Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1T-125-2020.pdf
PDF · 176.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-1T/125/2020
Uznesenie
Okresný súd Čadca samosudcom JUDr. Michalom Mravcom na hlavnom pojednávaní dňa 23.09.2021 v Čadci, takto
rozhodol:
Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd vec obžalovaného K. J., nar. XX.XX.XXXX v Č., trvale bytom X. XXX, okr. Č.,
pre skutok, že:
dňa 14.05.2018 v čase okolo 18:00 hod. v F. X., okr. Č., v záhrade pri rodinnom dome č. XXX sa vyhrážal zabitím svojej starej matke A. J.j, nar. XXXX slovami: „Ty sviňa stará, ja Ťa zabijem, ty nebudeš tu mňa otravovať", vytrhol jej z rúk palicu, sotil ju na zem a opakovane ju udieral otvorenými dlaňami po hlave a krku, pričom jej vulgárne nadával a opakovane sa jej vyhrážal zabitím, na čo prišla A. J. na pomoc jej dcéra A. A., ktorá počula krik svojej matky A. J., zapla kameru na mobilnom telefóne, chcela zaznamenať situáciu na mobilný telefón, K. J. sa na ňu zahnal lopatou, ktorú následne odhodil a z ruky jej zobral mobilný telefón zn. Aligátor S4080 Dual SIM v hodnote 50,- €, ktorý si dal do vrecka a fyzicky napadol A. A. tak, že ju ťahal za ruku, zozadu ju chytil rukami cez hrudník a zavesil sa na ňu, tlačil ju k zemi a následne ju chytil a ťahal jednou rukou za vlasy a udieral a kopal ju nohou do chrbta a zadnej časti tela, tlačil jej kolenom do chrbta a zadnej časti tela, kde v ďalšom fyzickom útoku mu bolo zabránené ďalšími osobami, ktoré tam prišli, čím fyzickým útokom K. J. utrpela A. J. zranenia: pomliaždenie v oblasti záhlavia a krku vľavo, odreninu kože v oblasti chrbtovej strany pravej ruky, odreninu predlaktia vpravo, pričom porucha zdravia a liečba u A. J.j trvala do 7 dní, pričom A. J. mala z vyhrážok K. J. strach o svoj život a zdravie a A. A. utrpela fyzickým útokom K. J.Ň. zranenia: odlomenie priečnych výbežkov II. a III. bedrového stavca vľavo bez posunu, odreninu na lakti vpravo, početné odreniny oboch rúk, pomliaždenie stehna vpravo, pričom porucha zdravia a obmedzenie v obvyklom spôsobe života u A. A. na následky utrpených zranení trvali 4-5 týždňov a odcudzením mobilného telefónu spôsobil K. J. škodu jeho majiteľovi O. Č. vo výške 50,- €,
obžalobou právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm.. c) Trestného zákona, prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,
p o s t u p u j e
Okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy, Čadca,
lebo nejde o trestný čin a žalovaný skutok by mal tento orgán prejednať ako priestupok podľa zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
odôvodnenie:
Prokurátorka okresnej prokuratúry podala dňa 06.11.2020 pod Pv 229/19/5502 na Okresný súd Čadca obžalobu na K. J., pre vyššie uvedený skutok, právne kvalifikovaný obžalobou ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm.. c) Trestného zákona, prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku uznesenia.
Obhajca obžalovaného v stanovisku k obžalobe uviedol, že s obžalobou nesúhlasia, pokiaľ ide o skutok vo vzťahu k A. J. sa tento nestal, pokiaľ ide o skutok voči A. A., len sa snažil oddeliť ju od pani Š., ktorá ju držala za vlasy, nie sú pravdivé skutočnosti uvedené v obžalobe, obžalovaný sa cíti nevinný, skutok nespáchal. Voči A. A. sa dopustil maximálne priestupku, ktorý však vyprovokovala poškodená, keď sa správala vulgárne a aj fyzicky zaútočila. Podaná obžaloba je v rozpore s vykonanými dôkazmi z prípravného konania. Taktiež rozporuú údajnú krádež mobilného telefónu, obžalovaný tento skutok nespáchal, telefón je mu neznámy.
Splnomocnenec poškodenej A. A. navrhol obžalovaného zaviazať na náhradu škody v sume 1.431,-€.
Poškodený O. Č. navrhol obžalovaného zaviazať na náhradu škody v sume 50,-€.
Okresný súd vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného, poškodenú a svedkov, oboznámil listinné dôkazy a pri rešpektovaní zásad bezprostrednosti, ústnosti a objektívnej pravdy vychádzajúc z výsledkov dokazovania zistil súd tento skutkový stav: Obžalovaný K. J. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 Tr. por. vyhlásil, že je nevinný, pričom uviedol, že poškodená A. sa mu v minulosti viackrát vyhrážala tým, že ho dostane do basy a pôjde sedieť a to pred viacerými ľuďmi. Neustále jeho, A. Š., Y. J. W. L. J. udáva, že ju napádajú a napádajú babku, čo sú výmysly, ktoré robí preto, že sa vedie súdny spor o polovicu domu č. XXX, kde býva. Vtedy tam kopali ohnisko, vyšla babka, začala ho provokovať, nadávala im, že sú hyeny, špiny, a pod. Ona ich takto provokuje, nakoľko je tam aj súdny spor ohľadom dedičstva po jeho otcovi. Babka ho sotila zozadu, na to nereagoval. Potom tam pribehla pani A., tiež im nadávala, že sú špiny a hyeny, snažila sa ich vyprovokovať. Keď nereagoval, chytila tehlu a hodila ju po ňom. Snažil sa jej vyhnúť, ale trafila ho. Následne chytila krompáč , ktorý tam bol , zaútočila na neho, manželka jej krompáč vytrhla z rúk. Nikomu sa nijakým spôsobom nevyhrážal, ignoroval ich. A. chytila O. J. za vlasy, ťahala ju, chcel ich oddeliť, nijak pani. A. nenapadol. Zranenia si pravdepodobne spôsobila pri tom, ako sa naťahovali s O. J., keď povedal, že volali policajtov, hodila sa tam o zem a kričala, nech jej zavolajú záchranku. Telefón nikomu nezobral, o ničom nevie. Pani A. sa mu vyhrážala, že ho dostane do basy, že ho zdiskredituje, pretože je ako svedok v spore ohľadom dedičstva. O. J. útokom poškodenej A. mala vytrhnuté vlasy na hlave 3-4 cm. Mala odreniny, bola na vyšetrení na pohotovosti. A. J. zaútočila aj na svedkyňu A., ktorá v tom čase držala ich dieťa na rukách.
