Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/8/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v spore žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava, ulica 29.augusta 8 - 10, IČO: 30 807 484, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31 proti žalovanému: U. O., A.. XX.XX.XXXX, W. P., J.. A. XXX/XX, Š. E. X. H., S..Č.. Ú. F. Q. S. E. X. O.Š. - Š., W. X v konaní o zaplatenie 868,20 Eur s prís., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 868,20 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 26.02.2021 sa voči žalovanému domáhal zaplatenia čiastky 868,20 Eur na tom skutkovom základe, že poistencovi U. O., ktorý utrpel ublíženie na zdraví, ktoré mu spôsobil žalovaný fyzickým napadnutím vyplatil dávky úrazového poistenia úhrnne vo výške 868,20 Eur. Dňa 07.10.2019 , cca. o 14.30 hod. v obchodnom centre L., D. F. F. W., po tom, ako žalovaný odcudzil z predajne nejaký tovar ho poškodený pán Kováč ako zamestnanec SBS služby vyzval na predloženie odcudzeného tovaru, pričom následne došlo ku fyzickej potýčke. Žalovaný pri nej spôsobil poškodenému ublíženie na zdraví, následkom čoho sa poškodený stal práceneschopným. Keďže išlo o pracovný úraz, žalobca poškodenému vyplatil úrazové dávky a to úrazový príplatok za obdobie od 08.10.2019 do 29.10.2019 vo výške 103,20 Eur a tiež náhradu za bolesť vo výške 765,00 Eur. Úhrnne mu žalobca vyplatil sumu 868,20 Eur. Trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec zo dňa 15.06.2020, č.k. právoplatným a vykonateľným dňa 01.07.2020 bol žalovaný uznaný vinným za prečin krádeže, prečin ublíženia na zdraví a prečin výtržníctva. Žalobca zaslal žalovanému výzvu č. 202/20-FN zo dňa 16.12.2020 na náhradu škody a zaplatenie sumy 868,20 Eur. Výzvu dňa 21.12.2020 prevzala matka žalovaného. Žalovaný na výzvu nereagoval a do podania návrhu nič neuhradil.

2. Dňa 11.03.2021 vydal Okresný súd Lučenec v konaní č.k. platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného na uhradenie dlžnej sumy a trov konania. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 24.03.2021 odpor, v ktorom uviedol, že sa domnieva, že uvedená suma, ktorú od neho požadujú vo výške 868,20 Eur nevychádza z reálnych skutočností a je presvedčený, že je nadhodnotená. Nemá síce lekársku prax, ale už zdravý rozum mu káže racionálne sa zamyslieť, či liečba vykĺbeného prsta na ruke môže stáť takú značnú sumu. V súvislosti s tým žiada kompetentný orgán , aby prizval do konania odborného znalca, ktorý svojim lekárskym posudkom určí, či dĺžka maródky poškodeného skutočne zodpovedá jeho zraneniam, resp., či bolestné je adekvátne rozsahu toho typu úrazu. Bez toho relevantného vyjadrenia súdneho odborníka považuje konanie poškodeného len za špekulatívne manipulovanie, ktorého výsledkom bolo účelové naťahovanie dĺžky PN.

