Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/201/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľky-manželky R.. H. V., narodená XX.XX.XXXX, bytom B. K. XXX, zastúpená na základe plnej moci Ing. Petrom Fleischerom, PhD., nar. 13.03.1958, bytom Tatranská Lomnica 138/C, Vysoké Tatry, proti manželovi R. R. V., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom V., XXX XX I., P.. XX, právne zastúpený Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., so sídlom trhová 992/1, Zvolen, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k mal. R. V., narodeného XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. -384 zo dňa 10.09.2020, takto

rozhodol:

I. M e n í rozsudok vo výroku I. tak, že otec je p o v i n n ý platiť na výživu mal. R. mesačne sumu 400.- Eur od 17.08.2019 do budúcna, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. M e n í rozsudok vo výroku III. tak, že otec je p o v i n n ý zaplatiť dĺžne výživné za obdobie od 17.08.2019 do 30.09.2021 v sume 6820.- Eur v lehote do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Manželka (ďalej aj ako „matka“) sa podaným návrhom na začatie konania domáhala rozvodu manželstva, zverenia maloletého dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti a uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu mal. R. sumou 800,- Eur mesačne.

2. Po nadobudnutí právoplatnosti výrokoch rozsudku Okresného súdu Poprad súdu č. k. -237 zo dňa 11.09.2018 v spojení s opravným uznesením č. k. -338 zo dňa 16.07.2019 o rozvode manželstva a zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, v zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 28.05.2020 ostalo súdu prvej inštancie po vrátení veci rozhodnúť o vyživovacej povinnosti otca voči maloletému.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Zaväzuje otca prispievať na výživu mal. R. V., nar. XX.X.XXXX sumou 300,- eur mesačne od 17.8.2019 , ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. II. Započítava otcovi sumu 1.400,- eur ako splatenú časť výživného za obdobie od 17.8.2019 do 31.8.2020. III. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 17.8.2019 do 31.8.2020 činí zo strany otca 2.370,- eur, ktorý zaväzuje otca zaplatiť do rúk matky v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

4. Rozhodnutie súd právne zdôvodnil ust. až 5 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o rodine“).

5. Zohľadňujúc obsah rodičovskej dohody, schválenej rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. -265 zo dňa 23.01.2020, považoval súd výživné v sume 300,- Eur mesačne za akceptovateľné, keďže na strane matky došlo k nárastu jej príjmu. Zároveň, zvýšené výdavky matky v súvislosti s tzv. babysitteringom, nemôžu mať podľa názoru súdu vplyv na výšku výživného. Poukázať je potrebné i na skutočnosť, že dieťa žije mimo územia Slovenskej republiky a taktiež mimo územia bydliska otca, preto pri určení výživného musel súd zohľadniť i výdaje, ktoré otec nevyhnutne musí mať pri stretávaní sa s dieťaťom.

6. Súhlasným vyhlásením účastníkov konania mal súd preukázané, že otec za obdobie od 17.08.2019 do 31.08.2020 zaplatil na výživnom sumu celkom 1.400,- Eur, ktorú mu súd započítal ako splatenú časť výživného za uvedené obdobie. I po takomto započítaní však vznikol otcovi na výživnom nedoplatok, ktorý predstavuje sumu 2.370,- Eur, ktorú je otec povinný zaplatiť v lehote 15 dní.