Svedkyňa - poškodená A. A. vypovedala, že dňa 14.05.2018 bola na susediacom pozemku pri včelách. Keď skončila, počula krik, keď že v minulosti jej brat a jeho deti organizovali útoky voči jej rodičom, rýchlo tam utekala. Zobrala si telefón a bežala vystresovaná a vyľakaná tam na dvor pred dom jej rodičov. Ako tam prichádzala, počula krik matky a ostatné hlasy. Boli tam vtedy K. J.Ň., Y. - jeho žena s malým dieťaťom, D. A., kúsok od nich bola O. Š.. Určite tam nebola S.. Ona tam prišla až po incidente. Keď tam prišla, mala v ruke telefón a mala ho namierený oproti nim. Snažila sa odtiahnuť matku od nich. Nedokázala s ňou pohnúť, ona kričala, kričali aj všetci ostatní, čo tam boli. Obžalovaný robil niečo s lopatou, prišiel k nim a zdvihol lopatu nad ich hlavy. Mobil nasmerovala na tú lopatu. On ich lopatou neudrel, lopatu odhodil. Vtedy jej vytrhol telefón a dal si do vrecka. Ona sa rozbehla za tým telefónom s natiahnutou rukou v úmysle zobrať si telefón späť. Ako bola natiahnutá, chytil jej ruku a začal ju za ňu ťahať dopredu. Snažila sa uvoľniť tú ruku, jeho žena Y. jej vykrútila druhú ruku, čo jej spôsobovalo bolesť, otočila sa a uhryzla ju niekde do ruky. Ona ju vtedy pustila, obžalovaný ju oblapil zozadu cez hrudník oboma rukami, obe ruky mala pri tele stlačené. V čase keď to robil, je možné, že ho kopla, alebo niekoho, kto stál blízko nej. Obžalovaný sa na ňu zaťažil a tlačil ju do predklonu, sústredila sa na to, aby jej hlavu nezatlačil na betón. Vtedy niekoho opäť uhryzla, jednou rukou ju uvoľnil a chytil ju za cop, ktorý mala urobený a ťahal ju za vlasy hore. Vtedy sa jej podarilo uvoľniť ľavú ruku, ktorou chytila žlté vlasy a snažila sa udržať, ktoré vlasy ju zachránili pred pádom. Nevie ako dlho bola v takejto polohe, nevie, či ju udierali po hlave, po chrbte, ale vtedy zápasila a pomočila sa. Následne prišli K., počula ako Z. hovoril obžalovanému ,,K., čo to robíš“. Vtedy ju uvoľnili a ona uvoľnila vlasy. Z. ju vtedy pridŕžal jednou rukou a zložil ju na zem. Zdvihla sa zo zeme a začala kričať, že sú hyeny. V minulosti jej robil
obžalovaný naschvály a tiež sa jej vyhrážal, preto sa ho bála. Potom vyskočila a chcela ísť preč, prešla od nich kúsok z betónu na trávnik. Ako kráčala v ľavom boku pocítila strašnú bolesť, vtedy vystrela pravú ruku a zosunula sa na zem. Nie je pravda, že by sa o zem hodila. Ako bola na zemi, prišli policajti, ktorým sa snažila všetko vyrozprávať čo sa stalo, pretože mala obavy, či to prežije a aby neostali vinníci nepotrestaní. S. vtedy povedala Z. K. niečo v tom zmysle, že nech sa rozhodne na ktorú stranu sa pridá a dúfa, že bude správne alebo dobre vypovedať, na čo ju jeden policajt okríkol ,,pani neovplyvňujte svedkov“. Potom prišla záchranka a odviezla ju do nemocnice. Ďalej uviedla, že keď ju uvoľnili z tej mely, obžalovaný odišiel za kôlňu a za ním išla Y. J. s dieťaťom. Odcudzením telefónu, ktorý patril jej priateľovi O. Č. jej vznikla škoda 54,90€, išlo o telefón Aligator S4080. Tehlu po obžalovanom nehodila, zranenia si mohol spôsobiť sám. Trpí samopoškodzovaním, viackrát sa pokúšal o samovraždu obesením. Žiadny krompáč v rukách nedržala, ani ho tam nevidela. Po tomto incidente mala bolesti po celom tele, bola aj hospitalizovaná. Pokiaľ ide o mobilný telefón, tento nenašli. Obžalovaný zašiel niekde dozadu za budovu, obžalovaného nijakým spôsobom nenapadla, možno ho kopla. Vzdialenosť od miesta incidentu po roh domu môže byť 5 - 10 metrov, ale nevie to presne. Nevie, prečo opúšťala miesto incidentu. Mala mobilný telefón O. Č., pretože jej sa vybil. Už tam prebiehal incident s jej rodičmi, pre ňu je to nebezpečný terén, uvedomovala si, kam ide. Telefón si zobral preto, aby mohla zavolať aspoň priateľovi, išla tam sama. Ten telefón bol rezervný, obaja mali svoje telefóny. V telefóne bola jej SIM karta. Nevie telefónne číslo, má obal, keď ju kupovala na pošte. Vie, ako sa zapína kamera na mobilnom telefóne, nevie, či v tom čase bola zapnutá. Je pravdou, že v minulosti ju odviedla policajná hliadka, bolo to zorganizované. Za incident som nebola nijakým spôsobom potrestaná, ani postihnutá, naopak vyšetrovala to policajná inšpekcia.
Svedok - poškodený O. Č. vypovedal, že nebol svedkom incidentu. Požičal svojej priateľke A. A. mobilný telefón Aligator S4080, ktorý zakúpil za cenu 54,90€. Iba z počutia od poškodenej vie, že telefón mal obžalovaný vytrhnúť z jej rúk. Chcela si ho vziať naspäť na druhý deň tam išiel s Z. K., celé to prehľadali, nenašli ho. Aj naň volali, bol nedostupný. Telefón slúžil na to, aby sa mohlo naňho nahrávať, keď dôjde k nejakému konfliktu. V telefóne bola jeho stará SIM karta, ktorú nepoužíval. Už si nepamätá, aký operátor. Nepamätá si už telefónne číslo, na ktoré volal. Telefón sa používal veľmi málo. Telefón bol nabitý, preto si ho poškodená požičala. Skutočnosť, že jej mobilný telefón sa vybil, vie od nej. V tom čase, keď si ho požičala, bol doma. Nepamätá si, žeby s ním nejak manipulovala, skôr si myslí, že nie, bol to dotykový telefón. Ukazoval jej ako sa kamera zapína.
Svedkyňa O. J. uviedla, že konflikt začala A. J.. Obžalovaný - brat robil ohnisko pred domom, vonku bola babka A. J., ktorá vykrikovala na obžalovaného. Nikto si babku nevšímal, lebo z minulosti vedeli aká je a o čo jej ide, že chce iba vyvolať konflikt. Následne pribehla z vedľajšieho záhona pani A., ktorá bola rozzúrená, hodila košík na zem a postavila sa pred obžalovaného, začala do neho skákať a poštuchovať. Ťahala obžalovaného preč od nej, v tom však poškodená zobrala do rúk krompáč, dvihla ho nad hlavu a kričala ,,ja ťa zabijem, ty sviňa“. Vtedy jej krompáč z rúk vytrhla Y. J.Ň., ktorú poškodená vtedy uhryzla do ruky. Poškodená zobrala do ruky tehlu, ktorú hodila po obžalovanom, videla, že ho trafila niekde do boku. Počas celého incidentu kričala na obžalovaného, že ho dostane do basy. Obžalovaný na ňu nijakým spôsobom nereagoval, len sa bránil jej útoku. Zrazu sa poškodená rozbehla k nej, chytila ju za vlasy, za ktoré ju ťahala. Bola vtedy v predklone, trvalo to asi 15 minút. Všetci sa snažili uvoľniť jej ruku, ktorou ju držala za vlasy, aby jej nevytrhala všetky vlasy. Popri tom, ako ju poškodená držala za vlasy, kopala okolo seba. Od susedov vtedy prišiel Z. K. s manželkou, ktorí sa snažili slovne oddeliť poškodenú. Vtedy K. povedala, aby sa všetci pustili navzájom. Až vtedy ju poškodená pustila. Sadla si a sestra povedala, aby zavolali políciu. Poškodená vykrikovala, že sú špiny, hyeny, zobrala svoj košík a odišla. Okrem košíka jej v rukách nevidela nič. Poškodená potom odišla asi na 10 minút bola mimo dohľadu, potom sa objavila spoza domu, hodila sa o zem a kričala ,,zavolajte mi záchranku“. Išla k nej pani K., ktorá povedala svojmu manželovi, aby zavolal záchranku. Najskôr prišla polícia, neskôr prišla záchranka. Po incidente sa jej točila hlava, bolo jej zle, mala vytrhané vlasy. Následne ju tiež sanitkou odviezli do nemocnice, kde ju ošetrili. Dodala, že obžalovaný sa nijakým spôsobom babke nevyhrážal, ignoroval ju. Poškodenú nijakým spôsobom nenapádal. Vlasy mala vytrhnuté na ľavej strane hlavy , asi 2 cm. Nevie presne, ako dlho bola vzdialená poškodená po incidente, má pocit, ako keby niekomu volala, radila sa s ním. Vzdialenosť od miesta incidentu po roh
domu je asi 5 - 10 metrov. Nevie, či hliadku volala sestra, alebo obžalovaný. Mobilný telefón nevidela v rukách poškodenej, videla iba košík. Konflikt vyprovokovala poškodená, ktorá tam prišla, nevedela ani o čo ide. Neviem, ako dlho trval incident od príchodu poškodenej, do príchodu polície. Poškodená a obžalovaný stáli od seba 1 - 2 metre. Poškodená hodila po obžalovanému najskôr tehlu, potom vzala do rúk krompáč. Nemala žiadne uhryznutie, nič také neukazovala F. K..
Svedok Z. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si to už nepamätá, je to viac ako tri roky, všetci tam na seba kričali, držali sa tam za vlasy, snažil sa ich dať od seba. Záchranku volal poškodenej on, sťažovala sa na bolesť chrbta. Poškodená bola za rohom domu asi 10 až 15 sekúnd. Mala asi bolesti, pretože kričala od bolesti, keď spadla na zem. Keď tam prišiel, bola tam skrumáž ľudí, konkrétne poškodená, obžalovaný, O. J.. Obžalovaného chytil za ruku a odtiahol preč.
