Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_26Cb-20-2021.pdf
PDF · 109.15 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/20/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: YSSEL STEEL SK s.r.o., si sídlom Mierová 21, Palárikovo, IČO: 35 945 516, zastúpeným JUDr. Peter Škriečka, advokát, so sídlom Zámocká č. 18, Bratislava, IČO: 42 267 072, proti žalovanému: SYTIQ a. s., so sídlom Mlynské nivy 49, Bratislava, IČO: 52 286 843, zastúpeným ČORBA & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bajkalská 45G, Bratislava, IČO: 50 933 973, o zaplatenie 14.000 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti žaloby o zaplatenie 420,- Eur z a s t a v u j e . II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a . III. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy 14.000,- Eur s príslušenstvom. 2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že na základe cenovej ponuky žalobcu na ohýbanú, strihanú výstuž podľa projektovej dokumentácie: Ponuka Eurovea 2, množstvo 200 ton (+- 3%) žalovaný zaslal žalobcovi akceptačný list č. 3100/2020-0032 zo dňa 02.09.2020 (na stavbu: Združenie SYTIQ + STRABAG POLYFUNKČNÝ SÚBOR EUROVEA 2 SO 05, SO 06, Bratislava, objekt SO 06 s termínom dodávky: 09/2020 - 10/2020, čím došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle § 409 Obchodného zákonníka. Ako podklad k akceptačnému listu č. 3100/2020-0032 zo dňa 02.09.2020 bola použitá cenová ponuka žalobcu zo dňa 02.09.2020. Podľa obchodných podmienok žalobcu, ktoré boli súčasťou cenovej ponuky, bol, za každú neodobratú tonu, v prípade neodobratia hore uvedeného množstva do uvedeného termínu, YSSEL STEEL oprávnený účtovať 70 Eur za tonu ako odškodné. Keďže žalovaný neodobral do 31.10.2020 tovar podľa akceptačného listu a cenovej ponuky, žalobca vyúčtoval žalovanému odškodné za neodobratie dohodnutého množstva betonárskej ocele - projekt Eurovea 2 a to faktúrou č. 2020099 zo dňa 13.11.2020 splatnej dňa 20.01.2020 na sumu 14.000,- Eur.
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vedenom pod sp. zn. 4Up/9/2021 vydal dňa 11.01.2021 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že so žalobou žalobcu nesúhlasí a žiada ju zamietnuť. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu ďalej uviedol, že dňa 31.08.2020 sa informoval u žalobcu na cenu za dodanie výstuže. Zamestnanec žalobcu, p. A. H., zaslal žalovanému cenové podmienky s termínom dodania približne päť pracovných dní. Ešte v ten deň nasledovala komunikácia ohľadom zvýšenia množstva objednaného tovaru a eventuálneho zníženia ceny za tovar. Žalovaný si dňa 02.09.2020 mailom objednal od žalobcu betonársku výstuž (profil 18 a 22). Túto objednávku však žalobca nepotvrdil a objednaný tovar
v požadovanom termíne nedodal. Termín doručenia bol stanovený na pondelok 07.09.2020 a streda - štvrtok 09.09.2020-10.09.2020. Dňa 03.09.2020 zamestnankyňa žalobcu p. G. K. telefonicky oznámila, že žalobca nevie objednaný tovar v najbližších dvoch týždňoch dodať, nakoľko je tam profil 18-22, ktorý žalobca skladom nemá. Z tohto dôvodu bola objednávka zrušená. Následne bola žalovanému dňa 20.11.2020 doručená faktúra č. 2020099 na sumu 14.000,- Eur titulom odškodného za neodobratie dohodnutého množstva tovaru. Žalovaný predmetnú faktúru listom zo dňa 23.11.2020 vrátil žalobcovi s odôvodnením, že k neodobratiu dohodnutého množstva došlo z dôvodov na strane žalobcu. Žalobca naďalej trval na oprávnenosti svojho nároku a odmietol aj mimosúdne riešenie, pri ktorom by žalovaný odobral od žalobcu dohodnuté množstvo ocele podľa pôvodnej cenovej ponuky. Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že v súlade s cenovou ponukou žalobcu bolo množstvo tovaru dohodnuté na 200 t ocele s rezervou +- 3% z dohodnutého množstva. Ak by teda žalobcovi mal neodobratím tovaru vzniknúť akýkoľvek nárok, mal vychádzať z objemu 194 t. Pri správnom vyčíslení vymáhanej sumy mal žalobca zobrať do úvahy odchýlku a stanoviť ju vo výške 13.580,- Eur.
