Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5To-12-2021.pdf
PDF · 75.04 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/12/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci obžalovaného M. C., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 18.11.2020, č.k. 31T/112/2020-92, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.9.2021 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta zamieta.
odôvodnenie:
Okresný súd Galanta napadnutým rozsudkom zo dňa 18.11.2020, č.k. 31T/112/2020-92 rozhodol tak, že obžalovaného M. C. uznal za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Za to ho odsúdil podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 41 odsek 1, ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov. Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/164/2019 zo dňa 24.06.2019, doručený obžalovanému a právoplatný toho dňa, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Uložil tiež trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke v trvaní 3 (tri) roky a ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok, spolu s obmedzeniami a povinnosťami a to zákazom užívania omamných a psychotropných látok (drog) a narábania s nimi, a príkazom zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Proti tomuto rozsudku podal prokurátor odvolanie a to čo do výroku o treste. Uviedol, že (citácia): „vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery obžalovaného neboli splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu a postup súdu podľa § 39 odsek 4 Trestného zákona. Podľa § 172 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a už bol za taký čin odsúdený. Podľa 39 odsek 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľad m na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podľa § 39 odsek 4 Trestného zákona, v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. V uvedenej trestnej veci súd uznal obžalovaného M. C. vinného z drogovej trestnej činnosti, ktorej sa dopustil opakovane, pretože za zločin nedovolená výroba omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona bol už v predchádzajúcom období odsúdený k podmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní dva roky s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu dvoch rokov, ktorého sa dopustil tým, že v spolupáchateľstve zadovažoval, prechovával a predával omamné a psychotropné látky. K osvedčeniu správania odsúdeného M. C. počas skúšobnej doby podmienečne odloženého výkonu trestu odňatia slobody nedošlo, nakoľko opakovane páchal obdobné trestné činy. Opakované páchanie drogovej trestnej činnosti bolo preto aj dôvodom pre posúdenie jeho terajšieho skutku v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate, pričom ďalšie páchanie toho istého trestného činu alebo aj iných trestných činov je súčasne okolnosťou vylučujúcou inštitút mimoriadneho zníženia trestu obžalovanému, pretože ani predchádzajúce tresty miernejšieho charakteru neviedli k náprave obžalovaného, ktorý je nielen užívateľom ale aj predajcom drog. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta z dôvodu podľa § 321 odsek 1 písmeno e) Trestného poriadku a sám rozhodol o treste obžalovaného.“ Odvolací súd rozhodoval o odvolaniach na verejnom zasadnutí. Prokurátor zotrval na podanom odvolaní. Obžalovaný poukázal na to, že v tomto, ani inom konaní nebolo obžalovanému preukázané konanie, ktoré by spočívalo v tzv. dílovaní drog. Vo výkone trestu je od roku 2019, prišlo tiež k premene pôvodne podmienečne uloženého trestu, v súhrne očakáva obžalovaný 9 ročný trest, preto žiada odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolaní v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom. V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie prokurátora čo do výroku o treste a aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine a prijatie takého vyhlásenia okresným súdom), meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste.
Odvolací súd konštatuje, že napadnutým rozsudkom bol obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov nepodmienečne. Trestnú sadzbu uvedenú v § 172 ods. 2 Trestného zákona prvostupňový súd upravoval v jej hornej hranici, nakoľko správne zistil prevažujúcich pomer poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, a preto znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu na 13 rokov a 4 mesiace a následne v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona zvýšil na 17 rokov a 9 mesiacov, 10 dní. Podľa odpisu z registra trestov obžalovaného bol tento celkovo trikrát súdne trestaný, pričom jedno z odsúdení je okolnosťou podmieňujúcou použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty v tomto konaní, teda zákonným znakom trestného činu podľa § 172 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a ďalšie z odsúdení, resp. trestný čin, za ktorý bol už obžalovaný odsúdený, je v súbehu so stíhaným trestným činom, a preto je v rámci ukladania súhrnného trestu v tomto konaní vo výroku o treste predchádzajúce odsúdenie zrušené. Odvolací súd je toho názoru, že okresný súd sa správne vysporiadal so všetkými okolnosťami dôležitými pre zákonné rozhodnutie o treste obžalovaného. Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti, že obžalovaný je síce recidivistom, avšak zároveň sa k trestnej činnosti priznával, urobil vyhlásenie o vine, predaj drog, resp. ďalšia distribúcia mu nebola preukázaná, je trest uložený napadnutým rozsudkom vo výmere 8 rokov, uložený pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby, z pohľadu odvolacieho súdu primeraný a zákonný. Je pravdou, že doterajší podmienečný trest u obžalovaného nesplnil prevýchovný vplyv. Na rozdiel od prokurátora je ale odvolací súd toho názoru, že ochranu spoločnosti pred páchateľom splní dostatočne uložený nepodmienečný trest, ktorý bol v súlade so zákonom u obžalovaného v jeho hornej hranici zvýšený kvôli tzv. asperačnej zásade (a ukladaniu súhrnného trestu, čiže trestu za viac trestných činov
- jeden prečin a jeden obzvlášť závažný zločin) a mimoriadne znížený pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby z dôvodu urobeného vyhlásenia o vine. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočným spôsobom uviedol skutkové zistenia, ktoré sa viažu k uloženému trestu, ako i úvahy, ktorými sa riadil pri ich hodnotení. Je pritom nevyhnutné zohľadniť aj ďalšie tresty, ktoré už obžalovanému boli uložené a ktoré ešte nevykonal, vo výmere 7 rokov nepodmienečne a ďalší vo výmere 2 roky (premena pôvodne podmienečne uloženého trestu odňatia slobody). Rovnako správne rozhodol prvostupňový súd aj o uložení súhrnného trestu, zrušení súvisiaceho výroku o treste predchádzajúceho odsúdenia, o uložení ochranného dohľadu a na neho nadväzujúcich obmedzení a povinností, a aj o spôsobe výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, keď obžalovaného zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, pričom zohľadnil charakter trestných činov aj možnosť prevýchovy a následnej adaptácie obžalovaného po výkone trestu odňatia slobody. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.