÚPZC Sečovce na ÚPZC Medveďov, ktorý následne taktiež zasielal urgencie na príslušný zastupiteľský úrad vo veci vydania náhradného cestovného dokladu pre žalobcu, pričom im bolo uvedené, že úrad nedisponuje odpoveďou z domovskej krajiny potrebnej k vybaveniu náhradného cestovného dokladu. Nedošlo tak k žiadnemu posunu vo veci vybavenia náhradného cestovného dokladu, aj keď poskytol zariadeniu pre cudzincov všetky svoje osobné údaje nevyhnutné k jeho stotožneniu v domovskej krajine. Žalobca poukázal aj na obsah rozsudku konajúceho súdu vydaného v konaní sp. zn. 9Sa/19/2021 zo dňa 23.07.2021, ktorým súd rozhodol vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB4-62-046/2021-AV zo dňa 11.06.2021, ktoré sa týkalo predchádzajúceho predĺženia zaistenia tak, že predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie. Jedným z dôvodov, pre ktoré súd považoval žalobu žalobcu za dôvodnú, bola námietka ohľadom nezrozumiteľnosti úkonov, ktoré bude potrebné vykonať pre jeho úspešné vyhostenie, a teda správnemu súdu sa na základe skutkových okolností vytratila odpoveď na základnú otázku, či je výkon administratívneho vyhostenia žalobcu aspoň potencionálne možný. Poukázal na odpoveď na urgenciu z ÚPZC Medveďov doručenej dňa 30.07.2021 do ÚPZC Sečovce, v ktorej je uvedené, že ÚPZC Medveďov dňa 30.07.2021 telefonicky kontaktoval pracovníka zastupiteľského úradu Vietnamu, pričom zastupiteľský úrad do dňa vydania napadnutého rozhodnutia nedisponuje žiadnymi novými relevantnými informáciami zo strany Vietnamu a ďalej z tejto odpovede vyplýva, že na základe nariadenia Vietnamu v súčasnosti nie je možné vystavenie náhradného cestovného dokladu kvôli pandemickej situácii COVID-19. Naviac, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalobca nijako nešpecifikuje, aké ďalšie úkony ešte plánujú policajné útvary vykonať za účelom vystavenia náhradného cestovného dokladu, tak aby zabezpečili jeho administratívneho vyhostenie, čo by odôvodňovalo účelnosť a efektívnosť predĺženia zaistenia do 30.09.2021. Tieto skutočnosti v rozhodnutí žalovaného chýbajú, napriek tomu, že na ich absenciu už poukázal súd v konaní o žalobe proti rozhodnutiu sp. zn. 9Sa/19/2021. Vzniknutú situáciu (a to aj v súvislosti s dlhodobou nečinnosťou štátnych orgánov Vietnamu) v žiadnom prípade nemožno pripísať na ťarchu žalobcu. V jeho prípade tak existujú faktické prekážky administratívneho vyhostenia, čo spôsobilo zánik účelu zaistenia a následne nemožnosť predĺženia lehoty zaistenia žalobcu.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 07.09.2021 podrobne opísal chronológiu úkonov a opatrení smerujúcich k rozhodnutiu o zaistení žalobcu a následne aj o predĺžení jeho zaistenia a zároveň poukázal na to, že sa intenzívne zaujímal o opis procesu, ktoré umožňujú zaradenie štátneho príslušníka tretej krajiny do spoločnej návratovej operácie, ktorá je súčasťou aktivít organizovaných agentúrou FRONTEX, a s pomocou ktorej je možné reálne vyhostenie štátneho príslušníka tretej krajiny. Štátny príslušník tretej krajiny pritom môže byť zaradený do tejto návratovej operácie v prípade, ak disponuje platným cestovným dokladom alebo platným náhradným cestovným dokladom a nie sú známe žiadne prekážky realizácie odsunu. Pri posudzovaní reálnosti vyhostenia sú v informačnom systéme IRMA k dispozícii aj informácie týkajúce sa podmienok cestovania do tretích krajín v súvislosti s pandémiou COVID-19 zo strany leteckých spoločností a tretích krajín, pričom posledná aktualizácia bola dňa 22.07.2021, z ktorej vyplýva, že povolený vstup do krajiny je okrem štátnych príslušníkov Vietnamu