Svedkyňa F. K. vypovedala, že si nepamätá presný dátum, pracovala vtedy na záhrade spolu s manželom Z. K. a počula ako pred domom J. sa niekto vadí a následne tam boli hádky. Kúsok od nich bola sestra A. A. pri včelách, ktorá tam následne išla. Potom sa tam rozbehli aj s manželom, videli tam viacero osôb. Poškodená bola v podrepe a sklonená. K. J.Ň. ju držal za vlasy z jednej strany, držal ju za cop, ktorý mal omotaný okolo dlane ako keby ju tlačil k zemi. Poškodená však z druhej strany držala rukou za vlasy O. Š., ktorá bola tiež zohnutá, ale menej ako A. A.. Matka A. J. kričala a sedela kúsok ďalej od nich, palicu mala hodenú kúsok od seba. Ostatní, teda manželka obžalovaného, A., bola tam aj S., tak títo sa odťahovali od tej skupiny. Manžel oddelil O. F. A. a ona sa snažila oddeliť obžalovaného. Manžel potom oddelil obžalovaného od poškodenej. Videla ako obžalovaný v čase keď jednou rukou držal poškodenú v druhej mal telefón a niečo na ňom šťukal. Nevie, aký to bol telefón, či patril obžalovanému. Počas toho ako ich rozbraňovali poškodená hovorila niečo v tom zmysle, že telefón, telefón, zobral mi telefón. Vtedy jej O. Š. hovorila, že ju poškodená uhryzla a ukazovala jej ruku, kde videla otlačok zubov. Pritom jeden na druhého kričali a nadávali si. . Keď boli rozdelení, obžalovaný niekam odišiel, v ruke mal telefón, keď sa vrátil už telefón v ruke nemal. Potom niekto zavolal políciu. Poškodená odchádzala okolo domu, držala sa za chrbát, zrazu videla ako sa otočila a vracala sa naspäť. Potom vykríkla a spadla na zem. Bolo to na rohu jej domu. Pribehla k nej, nariekala a sťažovala sa, že sa nemôže pohnúť. Videla, ako ju triaslo, nevie, či to bolo od bolesti. Manžel potom zavolal sanitku. Najskôr prišli policajti, ktorí sa pýtali, čo sa stalo, potom prišla sanitka a poškodenú odviezli do nemocnice. Nadávky tam padali stále, nevie, už aké, nepočula, žeby sa obžalovaný vyhrážal. Nevie, aký mobilný telefón mal obžalovaný v ruke. Nevie, akú dlhú dobu trval incident od nášho príchodu po príchod polície. S nikým o tomto incidente nerozprávala. S O. J.Ň. som nestretla po tomto incidente. Po tom, keď sa skončil incident ukazovala odtlačok na ruke, ako keby ju niekto uhryzol.
Svedkyňa Mgr. D. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nepočula žiadne vyhrážky zo strany K. J.. Vtedy tam nadávala A. J., stará mama jej kamarátky O.P.. Obžalovaný robil niečo na dvore, na nikoho fyzicky neútočil. Vôbec nepostrehla, že by obžalovaný zobral poškodenej telefón z ruky. Konflikt vyprovokovala stará pani J., ktorá slovne napádala obžalovaného a jeho manželku. Potom prišla poškodená, začala útočiť na obžalovaného, niečo po ňom aj hodila. O. J. mala syna obžalovaného na rukách, podala jej ho a išla rozbrániť konflikt. Poškodená bola ako nepríčetná, obžalovaný pred ňou ustupoval. Svedkyňu napadla matka poškodenej, udierala ju do hrude, je možné, že udrela aj dieťa. Nevie, kto volal záchranku, zranenia mala O. J., ktorej vytrhla vlasy. Y. J. bola uhryznutá, obžalovaný mal niečo na tele. Po incidente poškodená ešte skákala po paličke pre mažoretky, aby ju poškodila. Matka poškodenej im tiež zhodila osobné veci, ktoré sme mali na lavičke.
Svedkyňa A. S. uviedla, že presný dátum si už nepamätá, bolo to niekedy v máji 2018, bola doma, na záhrade, jej brat - obžalovaný býva vedľa a mali vtedy návštevu, všetci boli vonku. Bola u neho sestra O. Š., D. A. a tiež manželka obžalovaného Y. J.. Išla tam, keď počula krik. Kričala tam vtedy babka A. J., kričala nadávky na obžalovaného a jeho manželku, že tam nemá čo robiť, aby zmizla na S., že tam nič nemá. Na babkine nadávky nikto nereagoval, preto začala babka sácať do obžalovaného, on sa jej uhýbal. Potom tam dobehla pani A., ktorá začala nadávať slovami ,,špiny, hyeny“. Hodila po bratovi tehlu, ktorou ho trafila. Pani A. hovorila obžalovanému, že pôjde sedieť, oháňala sa na neho krompáčom. Niekto jej potom ten krompáč vytrhol z ruky. Nevie ako, zrazu sa pani A. dostala k O. Š. a držala ju za vlasy. Snažili sa s obžalovaným ju oddeliť, avšak držala ju silno za vlasy. Okolo seba kopala nohami. V priebehu toho tam prišla F. K. s manželom Z., zakričala pustite sa. PO nejakej dobe, 10 - 15 minút pani A. pustila O. Š.D., zobrala si košík a odišla po vlastných poza dom, kde býva obžalovaný. O chvíľu
sa vracala späť a pri rohu domu sa hodila na zem. Keď bola na zemi, tak kričala, aby jej niekto zavolal záchranku. Poškodená napadla obžalovaného a O. J. oskalpovala ju, Y. J.Ň. pohryzla, potom sa hodila na zem. Dobehla tam ako fúria, napádala všetkých. Poškodenú všetci chceli oddeliť od O. J., keď tam prišli K., chceli odtiaľ dostať babku. Pani K. kričala pustite sa, záchranku zavolali K.. poškodenej nevidela žiaden mobilný telefón , mal telefón len obžalovaný, z ktorého volal políciu. Prišla tam, keď počula babkin krik. Keď prišla poškodená bola tam už prítomná. Bola ďalej od poškodenej asi 2 metre, až keď ju oddeľovala od sestry, bola pri nej, pričom bola kopnutá do nohy, mala aj modrinu. Nepamätá si, ako dlho trval incident. Všetci svedkovia sa snažili oddeliť poškodenú od O. J..
Svedkyňa Y. J. - bývalá manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v ten deň sedeli s obžalovaným na záhrade, kopali ohnisko, bola tam O. Š., D.E. A., A. S. a ich deti. Babka A. J. chodila hore, dole, nadávala všetkým, predovšetkým O. Š. a hovorila jej, že je kurva, že nemôže mať deti, že tam nemôžu kopať, že to nie je ich. Oni ju ignorovali, pričom prišla k nim a sotila do obžalovaného a potom prišla A. A. a začali obidve sácať do obžalovaného, bol k nim chrbtom, pričom spadol dopredu. A. zobrala vtedy tehlu a hodila ju po obžalovanom, ktorý sa uhol, ale trafila ho do rebra. Potom zobrala krompáč, ktorý bol položený pri ohnisku a zahnala sa ním na obžalovaného. Ako sa jej snažila krompáč vytrhnúť z rúk, uhryzla ju do pravej ruky. Potom A. chytila O.Ú. Š. za vlasy, bola veľmi agresívna. Keď išli O. odtrhnúť od A., táto okolo seba kopala. A. škubala O. za vlasy, až kým ju neodrhli. K odtrhnutiu došlo, keď tam prišla F. K., ktorá začala kričať, abi sa oddelili. Vtedy tam prišiel aj Z. K., po ich príchode bol incident ukončený. A. odišla, ale po chvíli sa vrátila a hrala divadlo, hodila sa o zem a jojčala. F. K. asi štyrikrát opakovala, aby jej Z. K. zavolal sanitku, že má problémy s krížami. Tento však sanitku najskôr nevolal, ale keď mu to bolo zopakované, tak sanitku zavolal. Následne prišli policajti, ktorých zavolala a ratovali O. Š., lebo zvracala. Ďalej uviedla, že počas ich manželstva obžalovaný nebol nikdy násilný voči nej, rozviedli sme sa preto, lebo si našla iného.
Svedkyňa - poškodená A. J. sa na hlavné pojednávanie opakovane neustanovila, pričom súd ako dôkaz neprečítal jej výpoveď z prípravného konania, nakoľko táto bola učinená pred vznesením obvinenia a nebola vykonaná kontradiktórne, pričom nešlo o neodkladný a neopakovateľný úkon.
Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, z ktorých mal preukázané nasledovné:
Podľa lekárskej správy (č.l. 10) poškodená A. J. bola dňa 14.05.2018 privezená RZ, údajne napadnutá známymi osobami, utrpela otvorenú ranu prsta (prstov) bez poškodenie nechta.
Z prepúšťacej správy (čl. 11, 12) vyplýva, že poškodená A. A. bola dňa 14.05.2018 privezená RZP, údajne napadnutá známymi osobami, ktoré ju mali udierať päsťami do hlavy a kopali ju do lumb. Oblasti vľavo. Objektívny nález: hlava bez známok vonk. Traumy a nos bpn. Zrenice izokorické, šija voľná, hrudník pevný, nebolestíve, dýchanie bilat. Čisté bez vonk. Traumy, chrbtica - poklopovo nebolestivá peravertebrálne vľavo bolestivosť v L úseku. DKK bez edemov či hematomu.
