Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-22C/178/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou, JUDr. Agátou Burkušovou, v spore žalobcu: G. E., H.. XX.XX.XXXX, C. M. XXX/XX, E., právne zastúpený JUDr. Alexandrou Gharaibehovou, advokátkou so sídlom Kuzmányho 57, Košice, proti žalovanej: P.. M. K. K., H.. XX.XX.XXXX, C. R. XX, E., právne zastúpená JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou so sídlom Nerudova 6, Košice, o zaplatenie 3.042,93 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej priznáva vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 18.04.2013 voči žalovanej pôvodne domáhal zaplatenia sumy 5.042,93 Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne z dlžnej sumy od 01.01.2012 do zaplatenia, ktorú poskytol žalovanej na základe ústnej zmluvy o pôžičke, ktorú mala vrátiť do konca roka 2011.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 11.06.2013 k podanej žalobe uviedla, že nie je pravdou, aby medzi ňou a žalobcom došlo k uzatvoreniu akejkoľvek zmluvy o pôžičke. Všetky financie, ktoré žalobca označil ako pôžičku boli uhradené na jej účet po vzájomnej dohode vo veci financií a to počas obdobia, kedy so žalobcom mali vzťah a viedli spoločnú domácnosť. Nikdy sa nedohodli na tom, aby jej finančné prostriedky požičiaval a že by sa mu ich zaviazala vrátiť do 31.12.2011. Až po rozchode iniciovanom z jej strany, na Veľkú noc v roku 2012, jej vzápätí poslal dňa 17.04.2012 list, ktorým žiadal vrátenie finančných prostriedkov. Čo sa týkalo motorového vozidla, ktoré je evidované na ňu uviedla, že toto užíval žalobca, pretože jeho vozidlo bolo po havárii nepojazdné.

3. Rozsudkom č.k. - 84 zo dňa 10.06.2014 súd vo veci samej rozhodol tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu 3.042,93 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 3.042,93 Eur od 03.05.2012 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania. V druhom výroku súd žalobu čo do sumy 2.000,-Eur zamietol. Rozsudok čo do výroku o zamietnutí sumy 2.000,-Eur nadobudol právoplatnosť dňa 07.08.2014. Žaloba bola zamietnutá čo do sumy 2.000,-Eur ako nedôvodná a predstavovala sumy 1.000,-Eur prevedenú z účtu žalobcu v prospech účtu žalovanej dňa 13.10.2010, sumu 250,-Eur prevedenú dňa 21.01.2011, sumu 150,-Eur prevedenú dňa 04.04.2011 a sumu 600,-Eur prevedenú dňa 03.10.2011. Tieto sumy považoval súd za vynaložené žalobcom ako investíciu spojenú s financovaním spoločnej domácnosti, za prostriedky, ktoré boli počas vzájomného vzťahu žalobcu a žalovanej spotrebované na bežné veci súvisiace s chodom a zabezpečovaním domácnosti. Suma 3.042,93 Eur predstavovala platbu sumy 500,-Eur prevodom na účet žalovanej dňa 07.06.2011, platbu 500,-Eur prevodom na účet žalovanej dňa 09.07.2011, sumy 500,-Eur dňa 11.08.2011, sumy 600,-Eur dňa 03.09.2011, sumy 500,-Eur dňa 11.11.2011, sumy 137,70 Eur dňa 07.03.2011 a sumy 305,23 Eur

dňa 07.03.2011. Súd tieto platby vo výške 3.042,93 Eur posúdil v súlade s ust. ako bezdôvodné obohatenie, keďže mal za to, že nešlo o platby za spoločnú domácnosť, ale o platby, ktoré realizoval žalobca za žalovanú, pričom sám túto povinnosť nemal a z dokazovania nevyplynul žiaden iný dôvod, prečo by ich mal hradiť.

4. Odvolací súd, Krajský súd v Košiciach, uznesením č.k. - 111 zo dňa 16.11.2015, žalovanou odvolaním napadnutý prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. V ďalšom konaní ostala predmetom konania suma 3.042,93 s príslušenstvom, ktorá predstavovala, ako to žalobca kvalifikoval, platby žalobcu z dôvodu splátky pôžičky za motorové vozidlo, ktoré bolo vo vlastníctve žalovanej. Tzn., že žalobca posielal na účet žalovanej každý mesiac sumu 500,- Eur alebo 600,-Eur ako pôžičku, z ktorej mala žalovaná uhradiť splátky leasingu za osobné motorové vozidlo a ktorú sumu mala žalovaná žalobcovi do konca roka 2011 vrátiť.