aj držiteľom diplomatických a služobných pasov za podmienok presne určených, a teda z toho má žalovaný za to, že aj v období ovplyvnenom pandemickou situáciou spôsobenou ochorením COVID-19 stále existuje reálna možnosť návratu, resp. vyhostenia žalobcu do domovského štátu. V tej súvislosti poukázal na predchádzajúce realizácie návratov štátnych príslušníkov Vietnamskej socialistickej republiky, pričom napr. podľa Ročenky Úradu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava za rok 2019 bolo v roku 2019 realizovaných 33 administratívnych vyhostení štátnych príslušníkov Vietnamskej socialistickej republiky. Aj z tohto má za to, že výkon vyhostenia je skutočne potencionálne možný. O reálnosti vyhostenia podľa žalovaného svedčí aj to, že už počas prvej fázy vybavovania náhradného cestovného dokladu bol žalobca zaradený do spoločnej návratovej operácie, ktorá je súčasťou aktivít organizovaných agentúrou FRONTEX, a z ktorej bol vyradený vzhľadom na aktuálnu neúspešnosť vybavenia náhradného cestovného dokladu. Žalovaný poukázal aj na aktuálne zistenú informáciu, podľa ktorej dňa 08.09.2021 telefonickým zisťovaním žalovaného v ÚPZC Sečovce bolo zistené, že prostredníctvom európskej styčnej dôstojníčky pre návrat (EURLO) p. R. D., prostredníctvom jej kancelárie v Hanoji bolo zistené, že Vietnamská socialistická republika dňa 06.09.2021 oficiálne potvrdila schopnosť realizovať readmisnú zmluvu podpísanú medzi Slovenskou republikou a Vietnamskou socialistickou republikou v otázkach identifikácie a návratu prostredníctvom kancelárie v Hanoji. Táto informácia bola následne potvrdená aj písomnosťou, ktorá je evidovaná aj v administratívnom spise pod č.: PPZ-HCP-BB4-63-077/2021-AV. Žalovaný ďalej uviedol, že neustále sú vykonávané kroky smerujúce k vybaveniu náhradného cestovného dokladu a taktiež aj v realizácii administratívneho vyhostenia. Z uvedeného preto uzavrel, že rozhodnutie o predĺženie lehoty zaistenia je dostatočne odôvodnené, táto doba zaistenia je nevyhnutná, zariadenie počas tejto doby vykonáva a vykoná všetky dostupné údaje smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Pri rozhodovaní sa žalovaný zaoberal a bral do úvahy individuálne okolnosti daného prípadu a podľa dôkazov a zistených okolnosti dospel k záveru, že skutočne môže dôjsť k naplneniu účelu, ktorému má zaistenie slúžiť, teda dôvody podľa ustanovenia § 88 ods. 11 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Zároveň poukázal na to, že je potrebné brať do úvahy potrebu eliminovať riziko úteku žalobcu a jeho skrývania sa, ktoré u neho vzhľadom na predchádzajúce neoprávnené pobyty na území členských štátov považuje za reálne. Podľa žalovaného je potrebné zohľadniť aj existujúcu dôvodnú obavu z
pokračujúceho nelegálneho pobytu na území Slovenskej republiky alebo iných členských štátov, čo žalobca viackrát spomenul a je zachytené aj v zápisniciach v administratívnom spise.
4. Krajský súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23.09.2021, ktoré pojednávanie vykonal v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, ktorí svoju neprítomnosť včas a riadne ospravedlnili.
5. Z administratívneho spisu bol zistený tento skutkový stav: Rozhodnutím Mobilnej jednotky Policajného zboru Banská Bystrica č.: PPZ-HCP-BB4-88-009/2020-AV zo dňa 11.12.2020 bol žalobca administratívne vyhostený podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko sa na území Slovenskej republiky zdržiaval neoprávnene. Zároveň mu bol uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a územie všetkých členských štátov Európskej únie na dobu troch rokov.
