Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Sa-11-2021.pdf
PDF · 100.85 KB
Case nature
Area
Subarea
25Sa/11/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobcu: O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. D. XXXX/XX, XXX XX Z., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. marca 2019, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 23.05.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len ako „prvostupňový správny orgán“) č. XXX. XXX XXXX X zo dňa 29.11.2018 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zvýšený od 01.01.2019 starobný dôchodok na sumu 297,80 eur mesačne a vdovecký dôchodok na 76,10 eur mesačne. Starobný dôchodok bol žalobcovi zvýšený o pevnú sumu zvýšenia 8,70 eur mesačne, nakoľko táto suma je vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 7,60 eur mesačne. Vdovecký dôchodok vyplácaný žalobcovi v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov bol žalobcovi zvýšený o pevnú sumu zvýšenia 2,50 eur mesačne, nakoľko táto suma je vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 2,00 eur mesačne.
2. V správnej žalobe žalobca označil ustanovenia § 81, § 82 a § 293 dx zákona o sociálnom poistení za diskriminujúce, ponižujúce, nespravodlivé, protizákonné a protiprávne s tým, že predmetný zákon nezodpovedá aktuálnej dobe. Uviedol, že v jeho prípade sa jedná o súbeh vdoveckého a starobného dôchodku, z ktorého dôvodu mesačne stráca na výplate sumu 68,90 eur, a to od septembra roka 2016, kedy mal podľa výmeru sociálnej poisťovne nárok na starobný dôchodok. Nesúhlasil s krátením vdoveckého dôchodku na polovicu, pričom v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že do dňa podania žaloby má stratu na dôchodku 1.929,20 eur. Na základe uvedených dôvodov žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k úhrade jeho vdoveckého dôchodku v plnej sume 137,70 eur, od septembra roku 2016 podľa výmeru č. 540 808 1239 0 zo dňa 16.09.2016.
3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobcovi bol právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 16.09.2016 priznaný vdovecký dôchodok od 08.08.2016 v sume 137,70 eur mesačne. V súlade s § 81 ods. 2 zákona o sociálnom poistení bola žalobcovi upravená uvedeným rozhodnutím od 08.08.2016 výplata vdoveckého dôchodku na sumu jednej polovice na sumu 68,90 eur mesačne z dôvodu, že spĺňal aj nárok na výplatu starobného dôchodku v sume 272,30 eur mesačne. Žalovaná uviedla, že § 81 ods. 2 zákona o sociálnom poistení jednoznačne určuje podmienky výplaty, ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku a na výplatu vdoveckého dôchodku. Nakoľko v prípade žalobcu bola suma starobného dôchodku k 08.08.2016 vyššia ako suma vdoveckého dôchodku, starobný dôchodok sa od uvedeného dňa vypláca v plnej sume 272,30 eur mesačne a vdovecký dôchodok sa vypláca v polovičnej sume 68,90 eur mesačne. Aplikácia § 81 zákona o sociálnom poistení v súvislosti so súbehom nárokov žalobcu na starobný a vdovecký dôchodok, je kogentného charakteru, a teda nie je možné sa od neho odchýliť. Postup pri určení starobného a vdoveckého dôchodku podľa žalovanej je správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach. Z uvedených dôvodov navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Na vyjadrenie žalovanej reagoval žalobca v podaní doručenom správnemu súdu dňa 23.07.2019, v ktorom uviedol, že predmetné vyjadrenie žalovanej rešpektuje a berie na vedomie.
5. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 25Sa/21/2019-30 zo dňa 06.08.2019 žalobu žalobcu zamietol. Na základe podanej kasačnej sťažnosti žalobcu, kasačný súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 7Sk/44/2019 zo dňa 26.05.2021 tak, že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 25Sa/21/2019-30 zo dňa 06.08.2019 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky vytkol tunajšiemu súdu, že žalobu zamietol bez toho, aby v dostatočnom rozsahu zabezpečil ochranu procesných práv žalobcu v konaní o sociálnej žalobe, nevyzval žalobcu na oznámenie, či sa obráti na Centrum právnej pomoci na ustanovenie advokáta. Postup súdu v danom prípade sa javí ako prísne formalistický, arbitrárny a teda nesúladný so zákonnou úpravou o procesných právach účastníka konania. Zároveň sa správy súd v odôvodnení rozhodnutia nevyporiadal s námietkou žalobcu o nezákonnosti právnej úpravy v § 82 zákona o sociálnom poistení (zák.č. 461/2003 Z.z.).
