Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7T/113/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Trebišov, JUDr. Ladislav Bujňák, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.09.2021 v Trebišove, takto

rozhodol:

Obžalovaný: L. L. , nar. XX.XX.XXXX. v Trebišove, trvale bytom Štiavnička 247

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

- dňa 03.01.2018 okolo 23.00 hod. v kuchyni rodinného domu na ul. M. č. XXX/XX v obci Cejkov, po predchádzajúcom nedorozumení a v podnapitom stave fyzicky napadol poškodeného U. U. tak, že ho udrel rukou do tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol chrbtom na podlahu, kde ho následne viackrát udrel päsťou do tváre, pričom fyzickým napadnutím mu spôsobil zranenia, a to zlomeninu nosovej kosti, pomliaždenie okolo očnej oblasti a odreniny tváre, pomliaždenie pravej očnej gule s krvnou podliatinou spojivkového vaku a krvnú podliatinu oboch viečok pravého oka, ktoré zranenia by si vyžiadali nevyhnutnú dobu liečenia a práceneschopnosti v trvaní do 19.01.2018,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví,

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa , trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.

Podľa výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.

Podľa pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určuje skúšobnú dobu v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa u k l a d á povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenému:

- Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, vo výške 87,31 Eur (osemdesiatsedem eur, tridsaťjeden centov).

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov podal dňa 10.10.2018 obžalobu na obvineného L. L. pre spáchanie prečinu ublíženia na zdraví podľa v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa . Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a následne vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 10.12.2019.

Citovaným rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 10. 12. 2019, sp. zn. bol obžalovaný L. L. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa , za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov. Zároveň mu bola uložená povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenému vo výške 87,31,- Eur. Nakoľko nebolo dokázané, že skutok, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa , sa stal, bol obžalovaný spod obžaloby za tento skutok oslobodený.

V dôsledku odvolania zo strany obžalovaného rozhodoval vo veci Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením zo dňa 19.05.2020 zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec Okresnému súdu Trebišov, aby ju znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení konštatoval, že Okresný súd nepostupoval procesne správne, keď nepreukázanú časť konania obžalovaného v rámci jedného skutku a tým aj jednočinného súbehu oslobodzoval postupom podľa . Z uvedeného vyplýva, že samostatný výrok o oslobodení podľa bol nadbytočný.

Spisový materiál bol vrátený súdu prvého stupňa 02.07.2020 a súd bezodkladne nariadil termín hlavného pojednávania na deň 03.12.2020, avšak v dôsledku ospravedlnenia zo strany obhajcu obžalovaného z dôvodu kolízie pojednávaní bol termín hlavného pojednávania odročený na deň 04.02.2021. Uvedený termín bol z dôvodu preventívnych opatrení v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 zrušený. Následne bol nariadený termín hlavného pojednávania na deň 23.09.2021.

S poukazom na vyššie uvedené, na hlavnom pojednávaní dňa 23.09.2021 samosudca konštatoval podstatné závery z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, najmä pokiaľ ide o skutočnosť, ktorá bola vyššie spomenutá. Obhajca obžalovaného predložil súdu čestné vyhlásenie svedka L. F. ktoré súd v celom rozsahu oboznámil, ako aj výpis z Obchodného registra a taktiež výpis Obchodného registra Městského soudu v Praze. Predložené výpisy z Obchodného registra majú podľa obhajoby preukazovať súčasné osobné pomery obžalovaného. Nakoľko procesné strany nemali žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, súd vyhlásil dokazovanie za skončené a udelil slovo na záverečné reči, po ktorých vyhlásil rozsudok, ktorým uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa a uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov. Zároveň mu bola uložená povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenému vo výške 87,31 Eur.

V tomto smere je potrebné konštatovať, že v podstate celé dokazovanie bolo vykonávané pred vyhlásením prvého rozsudku dňa 10.12.2019. Ako vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Košiciach, súdu prvého stupňa bola vytknutá procesná skutočnosť, a teda že samostatný výrok o oslobodení podľa bol nadbytočný.

Obhajcom predložené písomné dôkazy, ktoré súd oboznámil, nemajú žiadny vplyv na v podstate identické rozhodnutie, ako rozsudkom zo dňa 10.12.2019. Oboznámené čestné vyhlásenie svedka L. F., kde podrobne opisuje celý priebeh incidentu nevnáša do dôkaznej situácie nič nové, nakoľko tento svedok v rámci hlavného pojednávania, po zákonnom poučení využil svoje právo vo veci vypovedať, nakoľko obžalovaný je jeho nevlastným bratom. Súd je toho názoru, že tento svedok mal právo v rámci hlavného pojednávania vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a okolnostiam prípadu a preto v tomto štádiu súdneho konania prihliadať na jeho písomné prehlásenie považuje súd za procesne neakceptovateľné. Takýto postup chápe súd ako procesnú obranu obžalovaného.