Podľa odborného vyjadrenia A.. O. J. (č.l. 14) A. J. utrpela odreninu kože na zadnej - chrbtovej strane stredného článku III. prsta, ku ktorej najpravdepodobnejšie došlo pri páde poškodenej na zem. K odrenine kože na pravom predlaktí došlo taktiež pri páde poškodenej na zem. K vzniku poranení A. A. sa možno vyjadriť len všeobecne, v oblasti hlavy poškodenej sa nenachádzali poúrazové zmeny, ktoré by boli spôsobilé priamym tupým násilím, údermi dlaňami rúk po hlave väčšou intenzitou. Odreniny kože na zadnej strane lakťa vpravo boli plošného charakteru a najpravdepodobnejšie vznikli oterom, pádom na zem. Odreniny kože na chrbtovej strane všetkých 4 záprstných kĺbov mali malý rozmer, nebola popísaná tetováž, poranenia boli pravdepodobne spôsobené poškrabaním nechtami, ale nemožno vylúčiť vznik poranenia oterom o zem. Pomliaždenie na bočnej strane stehna s krvným výronom najpravdepodobnejšie vzniklo kopnutím, pričom intenzita násilia bola menšia. Odlomenie z priečnych výbežkov tiel stavcov a 3 driekového najčastejšie vzniká priamym tupým násilím na oblasť povedľa driekovej chrbtice. Poranenia môžu vzniknúť pri prudkom nekoordinovanom stiahnutí svalstva. Takýto mechanizmus vzniku odtrhnutia je vzhľadom na vek poškodenej málo pravdepodobný. Poranenie najpravdepodobnejšie vzniklo priamym násilím na oblasť bočných výbežkov vľavo v oblasti 2-3 stavca. Na koži v danej oblasti neboli popísané poúrazové zmeny v zmysle krvného výronu alebo odreniny kože.
Všetky zistené poranenia na tele poškodenej A.Á. A., ktoré boli zistené pri jej vyšetrením boli akútneho pôvodu a priamo súviseli s konfliktom, ktorý mala poškodená s inými osobami.
Mobilný telefón Aligator S4080 Dual Sim bol zakúpený dňa 13.07.2017 za cenu 54,90 €. (č.l. 51)
Podľa prepúšťacej správy (č.l. 56) O. Š. bola údajne napadnutá známou osobou, ťahaná za vlasy, udieraná do hlavy, po úraze 2 x zvracala. Boli jej diagnostikované: povrchové poranenia vlasatej kože hlavy: pomliaždenie, otras mozgu.
Na fotografiách (č.l. 60) sú zachytené poranenia hlavy svedkyne O. Š., konkrétne chýbajúca časť vlasov na pravej strane hlavy.
Podľa lekárskej správy (č.l. 70) bola Y. J. uhryznutá známou osobou do pr. predlaktia a vykrútila jej prsty na pr. ruke. Prsty bez opuchu, či hematómu, zhyb voľne NCP v norme, v strednej tretine predlaktia radiálne stopy po uhryznutí, stopy zubov 3 + 3, hematóm c priemere cca 5 cm.
Podľa Odborného vyjadrenia A.. S. D. č. 269/2018 (č.l. 80) u K. J. nie je možné verifikovať žiadne poranenie v priamej súvislosti s mechanizmom sácania A. J., k vlastnému sácaniu mohlo dôjsť, ale len na ľahkej intenzity - toto zväčša nezanecháva žiadne traumatické zmeny. Je pravdepodobné, že poranenie hlavy s odreninou v spánkovo temennej oblasti vľavo vzniklo pádom poškodeného na zem, zrejme tým, že A. A. doňho sácala, následkom čoho stratil rovnováhu a spadol na zem. Popisovaná odrenina na ľavej hrudnej stene veľkosti 32 cm, zodpovedá pásovitým charakterom tvaru tehly, vznikla pri hodení tehly na oblasť ľavej hrudnej steny poškodeného - tým, že A. J. hodila do ľavého boku tehlu. V dokumentácii nenachádza traumatické zmeny na tvári poškodeného, preto nie je možné verifikovať udretie do tváre A. J.. Je možné, že došlo k vykrúteniu palca ľavej ruky poškodeného A. J., v dokumentácii sú evidentné klinické nálezy na podvrtnutie v medzičlánkovom základnom kĺbe palca vľavo, to je spôsobené násilím
- rotáciou v osi palca, čo svedčí pre daný mechanizmus. Kopance nie sú verifikované v dokumentácii záznamy svedčiace pre tento typ násilia. U Y. J. - že, A. A. uhryzla A. J. do pravého predlaktia, svedčí pre to charakter a typ hryznej rany. Nie sú verifikované kopance údajne vedené A. J., rovnako nie sú verifikované vykrútené prsty A. J.. U A. A. - je predpoklad, že odrenina na lakti vpravo, početné odreniny rúk a pomliaždenie na stehne vpravo vzniká po páde na zem, zrejme po sotení K. J.. Ostané poranenie ako odlomenie priečnych výbežkov stavcov L2-3 a pomliaždenie stehna vľavo na vonkajšej strane pri charaktere a type poranenia
- vznikajú po kopancoch - oblasť chrbta a stehna vľavo. O. Š. - je pravdepodobné, že poškodená bola udretá tupým predmetom, možno päsťou do temennej oblasti hlavy pravo - úder bol miernej intenzity a sily a bola ťahaná za vlasy v záhlaví vpravo - ťah bol silný a je možné, že dlhšie trvajúci. Nie je možné verifikovať ostatné údajné údery po chrbte a po tele a do nôh
- neexistuje k tomu relevantný zdravotný záznam. Otras mozgu vzniká buď priamym úderom do hlavy alebo ktorejkoľvek časti tela s prenosom zotrvačných príznakov, ktoré nemusia obsahovať bezvedomie, v danom prípade je možné, že vznikol úderom do hlavy /päsťou/. Z odpisu z registra trestov (č.l. 90) vyplýva, že obžalovaný bol jedenkrát právoplatne uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a, ods. 2 písm. b) Tr. zák. a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok. (Trestný rozkaz Okresného súdu Čadca zo dňa 26.4.2011, sp. zn. 3T 59/2011) - na obžalovaného sa hľadí ako keby nebol odsúdený.
Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov (č.l. 103)bola poškodená A. J. štyrikrát prejednávaná pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, všetky konania boli zastavené.
Podľa zápisníc o konfrontácii medzi obžalovaným a poškodenou (č.l. 228, 231, 234,) konfrontované osoby zotrvali na svojich predchádzajúcich výpovediach.
Z oznámení mobilných operátorov (č.l. 346 až 348) vyplýva, že nie je možné lokalizovať mobilný telefón.
Podľa potvrdenia o výške škody (č.l. 351) celková spôsobená škoda ,,odcudzením“ mobilného telefónu Aligator S4080 je 50,-€.
Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov (č.l. 367) obžalovaný K. J. bol šesťkrát priestupkovo riešený pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, všetky konania boli zastavené.
Súd so súhlasom prokurátora, obžalovaného a obhajcu prečítal znalecké posudky:
Podľa znaleckého posudku č. 242/2019 vypracovaného A.. S. D. (č.l. 277) A. J. utrpela zranenia: pomliaždenie v oblasti záhlavia a krku vľavo, odreninu kože v oblasti chrbtovej strany 3. Prsta pravej ruky, odreninu predlaktia vpravo. Z dokumentácie je zrejmé, že došlo k pomliaždeniu v oblasti záhlavia a krku vľavo, ne možné, že týmto spôsobom - tupým úderom, pravdepodobne dlaňou na danú oblasť, či došlo k viacerým úderom nie je možné striktne určiť, lokálny nález je minimálny, pri spôsobe úderom dlaňou však nie je predpoklad značnejšieho klinického nálezu ani pri viacerých úderoch, preto nevylučuje ani viacero tupých úderov na oblasť záhlavia. A. A. utrpela odlomenie priečnych výbežkov 2. A 3. Bedrového stavca bez posunu. Toto poranenie vzniká priamo tupým nárazom na oblasť priečnych výbežkov, buď spôsobom - pádom na zem na tupý, vystúply predmet - kameň, alebo úderom do danej oblasti - energiou úderu zodpovedá kopancu, nie je predpoklad vzniku tejto zlomeniny pri údere päsťou. Prikláňa sa k vzniku tohto poranenia pri svojvoľnom hodení sa na zem po incidente. Odrenina na lakti vpravo - vzniká typicky pri páde na lakeť, na zem. Odreniny oboch rúk sú pásovité, je možné, že vznikli pri páde, ale pravdepodobnejšia možnosť je ich vznik pri vzájomnom šklbaní a naťahovaní sa, pásovitý charakter značí, že došlo pri incidente v daných miestach ku kontaktu s drsným tupým povrchom v tagenciálnom smere - trecím, či šmýkacím mechanizmom, pásový charakter je pri páde skôr zriedkavý, je predpoklad, že k odreninám došlo pri odťahovaní rúk poškodenej od O. Š.. Pomliaždenie oboch stehien - vzniká pôsobením tupého úderu, je možné, že kopnutím. Vykrútenie ruky - v dokumentácii popisované odreniny ruky nesvedčia pre vznik pri tomto momente, pri vykrútení ruky dochádza skôr k torznému mechanizmu, nie treciemu ako je to pri odreninách, torzný mechanizmus spôsobí podvrtnutie kĺbu, u poškodenej toto znalec nenachádza.