7. O trovách konania rozhodol súd podľa .

III. Obsah odvolania matky

8. Proti rozsudku podala odvolanie matka, nesúhlasiac so stanovenou výškou výživného. Namietala, že súd sa na pojednávaní nezaoberal príjmami a výdavkami matky, na predloženie ktorých matku vyzval v predvolaní. Nepripustil tiež dokladovanie štandardných výdavkov na stravu, bývanie, voľnočasové aktivity, s tým, že ho zaujímajú len priame výdavky na dieťa. Za nadštandardné výdavky pritom nemožno brať výdavky na starostlivosť o dieťa, čiastočne kompenzovanú rodičmi matky. Navyše, ak súd svoje rozhodnutie podložil argumentom o zvýšených výdavkoch otca, vynakladaných na cestovanie za maloletým, matka žiada o ich dokladovanie zo strany otca. Podľa jej vyjadrení sa totižto otec za obdobie od 10/2016 do 10/2020 o maloletého nezaujímal, ani raz ho nenavštívil. Pri stanovení výšky výživného vychádzal súd z daňového priznania otca, nevzal do úvahy minimálnu mzdu v SRN ani priemernú mzdu fyzioterapeuta. Výživné v sume 350,- Eur je pritom minimálne výživné v SRN. Matka navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Ustanovený opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že súd vo veci vykonal obšírne dokazovanie. Maloletý potrebuje zvýšenú starostlivosť so zabezpečením medikamentov prírodného charakteru. Matka pracuje vo Švajčiarsku ako lekárka, príjem dosahuje vo výške 5.500,- Eur. Pri otcovi vychádzal súd z jeho príjmov, otec však pracovné aktivity nevykonáva počas celého roka, ale realizuje svoje finančne náročné osobné záujmy. Je zamestnaný u svojej matky, ktorá mu dlhodobú neprítomnosť v práci umožňuje. Opatrovník nemá výhrady k určeniu vyživovacej povinnosti zo strany otca na sumu 400,- Eur mesačne. Považuje ju za primeranú potrebám dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam rodičov.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( , ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v

spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné.

11. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, osobitne napadnutého rozhodnutia, dospel odvolací súd k záveru, že v predmetnej veci neboli pri určovaní vyživovacej povinnosti otca zohľadnené všetky zákonné kritéria. V tomto kontexte je odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie pomerne strohé, bez konkretizácie odôvodnených potrieb maloletého, tiež náležitého posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov otca. Uvedená výhrada nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pritom už bola adresovaná súdu prvej inštancie uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -357 zo dňa 28.05.2020. Po vrátení veci bolo úlohou súdu prvej inštancie náležite sa vyrovnať s kritériami určenia vyživovacej povinnosti rodiča, tak ako mu to ukladá zákon o rodine. Súd mal zhodnotiť možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, tiež prihliadnuť na mieru osobnej starostlivosti matky o maloletého.

12. Pretavujúc požiadavky odvolacieho súdu do praxe súdu prvej inštancie, ten v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na rodičovskú dohodu, ktorú schválil rozsudkom č. k. -265 zo dňa 23.01.2020 a na základe ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu mal. R. sumou 250,- Eur mesačne. Od tej doby došlo k nárastu príjmu na strane matky, pričom zároveň súd neprihliadol na jej výdavky, súvisiace so zabezpečením starostlivosti o maloletého zo strany tretích osôb. Naproti tomu, na strane otca zohľadnil súd zvýšené výdavky, vynakladané za účelom cestovania za maloletým.

13. S uvedenými právnymi závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd nedokáže bez ďalšieho stotožniť. Je v poriadku, ak súd zohľadnil schválenú rodičovskú dohodu z roku 2020, v jeho rozhodnutí však absentuje náležité vyporiadanie sa so zmenou pomerov, ktorá od tej doby nastala. Matke sa nepochybne zvýšil príjem, keďže sa zamestnala vo Švajčiarsku ako lekárka, nepoberá viac rodičovský príspevok, na druhej strane však niet zo strany súdu hlbšej analýzy jej výdavkov, ktoré so zvýšením príjmu súvisia. Jediný zmienený výdavok na starostlivosť o mal. R. počas výkonu práce matky súd nezohľadnil, s čím odvolací súd nie je v zhode. Napokon, súd na strane otca vzal do úvahy zvýšené výdavky, súvisiace s jeho cestovaním za maloletým, pričom tvrdenia matky vypovedali o nezáujme otca o maloletého počas jeho života.

14. V nadväznosti na odvolacie námietky matky, odvolací súd uvádza, že pre nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku je jej návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie dôvodný, neumožňuje to však zákonom stanovený procesný postup. Odvolací súd poukazuje pritom na ust. , ktoré mu ukladá rozhodnúť vo veci, keďže už skôr zrušil rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. -237 zo dňa 11.09.2018 v spojení s opravným uznesením č. k. -338 zo dňa 16.07.2019 vo výrokoch o výživnom a v súčasnosti rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Nedostatky zisteného skutočného stavu však odvolací súd mienil odstrániť nariadením pojednávania zo dňa 23.09.2021.