6. Následne správny súd v novom konaní listom č. k. 25Sa/11/2021-15 zo dňa 01.07.2021 poučil žalobcu, že podľa § 26 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) má právo si na zastupovanie zvoliť advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o ustanovenie advokáta, pričom vyzval, aby žalobca správnemu súdu v lehote 15 dní oznámil, či si zvolil na zastupovanie advokáta alebo či sa obrátil na Centrum právnej pomoci. Žalobca na uvedené poučenie reagoval podaním zo dňa 22.07.2021, v ktorom požiadal správny súd o ustanovenie advokáta. Na predmetnú žiadosť žalobcu reagoval správny súd oznámením č. k. 25Sa/11/2011-19 zo dňa 27.07.2021, a to tak, že správny súd môže účastníkovi konania ustanoviť len procesného opatrovníka podľa § 37 SSP, a to v prípade, ak žalobca ako fyzická osoba nemá spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom, t. j. bola by obmedzená žalobcova spôsobilosť mať práva a povinnosti (§ 35 ods. 1, 2 SSP). V prípade žalobcu nebol správnemu súdu predložený žiadny dôkaz o obmedzení jeho spôsobilosti mať práva a povinnosti. Predmetné konanie je konaním, v ktorom nie je povinné právne zastúpenie a preto v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky správny súd žalobcu poučil o jeho práve zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Z uvedených dôvodov, keďže napriek poučeniu žalobca nepredložil plnú moc na zastupovanie advokátom, a ani žiadny dôkaz o tom, že požiadal Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta, správny súd ďalej vo veci konal priamo so žalobcom.
7. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd opätovne preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovanej podľa § 199 a nasl. SSP vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a viazaný právnym názorom vysloveným kasačným súdom v rozsudku sp. zn. 7Sk/44/2019 zo dňa 26.05.2021. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilé predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na riadne nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) a po oboznámení sa so žalobou, s vyjadreniami žalobcu ako aj s vyjadrením žalovanej a s pripojeným administratívnym spisom žalovanej a dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.
8. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
9. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
10. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
11. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
12. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.03.2019, ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.11.2018, ktorým bol žalobcovi podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvýšený od 01.01.2019 starobný dôchodok na 297,80 eur mesačne a vdovecký dôchodok na 76,10 eur mesačne.
13. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 10.08.2016 požiadal prvostupňový správny orgán o priznanie vdoveckého dôchodku, ktorý požadoval priznať od 08.08.2016.
14. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.09.2016 bol žalobcovi podľa § 293dn ods. 1 a § 82 zákona o sociálnom poistení priznaný vdovecký dôchodok od 08.08.2016 v sume 137,70 eur mesačne. Zároveň bola predmetným rozhodnutím upravená výplata vdoveckého dôchodku žalobcovi od 08.08.2016 na sumu 68,90 eur mesačne a starobného dôchodku v sume 272,30 eur mesačne. Uvedené rozhodnutie je právoplatné a nie je predmetom tohto súdneho prieskumu.
15. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 29.11.2018 žalobcovi podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení od 01.01.2019 zvýšil starobný dôchodok na sumu 297,80 eur mesačne a vdovecký dôchodok na sumu 76,10 eur mesačne.
16. Na základe podaného odvolania žalobcu generálny riaditeľ žalovanej napadnutým rozhodnutím podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol s odôvodnením, že podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení sa vdovecký dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov v roku 2019 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda 0 2,6 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušného druhu dôchodku vyplácaného v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30.06.2018, to znamená najmenej o 2,50 eur mesačne. K 31.12.2018 sa vdovecký dôchodok vyplácal v sume 73,60 eur mesačne. Od 01.01.2019 bol vdovecký dôchodok zvýšený o 2,50 eur mesačne na 76,10 eur mesačne. Vdovecký dôchodok žalobcu vyplácaný v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov je zvýšený o pevnú sumu zvýšenia, o 2,50 eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 2,00 eurá mesačne.
17. K námietke žalobcu, aby Sociálna poisťovňa zrušila vyplácanie vdoveckého dôchodku v sume jednej polovice žalovaná v napadnutom rozhodnutí uviedla, že Sociálna poisťovňa je povinná postupovať v súlade s platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky, pričom § 81 ods. 2 zákona o sociálnom poistení presne určuje podmienky výplaty, ak sú súčasne splnene podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku a na výplatu vdoveckého dôchodku. Nakoľko v prípade žalobcu bola suma starobného dôchodku k 08.08.2016 vyššia ako suma vdoveckého dôchodku, starobný dôchodok sa od uvedeného dňa vypláca v plnej sume a vdovecký dôchodok sa vypláca v polovičnej sume. Ustanovenie § 81 zákona o sociálnom poistení aplikované v súvislosti so súbehom nárokov žalobcu na starobný dôchodok a vdovecký dôchodok je kogentného charakteru. Kogentné zákonné ustanovenia neposkytujú
priestor pre správne úvahy, na možnosť ich nerešpektovať a neumožňujú žiadnu inú alternatívu rozhodovania, resp. nie je možné sa od nich odchýliť. Z uvedeného zreteľne vyplýva, že neakceptovaním zákonných ustanovení kogentného charakteru, resp. vyhovením námietky žalobcu by došlo k rozporu s príslušnou právnou úpravou upravujúce zákonné podmienky nároku súbehu dvoch nárokov. Záverom žalovaná v napadnutom rozhodnutí uviedla, že podľa jej názoru postup prvostupňového správneho orgánu pri určení zvýšenia starobného dôchodku a vdoveckého dôchodku žalobcu bol správny a dôvody prvostupňového rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o nároku účastníka konania.