V doplnení znaleckého posudku (č.l. 391) pod č. 50/2020 znalec A.. S. D. uvádza, že berie v úvahu aj ďalší možný spôsob vzniku odlomenia priečnych výbežkov na 2. A 3. Bedrovom stavci - nepriamo, t.j. nie priamym úderom resp. nárazom na danú oblasť. Pri nepriamom vzniku dochádza k odlomeniu priečnych výbežkov ťahom svalstva, to znamená, že dochádza k náhlej silnej jednostrannej kontrakcii svalov upínajúcich sa na priečne výbežky /často u športových úrazov a u ľudí mladšieho veku/, vtedy kontrakčný ťah svalu spôsobí odlomenie /v zmysle odtrhnutia/ časti priečneho výbežku. Pre tento spôsob je typické, že ťahom svalu dochádza k posunu odlomeného fragmentu, čo u poškodenej nenachádza, aj preto sa prikláňa k vzniku predmetného poranenia ako je vyššie uvedené - priamo tupým nárazom na oblasť priečnych výbežkov. Na podklade výpovede svedkov i poškodenej sa prikláňa k vzniku tohto poranenia pri svojvoľnom hodení sa na zem po incidente, za prítomnosti tupého, tvrdého predmetu prítomného na zemi /kameň/. Kopnutie so danej oblasti pri stoji poškodenej nezodpovedá bežnej výške kopu, k poraneniu tohto typu by došlo až pri kľaku, či ľahu poškodenej.
Podľa znaleckého posudku č. 22/2020 vypracovanom znaleckou organizáciou LEGE ARTIS (č.l. 300) A. A. utrpela poranenia: odlomenie priečnych výbežkov 2. A 3. Bedrového stavca vľavo bez posunu úlomkov, odrenina na lakti vpravo, početné odreniny oboch rúk (4x v oblasti záprstno-prstných kĺbov/ na hánkach pravej ruky/ a na medzičlánkovom kĺbe palca ľavej ruky), pomliaždenie pravého stehna. Celkovo ľahké poranenia, s dobou liečenia do 4 až 5 týždňov. Jednotlivé poranenia u A. A. vznikli rozdielnym mechanizmom.: Odrenina na lakti vpravo - typické poranenie vznikajúce pádom na zem, s najväčšou pravdepodobnosťou vznikla pri páde poškodenej na zem na rohu domu keď sa po incidente vracala, alebo odchádzala, ale podľa svedeckých výpovedi sa pri nej nikto nenachádzal. Pomliaždenie stehna vpravo - podľa podrobnej lekárskej správy je zistené, že čerstvé poranenie stehna je prítomné na vonkajšej strane pravého stehna rozsahu 2x1 cm v strednej tretine, čo súhlasí s mechanizmom pádu poškodenej na zem, na rohu domu. Pomliaždenie v strednej tretine ľavého stehna na vonkajšej ploche 7x7 cm je však podľa ošetrujúceho chirurga v štádiu takmer kompletného vstrebávania, starší viac ako 3 dni, teda s momentom vzniku úrazu nesúvisí. Početné odreniny oboch rúk (4x v oblasti záprstno - prstných kĺbov /na hánkach pravej ruky/ a na medzičlánkovom kĺbe palca ľavej ruky) - vznikli s najväčšou pravdepodobnosťou pri zápase viacerých osôb a snahe o uvoľnenie zovretia rúk poškodenej inými osobami. Odlomenie priečnych výbežkov 2. A 3. Bedrového stavca bez posunu - k tomuto poraneniu poškodenej s najväčšou pravdepodobnosťou nedošlo priamym úderom resp. nárazom na danú oblasť (o čom
nemáme žiadny dôkaz pri vyšetrení poškodenej - bez známok vonkajšej traumy driekovej chrbtice), ale toto poranenie pravdepodobne vzniklo nepriamym mechanizmom, pri nepriamom vzniku dochádza k odlomeniu priečnych výbežkov ťahom svalstva, to znamená, že dochádza k náhlej silnej jednostrannej kontrakcii svalov upínajúcich sa na priečne výbežky /náhle nekoordinované zmeny ťahu svalstva pri vyrovnávaní síl pôsobiacich na trup - zápas, zmeny polohy trupu pri pôsobení vonkajších síl - sácanie, šklbanie hlavou/, vtedy kontrakčný ťah svalu spôsobí odlomenie /v zmysle odtrhnutia/ časti priečneho výbežku, pre tento spôsob je typické, že v mieste odlomenia vzniká drobný krvný výron, ak sila spôsobujúca odlomenie prestane pôsobiť, nemusí dochádzať k dislokácii odlomených častí, to je typické skôr pre priamy mechanizmus vzniku poranenia. Teda odlomenie priečnych výbežkov 2. a 3. bedrového stavca bez posunu u A. A. vzniklo s najväčšou pravdepodobnosťou počas jej útoku na K. J. a počas toho, ako viaceré zúčastnené osoby sa silou snažili ju od K. J. a O. Š. odtrhnúť. Na vznik tohto zranenia sa môže ako predispozícia podieľať vek poškodenej, počínajúca osteoporóza kostí a teda väčší sklon ku lomivosti kostí.
Prokurátor navrhol obžalovaného uznať za vinného v zmysle podanej obžaloby, uložiť mu trest odňatia slobody 8 mesiacov, s primeranou skúšobnou dobou. Vo veci sú dve skupiny dôkazov, na jednej strane sú to svedkovia v prospech obžalovaného, ktorí sú jeho rodinný príslušníci a rodinný priatelia, na druhej strane sú to poškodení, ktorí svedčia v neprospech obžalovaného. Vychádzajúc najmä z výpovede svedkyne K. má zato, že skutok ustálený v obžalobe sa stal tak, ako uvádza svedkyňa, túto výpoveď považuje za najdôveryhodnejšiu.
Splnomocnenec poškodenej uviedol, že má zato, že vykonaným dokazovaním sa potvrdili skutočnosti uvedené v obžalobe, obžalovaný svojím konaním spôsobil poškodenej fyzickú aj psychickú ujmu, navrhol, aby súd uložil obžalovanému aj zákaz priblíženia sa k poškodenej, uplatnil si náhradu škody tak, ako bola uplatnená na začiatku konania.
Splnomocnenkyňa poškodenej uviedla, že sa pripája k záverečnej reči splnomocnenca poškodenej, dôkazy preukazujú , že bola naplnená skutková podstata trestného činu. Verí v spravodlivé riešenie a spravodlivé potrestanie obžalovaného. Náhradu škody si poškodená neuplatňuje.
Obhajca obžalovaného uviedol, že navrhuje oslobodiť obžalovaného K. J. spod obžaloby v celom rozsahu. Už aj zo záverečnej reči pána prokurátora vyplýva, že používal slovné spojenie: „podľa môjho názoru“, „domnievam sa“ skôr svedčia o nevine K. J.. Trestný poriadok neumožňuje vydať odsudzujúce rozhodnutie na základe domnienok a hypotéz. Trestné právo je založené výslovne na faktoch a vina obžalovaného musí byť bez akýchkoľvek pochybností preukázaná, pričom poukázal na starú rímsku zásadu in dubio pro reo, tzn. v pochybnostiach v prospech páchateľa. Zo záverečnej reči prokurátora taktiež vyplynulo, že dôkazná situácia prokuratúry je dosť slabá na preukázanie akejkoľvek viny obžalovaného. Čo sa týka výsluchu p. J., podľa jeho názoru je to dôkaz, ktorý nie je možné pripustiť, pretože bol vykonaný pred vznesením obvinenia, a teda na takýto dôkaz sa z procesného hľadiska prihliadať nemôže. Nestotožňuje sa s názorom prokuratúry, ktorá uvádza, že sú tu výpovede svedkov, ktorí sa snažia bagatelizovať skutok, ktorý sa mal stať. Práve naopak, sú tu výpovede mnohých svedkov, ktorí boli na rodinnej akcii a pri určitých prácach a opekačke, kde z výpovede obžalovaného, z výpovede pani A., Z. S.D., Z. J., vyplynulo, že iniciátorom tohto celého konania, ktoré nesie znaky konania proti občianskemu spolunažívaniu, bola pani J. A. a následne sa iniciatívy chopila pani A.. Pokiaľ ide o znalecké posudky, na ktoré poukazoval prokurátor, tak poukazuje na skutočnosť, že znalec potvrdil, že bola hodená tehla na obžalovaného. Znalec potvrdil poranenie obžalovaného a poranenie ďalších osôb, tzn. práve naopak v súvislosti so znaleckým posudkom je možno verifikovať výpovede obžalovaného K. J. ako aj ostatných svedkov, ako výpovede pravdivé a zakladajúce sa na reálnej skutočnosti. Tzn. ak chceme odsúdiť človeka v trestnom konaní, je potrebné, aby sme mali skutok naozaj dôveryhodne preukázaný bez akýchkoľvek pochybností a v tomto prípade sa tak nestalo. Treba si zobrať rozpory vo výpovediach. A., ktorá nevedela uviesť akú SIM kartu mala v mobilnom telefóne mala zastrčenú, keď tvrdila, že si brala mobilný telefón ani nevedela odkiaľ tú SIM kartu zobrala. Potom keď vypovedal pán Č. tak sa navzájom tu snažili dopĺňať, čo zo zvukovej nahrávky bude jednoznačne vyplývať. Taktiež nevedel uviesť, aká karta im doma chýba a vlastne či vôbec tento mobilný telefón mali pri sebe. Poranenia pani A. mohli vzniknúť jej aktivitou a jej činnosťami, pretože je nesporné, že je osobou vyššieho veku a ako povedal prokurátor, sa preťahovala, čo je nesporné, že zaútočila na ostatné osoby, vytrhla hrsť vlasov z hlavy pani S. a pod., tak je nesporné, že si pri tomto mohla aj ublížiť, podľa jeho názoru tu nie je žiaden relevantný dôkaz, na základe ktorého by mohol byť K. J.Ň. odsúdený a podľa jeho názoru sa
skutok tak, ako je uvedený v obžalobe nestal. Toto konanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 14.05.2018 možno prinajhoršom posudzovať ako konanie proti občianskemu spolunažívaniu, avšak to skôr zo strany A. J. W. A. A., z tohto dôvodu navrhuje oslobodiť obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu.
Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrnne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaný skutok sa stal, avšak z dôvodu absencie znakov skutkovej podstaty trestného činu, tento skutok nie je trestným činom, ale mohlo by sa jednať o priestupok.
Vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, súd ustálil, a to nebolo ani medzi stranami sporné, že medzi obžalovaným a poškodenými došlo dňa 14.05.2018 v čase okolo 18:00 hod. ku konfliktu, jednak verbálnemu a jednak i fyzickému avšak vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že absentujú základné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.
Z výpovedí obžalovaného, poškodenej a svedkov mal samosudca preukázané, že medzi obžalovaným a poškodenými sú dlhodobé majetkové spory, opakovane sa mali slovne osočovať a fyzicky napádať, ktoré konania boli aj priestupkovo riešené, dokonca bola v minulosti aj privolaná policajná hliadka.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Okresný súd v konaní postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovaným, ako aj okolnosti svedčiace v ich prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.
K prečinu porušovania nebezpečného vyhrážania
Prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. spácha ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spácha na chránenej osobe.
Vyhrážanie sa inou ťažkou ujmou musí byť svojou povahou a závažnosťou na úrovni vyhrážok smrťou alebo ťažkou ujmou na zdraví. Pritom vždy treba brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a prihliadať aj na to, ako subjektívne pociťuje ujmu ten, voči ktorému vyhrážka smeruje. V zmysle tohto výkladu vyhrážaním sa inou ťažkou ujmou môže byť napríklad aj vyhrážanie sa spôsobením škody veľkého rozsahu (podpálením domu) alebo zničením veci vysokej umeleckej hodnoty, ku ktorej má poškodený citový vzťah, alebo vyhrážanie sa spôsobením ťažkej ujmy na zdraví osobe blízkej poškodenému a pod. Pri tomto trestnom čine sa nevyžaduje, aby ten, komu sa vyhráža, bol prítomný. Stačí, keď páchateľ vyhrážku poškodenému adresuje takým spôsobom, o ktorom vie, že sa poškodený o vyhrážke dozvie (napr. listom, telefonicky, prostredníctvom ďalšej osoby a pod.).
Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva vo vyhrážaní sa inému smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu.
Ťažkou ujmou na zdraví sa v zmysle § 123 ods. 3 Trestného zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je zmrzačenie, strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, ochromenie údu, strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, poškodenie dôležitého orgánu, zohyzdenie, vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, mučivé útrapy, alebo porucha zdravia trvajúca dlhší čas.
Hrozba inej ťažkej ujmy, je hrozba takým konaním páchateľa, ktoré môže viesť k vážnemu ohrozeniu alebo porušeniu významného záujmu osoby iným spôsobom než použitím fyzického násilia. Vyžaduje sa kumulatívne splnenie ohrozenia alebo porušenia významného záujmu, ktorým je napríklad česť, dobrá povesť, rodinný život a zároveň objektívne vážne ohrozenie tohto záujmu, ktoré vážne pociťuje aj osoba, ktorej záujmov sa táto iná ťažká ujma priamo týka.
Následkom je pôsobenie samotnej vyhrážky (ktorá však musí byť vážne mienená, avšak nie z hľadiska úmyslu jej naplnenia, ale z hľadiska jej vyslovenia teda, že ju chcel vysloviť a mala pôsobiť ako vyhrážka). Zároveň pôsobenie vyhrážky ako následok musí byť taký, že je spôsobilý vzbudiť dôvodnú obavu z naplnenia tejto vyhrážky, resp. nejakej jej varianty. V tejto skutkovej podstate je totiž obligatórnou zložkou objektívnej stránky aj spôsob spáchania trestného činu, ktorý musí byť taký, aby z neho vyplynul obligatórny následok: možnosť vzbudenia dôvodnej obavy.
Ako je z vyššie citovaného ustanovenia Trestného zákona zrejmé, pre naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania, sa vyžaduje prednesenie vyhrážky takým spôsobom, resp. za takých okolností, že môže vzbudiť dôvodnú obavu z jej naplnenia, resp. z naplnenia nejakého jej variantu. Naproti tomu o vyhrážku, ktorá je spôsobilá vzbudiť dôvodnú obavu z jej naplnenia nejde, ak je vyhrážka povedaná takým spôsobom, že je nepravdepodobné, že ju vyhrážajúca osoba naplní, pretože buď na to nemá predpoklady, alebo samotná intenzita vyhrážky je slabá, resp. nie je úplne myslená vážne. O vyhrážku nejde vtedy, keď človek v bežnom hneve alebo inej bežnej komunikácii použije z hľadiska slovného výkladu vyhrážku, avšak z celého kontextu je jasné, že človek tento prejav nemyslel tak, že by ho chcel realizovať, ani tak, že by chcel v adresátoch tohto prejavu vyvolať skutočnú obavu z možnosti realizácie tejto vyhrážky.
Skutková podstata § 360 Trestného zákona vyžaduje situáciu, v ktorej existuje možnosť vzbudenia dôvodnej obavy.
Subjektívna stránka vyžaduje daného trestného činu úmyselné zavinenie, a to či už úmysel priamy alebo úmysel nepriamy, ktoré sa vzťahujú na všetky znaky skutkovej podstaty.
Na základe vykonaného dokazovania nie je možné skonštatovať, že by došlo ku konaniu, ktoré by bolo možné subsumovať pod ustanovenie § 360 ods. 1 Trestného zákona, pričom poukazujem najmä na potrebu preukázania úmyslu páchateľa k takému spôsobu vyjadrenia vyhrážky, aby bol spôsobilý vyvolať dôvodnú obavu z tejto vyhrážky. Samotná vyhrážka musí byť mienená vážne, avšak nie z hľadiska úmyslu jej naplnenia, ale z hľadiska úmyslu jej vyslovenia, teda, že ju chcel páchateľ vysloviť a mala pôsobiť ako vyhrážka. Zároveň úmysel musí smerovať k takému spôsobu vyjadrenia vyhrážky, aby bol spôsobilý vyvolať dôvodnú obavu. O vyhrážku nejde v tých prípadoch, keď človek v bežnom hneve alebo inej bežnej komunikácii použije z hľadiska slovného výkladu vyhrážku, avšak z celého kontextu je jasné, že páchateľ tento prejav nemyslel tak, že ho chcel realizovať, ani tak, že chcel v adresátoch tohto prejavu vyvolať skutočnú obavu z možnosti realizácie tejto vyhrážky. Nejde o vážne myslenú vyhrážku, ktorá by bola povedaná v úmysle, aby negatívne pôsobila na človeka, ale z obyčajného hnevu.
Pri posudzovaní vyhrážky smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou je dôležité posúdiť, aké konkrétne vyhrážky páchateľ použil, ako sa pri tom celkove správal, či nechytal do ruky nejaké predmety a nenaznačoval tak úmysel uskutočniť svoje hrozby, ktoré neboli vážne myslené a pod.
Pri posudzovaní znakov trestného činu nebezpečného vyhrážania nie je možné sa obmedziť iba na vlastný obsah slovného vyhlásenia páchateľa. Jeho výroky je potrebné hodnotiť v spojení s ďalším konaním a prejavmi tejto osoby a až na základe komplexného posúdenia situácie je možné učiniť záver, či ide o vyhrážky spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Taktiež je nutné zistiť, či
obžalovaný je schopný dopustiť sa násilného konania a či teda jeho hrozby mohli vzbudiť u poškodenej dôvodnú obavu.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že už v čase spáchania skutku vzťahy medzi obžalovaným a poškodenými boli vážne narušené, z dôvodu majetkového sporu o nehnuteľnosť.