6. Rozhodnutím Mobilnej jednotky Policajného zboru Banská Bystrica č.: PPZ-HCP-BB4-88-016/2020- AV zo dňa 12.12.2020 bol žalobca zaistený dňom 12.12.2020 podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie však na štyri mesiace do 12.04.2021, a to podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov a zároveň bol podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach.
7. Z administratívneho spisu je zrejmé, že u žalobcu opakovane dochádzalo k predĺženiu lehoty zaistenia, naposledy napadnutým rozhodnutím, predtým rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB4-63-046/2021- AV zo dňa 11.06.2021, kde bolo u žalobcu predĺžené zaistenie podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov od 12.06.2021, najdlhšie do 13.08.2021. Proti tomuto rozhodnutiu bola vo veci podaná správna žaloba, ktorej bola pridelená na tunajšom súde sp. zn. 2Sa/21/2021.
8. Z obsahu pripojeného rozsudku tunajšieho súdu č.k. 2Sa/21/2021-20 zo dňa 23.07.2021 bolo zistené, že týmto rozsudkom bolo rozhodnutie o predĺžení zaistenia žalobcu zo dňa 11.06.2021 č. PPZ-HCP- BB4-63-046/2021-AV zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že správny súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval vo veci zákonným spôsobom, no nezistil dostatočne skutkový stav veci a rozhodnutie riadne neodôvodnil. Súd mal za to, že žalovaný sa podrobne nezaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré uviedol žalobca, resp. jeho zástupca v rámci konania o predĺženie zaistenia, a preto mal za to, že žalobné dôvody sú čiastočne dôvodné. Vytýkal žalovanému, že rozhodnutie obsahuje vady, ktoré sú odstrániteľné, preto žalobcu ponechal v zaistení. Napadnuté rozhodnutie o predĺžení zaistenia teda nebolo zrozumiteľné ohľadom úkonov, ktoré bude potrebné vykonať pre úspešné vyhostenie žalobcu.
9. Podľa § 2 ods. 1 písmeno h) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, neoprávneným pobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou.
10. Podľa § 2 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.
11. Podľa § 88 ods. 1 písmen b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
12. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.
13. Podľa § 82 ods. 1 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.
14. Podľa § 89 ods. 1 písmeno a) a písmeno b) zákona o pobyte cudzincov, v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak 1. existuje riziko jeho úteku, alebo 2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia; na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
15. Podľa § 90 ods. 1 písmeno d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
16. Podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa § 83 ods. 2.
17. Podľa článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd uverejneného v Zbierke zákonov č. 209/1992 Zb. a č. 102/1999 Z. z., nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
18. Podľa článku 5 ods. 1 písmeno f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom - písmeno f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
19. Podľa článku 16 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo dňa 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, využitie zaistenia na účely odsunu by malo byť s ohľadom na použité prostriedky a sledované ciele obmedzené a viazané na zásadu primeranosti. Zaistenie je oprávnené len na prípravu návratu alebo vykonanie procesu odsunu a ak by uplatnenie miernejších donucovacích opatrení nebolo dostatočné.
20. Podľa článku 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.
21. Podľa článku 16 ods. 2 Ústavy SR, nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
22. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
23. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
24. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
25. Podľa § 229 zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok (ďalej len SSP), ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
26. Predmetom tohto konania je preskúmanie rozhodnutia o predlžení zaistenia žalobcu č. PPZ-HCP- BB4-63-073/2021-AV zo dňa 13.08.2021, ktorým žalovaný rozhodol podľa § 88 ods. 1 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov od dňa 13.08.2021, najviac však do 30.09.2021.
27. Tak ako to vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sza/8/2016 zo dňa 30.03.2016, zaistenie cudzinca znamená obmedzenie alebo v závislosti na povahe, dĺžke, dôsledkoch a spôsobe zaistenia dokonca zbavenie jeho slobody. Ide teda o veľmi citeľný zásah do jedného z najvýznamnejších práv jednotlivca. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných nielen zákonom o pobyte cudzincov alebo predovšetkým ústavným poriadkom SR.