15. Vracajúc sa teda k zákonným kritériám určovania vyživovacej povinnosti rodiča voči mal. dieťaťu, odvolací súd považuje za nevyhnutné zaoberať sa odôvodnenými potrebami dieťaťa. V súčasnosti sa nachádza s matkou na území Š., kde možno objektívne hovoriť o podstatne vyššie dosahovaných príjmoch, na druhej strane vyššiemu štandardu krajiny zodpovedajú aj vyššie náklady na živobytie. Priemerné výdavky na dieťa kvantifikovala matka okrem iného na sumu 1.250,- CHF (1.154,20 Eur), odkazujúc pritom na zurichské tabuľky nákladov na dieťa. Vo Š. je povinné aj poistenie dieťaťa, ktoré platí matka vo výške 105,- CHF (96,95 Eur).

16. Prechádzajúc však od všeobecného ku konkrétnemu, v predmetnej veci je potrebné brať na zreteľ, že maloletý trpí zdravotnými komplikáciami, s ktorými sú spojené zvýšené výdavky. Tieto matka deklarovala súdu podaním zo dňa 25.02.2019. Príkladom možno uviesť denne aplikovanú utišujúcu kúpeľ v sume 150,- Eur mesačne, hypoalergénna strava, kozmetika, esenciálne oleje v sume 200,- Eur mesačne, liečebné pobyte priemerne v sume 83,- Eur mesačne, celkovo teda v sume 433,- Eur.

17. Pri odôvodnených potrebách dieťaťa sa vo všeobecnosti uznávajú aj výdavky rodičia na bývanie, s ktorým mal. dieťa býva v spoločnej domácnosti. V tejto súvislosti matka vysvetlila súdu, prečo nemôže užívať služobný jednoizbový byt, ale býva v trojizbovom byte, kde vynakladá výdavky v sume 1.500,- CHF (1.385,- Eur), ktorú je potrebné ďalej deliť počtom členov domácnosti. Takto ďalej postupujúc a sčítajúc jednotlivé výdavky dieťaťa, sumu 1.154,- Eur, ktorú matka podľa zurichských tabuliek deklarovala, možno považovať za objektívne primeranú.

18. Ak navyše súd mienil prihliadať na zvýšený príjem matky, mal zohľadniť aj jej výdavky na starostlivosť o mal. dieťa zo strany tretích osôb, jej rodičov, pretože bez toho by nebolo zo strany matky možné dosahovať tento zvýšený príjem. Z tohto dôvodu sa odvolací nestotožnil so súdom prvej inštancie, ktorý túto výdavkovú položku matky nevzal do úvahy.

19. Uzatvárajúc teda hodnotenie kritéria odôvodnených potrieb dieťaťa, štandardná suma výdavkov vo výške 1.154,- Eur je objektívne primeraná prostrediu dieťaťa, v ktorom dieťa žije, tiež jeho zdravotnému stavu. Ak prihliadneme na zákonnú povinnosť rodičov starať sa o výživu a blaho dieťa v zásade rovnocenne, suma 300,- Eur ako výživné zo strany otca nie je primerané, pretože zakladá disproporciu v povinnostiach rodičov. Tento fakt ešte väčšmi zvýrazňuje miera osobnej starostlivosti, ktorú rodičia mal. dieťaťu poskytujú. V plnom rozsahu tieto práva a povinnosti vykonáva matka, otec sa s maloletým ani len nestretáva, čo potvrdil aj jeho právny zástupca na pojednávaní, konanom na odvolacom súde dňa 23.09.2021.

20. Absencia nemateriálneho plnenia v podobe osobnej starostlivosti by zo strany otca pochopiteľne a rozumne mala byť kompenzovaná plneniami materiálnymi, konkrétne napr. platením výživného vo zvýšenej miere. Riadiac sa pritom týmito úvahami, odvolací súd považoval súdom prvej inštancie určenú sumu výživného za nedostatočnú. Túto považoval za potrebné zvýšiť, nie však nevyhnutne do tej miery, aby sa prevažne otec podieľal na úhrade výdavkov maloletého. Dôvodom tejto limitácie je skutočnosť, že matka sa s maloletým presťahovala do Š.. Zabezpečila si tým neporovnateľne zvýšený príjem, musela však rátať s primeraným zvýšením výdavkov, ktoré bude nútená znášať. Hoci jedným z argumentov konania matky bol nepriaznivý zdravotný stav maloletého, odvolací súd ho nepovažuje za úplne presvedčivý. Napokon, pred presťahovaním žila matka na Slovensku v blízkosti vysokohorského prostredia B., ktoré snáď je tiež spôsobilé poskytnúť maloletému žiadané klimatické podmienky.