4. Vo svojich ďalších podaniach žalobca uviedol, že ak žalobca použil vo svojej cenovej ponuke výraz odškodnenie, tento je potrebné vykladať ako peňažnú náhradu za škodu, pričom v tomto prípade žalobca musí preukazovať splnenie predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu. Nárok uplatnený v tomto konaní má povahu zmluvnej pokuty, a to bez ohľadu na jeho označenie v cenovej ponuke žalobcu (jej prílohe) alebo v návrhu na začatie konania. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká bez ohľadu na to, či porušením zabezpečovanej povinnosti vznikla škoda alebo nie. Žalobca mal za to, že okamihom podpisu cenovej ponuky žalobcu zo dňa 02.09.2020 zo strany žalovaného došlo k vzniku zmluvného vzťahu, na základe ktorého sa žalovaný zaviazal odobrať od žalobcu tovar za podmienok v tejto cenovej ponuke uvedených. Túto cenovú ponuku podpísali za žalovaného dvaja členovia predstavenstva, išlo teda úkon vykonaný v súlade so zápisom spôsobu konania v mene spoločnosti žalovaného v obchodnom registri, t.j. úkon v plnom rozsahu zaväzujúci žalovaného. Tento zmluvný vzťah mal povahu rámcovej zmluvy, na základe ktorej vznikla žalobcovi povinnosť mať počas dohodnutého obdobia pripravený na dodanie tovar v dohodnutej špecifikácii, množstve a za dohodnutú cenu a žalovanému vznikla povinnosť tento tovar v dohodnutom období od žalobcu objednávať (odoberať) na základe čiastkových objednávok a to až do vyčerpania dohodnutého množstva tovaru. Predmetnou rámcovou zmluvou bolo dohodnuté, že žalovaný objedná a odoberie od žalobcu počas obdobia od 02.09.2020 do 31.10.2020 tovar v celkovom množstve 200 ton (+-3%), a to v časoch podľa preferencií žalovaného. V obchodných podmienkach, ktoré tvorili prílohu cenovej ponuky zo dňa 02.09.2020, a ktoré boli rovnako ako cenová ponuka podpísané štatutárnymi zástupcami oboch zmluvných strán, bolo dohodnuté, že tovar bude dodaný na miesto dodania do 10 pracovných dní od zaslania čiastkovej objednávky žalobcovi. Rovnako bolo v týchto obchodných podmienkach dohodnuté, že za každú neodobratú tonu tovaru v dohodnutom období je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi čiastku 70,-EUR ako odškodné. Žalobca poprel, že by k neodobratiu tovaru došlo z dôvodov na jeho strane. Je pravdou, že sa žalovaný informoval u žalobcu emailom zo dňa 31.08.2020 ohľadne dodania tovaru, malo však ísť o jednorazové dodanie tovaru v množstve 24 ton. Pri takomto dodaní tovaru má žalobca pochopiteľne iné dodacie podmienky, ako pri dodávaní väčších množstiev tovaru počas dlhšieho časového obdobia. Ak aj pri cenovej ponuke na dodanie tovaru na základe dopytu žalovaného zo dňa 31.08.2020 žalobca uviedol, že dodanie je schopný zabezpečiť do 5 pracovných dní od dodania kompletnej projektovej dokumentácie, táto lehota dodania platila výlučne pre túto jednu dodávku a zo žiadnej komunikácie strán sporu nevyplýva, že by sa mala vzťahovať aj na iné dodávky, najmä dodávky väčších množstiev tovaru počas dlhšie trvajúceho obdobia. Akonáhle žalobca zistil, že žalovaný má záujem o dodávanie väčšieho množstva tovaru počas dlhšieho obdobia, zaslal mu dňa 02.09.2020 cenovú ponuku a požiadal žalovaného, aby túto v prípade záujmu o dodávanie tovaru podpísal zaslal mu ju späť. K uvedenému napokon aj došlo, v dôsledku čoho vznikol medzi stranami zmluvný vzťah, v ktorom boli dohodnuté odlišné podmienky ako boli