28. Ustanovenie § 88 ods. 1 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov umožňuje zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie zo Slovenskej republiky na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo na základe súdneho rozhodnutia v trestnoprávnom konaní, v ktorom mu bol uložený trest vyhostenia. V zmysle dikcie ustanovenia § 88 ods. 1 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov je požiadavkou pre zaistenie vykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení alebo trest vyhostenia. Zákon okrem vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo uloženého trestu vyhostenia nestanovuje žiadne bližšie kritéria, ktoré by inštruovali alebo viedli policajný útvar pri rozhodovaní o potrebe zaistenia na účely výkonu vyhostenia. Logickým predpokladom zaistenia cudzinca je teda, že jeho účel bude môcť byť naplnený. Preto je potrebné pri rozhodovaní o zaistení cudzinca zvážiť, či je výkon správneho vyhostenia aspoň potenciálne možný. Rovnako je povinnosťou krajského súdu preveriť, či žalovaný skúmal účel zaistenia - teda či realizácii účelu zaistenia nebránia akékoľvek právne alebo faktické prekážky alebo či účel zaistenia naďalej trvá (§ 90 ods. 1 písm. d/ zák. č. 404/2011 Z. z.).
29. Krajnej povahy tohto inštitútu zaistenia si bol napokon vedomý aj zákonodarca, a preto ustanovením § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov (nadväzujúcim na obdobnú úpravu v článku. 15 ods. 6 návratovej smernice) striktne obmedzil dobu, po ktorú je možné cudzinca obmedziť na slobode najviac na šesť mesiacov, respektíve ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny alebo výkon trestu vyhostenia sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov.
30. Žalobca v konaní namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písmeno c) SSP), žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písmeno e) SSP).
31. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu prechádzalo a po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že žalovaný postupoval správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými, pre posúdenie predmetnej veci rozhodujúcimi skutočnosťami, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. V jeho postupe neboli zistené také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia.
32. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávnych skutkových zistení, táto nebola v konaní dôvodná. Žalobca v konaní tvrdil, že u neho nie je nijaký
predpoklad naplnenia účelu zaistenia vzhľadom na obsah úkonov doteraz vykonaných žalovaným a poukázal na predchádzajúci rozsudok tunajšieho súdu sp. zn.: 2Sa/21/2021 zo dňa 23.07.2021, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie o predlžení zaistenia žalobcu vzhľadom na jeho nezrozumiteľnosť. Poukázal na to, že v rozhodnutí žalovaný nijako nešpecifikoval úkony, ktoré plánuje vykonať za účelom vystavenia náhradného cestovného dokladu žalobcovi. Súd má za to, že v tomto prípade žalovaný dostatočným spôsobom zisťoval v konaní skutkový stav a vyvodil z neho správne skutkové zistenia, keď mal za to, že v tomto prípade je daná reálna možnosť administratívneho vyhostenia žalobcu do Vietnamskej socialistickej republiky, a teda zaistenie žalobcu je účelné. Súd poukazuje na to, že v napadnutom rozhodnutí sú dostatočným spôsobom popísané všetky úkony a ich postupnosť, ktoré v konaní realizoval žalobca s cieľom zabezpečiť administratívne vyhostenie žalobcu. Z obsahu týchto úkonov (strana 4 a strana 5 napadnutého rozhodnutia: „Okrem hore uvádzaných skutočností zistených správnym orgánom ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia o predĺžení zaistenia účastníka konania, bolo na základe informácií poskytnutých správnemu orgánu z ÚPZC Sečovce písomnosťou č. p.: PPZ-HCP-SE1-79-063/2021-ZC zistené, že dňa 22.06.2021 bol na podnet účastníka konania vykonaný osobný pohovor za prítomnosti riaditeľa ÚPZC Sečovce, kde účastníka konania zaujímala dĺžka