Z výpovedí svedkov (s výnimkou poškodenej A. A.) je zrejmé, že zo strany obžalovaného neboli na adresu A. J. vyslovené slová, ktoré by mohli u nej vzbudiť dôvodnú obavu o život alebo zdravie. Naopak, všetci prítomní svedkovia zhodne vypovedali, že to bola práve A.X. J., ktorá ich slovne napádala, pričom obžalovaný jej provokácie a nadávky ignoroval. V danom prípade mohlo dôjsť zo strany obžalovaného aj k slovám, ktoré mohli byť ,,na hrane“ avšak vzhľadom na okolnosti skutku má súd za to, že tieto neboli spôsobilé vzbudiť u A.X. J. obavu o život alebo zdravie.
Podľa názoru súdu, je zrejmé, že vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou boli v čase spáchania skutku vyhrotené čo viedlo nakoľko prebieha majetkový spor o nehnuteľnosť. Ako je vyššie uvedené, podľa názoru súdu, slová ktoré obžalovaný vyslovil nie sú spôsobilé vyvolať u poškodenej dôvodnú obavu, že by obžalovaný tieto vyhrážky uskutočnil.
K prečinu krádeže
Prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d) Tr. zák. spácha ten kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe.
Objektom trestného činu krádeže je predovšetkým vlastnícke právo alebo práva súvisiace s držbou veci.
Objektívna stránka spočíva v prisvojení si cudzej veci zmocnením sa jej a spôsobením malej škody alebo bez ohľadu na výšku škody niektorým zo spôsobov uvedených v písmenách b) až g). Aj napriek tomu, že na naplnenie znakov tohto trestného činu sa pre trestnú zodpovednosť nevyžaduje, určitá výška škody, pri prečinoch tu prichádza do úvahy pri zanedbateľných škodách uplatnenie materiálneho korektívu, a v danom prípade nepôjde o trestný čin, ale môže ísť o priestupok proti majetku, ak závažnosť tohto prečinu je nepatrná. Čin je spáchaný na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe, keď si páchateľ prisvojí cudziu vec, ktorú má iná osoba vo faktickom dosahu. Pôjde tu najmä o oblečenie, šperky, peniaze, ktoré má poškodený vo vrecku, v taške, kabelke a podobne. Pojem pri sebe vyjadruje nielen stav, keď si poškodený drží vec v ruke, ale aj stav, ak si vec odloží vo svojej bezprostrednej blízkosti.
Subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie.
Vykonaný dokazovaním a to najmä výpoveďami svedkov nebolo preukázané, že by poškodená A. A. mala pri sebe mobilný telefón. Ani jeden zo svedkov nepotvrdil, že by poškodená prišla s mobilným telefónom a natáčala si priebeh konfliktu. Jediná svedkyňa F. K. uviedla, že po tom ako konflikt skončil A. A. hovorila, že jej mal obžalovaný zobrať mobilný telefón. Z výpovedí obžalovaného a svedkov je zrejmé, že obžalovaný mal v rukách mobilný telefón, avšak tak obžalovaný ako aj svedkovia potvrdili, že išlo o mobilný telefón obžalovaného, nie poškodenej, z ktorého následne zavolal políciu. Skutočnosť, že sa stratil mobilný telefón Aligator S4080 Dual SIM, potvrdil aj poškodený O. Č., majiteľ mobilného telefónu, avšak tento nebol prítomný pri skutku a skutočnosť, že poškodená A. A. mala mať pri sebe mobilný telefón sa dozvedel iba sprostredkovane práve od poškodenej A. A.. Súdu neuniklo, že počas výsluchu poškodeného O. Č., A. A. zasahovala do jeho výpovede tým spôsobom, aby ho naviedla na odpoveď, ktorú vo svojom výsluchu uviedla ona. Taktiež je zarážajúce, že poškodený ani nevedel, aké telefónne číslo a akého operátora používal v predmetnom mobile. V danom prípade tak súd nemal preukázané, že poškodená priniesla na miesto skutku mobilný telefón, a taktiež nebolo preukázané, že by obžalovaný tento mobilný telefón vytrhol z rúk poškodenej A. A..
K prečinu ublíženia na zdraví
Podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
Podľa § 123 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (1) Ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek poškodenie zdravia iného.
(2) Ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
Podmienkami ublíženia na zdraví sú: a) porucha alebo poškodenie zdravia, b) objektívna nutnosť lekárskeho vyšetrenia, ošetrenia alebo liečenia, c) nie na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného, pričom pod pojmom nie na krátky čas sa rozumie doba okolo 7 dní. Skutočný charakter poruchy alebo poškodenia zdravia sa skúma aj a) príznakmi, bolesťami, ťažkosťami poškodeného, b) intenzitou a dobou, po ktorú sa tieto prejavovali, c) ktorý orgán a ktorá funkcia boli zasiahnuté, resp. narušené.
Objektom trestného činu ublíženia na zdraví je ľudské zdravie.
Následkom trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zák. musí byť vždy ublíženie na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Tr. zák.
Medzi konaním páchateľa a následkom na ľudskom tele musí byť preukázaná príčinná súvislosť, teda, že k ublíženiu na zdraví poškodeného došlo práve konaním páchateľa.
Subjektívna stránka trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zák. vyžaduje úmyselné zavinenie a to či už úmysel priamy, alebo úmysel nepriamy, ktoré sa vzťahuje na všetky znaky skutkovej podstaty, teda nielen na konanie, ale aj na objekt, na následok a príčinnú súvislosť a na účinok na hmotnom predmete útoku. Úmyselné zavinenie sa musí vzťahovať aj na následok a účinok na hmotnom predmete útoku.
Úmyselné zavinenie sa musí pri trestnom čine ublíženia na zdraví vzťahovať aj na následok a účinok na hmotnom predmete útoku, aj keď páchateľ si nemusí byť úplne presne vedomý detailov, ktoré spôsobí na hmotnom predmete útoku.
V praxi je pri vyšetrovaní a dokazovaní trestného činu ublíženia na zdraví veľmi dôležité dokazovanie úmyslu páchateľa, aký následok svojim konaním chcel spôsobiť, resp. s akým následkom bol uzrozumený. Na jednej strane rôzne vyjadrenia, ktorých slovný prejav prisľubuje spôsobenie smrti či ťažkej ujmy na zdraví, nemusia byť v tomto smere rozhodujúce, pretože človek často v hneve, namyslenosti alebo len tak povie niečo, čo nemyslí vážne. Dôležitý je skutočný úmysel. Okolnosti subjektívneho charakteru je spravidla možné dokazovať iba nepriamo, z okolností objektívnej povahy, z ktorých sa dá podľa zásad správneho myslenia usudzovať na vnútorný vzťah páchateľa k porušeniu alebo ohrozeniu záujmov chránených Trestným zákonom. Preto pri dokazovaní skutočného úmyslu je potrebné vychádzať z vonkajších prejavov trestného činu, teda zo samotného spôsobu konania a ďalších okolností prípadu. Ak ľahostajnosť páchateľa k tomu, či následok nastane alebo nenastane, vyjadruje jeho kladné stanovisko k obom možnostiam, potom možno dovodzovať jeho uzrozumenie s takým následkom v zmysle § 15 písm. b) Tr. zák. a z hľadiska subjektívnej stránky tak ide o nepriamy úmysel. Stav ľahostajnosti páchateľa k spôsobeniu ublíženia na zdraví a jeho uzrozumenie s týmto následkom sa dovodzuje najmä s ohľadom na spôsob prevedenia útoku, jeho intenzitu, charakter zbrane, miesto na tele poškodeného, do ktorého bol útok vedený, ako aj zistenie, že páchateľ nemohol počítať so žiadnou konkrétnou okolnosťou, ktorá by mohla následku na zdraví zabrániť. Pri zisťovaní subjektívnej stránky trestného činu nie je možné prísť k záveru o alternatívnom vzťahu páchateľa k zamýšľanému následku, teda nemožno dospieť k záveru, že páchateľ mal buď priamy úmysel, alebo aspoň nepriamy úmysel, forma úmyslu musí byť jasne stanovená (R 31/1998).
Pokiaľ úmysel nesmeruje k ublíženiu na zdraví, ale iba k uskutočneniu tzv. demonštratívneho pokusu prostriedkami, o ktorých páchateľ vie, že nie sú spôsobilé vyvolať taký účinok nemôže ísť ani o pokus trestného činu ublíženia na zdraví pre nedostatok subjektívnej stránky.
K naplneniu trestného činu ublíženia na zdraví nestačí, aby páchateľ úmyselne vykonal niečo, čo spôsobilo ublíženie na zdraví, ale je treba, aby jeho úmysel smeroval aj k vlastnému ublíženiu na zdraví. (R 19/1963).
