Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7To/76/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Ing. Milana Husťáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. septembra 2021, v trestnej veci proti obžalovanému W. I., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 16.7.2020 sp. zn. takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovaného W. I..

odôvodnenie:

Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn. zo dňa 16.7.2020 uznal obžalovaného W. I. vinným pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

na chodníku pred objektom I. O. C. P. N. Č.. XX A. I.Y., dňa 14.04.2018 v čase okolo 15.30 hod., po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, bez zjavného dôvodu a po výzve "čo pozeráš...?!", fyzicky zaútočil na poškodeného T. X. opakovanými údermi pästí do oblasti tváre, nespôsobiac mu zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie, po čom jedenkrát päsťou udrel do oblasti tváre aj poškodeného U. V., ktorý v dôsledku úderom vyvolaného pádu narazil zadnou časťou hlavy na kamennú dlažbu chodníka, pričom utrpel zlomeniny pravej spánkovej kosti v oblasti lebečnej klenby, pravej záhlavnej kosti v oblasti lebečnej klenby, lebečnej spodiny v oblasti klinovej kosti a v oblasti pravej skalnej kosti s krvácaním z pravého ucha, tržnú ranu v pravom zvukovode, rozsiahle vnútrolebečné krvácanie pod tvrdú plenu mozgu vľavo v čelovo-temenno-spánkovo-záhlavnej oblasti so zatlačením mozgu a presunom mozgu smerom doprava a opuchom mozgu, vnútrolebečné krvácanie pod pavúčnicu mozgu v ľavej spánkovej oblasti a pravej záhlavnej oblasti a pomliaždenie mozgu s krvácaním do mozgu v ľavej dolnej spánkovej oblasti mozgu, t.j. z medicínskeho hľadiska ťažké zranenia vyžadujúce si liečenie, pracovnú neschopnosť a narušenie obvyklého spôsobu života poškodeného po dobu štyroch až piatich mesiacov, pričom v nadväznosti na uvedené konanie obvineného bola z titulu úhrady nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodenému U. V. pri jeho liečbe spôsobená poškodenému subjektu A. H. M. X. O. M. I. škoda vo výške 12.493,87 eur.

Súd mu za to uložil podľa § 156 ods.3, § 41 ods.1 Tr.zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa uložil obžalovanému W. I.L. povinnosť nahradiť poškodenej strane A. H. M. X..O.., M. I., O. D. Č.. X, I., Y.: XX XXX XXX spôsobenú škodu vo výške 12.493,87 eur a U. V., C.. X.X.XXXX škodu vo výške 20.429,- eur.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný W. I. prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie do výroku o vine, ako aj o treste. Uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny z dôvodu neúplnosti skutkových zistení a na ich základe vyvodených právnych záverov. Napadnutý rozsudok nespĺňa procesné požiadavky týkajúce sa štruktúry, osobitne vzťahujúce sa ku štruktúre jeho odôvodnenia normatívne ukotvené v ustanovení v spojení s ustanovením

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil výlučne na simplexnom zovšeobecnejúcom konštatovaní, že vina obžalovaného W. I. bola preukázaná predovšetkým z výpovede poškodeného, výpovede svedka č. 1 (B. O.) a svedkyne č. 2 (X. R. - U.), ako aj znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, pričom v tejto súvislosti, súd prvého stupňa referuje, čo bolo obsahom svedeckej výpovede svedkyne č. 2, ktorá popísala vzhľad útočníka, ako aj jeho oblečenie. Zo štruktúry napadnutého rozsudku je zrejmé, že tento neobsahuje analytickú časť, ktorej súčasťou by bolo procesné hodnotenie dôkazov a to v súlade s procesnými pravidlami hodnotenia dôkazov normatívne ukotvených v ustanovení , teda tak jednotlivo ako aj v ich súvislostiach, osobitne v procesnej situácii, keď si jednotlivé dôkazy odporujú.

Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako sa súd prvého stupňa vysporiadal s argumentáciou obhajoby skoncentrovanej predovšetkým do obsahu záverečnej reči. V prejednávanej trestnej veci vedľa seba existujú dve skupiny dôkazov, jedna svedčiaca v neprospech obžalovaného W. I. tak, ako je prezentovaná svedkami T. X. X. B. O., ktoré považuje za absolútne nehodnoverné, a to z dôvodov, na ktoré poukázal v záverečnej reči.

Skupina dôkazov svedčiacich v prospech obžalovaného prezentovaných X. R. - U., ktorá v celom rozsahu podporila obhajobnú verziu o možnom priebehu skutkového deja, keď identifikovala páchateľa, po ktorého úderoch poškodený U. V. spadol na zem, a to podľa opisu jeho vonkajších znakov, ako aj podľa druhu, farby značky oblečenia, ktoré tento mal na sebe v čase útoku a ktoré sa zhodujú jedine s vonkajšími znakmi a oblečením T. X.. Bol to svedok T. X., ktorý mal na sebe oblečený džaket konkrétnej farby v kombinácii s krátkymi nohavicami ako ho popisovala vo svedeckej výpovedi. Svedkyňa popísala mechanizmus vedenia kritického úderu, po ktorom poškodený U. V. spadol na zem. Ide o jedinú hodnovernú svedkyňu spomedzi všetkých vypočutých svedkov, keďže jediná nemá vzťah k žiadnemu z účastníkov incidentu.