Pokiaľ ide o predložené výpisy z Obchodných registrov SR a ČR, tieto preukazujú súčasné pomery obžalovaného, pokiaľ ide o jeho podnikateľské aktivity.

V tomto smere súd poukazuje na rozsiahle dokazovanie, ktoré bolo vykonané pred vyhlásením rozsudku dňa 10.12.2019. Z výsluchu obžalovaného bolo zistené, že zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania a uviedol, že v daný deň boli na návšteve u rodiny U. v obci Cejkov s tým, že išlo o oslavu, kde sa konzumoval aj alkohol. Ku skutku uviedol, že on, poškodený, jeho nevlastný brat L. F. a U. I. spoločne so K. I. chodili vonku fajčiť. Keď sa vrátili dnu Marián Minda mal začať verbálne útočiť na brata obžalovaného, pričom obžalovaný chcel tomuto konfliktu zabrániť, no nepodarilo sa mu to. Poškodený stále pokračoval vo verbálnych útokoch a vygradoval to tým, že poškodený mal obžalovaného fľašou alkoholu obliať. Vzápätí mal poškodený na obžalovaného vyštartovať, chcel ho napadnúť, pričom bránili mu v tom manželka a dcéra poškodeného. Obžalovaný s manželkou a malým synom chceli ísť preč, s poškodeným zápasila už len K. I., ktorú mal poškodený odsotiť a udrela sa do chladničky. Na to mal poškodený odsotiť svoju manželku a päsťou pravej ruky mal obžalovaného udrieť do oblasti hlavy, no netrafil ho dobre a poškriabal ho na obočí a taktiež za uchom. Obžalovaný poškodeného reflexne udrel pravou rukou do oblasti tváre a poškodený spadol na zem. Zo zeme sa hneď postavil, chcel obžalovaného napadnúť, no tento sa bránil tak, že znovu ho udrel do oblasti tváre, pričom podľa svojho tvrdenia išlo o reflexné konanie z jeho strany. Následne spoločne s manželkou a synom vybehli z domu a keďže ich auto bolo blokované, stáli pred domom.

Medzitým prišla hliadka polície, ktorá vyzvala poškodeného, aby sa ukľudnil. Keďže bol agresívny, policajti ho chceli spacifikovať a jedného z nich mal chytiť pod krk a až následne ho spacifikovali, nasadili mu putá a naložili do policajného vozidla. Obžalovaný záverom dodal, že podľa jeho názoru sa nedopustil protiprávneho konania, len sa v podstate bránil agresívnemu správaniu poškodeného.

Z výsluchu poškodeného U. U. súd zistil, že v ten večer boli u nich na návšteve manželia L., pričom konzumovali aj alkohol. Došlo tam k slovným nezhodám medzi L. F. a U. I., teda zaťom poškodeného. V tom sa obžalovaný postavil, dal poškodenému facku, poškodený spadol na zem a následne sa k nemu obžalovaný zohol a päsťami ho udieral do oblasti tváre niekoľkokrát. Dcéra poškodeného začala obžalovaného od neho odťahovať a zavolala políciu. Keď prišla polícia, obžalovaný s manželkou boli vonku pred domom a policajti prišli dnu do domu a obžalovaný pripustil, že mohol byť agresívnejší, nakoľko bol z celého incidentu v šoku. Je možné, že použil aj nejaké vulgarizmy voči policajtom. Zrejme aj preto ho policajti spacifikovali, nasadili mu putá a naložili do policajného vozidla. K tomu poškodený uviedol, že bol nervózny a otrasený a navyše keďže bol v šoku nerozumel tomu, prečo policajti brali jeho a nie obžalovaného, ktorý ho predtým v dome napadol. Napokon za toto správanie voči policajtom mu bola v priestupkovom konaní uložená pokuta. Podľa svojich slov sa mu dokonca na druhý deň na polícii mal náčelník oddelenia ospravedlňovať za postup policajtov v ten večer.

Súd pristúpil taktiež k výsluchu ďalších svedkov, pričom svedok U. I. využil svoje zákonné právo a odmietol vo veci vypovedať, nakoľko poškodený je jeho svokor a obžalovaný je jeho bratrancom. K tomuto sa vyjadrila prokurátorka, ako aj obhajca obžalovaného, ktorí zhodne uviedli, že nie sú splnené podmienky na čítanie zápisnice o skoršej výpovedi svedka z prípravného konania, keďže aj odvolací súd konštatoval otáznosť, pokiaľ ide o výsluchy v prípravnom konaní učinené pred vznesením obvinenia a teda, že bude potreba vykonať kontradiktórne dokazovanie v rámci súdneho konania.

Z výsluchu svedkyne K. I. bolo zistené, že v daný večer došlo k napadnutiu jej otca zo strany obžalovaného, čomu predchádzal konflikt L. F. s poškodeným, ktorý sa slovne doťahovali a následne došlo k obliatiu značkových kraťasov obžalovaného alkoholom, na čo sa obžalovaný postavil a začal slovne nadávať poškodenému. Začali do seba navzájom strkať, v podstate sa medzi sebou bili, pričom obžalovaný bil poškodeného viac. Svedkyňa nevedela uviesť, koľko presne úderov padlo, no vie, že jej otec spadol na zem a ona spolu so svojou mamou začali obžalovaného od poškodeného odťahovať, no keďže videla, že to len tak neskončí, zavolala políciu. Obžalovaný spoločne s manželkou išli vonku pred dom a následne prišli policajti. Policajti si mysleli, že bol to práve otec svedkyne, ktorý mal robiť výtržnosti a preto ho aj zobrali do auta na silu, nakoľko s nimi nechcel ísť dobrovoľne. Svedkyňa dodala, že obžalovaný bol po celý čas nervózny a kričal na poškodeného, že ho zabije. Svedkyňa taktiež upresnila, že keď policajti prišli k nim do domu, jej otec, teda poškodený bol celý od krvi.

Z výsluchu svedkyne G. L. bolo zistené, že je manželkou obžalovaného a v ten deň boli na návšteve u rodiny U. v obci Cejkov, kde spočiatku bol dobrá nálada, zábava bola plynulá a nebol žiaden problém. Svedkyňa uviedla, že nevie, čo sa stalo pánovi U., no začal sa navážať do pána F. nadával mu a začali sa medzi sebou naťahovať. Jej manžel, teda obžalovaný to chcel ukončiť a prerušiť a preto si medzi nich sadol, aby s tým prestali. Následne pán U. ako stále rozhadzoval rukami, rozlial pohárik pálenky tak, že oblial jej manžela, na čo mu mal povedať, že nech sa aj pobijú. Obžalovaný si sadol vedľa manželky a pán U. sa na jeho adresu vyjadroval vulgárne, nadávkami a urážkami. Svedkyňa v tom počula, ako ich syn v obývačke plače a preto šla k nemu a keď sa vrátila do chodby, jej manžel, teda obžalovaný už bol na chodbe pri dverách aj s manželkou poškodeného a pán U. stál v kuchyni spoločne s dcérou K. I., kde stále mal vykrikovať, že keď sa k obžalovanému dostane, tak uvidí. Dcéra poškodeného a jeho manželka ho držali a prosili ho, aby prestal a upustil od tohto konania, čo sa však nepodarilo. Svedkyňa dodala, že poškodený mal odsotiť svoju dcéru, ktorá sa udrela do chladničky a rozbehol sa k obžalovanému a zahnal sa na neho a poškriabal ho na nose zboku a za uchom, pričom v sebaobrane mu obžalovaný vrátil úder do oblasti tváre. Poškodený v tom spadol na zem a svedkyňa začala hádzať veci do tašiek, aby opustili dom poškodeného. Keď vyšli na ulicu pred dom a následne prišli policajti, ktorí išli do domu, z ktorého bolo počuť krik poškodeného. Uviedla tiež, že keď poškodený vyšiel z domu s policajtmi, mal napadnúť pána F. a to tak, že ho udrel päsťou do tváre. Svedkyňa uviedla, že pán U. bol agresívny, skákal do policajtov a preto ho spacifikovali a naložili do auta.

V rámci ďalšieho dokazovania súd vypočul svedka U. R. na návrh obhajcu obžalovaného, ktorý uviedol, že v tom čase pracoval ako policajt na OO PZ Michaľany, pričom s kolegom M. N. boli vyslaní do obce Cejkov, kde sa mala stať nejaká bitka v rodinnom dome. Keď prišli k tomuto domu, na chodníku stáli nejakí ľudia, ktorých sa pýtali, že kto volal políciu a títo im uviedli, že nevedia, asi niekto z domu. Policajti vstúpili do domu, kde bolo počuť hlasný krik a videli ako dvaja muži stoja tvárou v tvár k sebe a veľmi po sebe kričali. Z ich strany boli vyzvaní, aby upustili od tohto konania a keď sa situácia trochu ukľudnila, boli stotožnené osoby. Stotožnili aj poškodeného pána U., ktorý bol rozčúlený a tvrdil, že bol napadnutý návštevou. Keďže bol agresívny a nadával na hliadku, bol upozornený, že sa môže dopustiť priestupku resp. trestného činu vo vzťahu k policajtom. Svedok uviedol, že keď vyšli z domu a išli k služobnému vozidlu, poškodený stále niečo vykrikoval a vzápätí sa rozbehol k tým ľuďom, ktorí boli na chodníku a jedného z nich udrel. V tom policajti použili donucovacie prostriedky, poškodeného spacifikovali a dali sadnúť do služobného vozidla. Svedok ďalej uviedol, že poučil prítomné osoby, aby sa dostavili na OO PZ, za účelom podania vysvetlenia. Počas jazdy na oddelenie poškodený mal vulgárne nadávať na policajtov, osočovať ich a obviňovať z toho, že ho pobili.

Z výsluchu ďalšieho svedka C. N. bolo zistené, že pracuje ako policajt na OO PZ Michaľany a spoločne s kolegom boli vyslaní do jedného domu v obci Cejkov. Jeho výpoveď bola v podstate totožná s výpoveďou predchádzajúceho svedka U. R. Upresnil, že komunikácia s poškodeným bola ťažká, nakoľko bol zjavne pod vplyvom alkoholu a uviedol, že poškodeného spacifikovali, keďže sa správal agresívne a ako policajtom sa síce nevyhrážal, no skôr sa sťažoval na ich služobný postup. Svedok odmietol tú možnosť, že by on alebo jeho kolega, ktorý v ten večer spoločne zasahovali, fyzicky napadli poškodeného. Poškodeného posadili do služobného vozidla s putami, preto lebo nespolupracoval, za čo bol riešený v rámci priestupkového konania.

Súd na návrhy obhajcu vypočul taktiež svedka D. V. ktorý uviedol, že pracuje ako lekár v NsP Trebišov na oddelení úrazovej chirurgie. Na ošetrenie poškodeného si nespomína, nakoľko má takýchto prípadov veľa. Pokiaľ ide o vyhotovenie lekárskej správy, túto vyhotovuje vždy po ošetrení, ktorú podpisuje on ako lekár a taktiež pacient. Keď v lekárskej správe bolo uvedené tvrdenie pacienta, že bol pobitý policajtmi, tak to bolo tvrdenie pacienta. Svedok uviedol, že ako ošetrujúci lekár uvedie v lekárskej správe to, čo pacient udáva. K tomuto poškodený uviedol, že doktorovi mal povedať, že bol odvedený policajtmi a že bol pobitý, no nemal na mysli, že bol pobitý policajtmi, ale inou osobou, ktorú nekonkretizoval.

Súd pristúpil taktiež k výsluchu svedkyne X. U. teda manželky poškodeného, ktorá pred súdom uviedla veľmi detailne priebeh celého večera, ako aj samotného incidentu. Uviedla, že v ten večer mali návštevu rodiny L. pričom sedeli v kuchyni a konzumoval sa aj nejaký alkohol, pričom svedkyňa uviedla, že ona pod vplyvom alkoholu nebola, nakoľko na alkohol je alergická a tvrdenia iných osôb, že mala vypité, je nezmysel. Počas toho, ako sa popíjalo, pán L. F. začal byť agresívny, pričom obžalovaný ho mal ukľudňovať, aby s tým prestal, nakoľko sú na návšteve. Mal mu dokonca sadnúť na kolená a takto ho chcel ukľudniť, no zjavne to nepomáhalo. Keďže na stole bolo ponalievané, došlo k obliatiu pána L., ktorý

následne začal vykrikovať, že sú to značkové kraťasy, ktoré boli obliate a že sú zničené. Obžalovaný začal byť agresívny a začal kričať na manžela svedkyne, teda poškodeného, ktorý mu povedal, aby sa ukľudnil, že nič také sa nestalo, no obžalovaný obišiel stôl, postavil sa k jej manželovi a sotil ho, pričom poškodený spadol na zem.

Jej manžel sa postavil a v tom ho obžalovaný päsťou udrel do oblasti tváre, na čo poškodený znova spadol na zem a obžalovaný si na neho kľakol a bil ho päsťami do tváre a mal kričať na neho slová, že ho zabije. Manželka obžalovaného, ako aj svedkyňa spoločne s dcérou začali obžalovaného od poškodeného odťahovať, no nedalo sa s ním poradiť. Svedkyňa ďalej opísala, ako bol obžalovaný nekontrolovateľný, mal sotiť aj svoju manželku a taktiež dcéru poškodeného, ako aj svedkyňu. Svedkyňa ďalej povedala dcére, aby zavolala políciu, čo aj urobila. Keď obžalovaný počul, že pani I. volala políciu, obžalovaný povedal manželke, aby zobrala syna a išli vonku pred dom. Keď prišli policajti a zisťovali, čo sa vlastne stalo, svedkyňa im povedala, že jej dcéra volala políciu, nakoľko jej manžel, teda poškodený bol napadnutý pánom Juhásom, no policajti sa o to nezaujímali a vôbec to neriešili a riešili jej manžela, teda poškodeného, ktorý ako svedkyňa priznala, bol podráždený a trošku hrubý, nakoľko policajti vôbec neriešili pána L. ale jeho.

Policajti vyzvali jej manžela, aby s nimi išiel na oddelenie podať trestné oznámenie, na čo im poškodený povedal, že pôjde sám. Svedkyňa priznala, že jej manžel bol podráždený a správal sa neadekvátne a zrejme preto ho policajti vyzývali, aby sa ukľudnil a keď tak neučinil, tak ho začali pacifikovať a naložili ho do služobného vozidla. Ďalej svedkyňa na otázky prokurátora a obhajcu uviedla, že policajti jej manžela nenapadli, bol napadnutý jedine pánom L. teda obžalovaným. Svedkyňa spresnila, že policajti spacifikovali jej manžela zrejme preto, lebo nespolupracoval s políciou, nechcel s nimi ísť na oddelenie, ale chcel tam prísť sám a stále sa len pýtal, že prečo berú jeho a neriešia pána Juhása, ktorý ho v dome napadol.

Na ďalšom hlavnom pojednávaní súd pristúpil k výsluchu svedka L. F. ktorý však po zákonnom poučení odmietol vo veci vypovedať, nakoľko obžalovaný je jeho nevlastným bratom. Ako bolo skôr spomínané, obhajobou predložené čestné prehlásenie tohto svedka považuje súd na procesne neprijateľné, nakoľko svedok mal právo a možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a okolnostiam prípadu, avšak využil svoje zákonné právo a na hlavnom pojednávaní odmietol vo veci vypovedať. Preto je otázne, prečo so značným odstupom času podrobne opisuje celý priebeh udalostí a neučinil tak v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní súdu.

Nakoľko procesné strany nemali žiadne ďalšie návrhy na výsluchy osôb, súd pristúpil k oboznámeniu podstatného obsahu spisového materiálu.

Zo znaleckého posudku znalca MUDr. Dušana Porubca bolo konštatované, že poškodený U. U. utrpel zlomeninu nosovej kosti, pomliaždenie okolo očnej oblasti a odreniny tváre, pomliaždenie pravej očnej gule s krvnou podliatinou spojivkového vaku a krvnú podliatinu oboch viečok pravého oka. Z lekárskeho hľadiska sa jedná o ľahké poranenia vyžadujúce nevyhnutnú dobu liečenia a práceneschopnosti v rozsahu 16 dní. Znalec uviedol, že k zraneniam poškodeného na tvári došlo minimálne tromi až štyrmi tupými údermi päsťou, hmatmi a škrabancami na tvári. Pokiaľ ide o bodové ohodnotenie týchto poranení, znalec túto výšku ustálil na hranici 45 bodov.

Z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou spisu bolo konštatované, že dcéra poškodeného K. I.. vyhotovila fotku jej otca, z ktorej zjavne vyplýva, že poškodený má poranenia oblasti tváre.

Z výpisu z evidencie priestupkov boli konštatované viaceré priestupky obžalovaného, prevažne na úseku cestnej premávky, za čo mu boli ukladané pokuty v rôznych výškach. Z odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaný bol dvakrát súdom trestaný, pričom prvé odsúdenie je z roku 1999, ktoré je zahladené a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený a druhé odsúdenie taktiež Okresným súdom Ružomberok je z 30.08.2010 sp. zn. , kde bol právoplatne uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, ako aj prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 14 mesiacov, pričom aj v tomto prípade sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený.

Charakteristika obce Štiavnička je všeobecná a o ničom bližšom nevypovedajúca. Súd oboznámil taktiež predložené čestné vyhlásenia Z. L., ako ja L. L. ktorí uviedli, že pani X. U. je pravidelným užívateľom alkoholických nápojov a osobne ju videli požívať alkoholické nápoje na rôznych akciách a oslavách, ktoré bližšie dátumovo špecifikovali.

Súd oboznámil taktiež pripojený priestupkový spis, sp. zn. D., z ktorého bolo konštatované, že poškodený, teda U. U. bol v priestupkovom konaní riešený za priestupok proti verejnému poriadku a priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, pričom mal fyzicky napadnúť Jozefa Suča, ktorého na dvore rodinného domu udrel päsťou do oblasti ľavého pleca a preto bol prítomnou hliadkou polície spacifikovaný. Ako vyplynulo zo svedeckých výpovedí, poškodený bol za toto konanie priestupkovo postihnutý uložením pokuty.

Z takto vykonaného dokazovania mal súd za dostatočne preukázané, že obžalovaný sa čiastočne dopustil skutku tak, ako je uvedené v obžalobe. V tomto smere považuje súd za potrebné uviesť, že obžalovaného uznal za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa , avšak zároveň zo skutkovej vety vypustil slovné spojenie „a zároveň sa mu opakovane vyhrážal zabitím, čím u poškodeného vzbudil obavu“, pričom toto konanie bolo právne kvalifikované ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa .

Pokiaľ ide spáchanie prečinu ublíženia na zdraví podľa , z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa ho dopustil obžalovaný. Usvedčený je výpoveďou jednak poškodeného U. U., ako aj ďalšími svedeckými výpoveďami. Konkrétne ide o svedecké výpovede K. I. a X. U. Títo detailne opísali priebeh celého incidentu v dome, teda že v rámci návštevy došlo najprv k slovnej potýčke a následne aj k fyzickému napadnutiu poškodeného zo strany obžalovaného. Obžalovaný sa síce bráni tým, že on bol prvotne napadnutý poškodeným a teda že z jeho strany išlo o sebaobranu, avšak nepochybné poranenia poškodeného nezodpovedajú verzii obžalovaného. Ten tvrdí, že poškodeného udrel len dvakrát a aj to v sebaobrane. Závery znaleckého posudku sú však odlišné, nakoľko znaleckým skúmaním bolo preukázané, že k zraneniam poškodeného na tvári došlo minimálne tromi až štyrmi tupými údermi päsťou, hmatmi a škrabancami na tvári. Tento záver znalca korešponduje so svedeckými výpoveďami svedkýň X. U. a K. I. ako aj s výpoveďou samotného poškodeného.

Súd týmto zároveň nekonštatuje, že by medzi obžalovaným a poškodeným nedošlo k vzájomnému napadnutiu a strkaniu, no konštatované poranenia poškodeného jednoznačne nasvedčujú tomu, že obžalovaný bol v rámci tejto vzájomnej potýčky aktívnejší a napokon spôsobil dané poranenia poškodenému. Z tvrdenia obžalovaného, ako aj obhajobných tvrdení je zjavné, že uvedené poranenia mali byť poškodenému spôsobené policajtmi, ktorí na mieste zasahovali a to najmä v rámci spacifikovania poškodeného pred domom rodiny U. Z výsluchu svedkov U. R. a M. N., teda príslušníkov OO PZ Michaľany, ktorí boli vyslaní na miesto skutku bolo zistené, že je pravdou, že poškodený bol voči ním agresívny a vulgárny a nakoľko nespolupracoval, boli voči nemu použité aj donucovacie prostriedky. Taktiež nie je sporné, že vonku pred domom mal napadnúť jednu osobu. Napokon, za toto konanie bol riešený v rámci priestupkového konania za priestupok proti verejnému poriadku a priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Obaja svedkovia však zhodne vypovedali, že poškodeného nenapadli ani neudreli a konštatované poranenia mu neboli spôsobené v rámci použitia donucovacích prostriedkov. Z uvedeného je zjavné, že poranenia musel spôsobiť poškodenému ešte v rámci vzájomnej potýčky dnu v dome obžalovaný. Tento záver je podložený taktiež výpoveďou svedka U. R., ktorý uviedol, že poškodený bol dnu v dome od krvi na tvári.

V tomto smere je tak trochu pochopiteľné neadekvátne správanie sa poškodeného po príchode hliadky polície, nakoľko vo vlastnom dome bol napadnutý a pobitý, no zasahujúci policajti nevenovali pozornosť obžalovanému, čo poškodeného ešte viac rozčúlilo. Zároveň súd dodáva, že postup zasahujúcich policajtov bol v súlade so zákonom, nakoľko ako zhodne uviedli, v podobných prípadoch ako tento sa musia po príchode na miesto dôkladne oboznámiť so situáciou a tým, čo sa vlastne udialo. Nakoľko poškodený oprávnene cítil pocit krivdy, reagoval neprípustným spôsobom a preto boli voči nemu použité donucovacie prostriedky, v dôsledku ktorých však nedošlo k spôsobeniu spomínaných poranení poškodenému.

Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne G. L., manželky obžalovaného, túto súd v rámci hodnotenia dôkazov vyhodnotil ako účelovú a tendenčnú, v snahe vyviniť jej manžela zo spáchania tohto skutku. Navyše, jej

výpoveď je v detailoch odlišná od výpovede obžalovaného, nakoľko pred súdom uviedla, že poškodený sa na jej manžela zahnal, poškriabal ho na nose a za uchom a následne v sebaobrane jej manžel vrátil úder do oblasti tváre a poškodený spadol na zem. Následne mali spoločne vyjsť pred dom kde čakali kým prišli policajti. Táto výpoveď sa líši od výpovede obžalovaného, ktorý vypovedal, že poškodeného udrel reflexne do oblasti tváre a spadol na zem a opäť sa postavil a chcel ho napadnúť a preto opätovne udrel do oblasti tváre. Ide o zásadný rozdiel vo výpovediach obžalovaného a jeho manželky, nakoľko samotný počet úderov do oblasti tváre poškodeného je dosť podstatný, čo bolo konštatované aj v rámci znaleckého dokazovania. Teda v prospech verzie obžalovaného vypovedá v podstate len jeho manželka, aj to v detailoch odlišne od jeho výpovede.

Čo sa týka výpovede svedka V., ide o lekára NsP Trebišov, ktorý ošetroval poškodeného na oddelení úrazovej chirurgie. Svedok potvrdil že po ošetrení poškodeného vyhotovil správu, kde je uvedené, že „pacient bol pobitý policajtmi“. Obhajoba má evidentne za to, že aj toto svedčí o tom, že poranenia boli poškodenému spôsobené zasahujúcimi policajtmi a nie obžalovaným. Poškodený túto skutočnosť uviedol na pravú mieru tak, že v rámci ošetrenia mal na mysli, že bol doma pobitý osobou ktorú nekonkretizoval a že bol policajtmi odvedený. Súd nepovažuje túto lekársku správu za zvlášť smerodajnú, nakoľko lekár v nej uvedie to, čo mu pacient uvedie. Súd pripúšťa že ošetrujúci lekár nemusel uviesť presné tvrdenie pacienta, teda poškodeného. V tomto smere je omnoho dôležitejší záver znaleckého dokazovania, ktoré detailne analyzuje spôsobené poranenia poškodeného.

Pokiaľ ide o výpovede svedkov U. I. a L. F. obaja svedkovia využili svoje zákonné právo a odmietli vo veci vypovedať a na tejto skutočnosti nemení nič ani obhajobou predložené čestné prehlásenie svedka L. F.. Čo sa týka obhajobou predložených čestných vyhlásení osôb Z. L. a L. L., že manželka poškodeného X. U. je pravidelným užívateľom alkoholických nápojov a že ju osobne videli alkohol konzumovať pri viacerých príležitostiach, k tomu súd uvádza, že pre objektívne zistenie skutkového stavu veci ide o nepodstatnú skutočnosť, ktorá nemá vplyv na ustálenie skutkového deja celej udalosti. Manželka poškodeného tvrdí, že alkohol dlhodobo nekonzumuje a obhajoba tvrdí opak, no súd je toho názoru, že výpoveď X. U. nie je jediným usvedčujúcim dôkazom v tejto veci. Tým nie je spochybnená hodnovernosť výpovede svedkyne U.

Po takto vykonanom rozsiahlom dokazovaní mal súd za dostatočne preukázané, že obžalovaný sa dopustil prečinu ublíženia na zdraví podľa . V tomto smere považuje súd za potrebné zvýrazniť, že pôvodne bola obžaloba podaná za prečin ublíženia na zdraví podľa , z ktorého súd uznal obžalovaného za vinného, no zároveň bol jeho skutok kvalifikovaný aj ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa v jednočinnom súbehu.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nebolo preukázané, že obžalovaný sa skutočne dopustil prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , v dôsledku čoho došlo k vypusteniu tejto časti v obžalobe, teda že „opakovane sa mu vyhrážal zabitím, čím u poškodeného vzbudil obavu“. K tomuto záveru dospel súd s prihliadnutím na svedecké výpovede, nakoľko túto skutočnosť a slová, ktoré mal obžalovaný adresovať poškodenému uvádzala svedkyňa X. U., teda manželka poškodeného. Z uvedeného vyplýva, že jediná zmienka o údajnom nebezpečnom vyhrážaní obžalovaného voči poškodenému vyplýva zo svedeckej výpovede svedkyne X. U. Navyše, súd je toho názoru, že v danom prípade ani neboli naplnené obligatórne znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa . Je pochopiteľné, že v rámci celej či už slovnej alebo fyzickej potýčky medzi obžalovaným a poškodeným padli rôzne urážlivé slová a vulgarizmy a ak aj skutočne zo strany obžalovaného boli vyslovené slová, ktoré svedkyňa U. uviedla, je vôbec otázne, či v rámci skutku vzbudili u poškodeného dôvodnú obavu tak, ako to má na mysli skutková podstata prečinu nebezpečného vyhrážania podľa .