tie, ktoré sa spomínali pri dopyte zo dňa 31.08.2020. V rámci tohto nového zmluvného vzťahu bola dohodnutá lehota dodávania tovaru do 10 pracovných dní odo dňa obdržania čiastkovej objednávky, s čím žalovaný nepochybne vyjadril súhlas, keďže predmetnú cenovú ponuku vrátane obchodných podmienok podpísal. Žalobca taktiež poprel, že by jeho zamestnankyňa oznámila žalovanému, že nejaký tovar žalobca nevie dodať v najbližších dvoch týždňoch. Žalobca trval na tom, že tovar špecifikovaný v cenovej ponuke zo dňa 02.09.2020 bol schopný dodávať do 10 pracovných dní tak, ako sa zaviazal v obchodných podmienkach tvoriacich prílohu cenovej ponuky. Žalobca v tomto podaní ďalej uviedol, že bol ochotný žalovanému dodať tovar aj neskôr, t.j. po uplynutí obdobia dohodnutého v zmysle cenovej ponuky zo dňa 02.09.2020, avšak výlučne na základe nového zmluvného vzťahu. Žalovaný sa obrátil na žalobcu s požiadavkou o dodatočné dodanie tovaru po uplynutí zmluvne dohodnutého obdobia, na čo žalobca
reagoval tak, že tovar je pripravený dodať, avšak za nových cenových podmienok, resp. na základe nového zmluvného vzťahu. Žalovaný tieto nové cenové podmienky odmietol akceptovať, v dôsledku čoho nedošlo ani k ďalšiemu dodaniu tovaru. K námietke žalovaného, že žalobca nesprávne vyčíslil výšku uplatňovaného nároku, keďže nezohľadnil možnosť odchýlky v množstve dodaného tovaru +-3%, v dôsledku čoho si mohol uplatniť maximálne nárok v sume 13.580,- EUR, žalobca uviedol, že túto považuje za dôvodnú.
5. Žalovaný vo svojich ďalších vyjadreniach uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu o tom, že uplatňovaný nárok mal povahu zmluvnej pokuty, bez ohľadu na spôsob jeho označenia“. Cenová ponuka (tzv. zmluva) žalobcu zo dňa 02.09.2020 neobsahuje výslovne ustanovenie o povinnosti žalovaného odobrať v ponuke špecifikované množstvo tovaru,. Zmluva, resp. obchodné podmienky žalobcu výslovné dojednanie o zmluvnej pokute neobsahujú a výklad predmetného dojednania je rozporuplný. Trval na tom, že ak žalobca vo svojej cenovej ponuke použil výraz odškodnenie, musí byť tento vykladaný ako peňažná náhrada za škodu. Žalovaný zotrval aj na svojich skutkových tvrdeniach, podľa ktorých si u žalobcu tovar objednal, avšak tento tovar nikdy žalovanému nebol dodaný, keďže ho žalobca nevedel dodať v zmluvne deklarovanej lehote. Čiže aj keby bola v zmluve stanovená povinnosť objednať si dohodnuté množstvo tovaru, tak by túto povinnosť žalovaný neporušil, t.j. nevznikol by žalobcovi nárok na zaplatenie akéhokoľvek peňažného plnenia. Zároveň žalovaný trval aj na tom, že mu bola zo strany zamestnankyne žalobcu p. G. K. oznámená nemožnosť dodať objednaný tovar do dvoch týždňov, a za týmto účelom navrhujeme vypočuť zamestnanca žalovaného, p. Z. H., ktorý v predmetnej veci za žalovaného komunikoval.
6. Žalobca vzal prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu späť v časti istiny v sume 420,- Eur.
7. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
8. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
10. V súlade s citovanými ustanoveniami Civilného sporového poriadku súd konanie v späťvzatej časti.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
12. Z faktúry č. 2020099 súd zistil, že žalobca touto faktúrou fakturoval žalovanému sumu 14.000,- Eur ako odškodné za neodobratie dohodnutého množstva betonárskej ocele - projekt Eurovea 2.