21. Pri ustálení spravodlivej výšky výživného musel odvolací súd vychádzať z možností, schopností a majetkových pomerov otca. V porovnaní s rozhodovaním súdu prvej inštancie nestačí odvolaciemu súdu vziať do úvahy príjmy otca, ktoré preukazuje predloženým daňovým priznaním. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že zdaniteľný príjem činí 14.954,- Eur ročne, v prepočte 1.246,- Eur mesačne. Ak sa však odvolací súd dopytoval na výdavky otca, tieto jeho právny zástupca len na nájom, zdravotné poistenie, životné poistenie a telefón celkovo vyčíslil na sumu 1.272,73 Eur, čo je zrejmý nepomer s príjmami otca. V takomto prípade by otcovi nezostali žiadne finančné prostriedky na úhradu nákladov na stravu, ošatenie, obuv, hygienické potreby a ďalšie výdavky na každodenné potreby človeka. Tieto zistenia zároveň navodzujú úvahy o skutočnom príjme otca. Keďže však odvolací súd nemá o príjme otca iné informácie, svoju pozornosť zameral na skutočnosti, ktoré vypovedajú o jeho životnej úrovni, na ktorej má právo podieľať sa aj mal. dieťa.

22. Matka v tejto súvislosti predložila súdu faktúry, znejúce na meno otca (č. l. 307-310). Pravdou je, že sú staršieho dáta, rok 2016 a 2017, odvolací súd však zohľadnil, že matka nežije viac s otcom v spoločnej domácnosti, preto novšími faktúrami nedisponuje. Zároveň, tieto faktúry majú svoju výpovednú hodnotu, keďže od uvedeného obdobia nebola súdu preukázaná zmena pomerov na strane otca, ktorá by mala podstatne znížiť jeho životnú úroveň. Späť ale k faktúram, z nich je zrejmé, že otec si aj pri deklarovanom príjme bol schopný zaplatiť jachtársky kurz či freeride kurz, celkovo v hodnote 2.370,- Eur. Ak však deklaruje výdavky prevyšujúce jeho príjem, bez finančnej rezervy na základné životné potreby, tieto nadštandardné výdavky by boli objektívne nedovoliteľné v jeho životnej situácii.

23. Z uvedeného je zrejmé, že životná úroveň otca nekorešponduje s jeho deklarovanými príjmami, preto by tieto príjmy nemali byť základom pre výpočet jeho vyživovacej povinnosti. V opačnom prípade by súd mal skreslený obraz, ktorým by nespravodlivo vyjadril právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri údaji o príjme otca je navyše potrebné sa pozastaviť, osobitne z dôvodu, že otec nedosahuje príjem ani len vo výške minimálnej mzdy v SRN, ktoré pre rok 2021 činí 1.596,- Eur, pre rok 2020 1.571,-

Eur. (zdroje: https://www.minimalnamzda.sk/nemecko.php, rovnako https://www.pracavonku.sk/aktual- informacie-praca-v-zahranici/aka-je-minimalna-mzda-v-nemecku.html).

24. Hoc sa jedná o vyjadrenie mzdy v hrubom, odhadom možno prepočítať jej čisté vyjadrenie zhruba na sumu 1.300,- Eur, čo je stále viac, než čo deklaruje otec. Navyše, právny zástupca otca na pojednávaní uviedol, že podľa jeho vedomostí pracuje otec 8 hodín denne ako licencovaný fyzioterapeut, pričom nie je zrejmá jeho znížená miera schopnosti vykonávať pracovnú činnosť. V nadväznosti na uvedené, pri kvalifikácii otca nie je dôvod uvažovať o jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať len minimálnu mzdu, osobitne v prípade ak priemerná mzda v Nemecku činila v roku 2018 sumu 3.876,- Eur (zdroj: https://www.minimalnamzda.sk/priemerna-mzda-v-nemecku.php).