3. Dňa 21.04.2021 zaslal žalobca vyjadrenie k odporu, v ktorom uviedol, že poškodený U. O. utrpel pri fyzickom napadnutí vykĺbenie druhého článku v základnom medzičlánkovom kĺbe ukazováka ľavej ruky a toto zranenie si vyžadovalo pracovnú neschopnosť od 08.10.2019 do 29.10.2019, čo bolo 22 dní. Posudzovať dôvodnosť vzniku trvania a ukončenie práceneschopnosti je v pôsobnosti ošetrujúceho lekára a nie žalovaného. Oprávnenie ošetrujúceho lekára plynúce z , ku ktorým patrí nielen posudzovanie DPN poistenca - poškodeného, ale aj rozhodovanie o DPN. Analogicky aj ukončenie DPN je v kompetencii ošetrujúceho lekára. Tento na základe aktuálneho zdravotného stavu a s tým spojených potrieb liečenia, určí ako postup liečenia, tak rehabilitácie a aj s tým spojenú dĺžku DPN, ktorá toto všetko pokrýva. Žiadnemu subjektu nevyplýva oprávnenie rozhodovať o zmene dňa ukončenia DPN určenej ošetrujúcim lekárom, do konca ani posudkový lekári sociálneho poistenia si nemôžu svojvoľne takéto oprávnenie osvojiť, nakoľko by uvedené konanie bolo v rozpore s SR v nadväznosti na SR. Každý prípad lekár musí posudzovať individuálne , podľa špecifík konkrétneho úrazu a potreby liečby. Tvrdenie žalovaného, že DPN poškodeného bola dlhá a DPN nasilu naťahoval, neobstojí, nakoľko o dĺžke DPN rozhoduje lekár na základe zdravotného stavu a nie na základe neopodstatnených potrieb alebo požiadaviek poškodeného. V práve sociálneho zabezpečenia platí prezumpcia správnosti vydaného rozhodnutia. Princíp prezumpcie správnosti rozhodnutia znamená, že rozhodnutie je potrebné posudzovať ako správne, pokiaľ nie je nahradené iným rozhodnutím. Preto správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal a tiež všetky právnické a fyzické osoby musia rozhodnutie rešpektovať. Opätovné preskúmanie vydaných rozhodnutí je možné vykonať iba zákonným spôsobom a zákonnými prostriedkami. Nárok na úrazové dávky vo forme úrazového príplatku a vo forme náhrady za bolesť mal poškodený na základe predložených dokumentov o dĺžke DPN vydanej ošetrujúcim lekárom ako aj z predloženého posudku o bolestnom, ktorý vydáva ošetrujúci lekár na základe zdravotného stavu pacienta. Sú to dokumenty, ktorých pravosť a opodstatnenosť zaručujú lekári, teda nesúvisia s voľou poškodeného, alebo s jeho krivými úmyslami získať nejaký finančný prospech nad rámec toho, čo mu patrí alebo deklaruje žalovaný. Hodnota bodu za bolesť je daná zákonom a počet bodov za dané zranenie, ktoré je kategorizované určuje lekár a teda zásah poškodeného, resp. ovplyvnenie počtu bodov za bolesť nie je možný. Nárok na náhradu za bolesť vzniká fyzickej osobe až po splnení zákonom stanovených podmienok. Pre uplatnenie nároku na bolesť nie sú rozhodujúce subjektívne skutočnosti na strane oprávneného - žiadateľa (poškodeného), ale to, či z hľadiska objektívnych skutočností už nastal rozhodujúci okamih, teda, že stav poškodeného sa stabilizoval a je možné náhradu za bolesť vyhodnotiť podľa celkového priebehu liečby. Tento okamih je v prípade hodnotenia zdravotného stavu poškodeného v dôsledku utrpenia pracovného úrazu viazaný na úzku konzultáciu poškodeného s jeho ošetrujúcim lekárom. Zdravotný stav na účely hodnotenia náhrady za bolesť musí byť ustálený, to znamená okamih, kedy zdravotný stav poškodeného dosiahne odškodniteľný stupeň. Spravidla tak nie výlučne k ustáleniu zdravotného stavu na účely hodnotenia bolesti dochádza ukončením liečenia poškodeného na zdraví. Objektívne je preto možné vydať lekársky posudok až po ustálení zdravotného stavu, ktorý v prípade náhrady za bolesť spravidla nastáva po ukončení liečenia poškodeného, kedy možno v lekárskom posudku zhodnotiť aj priebeh samotného liečenia, prípadný bolestivejší spôsob liečby, komplikácie, operačný výkon a podobne. Ustálenie zdravotného stavu na účely hodnotenia bolesti nastáva v momente, kedy dostupné liečebné metódy už nie sú schopné priniesť zlepšenie zdravotného stavu poškodeného. Žalovaný ku svojim námietkam nároku na úrazové dávky, ani na opodstatnenosť dĺžky DPN nepredložil žiadne vyjadrenie ošetrujúceho lekára, resp. posudzujúceho lekára, ktorý bol oprávnený predmetný lekársky posudok vystaviť. Vyslovuje iba špekulatívne dohady, aby účelovo odďaľoval vydanie rozhodnutia vo veci náhrady škody.