6. Žalovaná naďalej trvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a tvrdila, že žalobca jej všetky finančné prostriedky, ktoré jej boli poukázané na jej účet, poskytoval dobrovoľne, jeho konania spočívajúce v požadovaní týchto peňažných prostriedkov späť po tom, čo sa rozišli, považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Nakoľko aj on užíval motorové vozidlo, ktoré patrilo jej a ona sa kvôli nemu vzdala doktorandského štúdia a pracovala už iba ako fitness trénerka, čím značne klesol jej príjem, dohodli sa, že žalobca jej auto pomôže splácať. Nikdy však so žalobcom neuzavrela ani ústnu dohodu o tom, že ním poskytnuté peňažné prostriedky mu bude musieť vrátiť. Brala to z jeho strany ako investíciu za to, že aj on osobné motorové vozidlo používal.

7. Na pojednávaní dňa 23.09.2021 žalobca uviedol, že trvá na svojich doterajších vyjadreniach, v podstatnom uviedol, že platby v sume 3.042,93 Eur uhradil ako splátky za osobné motorové vozidlo pre žalovanú, na čo nebol povinný, a keďže tieto platby realizoval do cudzej veci, mal za to, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, hoci sa pôvodne domáhal tejto sumy titulom vrátenia pôžičky. Čo sa týka ich spoločného spolužitia so žalovanou uviedol, že on bol často na zahraničných cestách, keď sa vrátil, boli tri až štyri dni spolu u jeho matky, potom žalovaná odišla ku svojej matke a spoločne bývali iba od decembra 2011 do marca 2012, kedy si spoločne prenajali byt. Žalovaná mala tento byt zariadiť, nakoľko žalobca opäť pracovne odišiel. Dopadlo to tak, že byt bol zariadení z peňazí, ktoré poskytla matka žalobcu. preto žalobca navrhol v konaní vypočuť aj jeho matku. Čo sa týka využívania motorového vozidla žalovanej uviedol, že ho používal veľmi málo a výnimočne a aj v tomto období využíval služby spoločnosti R., od ktorej si prenajímal osobné motorové vozidlá, preto že ich potreboval v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou. Na preukázanie tejto skutočnosti žalobca predložil Zmluvu o prenájme motorového vozidla č. S., z ktorej vyplýva, že žalobca si prenajal osobné motorové vozidlo za úhradu v čase od 07.09.2011 do 08.09.2011.

Čo sa týka tvrdenia žalobcu ohľadne užívania osobného motorového vozidla značky X. B. K. G. E. XXX D., má súd za to, že Zmluva o prenájme motorového vozidla bola medzi stranami uzavretá dňa 09.01.2012, teda až po tom ako boli žalobcom poukázané platby na účet žalovanej ako údajná pôžička, ktorú mala žalovaná žalobcovi vrátiť. Žalobca uviedol, že predmetné vozidlo využíval veľmi zriedka. Sám uviedol, že táto nájomná zmluva bola uzavretá s ním ako podnikateľom, v rámci jeho podnikania, predovšetkým z toho dôvodu, aby si mohol úhrady (napr. opravy, revízie, bežné servisné kontroly, pneumatiky) dať do nákladov. Navyše, z článku IV., bod. 3, 4, 5 zmluvy vyplýva, že bolo povinnosťou žalobcu ako nájomcu predmetného motorového vozidla vykonávať na vlastné náklady pravidelné údržby, výmeny náplní a pod., opravy a úpravy na vozidle.

Čiže platby vykonané prevodom na účet žalovanej v období roka 2011, ktoré žalobca označil ako platby za splátku auta, ktorou len pomáhal žalovanej so splatením motorového vozidla, ktoré takmer vôbec nevyužíval, súdu nijako nepreukázal, že ním poukázané peňažné prostriedky na účet žalovanej boli poskytnuté ako pôžička poskytnutá na základe ústne uzavretej zmluvy o pôžičke.

8. Na pojednávaní dňa 23.09.2021 žalobca oznámil, že si žalovanú sumu uplatňuje na základe iného hmotnoprávneho inštitútu ako je zmluva o pôžičke, ktorej existenciu sa mu vo vzťahu k žalovanej

nepodarilo preukázať, a teda že žalovanú sumu si uplatňuje titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie malo spočívať v tom, že za žalovanú plnil to, čo mala plniť sama.