13. Z akceptačného listu súd zistil, že žalovaný dňa 02.09.2020 zaslal žalobcovi akceptačný list, v ktorom uviedol, že žalobcu akceptuje ako dodávateľa betonárskej výstuže a KARI sietí a to vrátane dopravy za jednotkovú cenu 535,- Eur bez DPH, v množstve 200 ton a za celkovú cenu 107.000,- Eur bez DPH. Predmet plnenia mal byť dodaný v období septembra a októbra 2020. Ako podklad k akceptačnému listu bola použitá cenová ponuka, ktorá bola jeho prílohou. Akceptačný list ďalej obsahuje vyhlásenie, v zmysle ktorého sa stavebné práce uvedené v tomto akceptačnom liste sa budú riadiť podmienkami uvedenými v zmluve o dielo, ktorá bude žalobcovi následne zaslaná a nahradí tento akceptačný list. Prílohou akceptačného listu boli okrem už uvedenej cenovej ponuky aj nákupné podmienky žalovaného platné od 01.07.2019.
14. Z cenovej ponuky zo dňa 02.09.2020 súd zistil, že jej obsahom bola cenová ponuka na ohýbanú/ strihanú výstuž podľa projektovej dokumentácie. Išlo o ponuku na dodávku 200t (+- 3%) a to za cenu 535 Eur pre betonársku výstuž priemerov 6-32 rovnú 2D ohýbanú, 2d strihanú, za cenu 615 Eur pre betonársku výstuž priemerov 6-32 rovnú 3D alebo radiálne ohýbanú. Na starne dva tejto cenovej ponuky sa nachádzali obchodné podmienky žalobcu. Tieto obchodné podmienky obsahovali aj ustanovenie, v zmysle ktorého „ za každú neodobratú tonu v prípade neodobratia celkového hore uvedeného množstva do uvedeného termínu je YSSEL STEEL oprávnený účtovať 70,- Eur/t ako odškodné.
15. Z listu zo dňa 23.11.2020 súd zistil, že žalovaný týmto listom vrátil žalobcovi faktúru č. 2020099, nakoľko pohľadávku, ktorá v nej bola fakturovaná považuje za nedôvodnú.
16. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
17. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
18. Podľa§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
19. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
20. Podľa 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
21. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
22. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
23. Medzi žalobcom a žalovaný nebolo sporné, že dňa 02.09.2019 zaslal žalobca žalovanému cenovú ponuku na ohýbanú a strihanú výstuž. Spornou nebola ani skutočnosť, že v rovnaký deň zaslal žalovaný žalobcovi Akceptačný list č. 3100/2020-0032. Sporným nebol ani obsah uvedených dokumentov a žalovaný nerozporoval ani skutočnosť, že od žalobcu na stavbu objektu SO 06 v polyfunkčnom objekte EUROVEA 2 výstuž neobjednal a faktúru č. 2020099 zo dňa 20.11.2020 žalobcovi neuhradil. Samotnou faktúrou č. 2020099 žalobca fakturoval žalovanému sumu 14.000,- Eur, ktorá bola špecifikovaná ako odškodné za neodobratie dohodnutého množstva betonárskej ocele - projekt Eurovea 2.