18. Podľa § 81 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku a podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, alebo sirotského dôchodku alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku, vypláca sa v plnej sume z týchto dôchodkových dávok tá dávka, ktorá je vyššia, a z dôchodkovej dávky, ktorej suma je nižšia, sa vypláca jedna polovica. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v sume jednej polovice vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok. Pri rovnakej sume vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku sa vypláca v sume jednej polovice dôchodok, ktorý si poistenec zvolil.
19. Podľa § 82 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
20. K námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávnosti vyplácania vdoveckého dôchodku v polovičnej výške správny súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Správny súd v prvom rade uvádza, že žalobcovi nie je vdovecký dôchodok v polovičnej sume vyplácaný na podklade žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej a s tým spojeného prvostupňového rozhodnutia. Výplata vdoveckého dôchodku na sumu jednej polovice vo výške 68,90 eur mesačne bola žalobcovi upravená právoplatným rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. XX.X XXX XXXX X zo dňa 16.09.2016, a to od 08.08.2016, kedy žalobca dovŕšil dôchodkový vek. V predmetnom rozhodnutí bol žalobcovi priznaný vdovecký dôchodok v sume 137,70 eur mesačne a zároveň mu bol priznaný starobný dôchodok v sume 272,30 eur mesačne. Keďže žalobca splnil podmienky nároku na výplatu starobného a vdoveckého dôchodku a súčasne starobný dôchodok (272,30 eur) bol vo vyššej sume ako vdovecký (137,70 eur), podľa § 81 ods. 2 zákona o sociálnom poistení bola výška vdoveckého dôchodku správne upravená na jednu polovicu, t. j. 68,90 eur mesačne. Ustanovenie § 81 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého pri výpočte vdoveckého dôchodku žalobcu prvostupňový správny orgán správne postupoval, je kogentného charakteru, a teda neposkytuje správnemu orgánu možnosť správnej úvahy, t. j. nie je tu daná možnosť odchýlenia sa, resp. iného rozhodnutia.
21. K námietke žalobcu týkajúcej sa nespravodlivosti zákona o sociálnom poistení, resp. k nezákonnosti právnej úpravy uvedenej v § 82 zákona o sociálnom poistení, ktorú považuje žalobca za diskriminujúcu, ponižujúcu, nespravodlivú a protizákonnú, nesúhlasiac s krátením vdoveckého dôchodku na polovicu a k žiadosti žalobcu, aby správny súd inicioval zákonnú zmenu zrušením ustanovenia § 81 ods. 2 zákona o sociálnom poistení - súbeh dôchodkov, správny súd uvádza, že úprava jednotlivých podmienok poskytovania dôchodkových dávok patrí do kompetencie zákonodarcu a nie správneho súdu. Správny súd nedisponuje ani neparticipuje na výkone zákonodarnej právomoci. Správny súd v zmysle § 5 ods. 4 SSP (základné princípy konania) postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. Ďalej je potrebné uviesť, že deľba štátnej moci (na zákonodarnú, výkonnú a súdnu) v novodobom ponímaní je založená na systéme vzájomných bŕzd a protiváh medzi jednotlivými druhmi (formami) štátnej moci a predstavuje rozdelenie moci medzi štátne orgány, ktoré sú od seba oddelené, navzájom nezávislé, vzájomne kontrolovateľné a ako celok tvoria moc štátu. Pojem deľba moci je charakterizovaný ako systém deľby moci slúžiaci k tomu, aby štátna moc bola rozdelená rovnomerne medzi všetky zložky štátu, lebo vtedy dochádza k oddeleniu nositeľov zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci. Zákonodarná moc je ústavnými predpismi zverená najmä Národnej rade Slovenskej republiky
(čl. 72, čl. 86 písm. a) Ústavy SR), pričom konkrétne v súlade s čl. 87 ods. 1 Ústavy SR návrh zákona môžu podať výbory Národnej rady Slovenskej republiky, poslanci a vláda Slovenskej republiky, a teda legislatívnou právomocou nepochybne nedisponuje správny súd. Taktiež je potrebné pripomenúť negatívne vymedzenie právomoci súdov v správnom súdnictve stanovené tak, že podľa § 7 písm. c) SSP správne súdy v zásade nepreskúmavajú všeobecne záväzné právne predpisy. Z uvedeného dôvodu považuje správny súd predmetnú námietku žalobcu za nedôvodnú. Pokiaľ žalobca považuje právnu úpravu v § 81 zákona o sociálnom poistení za diskriminujúcu a nespravodlivú je potrebné uviesť, že uvedené zákonné ustanovenie platí pre všetkých poberateľov dôchodkových dávok, nepristupuje sa jednotlivo a osobitne ku konkrétnej osobne, prípadne skupine poberateľov dôchodkových dávok a z toho dôvodu nedochádza k diskriminácii žiadneho poberateľa dôchodkovej dávky pri súbehu dôchodkov. Nejde ani o nespravodlivé zákonné ustanovenie, keďže sa v plnej výške vypláca vyššia dávka a nižšia dávka sa vypláca v 1/2-ici, zákonodarca tak rešpektuje súbeh poberania dôchodkových dávok. Pre sociálny systém by bolo neudržateľné, aby sa pri súbehu dôchodkových dávok vyplácali obe dávky v plnej výške, t.j. i starobný dôchodok i vdovský, či vdovecký dôchodok.