9. Žalovaná na pojednávaní dňa 23.09.2021 v podstatnom namietala, že žalobca po 8 rokoch upresnil, že žiada priznať sumu 3.042,93 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, teda že v žalobe ani počas ôsmich rokov neuviedol všetky podstatné a rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých sa domáha sumy 3.042,93 Eur a tieto nedoplnil ani po tom ako obdržal procesnú výzvu súdu prvej inštancie pre dvoma rokmi.

10. V priebehu tohto konania, s účinnosťou od 01.07.2016, došlo k zrušeniu pôvodného procesného predpisu a začal platiť nový procesný kódex a to .

11. Podľa ust. , , (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

12. Súd vychádzal z dôkazov vykonaných na pojednávaní dňa 14.01.2014, dňa 06.05.2014, 10.06.2014, kedy vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkyne Z.. L. G. a listinnými dôkazmi-potvrdením o uskutočnení prevodu, pokusom o zmier zo dňa 17.4.2012, výzvou zo dňa 31.1.2013, oznámením zo dňa 24.4.2012 a 7.2.2013, potvrdením o podaní oznámenia, oznámením o ústnom pojednávaní, zmluvou o prenájme motorového vozidla, ukončením zmluvy o prenájme motorového vozidla, zmluvou o nájme bytu, dohodou o ukončení nájmu, schválením prerušenia doktorandského štúdia, poistnou zmluvou pre prípad dožitia alebo smrti, výplatou poistného plnenia ako aj na pojednávaní dňa 23.09.2021 a zistil skutkový stav prejednávanej veci.

13. Z výpovedí strán sporu súd považoval za preukázané, že medzi nimi bol priateľský vzťah, ktorý vznikol približne pol roka pred tým ako žalobca poskytol žalovanej prvé peniaze dňa 13.11.2010. Od 15.12.2011 mali spoločne prenajatý byt a žili v spoločnej domácnosti. K ukončeniu ich vzťah došlo rozchodom v apríli roku 2012.

14. Počas trvania tohto vzťahu žalobca poskytol na účet žalovanej finančné prostriedky dňa 13.10.2010 vo výške 1.000,-Eur, 21.01.2011 vo výške 250,-Eur, 04.04.2011 vo výške 150,-Eur, 7.6.2011 vo výške 500,-Eur, 9.7.2011 vo výške 500,-Eur, 11.8.2011 vo výške 500,-Eur, 3.9.2011 vo výške 600,-Eur, 3.10.2011 vo výške 600,-Eur, 11.11.2011 vo výške 500,-Eur, 7.3.2011 vo výške 137,70 Eur, 7.3.2011 vo výške 305,23 Eur spolu 5.042,93 Eur.

15. Konanie v časti o zaplatenie sumy 2.000,-Eur, ktorú žalobca žalovanej poskytol nasledovne: vo výške 1.000,-Eur dňa 13.11.2010, vo výške 250,-Eur dňa 21.01.20211, 150,-Eur dňa 04.04.20211 a 600,- Eur dňa 03.09.2011, bolo právoplatne skončené zamietnutím tejto sumy rozsudkom č.k.

- 84 zo dňa 10.06.2014, ktorý v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 07.08.2014.

16. Súd neprihliadal na listinný dôkaz a to Zmluvu o prenájme motorového vozidla zo dňa 09.01.2012 uzavretú medzi stranami sporu, pretože nijakým spôsobom nebol schopný preukázať, že žalobca v rozhodnom čase nepoužíval aj osobné motorové vozidlo patriace žalovanej. Predložením tohto listinného dôkazu nebol jednoznačne preukázaný zámer žalobcu, pre ktorý si auto resp. autá prenajímal.

17. Súd nevypočul v konaní žalobcom navrhovaného svedka, jeho matku, pretože vykonanie tohto dôkazu nepovažoval za potrebné, nakoľko z doposiaľ vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu mal dostatočne za preukázaný skutkový stav prejednávanej veci dostačujúci pre vydanie rozhodnutia vo veci samej.