24. Žalobca teda svoj nárok opieral o skutkové tvrdenia, podľa ktorých medzi ním a žalovaným došlo k uzatvoreniu rámcovej kúpnej zmluvy, v ktorej sa žalovaný od žalobcu odobrať 200 t betonárskej ocele, pričom súčasťou zmluvy boli aj obchodné podmienky žalobcu. Podľa týchto obchodných podmienok bol žalovaný ako kupujúci povinný v prípade neodobratia dohodnutého množstva ocele zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 70,- Eur za každú neodobratú tonu. Žalovaný svoju obranu postavil na neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute, ako aj o skutkovými tvrdeniami, podľa ktorých k neodobratiu ocele došlo z dôvodov na strane žalobcu. 25. Civilné sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť také skutkové tvrdenia, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či skutočnosti vyplývajúce zo skutkových tvrdení možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak strana sporu uvedie skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje ňou tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný jej právnym názorom a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. 26. Žalobca odvodzoval svoj nárok od tvrdenia, že medzi ním a žalovaným došlo k uzatvoreniu rámcovej kúpnej zmluvy, ktorej predmetom by mala byť dodávka betonárskej ocele. K uzatvoreniu zmluvy došlo podľa žalobcu okamihom podpisu cenovej ponuky žalobcu zo dňa 02.09.2019. Pôvodne v žalobe
dokonca žalobca považoval za okamih uzatvorenia zmluvy so žalovaným doručenie jeho akceptačného listu. Podpis cenovej ponuky žalovaným považoval žalobca za prijatie návrhu v zmysle § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka. 27. Dôsledkom uzatvorenia rámcovej zmluvy je spravidla vznik záväzkového vzťahu, na rozdiel od zmluvy o budúcej zmluve, na základe ktorej len vzniká povinnosť kontrahovať. Rámcová zmluva má zásadný význam pre ostatné zmluvy tvoriace určitý súbor zmlúv a to v tom zmysle, že sčasti určuje podmienky týchto zmlúv. Podmienky dohodnuté rámcovej zmluve sú spravidla súčasťou ostatných zmlúv tvoriacich jeden súbor. Aj v tomto prípade mala zmluva, ktorej návrh žalobca predložil žalovanému predstavovať rámcovú zmluvu, ktorej podmienkami sa mali riadiť neskôr uzatvorené zmluvy, na dodávku konkrétneho objemu a druhu ocele. Samozrejme na to, aby mohli nastať účinky uzatvorenia takejto zmluvy je potrebné, aby bola zmluva aj skutočne uzatvorená. I keď žalovaný uzatvorenie samotnej zmluvy nenamietal (v rámci obrany namietal iba neplatnosť dojednania zmluvnej pokuty), súd v súlade s už spomenutou zásadou iura novit curia sa so záverom o platnom uzatvorení zmluvy nestotožnil. 28. Obe strany sporu sú podnikateľmi, pričom aj žalobcom uplatňovaný nárok vychádza zo záväzku, ktorý mal vzniknúť v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným je tak v súlade s § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka nevyhnutné považovať za vzťah obchodnoprávny. 29. Obchodný zákonník uzatváranie zmlúv priamo neupravuje. Vychádza sa preto zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. K vzniku dvojstranných právnych úkonov môže dôjsť iba na základe dvoch vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle. 30. Pojem návrh zmluvy definuje Občiansky zákonník v ustanovení § 43a ods. 1 ako prejav vôle určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v čase jeho prijatia. Z uvedenej definície vyplývajú pojmové znaky návrhu zmluvy. Návrh musí byť adresovaný konkrétnej osobe alebo konkrétnym osobám, musí byť dostatočne určitý a musí z neho vyplývať vôľa navrhovateľa byť ním viazaný v prípade jeho prijatia. Uvedené pojmové znaky návrhu na uzatvorenie zmluvy cenová ponuka žalobcu zo dňa 02.09.2020 bezpochyby spĺňa. Pre uzatvorenie zmluvy a vznik záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, však bolo nevyhnutné, aby žalovaný tento návrh prijal. Prijatie zmluvy je jednostranným právnym úkonom adresáta návrhu, ktorým vyjadruje svoj súhlas s obsahom návrhu. Ďalšími pojmovými znakmi prijatia návrhu sú jeho včasnosť a bezvýhradnosť. Bezvýhradnosť prijatia návrhu znamená, že oba právne úkony (oferta aj akceptácia) musia byť v úplnom obsahovom súlade. 