Trestnoprávna zodpovednosť v právnom poriadku Slovenskej republiky je založená na princípe individuálnej zodpovednosti za zavinenie. Z vyššie uvedeného možno konštatovať, že z vykonaného dokazovania nebolo spoľahlivo a bez dôvodných pochybností preukázané, a to deklarovaný následok, vo forme ujmy na zdraví poškodeného a že obžalovaný skutok spáchal.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Košiciach napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia zrušil a v zmysle obžalovaného oslobodil spod skutku, ktorý mu je kladený za vinu.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými

úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaného W. I..

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný W. I. sa dopustil konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Po podrobnom preskúmaní predloženého spisového materiálu a vykonaného dokazovania sa krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu, že obžalovaný W. I. bez zjavného dôvodu najprv fyzicky napadol poškodeného T. X., a to opakovane údermi pästí do tváre, pričom k zraneniu poškodeného nedošlo.

Následne obžalovaný W. I. jedenkrát päsťou udrel do oblasti tváre poškodeného U. V., v dôsledku čoho tento padol zadnou časťou hlavy na kamennú dlažbu chodníka a utrpel zlomeninu pravej spánkovej kosti v oblasti lebečnej klenby, pravej záhlavnej kosti v oblasti lebečnej klenby, lebečnej spodiny, v oblasti klinovej kosti a v oblasti pravej skalnej kosti s krvácaním z pravého ucha, tržnú ranu v pravom zvukovode, rozsiahle vnútro lebečné krvácanie pod tvrdnú plenu mozgu vľavo v čelovo-temenno- spánkovo-záhlavnej oblasti so zatlačením mozgu a presunom mozgu smerom doprava a opuchom mozgu, vnútro lebečné krvácanie pod pavúčnicu mozgu v ľavej spánkovej oblasti a pravej záhlavnej oblasti a pomliaždenie mozgu s krvácaním do mozgu v ľavej dolnej spánkovej oblasti mozgu.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia, ku ktorým dospel okresný súd na základe vykonaného dokazovania, tieto boli odvolacím súdom hodnotené ako správne vychádzajúce predovšetkým z dôkazov v podobe výsluchu svedka poškodeného T. X., ktorý potvrdil, že útok bol vedený obžalovaným tak na jeho osobu, ako aj na poškodeného U. V..

Okresný súd pri hodnotení dôkaznej situácie rovnako správne vychádzal aj z výpovede svedka B. O., ktorý sa detailne vyjadril aj k potýčke, ktorá predchádzala fyzickému napadnutiu. Svedok jednoznačne uviedol, že bol to obžalovaný W. I., ktorý potom čo sa poškodený U. V. otočil, tohto udrel päsťou do zátylku, v dôsledku čoho poškodený spadol na kamenný chodník.

Skutkové zistenia objektivizovala aj svedkyňa X. R. - U., ktorá potvrdila znaky agresívneho konania obžalovaného W. I. a fyzický útok na poškodeného U. V., ktorý v dôsledku úderu spadol na kamenný chodník. Svedkyňa rovnako potvrdila, že to bola práve ona, ktorá privolala záchrannú službu a obžalovaný W. I. len pasívne sledoval poškodeného U. V., ktorý nehybne ležal na zemi.

Skutkové zistenia korešpondujú aj so závermi znaleckého posudku č. 32/2018 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo - farmácia, odvetvie chirurgia - traumatológia B.. Ľ. D. M.., so závermi ktorého sa stotožnil aj krajský súd, ktorý konštatoval, že poškodený U. V. utrpel zranenia hlavy a mozgu, ktoré mohli vzniknúť následkom útočníka päsťou do hlavy poškodeného veľkej intenzity a následným pádom a nárazom hlavy poškodeného o dlažbu. Z medicínskeho hľadiska ide o ťažké život ohrozujúce poranenie dôležitého orgánu - mozgu a v prípade neposkytnutia rýchleho zásahu a operatívneho zákroku, by došlo k úmrtiu poškodeného.

K argumentácii obžalovaného W. I. uvádzanej v rámci jeho obhajoby pred okresným súdom a rovnako uvádzanej v dôvodoch odvolania, odvolací súd považuje za nutné zdôrazniť, že tento nemal žiadne pochybnosti o správnosti, ako aj úplnosti zistenia skutkového stavu veci, a to v rozsahu ako bol ustálený kontradiktórnym postupom konania na okresnom súde, ktorého závery si v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ne poukazuje.

Pokiaľ ide o výrok o treste okresný súd sa adekvátnym spôsobom vysporiadal s osobou obžalovaného a v tejto súvislosti správne zistil, že tento doposiaľ nebol súdne trestaný, doposiaľ viedol riadny život. Zohľadniac všetky skutočnosti majúce význam z hľadiska ukladania druhu trestu a jeho výmery, sa krajský súd stotožnil s názorom okresného súdu, že uložený výchovný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov s podmienečným odkladom výkonu trestu na dobu troch rokov je dostatočným k osobe obžalovaného a tento spĺňa všetky kritériá z hľadiska tak individuálnej prevýchovy, ako aj generálnej prevencie.

Nezistiac žiadne pochybenie okresného súdu ani vo vzťahu k výroku o náhrade spôsobenej škody, krajský súd postupom podľa odvolanie obžalovaného W. I. ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.