pobytu v zariadení, maximálna lehota zaistenia v jeho prípade a aký bude postup po uplynutí maximálnej lehoty zaistenia v prípade, ak mu zastupiteľský úrad nevydá náhradný cestovný doklad. Dňa 29.06.2021 ÚPZC Sečovce zaslal ÚPZC Medveďov urgenciu vo veci vybavovania náhradného cestovného dokladu pre účastníka konania. Dňa 07.07.2021 bola do ÚPZC Sečovce doručená odpoveď z ÚPZC Medveďov, v ktorej ÚPZC Medveďov uviedol, že dňa 29.06.2021 bola mailom poslaná žiadosť o podanie informácie, následne aj telefonicky kontaktovaný pracovník zastupiteľského úradu Vietnamu za účelom zistenia pravej totožnosti a o stave vystavenia náhradného cestovného dokladu pre účastníka konania. Z odpovede vyplynulo, že zastupiteľský úrad do dnešného dňa nedisponuje žiadnymi novými relevantnými informáciami zo strany domovskej krajiny. Tým pádom nie je potvrdená totožnosť osoby z Vietnamu. Na základe uvedenej skutočnosti ÚPZC Medveďov bude naďalej v kontakte s pracovníkmi zastupiteľského úradu Vietnamskej socialistickej republiky. Dňa 08.07.2021 ÚPZC Sečovce kontaktovalo p. R. D., európsku styčnú dôstojníčku pre návrat (EURLO) vo Vietname, za účelom preskúmania možnosti podpory procesu identifikácie účastníka konania. R. D. poskytuje podporu členským štátom EÚ a krajinám schengenského priestoru, ako aj Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž (ďalej len „Frontex") pokiaľ ide o identifikáciu, dokumentáciu, dobrovoľný a nedobrovoľný návrat štátnych príslušníkov Vietnamu, pre ktorých sú vyčerpané možnosti získania legálneho pobytu v Európe. Dňa 29.07.2021 ÚPZC Sečovce zaslal ÚPZC Medveďov urgenciu vo veci vybavovania náhradného cestovného dokladu pre účastníka konania. Dňa 30.07.2021 bola do ÚPZC Sečovce doručená odpoveď na urgenciu z ÚPZC Medveďov, v ktorej je uvedené, že ÚPZC Medveďov dňa 30.07.2021 telefonicky kontaktoval pracovníka zastupiteľského úradu Vietnamu za účelom zistenia pravej totožnosti a o stave vystavenia náhradného cestovného dokladu pre účastníka konania. Z odpovede vyplynulo, že zastupiteľský úrad do dnešného dňa nedisponuje žiadnymi novými relevantnými informáciami zo strany domovskej krajiny. Ďalej bolo uvedené, že vyplývajúc z nariadenia Vietnamu nie je možné vystavenie náhradného cestovného dokladu kvôli pandemickej situácií COVID-19. Tým pádom momentálne nie je možné vystavenie náhradného cestovného dokladu a vycestovania do Vietnamu. Na základe uvedenej skutočnosti bude ÚPZC Medveďov naďalej v kontakte s pracovníkmi zastupiteľského úradu Vietnamu. Dňa 30.07.2021 bola do ÚPZC Sečovce doručená žiadosť do doplnenia prehľadu úkonov k predĺženiu zaistenia, zaslaná správnym orgánom. Tiež dňa 30.07.2021 Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky, s ohľadom na aktuálny vývoj v oblasti nelegálnej migrácie a rastúci počet nelegálnych migrantov, prijal rozhodnutie splnomocniť plk. R. D. ako splnomocnenkyňu agentúry Frontex, so sídlom v Hanoji vo Vietnamskej socialistickej republike, pre návraty štátnych príslušníkov Vietnamu, na konanie v mene Slovenskej republiky vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa readmisií vietnamských občanov zo Slovenskej republiky. Dňa 03.08.2021 bola do ÚPZC Sečovce doručená odpoveď na žiadosť o doplnenie prehľadu úkonov vykonaných v rámci zabezpečenia náhradného cestovného dokladu pre účastníka konania. Dňa 02.08.2021 UPZC Sečovce zaslal UPZC Medveďov žiadosť o doplnenie prehľadu úkonov vykonaných v rámci zabezpečenia náhradného cestovného dokladu pre štátneho príslušníka Vietnamskej socialistickej republiky, v ktorej požiadal UPZC Medveďov o podrobný rozpis úkonov, ktoré v teoretickej rovine je potrebné pre vystavenie náhradného cestovného dokladu vykonať, vrátane uvedenia prípadných lehôt a sfér zodpovednosti. Dňa 03.08.2021 bola do UPZC Sečovce doručená odpoveď na žiadosť o doplnenie prehľadu úkonov vykonaných v rámci zabezpečenia náhradného cestovného dokladu pre štátneho príslušníka Vietnamskej socialistickej republiky.