31. Žalovaný oznámil žalobcovi prijatie jeho návrhu na uzatvorenie zmluvy akceptačným listom zo dňa 02.09.2019. Prílohou tohto akceptačného listu boli nákupné podmienky žalovaného a cenová ponuka žalobcu zo dňa 02.09.2019. Skutočnosť, že cenová ponuka žalobcu podpísaná žalovaným bola žalobcovi doručená ako príloha akceptačného listu vyplýva zo samotného obsahu akceptačného listu. Žalobca dokonca v žalobe za okamih uzatvorenia zmluvy práve okamih doručenia akceptačného listu, pričom svoju cenovú ponuku označil iba za jeho podklad. Je teda zrejmé, že žalovaný síce žalobcov návrh na uzatvorenie zmluvy prijal, ale zároveň k nemu pripojil ďalšie podmienky obsiahnuté v dokumente označenom ako nákupné podmienky. Tento odlišne upravuje napr. výšku úroku z omeškania, v prípade omeškania kupujúceho s platbami tovaru, obsahuje dojednanie o zmluvnej pokute v prospech žalovaného ako predávajúceho pre omeškania predávajúceho s dodávkou tovarov alebo pre prípad omeškania s predložením dokladov vzťahujúcich s k tovaru. Žalovaný teda k prijatiu žalobcovho návrhu pripojil vlastné dodatky a zmeny, keďže k akceptačnému listu pripojil svoje vlastné obchodné podmienky. Žalovaný si však v akceptačnom liste najmä vymienil, že chce uzatvoriť so žalobcom písomnú zmluvu, ktorá má samotný akceptačný list nahradiť. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu poskytol žalobcovi aj skutkové tvrdenia o tom, že v iných prípadoch kedy medzi sebou žalobca a žalovaný obchodovali, malo ísť o zákazky v Nitre a Prešove, žalovaný najprv akceptoval cenovú ponuku žalobcu a následne došlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy. Žalobca, resp. jeho právny zástupca k uvedeným skutkovým tvrdeniam uviedol, že si nie je vedomý toho, že by žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu v inej forme. Skutkové tvrdenia žalovaného o uzatvorení v týchto iných obchodných prípadoch je tak možné v súlade s § 151 C.s.p. označiť za nepopreté. 32. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný síce návrh žalobcu na uzatvorenie zmluvy prijal, avšak pripojil k nemu vlastné dodatky a zmeny. Akceptačný list žalovaného je tak nutné považovať za odmietnutie žalobcovho návrhu a predloženie vlastného návrhu. Žalobca a ani žalovaný v celom priebehu konania neuviedli skutkové tvrdenia, podľa ktorých by mal byť tento nový návrh žalovaného akceptovaný žalobcom. Zo skutkových tvrdení strán sporu, ako aj z predložených listinných dôkazov je tak jednoznačne zrejmé, že k uzatvoreniu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným vôbec nedošlo. To logicky znamená, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo ani k dojednaniu zmluvnej pokuty pre prípad
neodobratia určeného množstva ocele a zároveň žalovaný ani nebol povinný od žalobcu žiadnu oceľ odobrať. 33. Skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzatvoreniu žiadnej zmluvy je zrejmá už zo skutkových tvrdení strán sporu a z predložených listinných dôkazov. Súd preto nepovažoval za potrebné vykonať navrhované dokazovanie výsluchmi svedkov. Výsluchom svedka Z. H., ktorého vykonanie navrhoval žalovaný mali byť preukázaná skutkové tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca nebol schopný dodať žalovanému objednaný tovar v množstvách a termínoch, na ktoré sa v cenovej ponuke zaviazal a teda, že k neodobratiu ocele žalovaným došlo z dôvodov na strane žalobcu. Žalobca navrhoval vykonanie dokazovania výsluchom konateľky žalobcu P.. N. M. a zamestnancov žalobcu A. H. B. G. K.. Títo sa mali taktiež k okolnostiam uzatvorenia zmluvného vzťahu so žalovaným. Tu je však opätovne potrebné poznamenať, že okolnosti uzatvorenia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nie sú v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 C.s.p. sporné. Žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že potvrdená objednávka bola žalobcovi doručená ako príloha akceptačného listu a žalobca kvalifikovaným spôsobom nepoprel skutkové tvrdenia žalovaného o tom, že v iných obchodných prípadoch došlo medzi stranami sporu po doručení akceptačného listu k uzatvoreniu riadnych písomných zmlúv o dielo. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné vykonávať dokazovania ohľadom týchto skutkových tvrdení, pričom žalujúca strana neuviedla žiadne ďalšie konkrétne tvrdenia, ktoré by mali byť navrhovanými výsluchmi preukázané. 34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V časti, v ktorej bolo konanie zastavené súd o trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p.
35. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.