25. Za situácie, keď odvolací súd neuveril deklarovaným príjmom otca, vychádzal z potenciality jeho príjmov, ktoré by vzhľadom na svoj vek a vzdelania mohol v mieste bydliska dosahovať. Keďže žiadne jeho obmedzenia v konaní prezentované neboli, odvolací súd kvantifikoval potencialitu otca na sumu 2.500,- Eur mesačne, pričom táto suma nie len zhruba mediánom minimálnej a priemernej mzdy v Nemecku, ale zodpovedá aj voľne dohľadaným údajom o platoch fyzioterapeutov v Nemecku či susediacom I.. (zdroje: https://www.pracavonku.sk/rakusko-praca- v-rakusku/platy-v-rakusku.html, https://podnikam.sk/minimalna-mzda-rakusku/, https://www.extra.cz/ velke-srovnani-platu-jake-mzdy-maji-nemci-a-jake-cesi-bude-se-vam-chtit-brecet).

26. Zhrnúc teda záverom doposiaľ uvedené, v možnostiach a schopnostiach otca je dosahovať príjem zhruba v sume 2.500,- Eur mesačne. Jeho mal. syn žije s matkou vo Švajčiarsku, tam mu je poskytovaná kompletná osobná starostlivosť. Otec sa o maloletého nezaujíma, nestretávajú sa spolu. Konštatácia súdu o zvýšených výdavkoch otca na cestovanie nie je z toho dôvodu opodstatnená. Výdavky maloletého boli vyčíslené na sumu do 1.200,- Eur mesačne, ich bližšiu špecifikáciu rozoberal odvolací súd v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia. Ak by sa napadnutý rozsudok považoval za vecne správny, založila by sa tým neproporcionalita v plnení si rodičovských povinností. Matka v priebehu konania navrhla výživné v minimálnej sume 350,- Eur ako minimálne výživné v Nemecku, odvolací súd túto sumu ešte korigoval, pretože potencialita otca presahuje dosahovať len minimálnu mzdu v Nemecku. Na základe týchto kritérií odvolací súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. Maximiliána sumou 400,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť počnúc dňom 17.08.2019 do budúcna, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.

27. Za daného stavu odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku I. postupom vyplývajúcim z ust. v spojení s ust. . Na túto zmenu nadväzuje prepočet dlžného výživného, ktoré odvolací súd vyčíslil ku dňu 30.09.2021. Za obdobie od 17.08.2019 do 31.08.2020 súd k dlžnému výživnému pričítal sumu 1.200,- Eur ako rozdiel súm 300,- a 400,- Eur za dobu 12 mesiacov. Za obdobie od 31.08.2020 a 30.09.2021 právny zástupca otca uviedol, že otec si plnil vyživovaciu povinnosť vo výške 150,- Eur, čo činí nedoplatok v sume 250,- Eur mesačne po dobu 13 mesiacov. Dlžné výživné týmto postupom činí súčet súm 2370+1200+3250=6.280,- Eur. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku III. tiež postupom vyplývajúcim z ust. v spojení s ust. . Stanovil otcovi povinnosť zaplatiť sumu 6280 Eur , v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku .

28. Podľa , , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty naplnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám, nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň, či neprimerane neznevýhodní povinného oproti oprávnenému. Zameškané výživné plní satisfakčnú funkciu, ktorou by malo byť mal. dieťa kompenzované za obdobie, počas ktorého bolo aj napriek dostatočným príjmovým pomerom otca ukrátené na svojom práve podieľať sa na jeho životnej úrovni. Súd pristupuje v súlade s ustanovením k možnosti povoliť splácať dlh ako k výnimočnému riešeniu. Odvolací súd povolil otcovi zaplatiť vzniknutý dlh v lehote inej než je zákonom stanovená doba troch dní od právoplatnosti rozsudku s prihliadnutím na sumu dlžného výživného. Stanovená doba 90 dní na zaplatenie vzniknutého nedoplatku neohrozí výživu maloletého dieťaťa ,

ktorého potreby boli v rozhodnom období, za ktoré vznikol dlh už uspokojené matkou a plnením výživného v časti zo strany otca. Neohrozí rovnako výživu a uspokojovanie potrieb povinného rodiča.

29. V prevyšujúcom rozsahu odvolací súd potvrdil napadnutý výrok II. rozsudku ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. v spojení s ust. . v tejto časti matka len formálne napadla rozsudok, bez bližšej argumentácie, spochybňujúcej vecnú správnosť rozsudku.

30. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. .

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).