22. Pokiaľ ide o žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej v prejednávanej veci, žalovaná predmetným rozhodnutím potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi podľa § 82 a § 293dx zákona od 01.01.2019 zvýšený (valorizovaný) starobný dôchodok na sumu 297,80 eur mesačne a vdovecký dôchodok na sumu 76,70 eur mesačne. K zvýšeniu starobného dôchodku žalobcu v zmysle napadnutého rozhodnutia správny súd uvádza, že podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistený sa starobný dôchodok v roku 2019 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu určenú ako 2% z priemernej mesačnej sumy príslušného druhu dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30.06.2018, to znamená najmenej o sumu 8,70 eur mesačne. K 31.12.2018 sa starobný dôchodok vyplácal v sume 289,10 eur mesačne. Od 01.01.2019 bol starobný dôchodok zvýšený o 8,70 eur mesačne sumu na 297,80 eur mesačne.
23. Správny súd konštatuje, že starobný dôchodok žalobcu sa v prejednávanom prípade v súlade so zákonom zvýšil o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku, t. j. o 8,70 eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 7,60 eur mesačne.
24. K zvýšeniu vdoveckého dôchodku žalobcu v zmysle napadnutého rozhodnutia správny uvádza, že podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení sa vdovecký dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov v roku 2019 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušného druhu dôchodku vyplácaného v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30.06.2018, to znamená najmenej o sumu 2,50 eur mesačne. K 31.12.2018 sa vdovecký dôchodok vyplácal v sume 73,60 eur mesačne. Od 01.01.2019 bol vdovecký dôchodok zvýšený o sumu 2,50 eur mesačne na 76,10 eur mesačne. Správny súd konštatuje, že vdovecký dôchodok žalobcu vyplácaný v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov bol v súlade so zákonom zvýšený o pevnú sumu zvýšenia, t. j. o 2,50 eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 2,00 eur mesačne.
25. S prihliadnutím na zistený skutkový stav veci správnymi orgánmi oboch stupňov a na obsah administratívneho spisu možno prijať záver, že žalovaná sa riadne vysporiadala s odvolacími námietkami žalobcu a v súlade so zákonom vyhodnotila správne každý dôkaz osobitne a všetky skutkové zistenia vo vzájomných súvislostiach a v súlade s účelom sledovaným zákonmi sociálneho zabezpečenia aplikovala hmotnoprávne ustanovenia pri posúdení splnenia, resp. nesplnenia zákonných podmienok na zvýšenie sumy dôchodku. Správne orgány oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, námietkami žalobcu sa náležite zaoberali a žalovaná sa súčasne v dôvodoch svojho rozhodnutia náležite vysporiadala s odvolacími námietkami. Žalobca žiadal v konaní vypočuť svedkov, zástupcov Jednoty dôchodcov Slovenska. Správny súd navrhované dokazovanie nevykonal z dôvodu, že navrhnutí
svedkovia k skutkovému stavu v prejednávanej veci nemohli uviesť žiadne nové skutočnosti, skutkový stav bol správnymi orgánmi riadne zistený a žalobca sám na pojednávaní uviedol, že ich žiadal predvolať len ako morálnu podporu.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že námietka žalobcu ohľadom mesačnej straty na dôchodku v sume 68,90 eur, celkovo v sume 1.929,20 eur, nie je dôvodná. Vdovecký, ako aj starobný dôchodok je žalobcovi vyplácaný v zákonnej výške, v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení. Napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie, správny súd považuje za vecne správne.
27. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, v zmysle ktorého žalovanej prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
29. V prejedávanej veci procesne úspešnej žalovanej, ktorým je orgán štátnej správy, správny súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanej nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania si v prípade úspechu žalovaná ani neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.