4. Žalovaný dňa 10.05.2021 zaslal vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu, kde uviedol, že v trestnom konaní zo dňa 15.06.2020 bol odsúdený Okresným súdom Lučenec za prečin ublíženia na zdraví a bol povinný nahradiť škodu U. O. na bolestnom vo výške 709,10 Eur. Už v podanom odpore poukázal na kamerový záznam, na ktorom poškodený spadol vlastným pričinením a tým si spôsobil zranenie ukazováka, na ktoré si vyžiadal o pracovnú neschopnosť na dobu 22 dní. Má za to, že poškodený neutrpel trvalé následky. Po PN nastúpil do zamestnania bez sťažnosti na zranenie a v neposlednom rade súd priznal škodu na bolestnom, ktorú žalujúci v trestnom konaní akceptoval.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 15.07.2021 uviedol, že poistná udalosť poškodeného U. O. bola klasifikovaná ako pracovný úraz. Z tohto faktu sa odvíja celý postup výplaty dávok poškodenému sociálnou poisťovňou. Odškodňovanie pracovných úrazov je zo zákona povinnosťou sociálnej poisťovne. Táto neskúma pred výplatou dávok, či plnenie nevykonal niektorý iný subjekt, práve naopak,

ak je nejaký subjekt zaväzovaný k náhrade úrazových dávok pri pracovných úrazoch, tak ten, kto ho ide zaviazať napríklad súd, by si mal overiť, či sociálna poisťovňa už v danej veci neplnila zo zákona, aby nevzniklo duplicitné plnenie. Sociálna poisťovňa je vyzývaná políciou, alebo súdmi v trestných konaniach, aby sa vyjadrila ku vzniknutej škode výplatou dávok a pripojila sa k trestným konaniam s náhradou škody. Preto za normálnych okolností takáto situácia nevzniká. Z toho dôvodu príslušný súd pri uplatnení nároku poškodeného na odškodnenie - poskytnutie úrazových dávok, teda aj bolestného v trestnom konaní mal vyzvať sociálnu poisťovňu, keďže išlo o pracovný úraz v prípade poškodeného, aby táto oznámila súdu , či v danej veci plnila a aby vyčíslila škodu vzniknutú výplatou dávok poškodenému, tak ako to OČTK obvykle robia. Pre žalobcu je irelevantné, nakoľko žalobca sociálna poisťovňa je v tomto prípade príslušná zo zákona pracovné úrazy odškodňovať a teda znalecky posudok a ani to, že obvinený bol zaviazaný k náhrade škody, resp. bolestného na túto zákonom danú povinnosť sociálnej poisťovne nemá žiaden vplyv. Ak bol obvinený pán O. zaviazaný v trestnom rozkaze uhradiť poškodenému škodu na bolestnom vo výške 709,10 Eur, a tento ich aj poškodenému skutočne už vyplatil, v tomto prípade je možné, že sa odškodnenie uskutočnilo v niektorých položkách duplicitne, poškodený je povinný preplatok vrátiť. Tento vzťah je však medzi poškodeným a povinným, žalobcu sa preto táto položka 709,10 Eur netýka a žalobca toto nemá prečo skúmať a riešiť. Táto položka nie je predmetom tohto súdneho konania. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje svoj vlastný nárok na náhradu škody, ktorá vznikla výplatou dávok jemu a nezaoberá sa inými položkami k úhrade, ktorých bol žalovaný zaviazaný, ani sa k týmto položkám nemá prečo vyjadrovať. Keďže sociálna poisťovňa bolestné vyplatila poškodenému zo zákona, tak až plnenie od žalovaného je duplicitným plnením a preto sa týmto má zaoberať žalovaný a nie sociálna poisťovňa. Táto neplnila duplicitne, ale plnila prioritne zo zákona. Z uvedeného vyplýva, že v tomto konaní nie je náležité sa touto problematikou zaoberať, nakoľko vo veci, teda náhrady škody, ktorú sociálna poisťovňa ako žalobca požaduje, netýka. Sociálna poisťovňa pri výpočte výšky náhrady škody vychádza z ustanovení zákona a v rozhodnutí zo dňa 25.08.2020 o nároku poškodeného na náhradu za bolesť, ktoré bolo súdu zaslané ako príloha k vyčísleniu úrazových dávok, je uvedené akým spôsobom a podľa čoho bola suma náhrady za bolesť vypočítaná. Výpočet výšky náhrady za bolesť vykonanej znalcom nie je žalobca kompetentný prešetrovať a komentovať.

6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov predložených žalobcom v súlade s ustanovením písmeno b) , podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariadiť ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,00 Eur.

7. Podľa 219 ods. 3 vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu, na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

8. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu, na webovej stránke súdu dňa 17.08.2021 a zvesené dňa 01.09.2021.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené súd na prejednanie sporu nenariadil pojednávanie a vo veci rozsudok verejne vyhlásil.

10. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom- záznam o registrovanom pracovnom úraze, oznámením poistnej udalosti, výzvou č. XXX/XXXX-F., doručenkou, platobným rozkazom, trestným rozkazom, potvrdením o úrazových dávkach vyplatených sociálnou poisťovňou, rozhodnutiami sociálnej poisťovne zo dňa 25.08.2020.

11. Zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 14.10.2019 súd zistil, že predmetného dňa bol spísaný záznam o pracovnom úraze, z ktorého vyplýva, že U. O. je zamestnancom IBeA 3 a.s., Vajnorská 135, Bratislava, pracovná skupina Banská Bystrica. Prácu u zamestnávateľa vykonával 9 mesiacov. Zo záznamu vyplýva, že dňa 07.10.2019 o 13.00 hod. bol počas výkonu služby upozornený na zákazníka, ktorý nezaplatil tovar a pri následnej kontrole zákazníka zistil, že oznámenie je pravdivé. Kontrolovaný zákazník ho surovo napadol, čím mu spôsobil zlomeninu ukazováka na ľavej ruke. K úrazu došlo na mieste v Lučenci, Námestie republiky 2243/1 Billa. K zraneniu došlo inou osobou a zamestnanec neporušil žiaden právny proces.

12. Z oznámenia poistnej udalosti vydaného sociálnou poisťovňou dňa 14.10.2019 vyplýva, že poškodený zamestnanec U. O. bol pracovne zaradený ako pracovník poverený výkonom fyzickej ochrany a má nárok na výplatu náhrady príjmu pri dočasnej práceneschopnosti. Z popisu vzniku poistnej udalosti vyplýva, že dňa 07.10.2019 o 13.00 hod. bol počas výkonu služby upozornený na zákazníka, ktorý nezaplatil tovar a pri následnej kontrole zákazníka zistil, že oznámenie je pravdivé. Kontrolovaný zákazník ho surovo napadol, čím mu spôsobil zlomeninu ukazováka na ľavej ruke. Poistná udalosť nebola spôsobená pod vplyvom alkoholu, ani iných omamných alebo psychotropných látok. V príčinnej súvislosti so vznikom poistnej udalosti neboli porušené právne predpisy alebo ostatné predpisy a poistná udalosť nebola spôsobená zavineným porušením pracovných povinností v pracovnoprávnych vzťahoch. Poškodenie zdravia bolo spôsobené úrazom uznaným ako pracovný úraz, poranením bola zlomenina ukazováka ľavej ruky. Miera zavinenia poškodeného vyjadrená v percentách: 0%.

13. Trestným rozkazom Okresný súd Lučenec v konaní č.k. , uznal obvineného U. O. vinného, že si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bezprostredne po čine sa pokúsil uchovať si vec násilím, inému úmyselne ublížil na zdraví, dopustil sa fyzicky na mieste prístupnom verejnosti výtržnosti tým, že napadol iného. Za to bol odsúdený nepodmienečne na šesť mesiacov a bol povinný nahradiť poškodenému škodu na bolestnom vo výške 709,10 Eur.

14. Sociálna poisťovňa rozhodnutím č: XXX-XX/XXXX-W. priznala U. O. nárok na úrazový príplatok v sume 103,20 Eur a rozhodnutím z toho istého dňa č.: XXX-XX/XXXX-W. nárok na náhradu za bolesť v sume 765,00 Eur.

15. Z potvrdenia o úrazových dávkach vyplatených sociálnou poisťovňou za obdobie od 08.10.2019 do 29.10.2019 zo dňa 05.11.2020 vyplýva, že sociálna poisťovňa vyplatí U. O. úrazový príplatok za obdobie od 08.10.2019 do 29.10.2019 v sume 103,20 Eur a náhradu za bolesť v sume 765,00 Eur. Dátum splatnosti bol 16.09.2020 pri prvej dávke a 16.10.2020 pri druhej dávke.

16. Listom zo dňa 16.12.2020 sociálna poisťovňa vyzvala U. O. a to výzvou č. 202/2020-PN na uznanie a dobrovoľné plnenie povinnosti nahradiť škodu, ktorý vznikla sociálnej poisťovne výplatou dávok v sume 868,20 Eur.