Z písomného vyjadrenia UPZC Medveďov zo dňa 30.07.2021 č. p.: PPZ-HCP-ME-24-015/2021-CD vyplýva, že 30.07.2021 bol zariadením telefonicky kontaktovaný pracovník zastupiteľského úradu Vietnamu za účelom zistenia pravej totožnosti a zistenia stavu vybavenia náhradného cestovného dokladu pre účastníka konania. Z odpovede zastupiteľského úradu vyplýva, že zastupiteľský úrad do uvedeného dátumu nedisponuje žiadnymi novými relevantnými informáciami zo strany domovskej krajiny a že vyplývajúc z nariadenia Vietnamskej socialistickej republiky k uvedenému dátumu nie je možné vystavenie náhradného cestovného dokladu kvôli pandemickej situácii Covid-19, a tým pádom nie je možné vystavenie náhradného cestovného dokladu a vycestovanie do Vietnamskej socialistickej republiky. ÚPZC Medveďov záverom tejto informácie dodáva, že bude aj naďalej v kontakte s pracovníkmi zastupiteľského úradu Vietnamu. Správny orgán sa v rámci konania zaujímal aj o opis procesu, ktorý umožňuje zaradenie štátneho príslušníka tretej krajiny do spoločnej návratovej operácie, ktorá je súčasťou aktivít organizovaných agentúrou FRONTEX, a s pomocou ktorej je možné reálne vykonanie vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny. UPZC Sečovce v tejto záležitosti správnemu orgánu vo svojej písomnosti č.p.: PPZ- HCP-SE1-76-063/2021-ZC uviedlo, že štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaradený do spoločnej návratovej operácie koordinovanej agentúrou Frontex v prípade, že disponuje platným cestovným dokladom alebo platným náhradným cestovným dokladom a nie sú známe žiadne prekážky realizácie odsunu. FAR je aplikácia pre návraty agentúry Frontex, prostredníctvom ktorej členské štáty organizujú spoločné návratové operácie alebo národné operácie návratu alebo na týchto operáciách návratu participujú a agentúra Frontex tieto návratové operácii koordinuje. V praxi to funguje tak, že v prípade štátneho príslušníka tretej krajiny pripraveného na odsun, sa vykoná lustrácia v aplikácii FAR za účelom zistenia, či v najbližšom období nie je naplánovaná návratová operácia do konkrétnej tretej krajiny, na ktorej by mohla Slovenská republika participovať. Ak nie je naplánovaná žiadna návratová operácia do určenej krajiny, požiadavka Slovenskej republiky je zadaná do systému FAR a následne sa čaká, či sa niektorý z členských štátov neprihlási participovať na danej operácii návratu. Ak je naplánovaná operácia návratu do požadovanej tretej krajiny, Slovenská republika sa k danej operácii návratu prihlási ako participujúci štát. Správny orgán v súvislosti so zabezpečením prepravy cudzinca do domovského štátu ďalej uvádza, že z verejne dostupných zdrojov je všeobecne známe, že mnohé letecké spoločnosti, ako napríklad Air France v spolupráci s leteckou spoločnosťou Vietnam Airlines, ako aj letecké spoločnosti Turkish Airlines, Qatar Airways, KLM či Aeroflot, prevádzkujú svoje nepriame letecké linky z Budapešti do Hanoja. Priame letecké spojenie medzi Budapeštou a Hanojom a dokonca aj do Hočiminovho mesta poskytuje letecká spoločnosť Emirates. Podobné možnosti leteckého spojenia existujú aj medzi Viedňou a Hanojom. Správny orgán berie do úvahy aj tieto možnosti, nakoľko tieto letecké linky by mohli byť využité pre účely realizovania výkonu administratívneho vyhostenia v prípade, ak by nebolo možné účastníka konania zaradiť do vyššie opisovanej spoločnej návratovej operácie, ktorá je súčasťou aktivít organizovaných agentúrou FRONTEX. UPZC Sečovce tiež uvádza, že pri posudzovaní reálnosti vyhostenia sú v informačnom systéme IRMA k dispozícii informácie týkajúce sa podmienok cestovania do tretích krajín súvisiacich s celosvetovou pandémiou COVID-19 zo strany leteckých spoločností a tretích krajín. Posledná aktualizácia týkajúca sa cestovania do Vietnamu bola