Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/191/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členov senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: HAL Slovakia, s.r.o. v likvidácii (predtým eD´ system Slovakia, s.r.o., Stará Vajnorská 21, Bratislava), IČO: 36 413 658, právne zastúpený: advokátskou kanceláriou agner & partners, s.r.o., Špitálska 10, Bratislava, IČO: 36 722 758, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/15513/2013/5003 zo dňa 10.01.2013, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.: 1100301/1/15513/2013/5003 zo dňa 10.01.2013 ako aj prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 9900403/5/2646363/2012/Dur zo dňa 24.09.2012 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Platiteľ eD' systém Slovakia s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období jún 2009 uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške XX XXX,XX eur z nákupu tovaru na základe faktúry vyhotovenej tuzemským dodávateľom (platiteľom) G.I.D. s. r. o., Boženy Nemcovej 8, 811 01 Bratislava, IČO: 44 470 452, (ďalej len „G.I.D. s. r. o."). Išlo o dodávateľskú faktúru č. 090013 zo dňa 29.05.2009, predmetom ktorej boli LCD televízory značky TOSHIBA v množstve 20 ks, Plasma TV značky Samsung v množstve 14 ks, LCD 40 značky SAMSUNG v množstve 20 ks, LCD TV značky SAMSUNG v množstve 4 ks, LCD TV 19 v množstve 19 ks, klimatizácia LG K12AH v množstve 45 ks, klimatizácia LG S12AW v množstve 18 ks, klimatizácia LG S18AHP v množstve 6ks, klimatizácia LG ES-H1264EB1 v množstve 10 ks, detectophone značky SAGEM v množstve 500 ks, LCD TV 40 značky SAMSUNG v množstve 38 ks. Žalobca predmetný tovar následne dodal ako oslobodené dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH pre nadobúdateľa identifikovaného pre daň v inom členskom štáte, t.j. PLANÉT KER KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ KORLÁTOLT FELELÓSSÉGÚ TÁRSASÁG, 1156 BUDAPEŠŤ SÁRFÚ UTCA 3, FS l/A, Maďarsko, IČ DPH: HU14290046 (ďalej len „PLANÉT KER Kft.").

2. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za obdobie január 2009 až december 2009, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9900403/5/2289242/2012/Dur zo dňa 22.08.2012. Protokol bol so žalobcom prerokovaný a doručený mu bol dňa 10.09.2012. Žalobca za účelom preukázania reálnosti deklarovaného obchodu predložil správcovi dane:

- odberateľskú faktúru č. 3106901187 zo dňa 03.06.2009 vo výške XXX XXX,XX Eur,

- faktúru za prepravu tovaru č. 2009220223 zo dňa 16.06.2009 vyhotovenú spoločnosťou PROFINAC- MR, s.r.o., Stará Vajnorská 21, Bratislava pre žalobcu za prepravnú trasu: K. - Z.,

- medzinárodný nákladný list CMR č. SK 5802487 zo dňa 04.06.2009

- dodací list č. 5106901792 zo dňa 03.06.2009.

3. Podľa správcu dane žalobcom predložené doklady a faktúry nie sú dostatočnými dôkaznými prostriedkami, ktoré by preukázali, že zdaniteľné obchody boli platiteľom aj reálne prijaté a dodané tak, ako sú deklarované na prijatých a vyhotovených faktúrach za kontrolované zdaňovacie obdobie, a preto dodatočným platobným výmerom č. 9900403/5/2646363/2012/Dur zo dňa 24.09.2012 podľa v nadväznosti na daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2009 v sume XX XXX,XX eura (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie).

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na základe ktorého Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky napadnutým rozhodnutím č. 1100301/1/15513/2013/5003 zo dňa 10.01.2013 dodatočný platobný výmer správcu dane potvrdilo (ďalej aj rozhodnutie žalovaného). Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa zhoduje s vyššie opísaným obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe.

II.

Žaloba

5. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 15.03.2013 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/15513/2013/5003 zo dňa 10.01.2013, ako aj prvostupňového rozhodnutia a to dodatočného platobného výmeru Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 9900403/5/2646363/2012/Dur zo dňa 24.09.2012. 6. V žalobe uviedol, že podľa napadnutého rozhodnutia mal v zdaňovacom období jún 2009 porušiť o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ) tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej výške XX XXX,XX eura z nákupu tovaru na základe dodávateľskej faktúry č. 090013 z 29.05.2009 vyhotovenej spoločnosťou G.I.D. s.r.o.. Uvedený tovar žalobca následne dodal ako oslobodené dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu Európskej únie podľa spoločnosti PLANET KER Kft.

7. Poukázal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí, rovnako ako aj správca dane v dodatočnom platobnom výmere uviedol, že aj keď žalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly predložil bezchybné doklady o nákupe tovaru od tuzemského dodávateľa G.I.D. s.r.o. a o jeho následnom predaji spoločnosti PLANET KER Kft., tieto nie sú dostatočnými dôkazmi, že obchodné transakcie boli uskutočnené tak, ako boli deklarované. Takéto tvrdenie žalobca považuje za svojvoľné a odporujúce dôkazom predloženým v priebehu daňovej kontroly.