17. Podľa Z. z o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne vo výške vyplatených dávok.

18. Podľa ods. 5, právo sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá vznikla sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď sociálna poisťovňa zistila, že dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb a keď sa dozvedela o tom, kto za vznik škody zodpovedá najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok.

19. Podľa ods. 6, právo na náhradu škody podľa ods. 1 uplatňuje sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa osobitného predpisu.

20. Podľa písmeno a) a , o sociálnom poistení, z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky a to a) úrazový príplatok h) náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia

21. Podľa o sociálnom poistení, poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa a fyzická osoba uvedená v ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

22. Podľa o sociálnom poistení, poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.

23. Podľa o zdravotnej starostlivosti, a o zmene niektorých zákonov ods. 1, dočasnú pracovnú neschopnosť osoby posudzuje a rozhoduje o nej príslušný ošetrujúci lekár, ktorým je a) všeobecný lekár alebo lekár so špecializáciou v špecializovanom odbore, gynekológia a pôrodníctvo, s ktorým má osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa , ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti, osoby, pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti.

24. Podľa ods. 3, dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, podľa medzinárodnej klasifikácii chorôb (§ 3 ods. 1), ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Ak sa zdravotná starostlivosť poskytuje zamestnancom po odpracovaní jeho pracovnej zmeny, dočasná pracovná neschopnosť sa začína nasledujúcim kalendárnym dňom.

25. Podľa o zdravotnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov, lekársky posudok na účely tohto zákona je výsledok posúdenia: a) zdravotnej spôsobilosti na prácu, b) zdravotného stavu v súvislosti s uznaním choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania c) bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia pri úrazoch, chorobách z povolania a iných poškodeniach na zdraví

26. Podľa ods. 2, lekársky posudok vydáva poskytovateľ a posudzovanie podľa ods. 1 vykonáva poskytovateľom určený lekár.

27. Podľa ods. 3, lekársky posudok sa vydáva na žiadosť osoby, ktorej sa má posudzovanie týkať, alebo na žiadosť právnickej osoby so súhlasom takejto osoby.

28. Podľa o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečení alebo odstraňovaním jeho následku.

29. Podľa o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, v priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

30. Podľa ods. 2, náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I a III časti.

31. Podľa o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku ( a 8).

32. Podľa o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, lekársky posudok sa vydáva len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

33. Podľa , každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

34. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

35. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

36. Podľa ods. 3, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

37. V súdenej veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku výplaty úrazových dávok a to: úrazového príplatku a náhrady za bolesť poškodenému U. O., ktorý sa stal poškodený v dôsledku škodovej udalosti, ktorú zavinil žalovaný, ako to vyplynulo z trestného rozkazu Okresného súdu Lučenec č.k. .

38. Uvedený regresný nárok, ktorý nie je výslovne nárokom na náhradu škody na zdraví poškodeného podľa , je svojim charakterom samostatným nárokom na náhradu škody vyplývajúcim z osobitného zákona majúceho z tohto dôvodu povahu špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k ustanoveniu o náhrade škody.

39. V nadväznosti na vyššie uvedené hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobcu na náhradu dávok poskytnutých poškodenému v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného spôsobeného ublížením na zdraví ako poistenca žalobcu vynaložením úrazovej dávky a to úrazového príplatku za obdobie od 08.10.2019 do 29.10.2019 vo výške 103,20 Eur a náhrady za bolesť vo výške 765,00 Eur je o sociálnom poistení.

40. Ustanovenie § 238 ods. 1 vyššie citovaného zákona dostatočne určito a zrozumiteľne zakotvilo právo sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Zákonným predpokladom vzniku tohto nároku je, že poisťovňa uhradila svojmu poistencovi (v danom prípade poškodenému) úrazové dávky, ktoré boli poskytnuté a vyplatené ako následok zavineného protiprávneho konania tretej osoby (žalovaného škodcu) proti poistencovi. V danom prípade, ak poistencovi niektorá z týchto uvedených dávok poskytnutá skutočne bola má sociálna poisťovňa regresné právo na náhradu tejto dávky. V tomto smere súd považuje za potrebné poukázať na to, že zákon o sociálnom poistení v § 238 ods. 1 priznáva žalobcovi špecifické právo požadovať náhradu poskytnutých dávok a náhradu škody od tretích osôb v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania voči poberateľovi dávky. Ak bola poistencovi poskytnutá niektorá z uvedených dávok, ako je tomu i v prejednávanej veci a vznik tohto nároku na dávku bol zapríčinený zavineným protiprávnym konaním žalovaného, čo je tiež tento prípad, má sociálna poisťovňa v zmysle citovaných ustanovení regresné právo na náhradu poskytnutej dávky (škody). Uvedené zákonné ustanovenia, teda zakladajú regresný nárok sociálnej poisťovne voči tretím osobám, ak sú splnené zákonné predpoklady v ňom uvedené.