V danom prípade, je zrejmé, že tak obžalovaný, ako aj poškodená a tiež S. O. J. sa navzájom držali za vlasy. Z výpovedi svedkov, ale aj zo znaleckých posudkov vyplýva, že zranenia utrpeli všetci traja účastníci fyzického konfliktu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že fyzický konflikt vyvolala práve poškodená A. A. a to tým, že hodila po obžalovanom tehlu, taktiež z výpovedí svedkov vyplýva, že to bola práve A. A., ktorá ako prvá chytila za vlasy O. J., pričom ostatní účastníci konfliktu sa snažili ich oddeliť. Ďalej mal súd preukázané, že zranenia, ktoré utrpela poškodená mohli vzniknúť tak pri samotnom incidente, kedy bola držaná za vlasy a tlačená k zemi, ale taktiež mohli vzniknúť pri jej páde po incidente, keď sa vzdialila z miesta skutku a následne spadla. Je zrejmé, že aj v prípade, že by zranenia vznikli v čase konfliktu, obžalovaný nemal úmysel poškodenej ublížiť takýmto spôsobom na zdraví. K ublíženiu na zdraví poškodenej došlo buď pri samotnom incidente - ťahaní sa za vlasy, resp. pri páde poškodenej po samotnom incidente, avšak takýto následok nie je pokrytý úmyslom obžalovaného. Naopak, podľa názoru súdu bola to práve poškodená, ktorá konflikt vyvolala. V danom prípade by mohlo ísť o nedbanlivostný trestný čin podľa § 157 Tr. zák., avšak v danom prípade nie je naplnená ťažká ujma na zdraví.
Konanie obžalovaného nesmerovalo vôbec k ublíženiu na zdraví poškodenej, z výpovedí svedkov je zrejmé, že obžalovaný, poškodená a O. J. sa navzájom držali, pričom poškodená držala O. J. za vlasy, prítomní svedkovia sa snažili ich oddeliť. Skutočnosť, že poškodená spadla až po konflikte mal súd preukázané z výpovedí všetkých prítomných pri incidente, vrátane poškodenej A. A.. Keby mal obžalovaný v úmysle ublížiť na zdraví poškodenej, tohto by sa mohol dopustiť nakoľko ako je zrejmé z výpovedí svedkov, obžalovaný a jeho ,,skupina“ ,ktorí sa nachádzali na mieste skutku boli v značnej presile.
Súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania., mal jednoznačne preukázané, že neboli naplnené znaky trestného činu ublíženia na zdraví, nakoľko absentuje subjektívna stránka trestného činu - úmysel obžalovaného. Bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný svojim konaním nemal ani len nepriamy úmysel ublížiť poškodenej na zdraví.
Na základe vykonaného dokazovania nie je možné skonštatovať, že by došlo ku konaniu, ktoré by bolo možné subsumovať pod ustanovenie § 156 ods. 1 Trestného zákona, ani len v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zák., pričom súd poukazuje najmä na potrebu preukázania úmyslu páchateľa k vlastnému ublíženiu na zdraví, nakoľko nestačí, aby páchateľ úmyselne vykonal niečo, čo spôsobilo ublíženie na zdraví, ale je treba aby jeho úmysel smeroval aj k vlastnému ublíženiu na zdraví.
Pri posudzovaní znakov trestného činu ublíženia na zdraví nie je možné sa obmedziť iba na konanie páchateľa, je potrebné preukázať, že mal v úmysle spôsobiť poškodenému minimálne ublíženie na zdraví, teda následok, ktorý vyžaduje Trestný zákon. Je potrebné preukázať páchateľovi aký následok svojim konaním chcel spôsobiť, resp. s akým následkom bol uzrozumený.
Podľa názoru súdu držaním poškodenej a snahou oddeliť poškodenú od svedkyne O. J. nemal obžalovaný úmysel spôsobiť poškodenej A. A. ublíženie na zdraví. Pokiaľ by úmysel obžalovaného smeroval k tomuto následku, mohol poškodenej ublížiť na zdraví už počas konfliktu, keď sa s JÚ. J. držali za vlasy.
Súd sa taktiež zaoberal osobnosťou obžalovaného, jeho správaním v spoločnosti a mal preukázané, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný a to v roku 2011 pre trestný čin ublíženia na zdraví a výtržníctvo, hľadí sa na neho ako keby nebol odsúdený, bol opakovane riešený pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu - všetko išlo o skutky voči rodinným príslušníkom (poškodenej A. J. W. A. A., všetky konania boli zastavené.
Súd sa zaoberal aj možnosťou, či konaním obžalovaného nebola naplnená skutková podstata aj iných trestných činov, najme prečinu výtržníctva podľa § 364 Tr. zák.
Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák.: (1) Kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že a) napadne iného, b) hanobí štátny symbol, c) hanobí historickú alebo kultúrnu pamiatku, d) hrubým spôsobom ruší priebeh verejného podujatia, najmä nedovoleným použitím pyrotechnického výrobku, násilným poškodením sedadla alebo časti športového zariadenia slúžiacej na oddelenie sektorov, vhodením nebezpečného predmetu na športovisko alebo na iné miesto konania podujatia alebo e) vyvoláva verejné pohoršenie vykonávaním pohlavného styku alebo vykonávaním sexuálneho exhibicionizmu alebo iných patologických sexuálnych praktík, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
V danom prípade by mohlo isť aj o trestný čin výtržníctva, nakoľko došlo ku konaniu pred viac ako tromi osobami, avšak z vykonaného dokazovania je zrejmé, že to nebol obžalovaný, kto incident vyvolal, ale naopak, bola to práve poškodená ktorá iniciovala šarvátku a to najmä hodením tehly do obžalovaného. Nie je teda na mieste ani konštatovanie, že by obžalovaný svojim konaním naplnil skutkovú podstatu prečinu výtržníctva.
Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákona o priestupkoch) (1) Priestupku sa dopustí ten, kto a) inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech, b) inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví, c) úmyselne uvedie nesprávny alebo neúplný údaj pred štátnym orgánom, pred orgánom obce alebo pred organizáciou za účelom získania neoprávnenej výhody, d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním, e) od iného násilím sám alebo za pomoci ďalších osôb vymáha majetkové práva alebo práva z nich vyplývajúce, o ktorých sa domnieva, že mu patria bez vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu, f) napomáha osobnou účasťou násilnému vymáhaniu majetkových práv alebo práv z nich vyplývajúcich, hoci na ich vymáhanie niet vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu.
Podľa názoru súdu, trestné právo je prostriedkom ultima ratio (ide o poslednú a najkrajnejšiu možnosť), čo znamená, že v trestnoprávnej náuke ako aj v praxi sa už tradične vychádza zo zásady pomocnej úlohy trestnej represie (zásada subsidiarity). Podľa tejto zásady má byť trestné právo použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych odvetví, nie sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú neúčinné alebo zjavne nie sú vhodné.
Princíp trestného práva ako prostriedku ultima ratio sa prejavuje najmä v prípadoch, ktoré majú súkromnoprávny základ, pričom v takýchto prípadoch musia orgány činné v trestnom konaní a súd vykladať znaky skutkových podstát, aj s vedomím, že princíp ultima ratio je neoddeliteľnou súčasťou formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu a má vplyv aj na subjektívnu stránku trestného činu a musia tiež náležite zvažovať, či je možné využiť inštitúty iných právnych odvetví na namietané porušenie práva a či týmito inštitútmi možno reálne dosiahnuť nápravy, ak k porušeniu práva skutočne došlo.
Súd má za to, že trestné právo a trestno - právnu kvalifikáciu určitého konania ako trestného činu, je potrebné považovať za ultima ratio (poslednú možnosť), teda za krajný právny prostriedok, ktorý má význam celospoločenský, t.j. z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt.
Súd majúc za preukázané, že konaním obžalovaného došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa cit. ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, teda, že
obžalovaný svojim konaním narušil občianske spolunažívanie ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, schválnosťami alebo iným hrubým správaním,. Podľa názoru súdu nie je prípustné, aby takéto konanie obžalovaného bolo posudzované ako prečin ublíženia na zdraví, nakoľko žalovaný skutok nenapĺňa formálne znaky prečinu ublíženia na zdraví (subjektívna stránka), ale mohlo by sa jednať o priestupok podľa cit. ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch.
Podanie obžaloby podľa § 234 ods. 1 Tr. por. predpokladá dostatočné objasnenie veci minimálne v takom rozsahu, aby z neho bolo zrejmé, že skutok sa stal, skutok vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obvinený a nie sú dané okolnosti, vylučujúce trestnú zodpovednosť (§ 22, § 23 Tr. zák.).
Z vyššie uvedených dôvodov, nakoľko súd považuje konanie obžalovaného skôr ako rodinné spory o majetok, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a postupom podľa cit. ust. § 241 ods. 1 písm. b) Tr. por., z dôvodu podľa § 214 ods. 1 písm. b) Tr. por. vec obžalovaného K. J. postúpil Okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy Čadca, lebo nejde o trestný čin a žalovaný skutok by mal tento orgán prejednať ako priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môžu prokurátor aj obvinený podať sťažnosť do 3 dní od oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Čadca na Krajský súd v Žiline. Sťažnosť má odkladný účinok.