18. Podľa ust. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

19. Podľa ust., , kto sa na úkor iného bezdôvodné obohatí, musí obohatenia vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov

20. Podľa ust. bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

21. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie existencie právneho vzťahu z pôžičky so žalovanou, na základe ktorej jej mal poskytnúť v období január až november 2011 sumu 3.042,93 Eur. Zmluva o pôžičke je v zmysle ust. a nasl zmluva, ktorou jedna strana teda veriteľ prenecháva druhej strane teda dlžníkovi veci určené podľa druhu a táto druhá strana sa zaväzuje po čase vrátiť veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke má charakter reálnej zmluvy, nie konsenzuálnej, čo znamená, že k vzniku právneho vzťahu k pôžičke je potrebné odovzdanie veci dlžníkovi, pretože bez toho nedôjde k vzniku právneho vzťahu z pôžičky. Pri neexistencii písomnej zmluvy o pôžičke a pri vzájomných rozporných tvrdenia strán sporu nie je možné z vykonaného dokazovania vyvodiť právny záver, že medzi stranami vznikol právny vzťah z pôžičky. Uvedenú skutočnosť nie je možné vyvodiť ani z predložených listinných dôkazov preukazujúcich prevod peňažných súm z bankového účtu žalobcu na bankový účet žalovanej. Zároveň dospel súd k záver, že žalobcovi nie je možné ním uplatnený nárok priznať ani titulom bezdôvodného obohatenia podľa ust. a nasl. .

22. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie neoprávnené. Bezdôvodné obohatenie teda nie je každé obohatenie sa dlžníka, napríklad z dôvodu prijatia finančnej pomoci, pričom z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že iniciatíva s poskytnutím finančných prostriedkov žalovanej bola jednoznačne v rukách žalobcu, keď na jeho popud zanechala jednu z troch prác s tým, že on jej bude finančne pomáhať. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že vec nie je možné posúdiť ani ako bezdôvodné obohatenie zo strany žalovanej a aj z tohto dôvodu žalobu zamietol.

23. Keďže súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku tak ako ho prezentuje žalobca, nie je rozhodujúce, či uplatnený nárok označuje ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale rozhodujúce sú skutkové tvrdenia, ktorými svoj nárok odôvodňuje. To znamená, že pokiaľ žalobca tvrdil, že jeho nárok voči žalovanej vznikol titulom bezdôvodného obohatenia, bolo jeho povinnosťou tvrdiť a aj preukázať skutočnosti nasvedčujúce tomu, že vzťah vzniknutý medzi stranami je vzťahom z bezdôvodného obohatenia, z ktorého by bolo možné zistiť, pod ktorý z prípadov uvedených v ust. a je možné daný prípad podriadiť, teda, či sa jedná o plnenie bez právneho dôvodu, či o plnenie z neplatnej zmluvy, či o plnenie za toho, kto mal podľa práva plniť sám, alebo či ide o prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podstatou bezdôvodného obohatenia je to, aby osoba poskytujúca plnenie nedisponovala subjektívnou vedomosťou o tom, že plní bez právneho dôvodu. V danom prípade žalobca vedel, na čo žalovanej peňažné prostriedky poskytuje, že sú to plnenia ako on pôvodne uvádzal, spočívajúce a vyplývajúce z ústne uzavretej zmluvy o pôžičke, ktorej existenciu sa však žalobcovi v tomto konaní nepodarilo preukázať. Preto v danom prípade nemožno hovoriť ani o vzniku nároku žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia, keďže od počiatku nebola naplnená ani jedna skutková podstata bezdôvodného obohatenia tak ako ich definuje . Žalobca nepreukázal, že nemal subjektívnu vedomosť o tom, že žalovanej poskytol plnenie, na ktoré od počiatku, teda od okamihu, kedy začal plnenie poskytovať, nebol žiadny právny dôvod, nemohol byť úspešný ani podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení a súd nárok žalobcu aj v tomto rozsahu zamietol.

24. Pre úplnosť súd dodáva, že sa zaoberal aj otázkou dobrých mravov. Súd na strane žalobcu nevzhliadol rozpor s dobrými mravmi ani keď si uplatnil svoj nárok voči žalovanej titulom vrátenia peňazí zo zmluvy o pôžičke ani titulom vydania bezdôvodného obohatenia nakoľko uplatnenie práva ako takého nemožno považovať za rozpor s dobrými mravmi. To, že si uplatnil vrátenie peňazí, ktoré v období roka

2011 žalovanej poslal na jej účet, že posielal platby, ktoré neoznačil alebo že využíval osobné motorové vozidlo patriace žalovanej, ktorá bola v rozhodnom čase jeho priateľkou rovnako nepovažoval súd za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Súd žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, ktoré v sporovom konaní náleží žalobcovi spolu s povinnosťou tvrdenia a preukázania svojich tvrdení.

25. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Podľa ust. , súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. V súlade s ust. , súd priznal žalovanej, ktorý mal vo veci plný úspech náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (, ) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.( ) Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )