Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-171-2020.pdf
PDF · 130.14 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/171/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň JUDr. Oľgy Mičietovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu E. G., F.. XX.X.XXXX, Z. XX proti žalovanej TRANSEM s.r.o., Kráľovský Chlmec, Pri štadióne 535/75, IČO: 47 211 911, o náhradu škody 30 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo 6. februára 2020 sp. zn. 15C/55/2018
rozhodol:
M e n í rozsudok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 30 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (v ďalšom „súd prvej inštancie“ prípadne len „súd“) predmetným rozsudkom žalobu zamietol (I.) a uložil žalovanému povinnosť uhradiť na účet súdu trovy súdneho konania, ktoré budú vyčíslené v samostatnom rozhodnutí, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti (II.).
2.1. Rozhodol tak o nároku žalobcu proti žalovanej uplatnenom titulom náhrady škody 30,- eur na tom skutkovom základe, že si u nej objednal prepravu zásielky zo Slovenska do Holandska, ktorá objednávka bola žalovanou akceptovaná za cenu 15,- eur dňa 18.10.2017. Cenu 15 eur žalobca zaplatil žalovanej 19.10.2017 prostredníctvom kuriéra, ktorý si vyzdvihol u neho doručovanú zásielku. Adresát zásielky mal byť žalovanou neúspešne kontaktovaný 22.10.2017 dve hodiny pred príjazdom na miesto doručenia, na ktorý telefonát podľa žalovanej, jej adresát zásielky neodpovedal. Túto skutočnosť popieral žalobca s tým, že adresát žalovanej na telefonát odpovedal 22.10.2017 o 14.30 hod., t.j. 1 hod. a 58 minút pred údajným pokusom o doručenie, hovor trval 1 minútu a 14 sekúnd, a adresát počas neho žalovanú informoval, že nie je doma. Podľa žalobcu, žalovaná mu zjavne nerozumela, nakoľko nehovorila ani anglicky ani holandsky. Opätovne bol adresát zásielky kontaktovaný žalovanou toho istého dňa o 16.28 hod. po tom, čo kuriér dorazil na miesto doručenia, ktorý hovor trval 2 minúty a 17 sekúnd a opätovne neskôr o 16.44 hod. bol kontaktovaný znovu, hovor trval 1 minútu a 6 sekúnd, pričom podľa žalobcu, adresát pochopil, že kuriér nie je schopný dohovoriť sa anglicky ani holandsky a preto mu poslal SMS cez Google preloženú do slovenčiny, v ktorej ho znovu informoval, že je na ceste domov a bude doma okolo 20.00 hod. večer. Žalobca mal za to, že žalovaná porušila bod 5.7 prepravnej zmluvy a obviňovala ho zo vzniknutej situácie a vyzvala ho, aby do 15 minút zabezpečil prevzatie zásielky adresátom s tým, že v opačnom prípade zásielku vráti späť na Slovensko. Žalovaná svoju vyhrážku naplnila a zásielku vrátila na Slovensko, odmietla druhý pokus o doručenie napriek tomu, že sa k tomu v zmluve zaviazala a žalobcom bola na to vyslovene vyzvaná. Zásielka bola dovezená na Slovensko, no jej vrátenie žalobcovi ako odosielateľovi podmienila žalovaná opätovným zaplatením poplatku vo výške 15,- eur. Žalobca teda
zaplatil spolu za službu 30,- eur, ktorú mu žalovaná odmietla poskytnúť napriek zmluve, zásielku späť obdŕžal 24.10.2017. Žalovanú vyzval na vrátenie 30,- eur, nakoľko jednoznačne porušila zmluvu, čo však žalovaná odmietla. 2.2. Žalovaná žalobu považovala za neopodstatnenú. Potvrdila prijatie objednávky na prepravu ako aj vyzdvihnutie zásielky na prepravu podľa popisu žalobcu, avšak rozporovala tvrdenia žalobcu o spôsobe doručenia a zároveň aj komunikáciu s príjemcom. Podľa žalovanej doručila zásielku na miesto doručenia a podľa dispozície odosielateľa - žalobcu ako aj príjemcu a pokúsila sa odovzdať zásielku na náhradnom mieste doručenia v súlade s Prepravným poriadkom. Tvrdila, že „auto“ doručilo zásielku späť, za čo odosielateľ aj zaplatil, teda akceptoval podmienky Prepravného poriadku. 2.3. Súd vykonal dokazovanie výsluchmi žalobcu a žalovanej ako i listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 601 až § 607 Obchodného zákonníka upravujúce záväzkovo-právny vzťah zasielateľskej zmluvy. 2.4. Z vykonaného dokazovania mal súd za zrejmé, že medzi stranami sporu bol uzavretý obchodno- záväzkový právny vzťah v súlade s § 601 a nasl. Obchodného zákonníka vyplývajúci zo zmluvy o preprave. Na základe zhodných výpovedí strán konštatoval, že tento záväzkový vzťah vznikol na základe písomnej objednávky cez internet, predmetom prepravy mal byť „krehký balíček“. Z e-mailovej komunikácie mal za zrejmé, že žalovaná potvrdila príjem objednávky na prepravu zásielky s predbežným termínom jej vyzdvihnutia vo štvrtok 19.10.2017 a predbežným termínom jej doručenia v nedeľu 22.10.2017 s tým, že uviedla, že o presnejšom dni a čase doručenia zásielky môže byť adresát informovaný v piatok 20.10.2017 na určenom telefónnom čísle, pričom vodiči informujú o doručení zásielky tak, že kontaktujú adresáta najbližších desať zastávok vopred, t.j. s niekoľkohodinovým predstihom. Strany sa dohodli aj na cene za prepravu vo výške 15,- eur. Z výpisu hovorov predložených žalobcom mal súd za zrejmé, že vodič žalovanej kontaktoval príjemcu zásielky niekoľkokrát., prvýkrát 22.10. o 14.30 hod. - hovor trval 1 minútu a 14 sekúnd. Následne bol kontaktovaný o 16.28 hod. - hovor trval 2 minúty a 17 sekúnd. Ďalej o 16.42 hod., kedy vodičovi nikto nedvíhal telefón a napokon o 16.44 hod. - telefonát trval 1 minútu a 60 sekúnd. Súd mal za zrejmé, že príjemca zásielky nebol dostihnuteľný a následne na to vodič žalovanej SMS správou oznámil, že odchádza z určeného miesta. Z výpovede žalobcu mal súd za zrejmé, že si objednal u žalovanej prepravnú službu na doručenie menšieho balíka z Obišoviec na miesto doručenia v meste Groningen v Holandsku, žalovaná prevzala predmetnú zásielku, avšak príjemca ju v meste svojho bydliska v Grüningene v Holandsku neprevzal, čo žalobca zdôvodnil tým, že žalovaná, resp. jej vodič nedodržal prepravné podmienky a tieto porušil. Potvrdil, že príjemca zásielky 22.10. sa nenachádzal v mieste svojho bydliska, avšak mal za to, že v zmysle prepravných podmienok mala byť zásielka doručená opakovane, a to v priebehu nasledujúcich troch dní. Žalobca potvrdil aj, že vodič žalovanej mohol telefonicky s príjemcom komunikovať, avšak pre neznalosť anglického jazyka a jeho neschopnosť komunikovať nedošlo k doručeniu zásielky na vopred dohodnuté a určené miesto, a to i napriek tomu, že príjemca v mieste bydliska nebol, keďže práve v tom čase bol vo vlaku a domov sa mal vrátiť až po 20.00 hodine. 2.5. Súd poukázal na obranu žalovanej tvrdiacej, že neporušila žiadne ustanovenia zmluvy, nie je typickou prepravnou spoločnosťou, kuriér spoločnosti, ktorý komunikoval s príjemcom tovaru je jej zamestnancom ako vodič a jeho práca nevyžaduje štátnu skúšku z anglického jazyka. Nemala dôvod neveriť vodičovi, že kontaktoval príjemcu zásielky a uviedla, že nie je možné uviesť presnú hodinu príjazdu. Kontaktovala príjemcu tovaru v ranných hodinách, tento nereagoval a nekontaktoval ju ani na základe zmeškaného hovoru späť. Kuriér pokračoval v ceste a následne príjemcu zásielky kontaktoval o 14.30 hod., t.j. 2 hodiny pred príjazdom, priamo na adresu určenia (výkaz print screenu č.l. 29). Následne, súhlasila žalovaná, že tak ako predložil dôkazy žalobca, bol príjemca zásielky kontaktovaný o 14.30 hod. a potom o 16.28 hod., v ktorom čase bolo oznámené šoférovi, že príjemca sa nenachádza v mieste bydliska a príde domov až po 20. hodine. Za tejto situácie vodič oznámil žalovanej túto skutočnosť a ona následne kontaktovala žalobcu s tým, že je potrebné situáciu vyriešiť, keďže sa príjemca nenachádzal doma. 2.6. Z výpovede žalobcu mal súd za zrejmé, že mal snahu túto situáciu riešiť s príjemcom zásielky a následne dohodli miesto doručenia v tom istom vchode, na tej istej ulici, ale v inom mieste. Bol to obchod
- večierka. Podľa vyjadrenia žalovanej, jej vodič tam išiel s balíkom, avšak osoby, ktoré tam boli zásielku odmietli prevziať. 2.7. Súd uviedol, že sám žalobca vo svojej výpovedi potvrdil dohodnuté „iné miesto“ odovzdania predmetnej zásielky po dohode so šoférom, avšak toto nepovažoval za náhradné doručenie, keďže to nebolo doručenie na inú adresu, ale jednalo sa o doručenie na tú istú adresu, na ktorej býval aj príjemca, i keď nie priamo.
2.8. Predmetná zásielka bola dovezená späť na Slovensko a vrátená žalobcovi ako odosielateľovi, ktorý znovu zaplatil poplatok 15 eur, t.z. spolu zaplatil 30 eur, ktorú sumu ako priamu škodu požadoval od žalovanej. 2.9. V prejednávanej veci súd mal za to, že spoločnosť žalovanej nie je typickou kuriérskou spoločnosťou, je spoločnosťou zaoberajúcou sa doručovaním zásielok na území SR ako aj mimo, pričom postup pri doručovaní zásielky upravujú jej Všeobecné prepravné podmienky a práve z dôvodu, že sa nejedná o prepravnú spoločnosť (poukážuc na spoločnosti DHL alebo Parcel Servis) uzavrel, že sa nedá jednoznačne konštatovať porušenie prepravnej zmluvy vyplývajúcej z nedoručenia zásielky na žalobcom určené miesto príjemcu v meste Groningen, keďže z vykonaného dokazovania mal za zrejmé, že zásielka bola doručovaná na základe dohody medzi žalobcom a žalovanou na miesto doručenia, pričom príjemca bol informovaný, že mu bude doručovaná zásielka, čo vyplynulo z telefonickej komunikácie medzi šoférom žalovanej a príjemcom, ako i následnou správou príjemcu, ktorý oznámil, že sa v mieste bydliska nenachádza a príde domov vo večerných hodinách do 20-tej. Z predložených dôkazov mal súd za zrejmé, že vodič žalovanej dorazil na miesto doručenia zásielky, adresát však nebol zastihnutý a riešil túto situáciu s konateľom spoločnosti, ktorý následne komunikoval telefonicky so žalobcom a taktiež prebehla komunikácia i medzi žalobcom a vodičom žalovanej. Z týchto komunikácií, uviedol súd, vzišla dohoda o doručení zásielky, resp. o náhradnom doručení zásielky - náhradné miesto doručenia, ktorým bola Večierka, podľa udania žalobcu, nachádzajúca sa v obytnom dome na prízemí. Podľa názoru súdu išlo o náhradné doručenie, ktoré bolo medzi stranami dohodnuté, ktorú skutočnosť v konečnom dôsledku, uviedol súd, že vo svojej výpovedi potvrdil i žalobca. Súd, keďže následne nedošlo k prevzatiu zásielky na náhradnom mieste doručenia, mal za pochopiteľné, že vodič žalovanej nemohol na mieste zotrvať do večerných hodín cca do 20-tej hodiny tak, ako mu to oznámil príjemca zásielky, ale že po neúspešnom doručení, resp. neprevzatí zásielky na náhradnom mieste, zásielka bola vrátená na Slovensko späť adresátovi, t.j. žalobcovi. 2.10. Súd uzavrel, že nevzhliadol v prejednávanej veci porušenie podmienok, resp. ich nedodržanie, dohodnutých medzi žalobcom a žalovanou, keďže žalobca i žalovaná pred uzavretím zmluvy komunikovali e-mailom, kde boli predbežne dohodnuté podmienky doručovania zásielky, ako i spôsob oznámenia príjemcovi zásielky približného času jeho doručenia. Z uvedených skutočností mal súd za zrejmé, že ak niekto očakáva zásielku, o ktorej má vedomosť, že má prísť z územia iného štátu, v určený deň by sa mal zdržiavať v mieste svojho bydliska, resp. mohol poveriť inú osobu na prevzatie zásielky, ak vedel, že sa na tomto určenom mieste nebude nachádzať. O tejto skutočnosti týkajúcej sa prepravy zásielky bol, podľa súdu informovaný samotný žalobca, a teda mohol príjemcovi zásielky oznámiť, kedy mu bude predmetná zásielka doručovaná. Súd mal za pochopiteľné, že po následnej komunikácii so žalobcom, ako aj šoféra auta so žalobcom za účelom doručenia zásielky, bol žalobca kontaktovaný, tak on sám uviedol, ako náhradné miesto doručenia - obchod Večierku, kde však túto zásielku neprevzali. 2.11. Z uvedených skutočností mal súd za to, že nárok žalobcu na zaplatenie 30,- eur pozostávajúcich zo sumy 15,- eur za prepravu do Holandska a 15,- eur za doručenie zásielky späť žalobcovi je nedôvodný.
3.1. Podaním, súdu doručeným 20.4.2020, podal proti rozsudku odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ a b/ CSP. 3.2. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. e/ a f/ CSP uviedol žalobca, že aj napriek tomu, že už v bode 9. žaloby poukázal na bod 5.7 prepravnej zmluvy, ktorú pripravila žalovaná a on
- žalobca a spotrebiteľ na toto znenie nemal vplyv, a podľa znenia ktorého: „Doručenie zásielky je potvrdené podpisom príjemcu na formulári prepravcu. Ak nie je možné zásielku pri prvom pokuse o doručenie dodať, zanechá o tom prepravca príjemcovi písomné oznámenie. Prepravca sa pokúsi o opätovné doručenie zásielky v náhradnom termíne, maximálne do troch pracovných dní. Po uplynutí tejto lehoty bude zásielka vrátená späť príkazcovi. Tým však nie je dotknutý nárok prepravcu na odmenu za poskytnuté služby.“, vzhľadom na skutkový stav a znenie tohto zmluvného záväzku žalovanej mal žalobca za to, že bola žalovaná povinná na mieste doručenia nechať príjemcovi písomné oznámenie a pokúsiť sa o opätovné doručenie zásielky v náhradnom termíne, čo žalovaná odmietla s tvrdením: „Teraz sa tu trepem z Amsterdamu 200 km a kto tu kedy príde?“. 3.3. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie tento bod uvedený v zmluvných podmienkach odignoroval ako dôkaz a plne akceptoval odmietnutie žalovanej naplniť svoj záväzok vyplývajúci z tohto bodu, s odôvodnením ekonomickej nevýhodnosti. Žalobca uviedol, že tento dôkaz je tým najdôležitejším faktom v danom spore. Mal za to, že sa súd uspokojil s tvrdením žalovanej, že kuriér, jej zamestnanec sa pokúsil zásielku nechať v miestnom obchode. Žalobca zdôraznil, že adresa doručenia bol byt v bytovom dome a miestny obchod je obchod - malý lokálny obchod na prízemí toho istého bytového domu, v ktorom je aj byt adresáta. Žalobca mal za to, že súd neprihliadol na to, že žalovaná nijako nedokázala, že v miestnom
obchode bola, a že pracovníci obchodu zásielku odmietli prijať. Naopak, tvrdil žalobca, že sám kuriér priznal, že nerozumie anglicky a v miestnom obchode s veľkou pravdepodobnosťou hovorili dokonca aj holandsky. Súd akceptoval výpoveď žalovanej ako fakt napriek tomu, že žalovaná tento nepodložila žiadnym dôkazom a žalobca vyslovil podozrenie, že kuriér sa ani pokúsil osloviť daný obchod. Uviedol, že aj keby bolo toto tvrdenie žalovanej pravdivé, čo on - žalobca popiera, žalovaná by aj tak nesplnila svoju zmluvnú povinnosť, nakoľko tvrdil, že spýtať sa suseda, či je ochotný prevziať zásielku, nie je možné považovať za druhý pokus o doručenie, ku ktorému sa žalovaná dobrovoľne zaviazala. Namietol, že žalovaná druhý pokus o doručenie zásielky odmietla ako ekonomicky nevýhodný napriek tomu, že sa k tomu sama dobrovoľne zaviazala a súd toto odmietnutie plne akceptoval bez akéhokoľvek zmluvného či právneho základu. 3.4. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h/ a písm. b/ CSP uviedol žalobca, že konanie vo veci je konaním, kde on žalobca vystupuje ako spotrebiteľ pričom súd prvej inštancie tento fakt odignoroval a v celom konaní naň neprihliadal. V odôvodnení rozsudku sa súd odvolal len na všeobecné ustanovenia Civilného sporového poriadku a tiež Obchodného zákonníka, ktorý upravuje vzťahy podnikateľov. Mal za to, že § 601 a nasl., na ktoré sa súd odvolal a ktoré použil na odôvodnenie rozsudku sú neprijateľné v spotrebiteľských zmluvách a vzhľadom na § 1 Obchodného zákonníka uviedol, že upravujú tieto ustanovenia len zasielateľské zmluvy medzi podnikateľmi a ich použitie v spotrebiteľských zmluvách je neprípustné. Súd mal postupovať v spore v súlade s ustanoveniami druhej hlavy prvého oddielu zák. č. 160/2015 Z.z. (CSP), posudzovať žalobu vo svetle zák. č. 250/2007 Z.z. a tiež Smernice Európskeho parlamentu a rady 2011/83/EÚ, ktorá je v Slovenskej legislatíve implementovaná v zákone č. 250/2007 Z.z. Mal za to, že čl. 2 označenej smernice a tiež § 2 zák. č. 250/2007 Z.z. ho jednoznačne definujú ako spotrebiteľa a § 52 Obč. zákonníka priznáva zmluve medzi ním a žalovanou štatút spotrebiteľskej zmluvy. Podľa ust. 27 úvodného textu k označenej smernici sa táto smernica a práva ňou chránené uplatňujú aj na prepravné služby, ak nejde o prepravu osôb. Podľa § 53 Obč. zákonníka a tiež podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. má ako spotrebiteľ právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami a podľa § 3 bod 1 zák. č. 250/2007 Z.z. má okrem iného aj právo na náhradu škody, ktorej sa on - žalobca v predmetnom spore domáha. Mal za to, že výklad aký súd použil na zmluvný bod 5.7. Prepravného poriadku, ktorý mu ako spotrebiteľovi garantoval druhý pokus o doručenie, hrubo porušil § 53 Obč. zákonníka a tiež § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. 3.5. Vzhľadom na uvedené žalobca tvrdil, že súd porušil v danom spore § 292 CSP nakoľko ho nepoučil ako spotrebiteľa podľa daného ustanovenia, ale práve naopak došlo k jeho priamemu verbálnemu obvineniu, že zaťažuje súd 30 eurovým sporom. Ďalej žalobca tvrdil, že súd už v uznesení z 5.3.2019 poprel jeho právo vyplývajúce z § 296 CSP nakoľko v danom uznesení uplatnil, a tým aj v predmetnom spore, ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania, pričom proti tomuto porušeniu práva spotrebiteľa zo strany súdu na základe poučenia v danom uznesení nemal možnosť podať odvolanie. Napokon tvrdil, že na základe § 297 písm. b/ CSP v predmetnej veci nebolo potrebné, aby súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie, nakoľko ide o jednoduché právne posúdenie veci, kde žalovaná nedodržala bod 5.7. prepravnej zmluvy a odmietla na miesto doručenia ísť druhýkrát z dôvodu ekonomickej nevýhodnosti, k čomu ju, ale táto zaväzuje. Mal za to, že súd mohol o veci rozhodnúť aj bez pojednávania, nakoľko hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- eur, čo by ušetrilo náklady trov súdneho konania. 3.6. Žiadal aby odvolací súd jeho odvolaniu v celom rozsahu vyhovel.
4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že nemá žiadne ďalšie argumenty ani dôkazy, ktoré by doplnila a plne sa stotožnila s rozhodnutím prvostupňového súdu. Mala za to, že auto prepravu vykonalo pričom napriek okolnostiam, že žalobca vedel už tri dni vopred deň príchodu auta, nezabezpečil, aby bol príjemca k dispozícii pri prevzatí zásielky. Napriek tomu, že bola zabezpečená náhradná adresa doručenia, ktorú oznámil žalobca, ani na tejto sa nepodarilo zásielku doručiť. Auto prepravu vykonalo a žalovaná uviedla, že doložila GPS monitoring polohy auta aj s tým, že auto sa snažilo vyriešiť situáciu priamo na mieste doručenia niekoľko hodín. Uviedla, že sám žalobca na ďalšie riešenia rezignoval a zásielku teda žalovaná dopravila do miesta odoslania v súlade s prepravným poriadkom. Rozhodnutie prvostupňového súdu považovala preto za správne.
5. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej k ním podanému odvolaniu argumentáciu žalovanej odmietol v celom rozsahu. Poukázal na dôvody, dôkazy a právny základ ktoré mal za plne uvedené v podanom odvolaní, na ktorom zotrval a ku ktorému nemal potrebu nič doplniť.
6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) na nariadenom prejednávaní (§ 385 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou (§§ 362 a 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 a 358 CSP), viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 a § 365 CSP), po zopakovaní dokazovania (§ 384 ods. 1 CSP) a vyhodnotení dôkazov, po zistení, že nie sú splnené podmienky ani na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie, podľa § 388 CSP zmenil rozsudok tak, že žalobe vyhovel. V zmysle § 396 ods. 2 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania.
7. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na vyhodnotení zistených skutkových okolností ohľadom doručovania zásielky tak, že nedošlo k porušeniu, resp. nedodržaniu dohodnutých podmienok medzi žalobcom a žalovanou, mal za to, že oproti pôvodnej dohode o mieste doručenia zásielky určenému príjemcovi v meste Groningen na jeho adrese, došlo k dohode o doručení zásielky na náhradnú adresu, ktorou sa stala adresa miestneho obchodu Večierka, nachádzajúceho sa na prízemí toho istého obytného domu, na tej istej adrese, ako bolo pôvodné miesto doručenia. Súd vychádzal z tvrdenia žalovanej, že na tomto „náhradnom mieste“ odmietli zásielku prevziať, a teda dôvodne žalovaná ju dopravila späť na Slovensko, dôvodne jej vydanie žalobcovi podmienila úhradou sumy 15 eur podľa prepravného poriadku, ako i dôvodne žalobca za prepravu uhradil cenu podľa prepravného poriadku 15 eur. Zistený skutkový stav posudzoval podľa § 601 až 607 Obchodného zákonníka o zasielateľskej zmluve.
8.1. Žalobca, ktorý napadol rozsudok z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ a b/ CSP argumentoval najmä, že súd nesprávne vyhodnotil, že v danom prípade došlo k tzv. náhradnému doručeniu zásielky, pričom ani vôbec nemal preukázané, či šofér žalovanej na adrese náhradného doručenia - v miestnom/lokálnom obchode sa pokúsil odovzdať/doručiť zásielku, ale najmä odignoroval ako dôkaz bod 5.7. Prepravného poriadku a nezaoberal sa porušením povinnosti žalovanej pokúsiť sa o opätovné doručenie zásielky v náhradnom termíne a mal odmietnutie žalovanej postupovať podľa bodu 5.7. Prepravného poriadku za odôvodnené ako ekonomicky pre žalovanú nevýhodné. 8.2. V ďalšom žalobca namietal, že súd nezohľadnil charakter sporu, že tento vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v konaní mu ako spotrebiteľovi neposkytol náležitú ochranu podľa predpisov spotrebiteľského práva. Zároveň nezohľadniac charakter sporu na vec neprípustne aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka o zasielateľskej zmluve. Na tom základe jednak nesprávne právne vec posúdil a zároveň podľa žalobcu tým aj došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a teda k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.
9. Preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to, keď na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že sa nedá konštatovať porušenie prepravnej zmluvy nedoručením zásielky na žalobcom určené miesto príjemcu v meste Groningen, keďže došlo k dohode o náhradnom mieste doručenia, na ktorom nedošlo k prevzatiu zásielky a zásielka bola preto vrátená späť na Slovensko. Bol tak naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, ktorého danosť odvolateľ v odvolaní namietol.
10. V zmysle § 384 ods. 1 CSP odvolací súd preto zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého sám zistil skutkový stav pre svoje rozhodnutie, a to pokiaľ sa jednalo o otázku (ne)dodržania, resp. porušenia zmluvných prepravných podmienok pri preprave zásielky objednanej žalobcom u žalovanej a túto vyhodnotil odchýlne od záverov súdu prvej inštancie.
11.1. Odvolací súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými oboma stranami a zo znenia Prepravného poriadku zistil: 11.2. Podľa bodu 5.6. veta prvá, posledná a predposledná Prepravného poriadku, Transem doručí zásielku na adresu príjemcu, ktorého uviedol príkazca na prepravnom štítku obvykle v nasledujúci pracovný deň po dni vyzdvihnutia. V prípade, že sa Transem a príkazca nedohodli inak, je možné zásielku doručiť aj na inú, náhradnú adresu príjemcu, pokiaľ sa tým urýchli doručenie zásielky. O doručenie zásielky na inú adresu, ako je na prepravnom štítku, môže požiadať príkazca aj príjemca zásielky písomnou formou alebo telefonicky. 11.3. Podľa bodu 5.7. Prepravného poriadku, doručenie zásielky je potvrdené podpisom príjemcu na formulári prepravcu. Ak nie je možné zásielku pri prvom pokuse o doručenie dodať, zanechá o tom prepravca príjemcovi písomné oznámenie. Prepravca sa pokúsi o opätovné doručenie zásielky v
náhradnom termíne, maximálne do 3 pracovných dní. Po uplynutí tejto lehoty, bude zásielka vrátená späť príkazcovi. Tým však nie je dotknutý nárok prepravcu na odmenu za poskytnuté služby. 11.4. Podľa bodu 5.8. Prepravného poriadku, ak príjemca zásielku odmietne prevziať, zasielateľ ju doručí späť príkazcovi bez ďalších pokusov o doručenie. Tým však nie je dotknutý nárok prepravcu na odmenu za poskytnuté služby. 11.5. Podľa bodu 6.4. veta prvá Prepravného poriadku, cena za zasielateľské služby je splatná príkazcom v hotovosti pri odovzdaní zásielky.
12.1. Zopakovaním dokazovania odvolací súd zistil, pokiaľ sa jednalo o otázku doručovania prepravovanej zásielky, že šofér žalovanej po zistení na mieste adresy príjemcu zásielky v popoludňajších hodinách, že príjemca nie je doma, kontaktoval konateľa žalovanej i žalobcu, toho kontaktoval aj konateľ žalovanej, a tak šofér, ako i konateľ žalovanej, obaja vedení snahou prepravovanú zásielku doručiť podľa možností ihneď, resp. čo najskôr, podmienili jej doručenie určením žalobcom inej náhradnej adresy príjemcu, na ktorú šofér zásielku doručí, pretože ani neskrývali neochotu prezentovanú ako nemožnosť, doručiť zásielku príjemcovi v náhradnom termíne. 12.2. Odvolací súd má za to, že žalobca, ak určil náhradnú adresu na doručenie zásielky (obchod v tom istom obytnom dome) konal pod nátlakom žalovanej, keďže bolo zrejmé, že nebola ochotná ani vyčkať do návratu príjemcu zásielky domov (t.z. na adresu príjemcu), ani pokúsiť sa o opätovné doručenie v náhradnom termíne. Žalovaná sa zamerala len na možnosť doručenia zásielky na náhradnú adresu príjemcu, opomínajúc bod 5.7. Prepravného poriadku.
13.1. Určiť náhradnú adresu príjemcu je podľa bodu 5.6. Prepravného poriadku možné, pokiaľ sa tým urýchli doručenie zásielky. V danom prípade k urýchleniu doručenia zásielky nedošlo. Pokiaľ sa jedná o doručenie zásielky na náhradnú adresu, žalovaná tvrdila, že svoju povinnosť zo zmluvy uzavretej so žalobcom splnila, pretože na náhradnom mieste „odmietli“ zásielku prevziať. Žalobca toto tvrdenie žalovanej spochybnil, mal ho za nepreukázané a žalovaná svoje tvrdenie nepreukázala ani pri zopakovanom dokazovaní. 13.2. Zo zopakovaného dokazovania však vyplynulo, že žalovaná pri doručovaní zásielky nepostupovala podľa bodu 5.7. Prepravného poriadku, nezanechala príjemcovi zásielky písomné oznámenie o nemožnosti zásielku pri prvom pokuse o doručenie dodať a neoznámila žiaden náhradný termín na pokus o opätovné doručenie zásielky. Zásielku ako odmietnutú príjemcom prijať, doručila späť na Slovensko, aj keď odmietnutie prevzatia nepreukázala a navyše jej vydanie žalobcovi ako príkazcovi podmienila zaplatením sumy 15 eur podľa bodu 5.8. Prepravného poriadku za „poskytnuté služby“.
14. Odvolací súd tak mal za preukázané, že žalovaná pri doručovaní prepravovanej zásielky nepostupovala podľa dohodnutých podmienok, a to najmä nedodržala bod 5.7. Prepravného poriadku. Zo zistených okolností doručovania prepravovanej zásielky je potrebné vyvodiť záver, že zásielku žalovaná nedoručila, a teda svoj záväzok zo zmluvy nesplnila, t.z. porušila.
15. Cenu zaplatenú žalobcom za “zasielateľské služby“ pri odovzdaní zásielky na prepravu vo výške 15 eur (podľa bodu 6.4. Prepravného poriadku) žalobcovi ani napriek jeho výzve na vrátenie nevrátila a pri dovezení späť prepravovanej zásielky, jej vydanie žalobcovi ako príkazcovi podmienila zaplatením ďalšej sumy 15 eur (odvolajúc sa v písomnom vyjadrení zo 14.5.2018 na bod 5.8. Prepravných podmienok), aj na vydanie ktorej ju žalobca vyzval, avšak bezúspešne.
16. Keďže žalovaná žalobcovi záväzok z prepravnej zmluvy nesplnila, nevznikol jej právny nárok na zaplatenie ceny 15 eur „za zasielateľské služby“. Právny nárok žalovaná nepreukázala ani na zaplatenie ďalšej sumy 15 eur žalobcom pri vydaní mu nedoručenej zásielky.
17.1. Pokiaľ sa jedná o právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, je potrebné dať za pravdu žalobcovi, že súd opomenul zohľadniť pri posudzovaní veci, že právny vzťah medzi ním a žalovanou založený prepravnou zmluvou prostredníctvom objednávkového formulára žalovanej zverejneného na jej webovej stránke, ktorý vyplnil žalobca a akceptovala žalovaná prevzatím zásielky na prepravu od neho, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, v ktorej žalobca je spotrebiteľom a žalovaná dodávateľom. V zmysle § 52 ods. 2 Obč. zák. bolo preto potrebné na predmetnú zmluvu použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce záväzkový vzťah z prepravy tovaru a nie ustanovenia Obchodného zákonníka.
17.2. To znamená, že aj keď si zmluvné strany v bode 9.1. Prepravných podmienok dohodli (v zmysle § 262 Obchodného zákonníka), že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, nakoľko sa jedná v prípade uzavretej prepravnej zmluvy o zmluvný typ, ktorý je upravený aj v Občianskom zákonníku, podľa § 52 ods. 2 Obč. zák., okrem pojmového vymedzenia a podstatných náležitostí je potrebné na právny vzťah žalobcu a žalovanej použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, konkrétne ustanovenia o zmluve o preprave nákladu (§ 765 a nasl.). Zároveň je potrebné z hľadiska ochrany spotrebiteľa aplikovať jednak úpravu spotrebiteľskej zmluvy v Občianskom zákonníka, ako aj ostatnú právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníka a v ďalších zákonoch na ochranu spotrebiteľa. 17.3. Na základe uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie aplikujúc na ním zistený skutkový stav úpravu zasielateľskej zmluvy Obchodného zákonníka, neaplikoval správnu normu, ale zároveň má odvolací súd za to, že k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci došlo najmä v dôsledku nesprávnych skutkových zistení súdu, ktorý nemal „jednoznačne“ preukázané porušenie prepravnej zmluvy a teda ani neaplikoval právnu úpravu záväzkových vzťahov vzniknutých zo spôsobenej škody, resp. z bezdôvodného obohatenia, ktoré ako samostatné vzťahy vznikajú v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu.
18.1. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že aj keď znenie bodu 9.1. Prepravného poriadku žalovanej odkazuje pre prípad „právnych vzťahov medzi zasielateľom a príkazcom, neupravených zasielateľskou zmluvou alebo samotnými podmienkami“ na príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, a teda považuje zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovanou za zasielateľskú (§ 601 ods. 1 Obch. zákonníka), reálne, vychádzajúc z dohodnutého medzi stranami ako aj z ďalšieho obsahu prepravného poriadku, uzavreli strany zmluvu o preprave veci, zmluvný typ upravený v § 610 a nasl. Obchodného zákonníka, nie zmluvu zasielateľskú. 18.2. Zmluva o preprave veci je konsenzuálny a neformálny kontrakt. Na vznik záväzku účastníkov je potrebná dohoda účastníkov - odosielateľa a dopravcu o podstatných častiach (náležitostiach) zmluvy, ktorými sú dojednanie záväzku dopravcu vykonať prepravu, vymedzenie prepravovanej veci (zásielky), určenie trasy prepravy, a to určením miesta odoslania a miesta určenia a dojednanie o odplatnosti vykonávanej prepravy. 18.3. Okrem uvedených pojmového vymedzenia a podstatných náležitostí, v ďalšom (keďže účastníkom zmluvy je spotrebiteľ) je potrebné na právny vzťah žalobcu a žalovanej použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, konkrétne ustanovenia o zmluve o preprave nákladu (§ 765 a nasl.).
19.1. Občiansky zákonník upravuje v § 765 a nasl. zmluvný typ zmluvy o preprave nákladu, ktorou (podľa odseku 1) vzniká odosielateľovi právo, aby mu dopravca za prepravné zásielku prepravil do určeného miesta a vydal ju určenému príjemcovi. 19.2. Predmetom zmluvy o preprave nákladu je preprava nákladu do miesta určenia. Je odplatnou zmluvou a odplata sa nazýva prepravným. Odosielateľ má právo určiť príjemcu, ktorému sa má náklad vydať. Zmluva o preprave nákladov je obvykle reálnou zmluvou.
20. Podľa § 765 ods. 2 Obč. zák., odosielateľ je povinný dopravcovi na požiadanie objednávku prepravy písomne potvrdiť.
21. Podľa § 772 veta prvá Obč. zák., podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify.
22.1. Dopravca je povinný zverejniť prepravný poriadok na svojom webovom sídle a iným vhodným spôsobom. 22.2. Ak v prepravnom poriadku nie je uvedený deň začiatku platnosti, prepravný poriadok je platný odo dňa jeho zverejnenia na webovom sídle. Zverejnený prepravný poriadok je súčasťou návrhu dopravcu na uzavretie prepravnej zmluvy a po jej uzavretí je jeho obsah súčasťou zmluvných práv a povinností účastníkov zmluvy.
23. Odvolací súd na základe zopakovaného dokazovania uzavrel, že žalovaná svoj záväzok zo zmluvy porušila, resp. neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie splnenia svojho zmluvného záväzku a teda zodpovedá za škodu tým spôsobenú.
24.1. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
24.2. Predpokladom občiansko-právnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Obč. zák. je protiprávny úkon, t.j konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom (s právnym poriadkom), či už vo forme porušenie zákonnej alebo zmluvnej povinnosti, ďalej existencia škody (majetková ujma), príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody a zavinenie, ktoré sa predpokladá. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikne v dôsledku protiprávneho konania škodcu. Pojem škoda je definovaný tak, že ide o ujmu, ktorá vznikla v majetkovej sfére poškodeného. 24.3. V danej veci porušením zmluvného záväzku žalovanej doručiť prepravovanú zásielku na adresu príjemcu, príp. postupovať pri doručovaní v súlade s podmienkami prepravného poriadku vznikla žalobcovi majetková škoda spočívajúca v úhrade vopred, podľa bodu 6.4. Prepravných podmienok, sumy 15 eur žalovanej titulom ceny za zasielateľské služby, v skutočnosti za prepravu zásielky do určeného miesta, ktorú prepravu žalovaná riadne nevykonala, zásielku nedoručila určenému príjemcovi, ale ju vrátila späť (tvrdiac, že ju príjemca odmietol prevziať), pričom sumu zaplatenú za prepravu nevrátila žalobcovi, ale si ju ponechala. Boli tak naplnené všetky zákonné predpoklady občianskoprávnej zodpovednosti žalovanej za škodu vzniknutú žalobcovi a preto podľa § 442 ods. 1 Obč. zák. je povinná vzniknutú škodu 15 eur mu uhradiť.
25. Aj pokiaľ sa jedná o ďalšiu sumu 15 eur zaplatenú žalobcom žalovanej pri dovezení zásielky späť, ako podmienky pre vydanie žalobcovi prepravovanej veci, žalovaná nárok na jej zaplatenie odôvodnila len odkazom na bod 5.8. Prepravných podmienok. Jeho znenie je však neurčité, uvádza len, že „doručením zásielky späť príkazcovi (ak príjemca zásielku odmietne prevziať) nie je dotknutý nárok „prepravcu“ na odmenu za poskytnuté služby“. Citované znenie prepravného poriadku nie je určité, jasné a zrozumiteľné, mohlo by znamenať tak nárok na už zaplatenú cenu za zasielateľské služby podľa bodu 6.4. Prepravných podmienok, prípadne i akýsi „nový nárok“. Neurčitá zmluvná podmienka je neplatná, jednak v zmysle § 37 Obč. zák. a zároveň neurčitou podmienkou nemožno zaväzovať ani žalobcu ako spotrebiteľa, resp. bolo by potrebné použiť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, a teda táto žalobcom zaplatená suma 15 eur bola poskytnutá bez riadneho právneho dôvodu a napĺňa tak znaky bezdôvodného obohatenia, keď žalovaná plnením bez právneho dôvodu získala na úkor žalobcu majetkový prospech, ktorý je preto povinná žalobcovi vydať.
26. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
27. Na základe vyšieuvedeného odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 30 eur.
28. Keďže odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, podľa § 396 ods. 2 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného aj odvolacieho) v plnom rozsahu, a to podľa § 255 ods. 1 CSP.
29. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnuté prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).