Z uvedeného dôvodu preto súd v rámci skutkovej vety vypustil slovné spojenie „a zároveň sa mu opakovane vyhrážal zabitím, čím u poškodeného vzbudil obavu“, pričom toto konanie bolo právne kvalifikované ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa (rovnako ako v rozsudku zo dňa 10.12.2019) avšak nerozhodoval už samostatným výrokom o oslobodení v tejto časti, tak ako na to správne poukázal odvolací súd. V tejto súvislosti súd prvého stupňa konštatuje, že išlo o pochybenie, ktoré uniklo súdu prvého stupňa a s vysloveným názorom odvolacieho súdu sa prvostupňový súd plne stotožňuje a uvedené procesné pochybenie napravil.

Súd považuje za potrebné vyjadriť sa aj k tvrdeniam obhajcu obžalovaného v rámci záverečnej reči, pokiaľ ide o nesprávny postup Krajského súdu v Košiciach ako odvolacieho súdu a teda že svojím rozhodnutím došlo k porušeniu zákona a k tzv. ohýbaniu práva senátom odvolacieho súdu, nakoľko podľa názoru obhajoby v danom prípade ide o prekážku rozhodnutej veci. Obhajoba tvrdí, že odvolací súd rozhodoval o niečom, o čom nemal.

Súd prvého stupňa sa s týmto názorom obhajcu obžalovaného nestotožňuje. Odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov, ako aj správnosť postupu konania. Práve preskúmaním správnosti postupu konania sa odvolací súd zaoberal a bližšie to špecifikoval v zrušujúcom uznesení. Podľa názoru súdu prvého stupňa, postup a následné rozhodnutie odvolacieho súdu boli v súlade so zákonom, pričom súd prvého stupňa v celom rozsahu rešpektuje rozhodnutie odvolacieho súdu a ním vytknutý nedostatok odstránil. Záverom súd dodáva, že v danom prípade sa podľa názoru súdu prvého stupňa nejedná o prekážku rozhodnutej veci tak, ako to tvrdí obhajoba.

Pri určení druhu a výmery trestu s prihliadnutím na zabezpečenie jeho výkonu, súd postupoval v zmysle a prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Na strane poľahčujúcich okolností nebola zistená žiadna okolnosť podľa a na strane priťažujúcich okolností taktiež nebola konštatovaná žiadna okolnosť v zmysle . Z uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní trestu súd nezistil žiadnu poľahčujúcu, ale ani priťažujúcu okolnosť, aj keď je potrebné dodať, že obžalovaný bol dvakrát súdom trestaný a to v prvom prípade rozsudkom Okresného súdu Ružomberok z roku 1999, resp. rozsudkom Okresného súdu Ružomberok zo dňa 30.08.2010 sp. zn. , pričom obe odsúdenia sú zahladené a teda na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený. Stojí však za povšimnutie, že posledné odsúdenie z roku 2010 je za obdobnú trestnú činnosť ako v tomto prípade, teda za prečiny ublíženia na zdraví podľa , nebezpečného vyhrážania podľa a výtržníctva podľa . Za túto trestnú činnosť bol obžalovanému uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 14 mesiacov a ako bolo skôr spomenuté, obžalovaný sa osvedčil v roku 2012 a teda hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený.

Súd má za to, že uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov, je zákonné a spravodlivé, tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Nakoľko Všeobecná zdravotná poisťovňa si ako poškodená strana uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 87,31 Eur, súd obžalovaného zaviazal k náhrade tejto uplatnenej škody.

Pokiaľ ide o rozhodovanie o škode v prípade poškodeného U. U., v tejto časti súd nerozhodoval, nakoľko poškodený si nárok na náhradu škody neuplatnil, čo zároveň svedčí o tom, že zo strany poškodeného sa nejedná o žiadnu pomstu voči obžalovanému, nakoľko poškodený si neuplatnil žiadny nárok na náhradu škody, hoci tak učiniť mohol. Aj táto skutočnosť svedčí o tom, že poškodený bol skutočne zo strany obžalovaného napadnutý a niekoľkokrát päsťou udretý do oblasti tváre, o čom v konečnom dôsledku svedčia spôsobené poranenia, ktoré boli podrobne konštatované v znaleckom posudku a zároveň znalec vykonal aj bodové ohodnotenie vo výške 45 bodov, ktoré si však poškodený v rámci tohto trestného konania neuplatnil. Z uvedeného je zrejmé, že poškodený sa skutočne domáha spravodlivosti za skutok zo strany obžalovaného.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a uvedené odôvodnenie rozsudku rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.