Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/52/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci navrhovateľky Ing. A. C., rodenej Z., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX, zastúpenej v konaní JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou v Prešove, Floriánova 12, proti osobe povinnej z platenia výživného Ing. A. C., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX, zastúpeného v konaní JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom v Prešove, Slovenská 69, o určenie manželského výživného, o odvolaní osoby povinnej z platenia výživného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -100 zo dňa 06.05.2020 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. -149 zo dňa 24.02.2021 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania, argumentácia strán

1. Predmetom konania je stanovenie manželského výživného na základe návrhu manželky. Manželka žiadala určiť výživné vo výške 250.- Eur mesačne od 21.06.2019 s poukazom na to, že životná úroveň jej a manžela nie je rovnaká. Od marca 2019 nežije s manželom v spoločnej domácnosti je na materskej dovolenke a jej príjmom je len rodičovský príspevok. Manžel s návrhom nesúhlasil.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom č.k. -100 zo dňa 06.05.2020 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. -149 zo dňa 24.02.2021 rozhodol tak, že „I. osoba povinná z výživného je p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľky za obdobie od 21.6.2019 do 31.12.2019 sumou 200 Eur mesačne a za obdobie od 1.1.2020 do právoplatnosti rozvodového rozsudku, t.j. do 4.3.2020 sumou 50 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred,

dlžné výživné za obdobie od 21.6.2019 do 4.3.2020 (t.j. do právoplatnosti rozvodového rozsudku) pre navrhovateľku v celkovej výške 1 371,43 Eur p o v o ľ u j e súd osobe povinnej z výživného navrhovateľke splatiť v 4 splátkach po 342,86 Eur mesačne pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu, počnúc právoplatnosťou rozsudku,

žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.“

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zo skutočného stavu vyplynulo, že manželia nežili v spoločnej domácnosti od marca 2019, kedy manželka odišla spolu s maloletými deťmi bývať k svojim rodičom. Manžel jej prispieval na výživu maloletých detí vo výške 270.- Eur mesačne. Bola poberateľkou rodičovského príspevku v sume 220,70 Eur mesačne a poberala rodinné prídavky na maloleté deti. Od 01.01.2020 sa zamestnala, zvýšil sa jej rodičovský príspevok a jej čistý príjem bol súdom zistený od 373 do 427 Eur mesačne Na strane manžela bolo zistené, že je zamestnaný na Ministerstve vnútra SR a jeho mesačný priemerný čistý príjem za rok 2019 bol vo výške 1343,38 Eur a v roku 2020 od januára do apríla vo výške 1318,15 Eur.

4. Prijal záver, že osoba povinná z výživného v celom rozhodnom období mala podstatne vyšší príjem ako bol príjem na strane navrhovateľky, v roku 2019 to bolo priemerne 1 343,38 Eur mesačne a v roku 2020 do apríla 1 318,15 Eur mesačne. Aj keď povinný z výživného uhrádzal hypotekárny úver a platil ďalšie výdavky spojené s domácnosťou a poistením rodinného domu, dokázal si uhradiť aj ďalšie bežné výdavky, napríklad stravu v rovnakej výške ako navrhovateľka, tiež si uhradil hygienu, čistiace prostriedky a pohonné hmoty vo vyššej sume ako uviedla navrhovateľka, nakoľko auto používa aj do zamestnania. Manžel manželke dobrovoľne neprispieval v tomto období na jej výživu, nedokázala si uhradiť svoje výdavky z rodičovského príspevku, preto jej finančne vypomáhali rodičia. Zároveň zabezpečovala celodennú opateru a starostlivosť spoločnému maloletému dieťaťu, preto bolo dôvodné zo strany jej manžela určiť manželské výživné. O dlžnom výživnom za obdobie od 21.06.2019 do 04.03.2020 kedy nadobudol právoplatnosť výrok rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania v celkovej výške 1371,43 Eur povolil splácať manželovi v 4 splátkach pod stratou výhody splátok ide o mesačné splátky vo výške 342,86 Eur s odôvodnením, že spláca hypotekárny úver na nehnuteľnosť, ktorá patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

5. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 71 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, 2, § 77 ods. 1, 2 Zákona o rodine.