v systéme IRMA zaznamenaná dňa 22.07.2021, podľa ktorej je povolený vstup do krajiny okrem štátnych príslušníkov Vietnamu aj držiteľom diplomatických a služobných pasov za podmienok presne určených. Správny orgán v tejto súvislosti uvádza, že z uvedeného jednoznačne vyplýva, že aj v období ovplyvnenom pandemickou situáciou spôsobenou ochorením Covid-19 stále existuje reálna možnosť výkonu návratu, resp. vyhostenia účastníka konania do domovského štátu. Je taktiež potrebné podotknúť, že aj z verejne prístupných štatistík Úradu hraničnej a cudzineckej polície za minulé roky tiež vyplýva, že zo Slovenskej republiky bolo zrealizovaných niekoľko návratov do Vietnamskej socialistickej republiky, a to dobrovoľných aj nútených, a to aj napriek aktuálnej situácii a dlhšej lehote pre vydanie náhradného cestovného dokladu. Podľa Ročenky Úradu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava za rok 2019 bolo v roku 2019 z územia Slovenskej republiky realizovaných 33 administratívnych vyhostení štátnych príslušníkov Vietnamskej socialistickej republiky. Preto tieto zistené a najavo vyjdené skutočnosti potvrdzujú, že výkon vyhostenia je skutočne potencionálne možný. Znovu je však potrebné pripomenúť, že pre zabezpečenie jeho realizácie je nevyhnutné dôsledné overenie totožnosti a štátnej príslušnosti účastníka konania a následné zabezpečenie cestovného dokladu. Rovnako je potrebné prihliadať aj na predĺženie administratívnych procesov, ktoré bolo spôsobené pandémiou Covid-19 v takmer všetkých krajinách sveta, čím dochádza ku vzniku dlhších lehôt nielen pre vybavovanie dokladov, ale v neposlednom rade je týmito obmedzeniami sťažená aj medzinárodná
komunikácia a výkon činností štátnych orgánov jednotlivých krajín“ vyplýva, že úkony boli účelné a z ich obsahu vyplýva, že výkon administratívneho vyhostenia u žalobcu je možný, pričom k takémuto záveru dospel aj žalovaný. Žalovanému nemožno v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie pri zisťovaní skutkového stavu. Súd zároveň poukazuje aj na to, že v administratívnom spise sa nachádza aj mailová informácia zo dňa 08.09.2021 od styčného dôstojníka EURLO v Hanoji, Oddelenie pre Migračné ministerstvo verejného zabezpečenia socialistickej republiky Vietnam adresovaný Veľvyslanectvu Slovenskej republiky v Hanoji, z obsahu ktorého je zrejmé, že VNM oficiálne potvrdila schopnosť realizovať readmisnú zmluvu podpísanú medzi SVK a VNM v otázkach identifikácie a návratu vietnamských občanov s nelegálnym pobytom na území Slovenskej republiky. Obsah tejto správy v kontexte s predchádzajúcimi úkonmi vykonanými žalovaným v konaní tak, ako sú vyššie uvedené, dáva záver o tom, že administratívne vyhostenie žalobcu je možné, a teda jeho zaistenie je účelné.
33. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci túto nepovažoval súd za dôvodnú. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je dostatočne zrejmé, na základe ktorých ustanovení zákona č. 404/2011 Z. z. žalovaný po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení všetkých dôkazov vec po právnej stránke posúdil a rozhodol o predlžení zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, keď mal za to, že vzhľadom na ním zistený skutkový stav trvajú dôvody zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 1 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu vo veci zaistenia podľa § 229 SSP zamietol, majúc za to, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná.
35. Podľa ust. § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
36. Podľa ust. § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
37. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s ustanovením § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne účelné trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.