41. Súd v danom prípade zároveň ustálil aj príčinnú súvislosť, keď dospel k záveru, že poskytnutím dávok, na ktoré vznikol oprávnenej osobe (poškodenému) v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby (žalovaného) nárok, vznikla sociálnej poisťovne nepochybne majetková ujma, ktorá je pri splnení stanovených predpokladov, ktoré súd za splnené považoval, odškodniteľná. Vykonaným dokazovaním bolo teda dostatočne preukázané, že žalobcovi vznikol nárok voči žalovanému, ktorý spôsobil svojim zavineným protiprávnym konaním. Súd považoval za nepochybné, že práve v dôsledku protiprávneho konania žalovaného boli poškodenému úrazové dávky spolu v žalovanej výške v rozhodnom období vyplatené.

42. Súd podotýka, že úrazové dávky, ktoré žalobca vyplatil poškodenému, štát zveril na výplatu osobitému subjektu a to sociálnej poisťovni práve z dôvodu, aby sa poškodený, ktorému je spôsobená škoda na zdraví nemusel sám domáhať svojich nárokov, komplikovaným spôsobom s otáznym výsledkom (majetkové pomery škodcu spravidla neumožňujú vyplácať nároky poškodeným) a tak zriadil inštitúciu ako je sociálna poisťovňa, ktorá okrem iného preberá na seba úlohu uhrádzať dávky kompenzujúce poškodenie zdravia, ktoré spôsobí škodca tak, aby sa k nim poškodený dostal včas a v riadnej výške. Tejto povinnosti sociálnej poisťovne potom zodpovedá právo na regres takto vyplatených dávok voči škodcovi, ktorý musí sociálnej poisťovni vrátiť to, čo plnila poškodenému z dôvodu jeho (škodcovho) zavineného protiprávneho konania.

43. Na základe uvedeného odôvodnenia považoval súd žalobou uplatnený špeciálny nárok voči žalovanému na náhradu škody vzniknutej výplatou úrazového príplatku a náhrady za bolesť spôsobených zavineným protiprávnym konaním inej osoby, ktorej zavinenie bolo v trestnom konaní jednoznačne preukázané, za dôvodný a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

44. Čo sa týka vznesenej námietky žalovaného, že požadovaná suma je nadhodnotená, pri vykĺbení prsta a taktiež, že PN - ka bola účelovo naťahovaná zo strany poškodeného, túto súd považoval za

účelovú, ničím nepreukázanú. O dĺžke trvania PN rozhoduje príslušný ošetrujúci lekár, individuálne podľa konkrétneho prípadu a podľa aktuálneho zdravotného stavu. Po ustálení zdravotného stavu poškodeného bol vypracovaný lekársky posudok dňa 24.01.2020, v ktorom bola bolesť poškodeného ohodnotená na 35 bodov, z ktorých bola náhrada za bolesť v sume 765,00 Eur určená ako súčin uvedeného počtu bodov a sumy 21,84 Eur za jeden bod a výsledná suma bola zaokrúhlená na najbližšie celé euro smerom nahor, ako to vyplýva z rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 25.08.2020 č.: XXX- XX/XXXX-W..

45. Ohľadne námietky žalovaného, že v trestnom konaní mu bola uložená povinnosť nahradiť škodu na bolestnom vo výške 709,10 Eur, súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca mal povinnosť zo zákona uhradiť poškodenému úrazové dávky pri pracovných úrazoch, preto má v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia aj nárok na ich náhradu, na náhradu škody voči žalovanému. V prípade, ak žalovaný už uhradil priznané bolestné v trestnom konaní poškodenému vo výške 709,10 Eur, má právo túto čiastku od neho požadovať späť ako duplicitné plnenie z dôvodu, že predmetná dávka mu už bola vyplatená zo strany sociálnej poisťovne.

46.Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechy vo veci.

47. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Súd žalobcovi ako úspešnej strane v konaní trovy konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa , ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa , ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa , právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa , osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa , dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa , ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.

Podľa , ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa , ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.