6. O trovách konania rozhodol podľa .

III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu

7. Proti rozsudku č.k. -100 zo dňa 06.05.2020 a to proti výroku, ktorým súd stanovil manželské výživné a dlžné výživné podal odvolanie manžel s návrhom na zrušenie rozsudku alebo na zmenu rozsudku s tým, že bude zaviazaný prispievať na výživu manželke sumou 50.- Eur mesačne. V odvolaní poukazuje na to, že súd nesprávne vyhodnotil, že životná úroveň manželov v rozhodnom posudzovanom období bola rozdielna. Má za to, že bola rovnaká. V rozhodnom období vybrala manželka z vkladných knižiek sumu 4470.- Eur a použila ich na svoj prospech. Poukazuje na to, že platil výdavky spojené s výstavbou rodinného domu, hypotekárnym úverom, životné poistenie, zabezpečoval údržbu rodinného domu a navrhovateľka sa nepodieľala na týchto výdajoch. Životná úroveň minimálne od roku 2020 bola minimálne rovnaká ak nie vyššia.

8. K odvolaniu podala písomné vyjadrenie manželka, ktorá navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Súd zohľadnil, že od 01.01.2020 sa stala zamestnanou a mala vyšší príjem než dovtedy. Uvádza, že povinný z výživného uhrádzal splátky hypotéky a inkaso len do 31.03.2020. Finančné prostriedky, ktoré mala vybrať z finančného účtu sú uložené na finančnom podúčte a ide o finančné prostriedky nasporené pre maloleté deti. Poukazuje na to, že v žiadnom prípade nemali v rozhodnom posudzovanom období rovnakú životnú úroveň.

9. Vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadrení manželky uvádza manžel, že navrhovateľka vyčíslila svoje výdavky na sumu 252,40 Eur pričom žiada výživné vo výške 250.- Eur mesačne čo je neprimerane vysoké a predstavuje to viac ako polovicu, ktoré má uhrádzať manžel manželke.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie osoby povinnej z platenia výživného nie je dôvodné.

11. Podľa a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd v zmysle a je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím prvej inštancie, pretože bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré uvádza v odvolaní odvolateľ, vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.

13. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci. Súd prvej inštancie vykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné na posúdenie existencie predpokladov pre stanovenie rozsahu manželského výživného. Výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil. Odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu odchýliť.

14. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým návrhu manželky na stanovenie výživného vyhovel v časti. Odvolateľ poukazuje na to, že nie je dôvodné stanoviť výživné, keďže životná úroveň manželov bola rovnaká s prihliadnutím na okolnosti danej veci.

15. Skutočný stav zistený súdom prvej inštancie je dostatočný. V rozhodnom čase, za ktorý súd určoval výživné od 21.06.2019 do 04.03.2020 boli účastníci konania manželmi a nežili v spoločnej domácnosti. Rozsudok č.k. -45 zo dňa 19.02.2020. o rozvode manželstva a teda výrok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 04.03.2020. Súd zistil na strane manžela jeho príjem z pracovného pomeru v rozhodnom období bol vo výške viac ako 1300.- Eur mesačne. Manželka do 01.01.2020 bola na materskej dovolenke s maloletým spoločným synom A. pričom jej príjem v dôsledku starostlivosti o maloleté dieťa predstavoval rodičovský príspevok vo výške 220,70 Eur mesačne. Ďalej súd zistil, že povinný z výživného zostal bývať po odchode spoločnej domácnosti a uhrádzal všetky mesačné náklady, splácal hypotekárny úver a platil výživné pre maloletého syna vo výške 270.- Eur mesačne.

16. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

17. Podľa , o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

18. Podľa , manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

19. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia 71 ods. 1 manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Rodinné právo je založené na princípe solidarity v manželských vzťahoch, ktorá sa transformuje do ustanovení o životnej úrovni manželov počas trvania manželstva a tiež do ustanovení zabezpečujúcich pre manželov podiel na spoločnom majetku alebo podiel na majetku toho druhého za obdobie trvania manželstva. Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň, je odôvodnená okrem princípu solidarity aj ich rovnakým postavením v právach a povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku.

20. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že z hľadiska zásady rovnakej životnej úrovne manželov má vyživovaciu povinnosť ten z manželov, ktorého príjmy a majetkové možnosti sú vyššie voči druhému manželovi, a to v rozsahu, ktorý znamená vyrovnanie oboch životných úrovní. Požiadavka na rovnakú životnú úroveň manželov sa však neuplatňuje len z pohľadu výšky príjmu a rovnako tak nie je možné za rovnakú životnú úroveň považovať matematicky zhodné množstvo peňazí u oboch manželov, ale je potrebné skúmať aj potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a pomery povinného a taktiež prihliadnuť na starostlivosť o spoločnú domácnosť a mal. dieťa. Až po zistení všetkých uvedených skutočností súd môže dospieť k správnemu záveru, teda, či životná úroveň manželov je alebo nie je v zásade rovnaká.

21. V danej veci preukázateľne príjem na strane oboch manželov je rozdielny. Manželské výživné je možno stanoviť súdom v prípadoch ak na strane jedného z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy, ak je spravodlivé dorovnať ich rozdielnu životnú úroveň. Toto je práve aplikácia zásady solidarity, ktorá nepripúšťa, aby sa niektorý z manželov dostal do nevýhodnejšieho postavenia napríklad v dôsledku starostlivosti o domácnosť alebo o deti. Takýto prístup je plne v súlade s trendmi rodinného práva, ktoré je založené na princípe ochrany slabšieho účastníka rodinnoprávneho vzťahu a na princípe manželskej solidarity.

22. Pri rozhodovaní o výživnom zo strany jedného z manželov je zároveň súd povinný zaoberať sa otázkou starostlivosti o domácnosť a otázkou osobnej starostlivosti o deti (§ 19). Výkon týchto činností je postavený na roveň finančnému zabezpečovaniu potrieb rodiny. Potrebné je zdôrazniť, že navrhovateľka zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletého syna ,ktorý je vo veku kedy osobnú celodennú starostlivosť vyžadoval a dôsledku toho , bola ako matka mimo pracovného príjmu a poberala len rodičovský príspevok , skutočne v minimálnom rozsahu.

23. Námietky odvolateľa smerujú voči nesprávnemu záveru o rovnakej životnej úrovni. Pri zachovaní princípu solidarity v manželstve je namieste stanoviť manželské výživné. Príjmové pomery manželky sú minimálne na hranici životného minima a tak z tohto dôvodu je manžel povinný prispievať na jej výživu. Súd následne po zistení zmeny pomerov na strane manželky správne vyhodnotil danú zmenu v jej príjmoch a stanovil iný rozsah výživného. V žiadnom prípade obaja manželia v rozhodnom posudzovanom období nemali rovnakú životnú úroveň.

24. Ani odvolací súd nenašiel napriek neexistencii spoločnej domácnosti manželov tak závažne dôvody, ktoré by boli v rozpore so zásadami morálky pre nepriznanie manželského výživného zo strany manžela. Vyhodnocujúc všetky zistené okolnosti danej veci má odvolací súd za to, že stanovené manželské výživné súdom prvej inštancie zodpovedá zákonným kritérium a zohľadňuje individuálne zistené okolnosti prejednávanej veci.

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny podľa ustanovenia vrátane výroku o trovách konania .

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. .

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).