8. Uviedol, že žalobca v priebehu daňovej kontroly predložil správcovi dane odberateľskú faktúru č. 3106901187 zo dňa 03.06.2009, dodávateľskú faktúru č. 090013 zo dňa 29.05.2009, Medzinárodný nákladný list č. SK 5802487 zo dňa 04.06.2009, dodací list č. 5106901792 zo dňa 03.06.2009, faktúru za prepravu tovaru č. 2009220223 z 16.06.2009 a v priebehu daňovej kontroly žalobca správcovi dane preukázal aj úhradu predmetných faktúr. Žalobca má za to, že tieto doklady sú riadne spôsobilé preukázať, že k uvedeným transakciám došlo, keďže v zmysle sú dostatočnými dokladmi aj na preukázanie splnenia podmienok pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu Európskej únie. Predmetné obchodné transakcie preukázal aj podpornými dôkazmi, ktorými sú daňové priznanie dane z pridanej hodnoty a súhrnný výkaz. V týchto dokumentoch boli uvedené obchodné transakcie riadne zahrnuté. V prospech

žalobcu svedčí aj dokazovanie vykonané správcom dane formou dožiadania miestne príslušného správcu dane na preverenie reálnosti vykonania prepravy tovaru u prepravcu TRANSI, s.r.o., ktorý potvrdil, že vývoz tovaru do M. bol vykonaný.

9. Podľa žalobcu argumentácia žalovaného, že: „Dodávateľ G.I.D. s.r.o. je nekontaktný a miestne príslušný správca dane nemohol preveriť reálnosť dodávky tovaru, dodávateľ G.I.D. s. r. o. na uvedenej adrese už nesídli, nenachádza“, nespochybňuje a nevyvracia dôkazy preukazujúce vykonanie obchodnej transakcie, ktoré boli predložené, resp. získané počas daňovej kontroly. Skutočnosť, či spoločnosť G.I.D. s. r. o. bola alebo nebola zastihnuteľná na adrese svojho sídla aj po dlhom časovom období po uskutočnení preverovanej obchodnej transakcie, nemá vo vzťahu k tejto obchodnej transakcii žiadnu dôkaznú hodnotu. Taktiež informácia, že „Odberateľ PLANET KER Kft. je nekontaktný a maďarská daňová správa nemohla preveriť reálnosť dodávky tovaru spoločnosťou eD' system Slovakia s.r.o. pre maďarského odberateľa PLANET KER Kft“ nespochybňuje a nevyvracia dôkazy preukazujúce vykonanie obchodnej transakcie, ktoré boli predložené počas daňovej kontroly. Skutočnosť, či je uvedená spoločnosť kontaktná alebo nekontaktná aj po značnom časovom odstupe od uskutočnenia preverovanej obchodnej transakcie, nemá vo vzťahu k tejto obchodnej transakcii žiadnu dôkaznú hodnotu.

10. Žalobca nesúhlasí ani s argumentáciou žalovaného, že: „V mene spoločnosti G.I.D. s. r. o v čase deklarovania dodávky tovaru a v čase vyhotovenia faktúry č. 090013 zo dňa 29.05.2009 bola oprávnená konať osoba T. W. V. - občan maďarskej republiky“, pretože nie je zrejmé, čo tým chcel žalovaný povedať. Skutočnosť, že štatutárnym orgánom slovenskej právnickej osoby je občan iného členského štátu EU nemôže byť dôvodom na spochybňovanie postavenia tejto spoločnosti.

11. Žalobca tiež nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, že: „Predmetnú dodávku za spoločnosť eD ´ system Slovakia, s.r.o. vybavoval P. M., pričom pri preverovaniach realizovaných P. M. aj v iných prípadoch bol tuzemský dodávateľ nekontaktný a nekontaktný bol tiež zahraničný odberateľ z Európskej únie“. Z uvedeného tvrdenia nie je zrejmé, na ktoré konkrétne prípady sa žalovaný odvoláva a P. M. si voči žalobcovi riadne plnil svoje zmluvné záväzky z mandátnej zmluvy. Skutočnosť, či zmluvný partner z nejakého obchodného prípadu vykonáva činnosť aj po uplynutí určitého obdobia po jeho uskutočnení, nie je dôkazom, ktorý by vyvracal, alebo preukazoval realizovanie úplnej inej obchodnej transakcie s iným subjektom.

12. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že išlo o tovar nie zanedbateľnej hodnoty, pretože predmetná obchodná transakcia nedosiahla ani len 1% z obchodov zrealizovaných žalobcom v zdaňovacom období jún 2009.

13. K zisteniu správcu dane, že „Prepravca TRANSI, s.r.o. nemá k dispozícii žiadne doklady, ktoré by preukázali, že vozidlo (ŠPZ ťahača: M. XXX K. a ŠPZ návesu: M. XXX S.) prechádzalo v preverovanom období trasou K. - P.. Ďalej z odpovede prepravcu TRANSI, s.r.o. vyplynulo, že prepravca TRANSI, s.r.o. záznamy o prevádzke, ako aj záznamy z tachografov viedol, ale k dispozícií ich nemá“ žalobca uviedol, že žalobca nemá žiadnu možnosť určovať dopravcovi dobu, počas ktorej si má uchovávať doklady o prevádzke vozidiel najmä keď podľa čl. 14 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) 3821/85 má dopravca povinnosť uchovávať záznamové listy a výtlačky zo záznamových zariadení najmenej po dobu jedného roka.

14. Žalobca je názoru, že žalovaný sa neriadil ust. a to, že správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Na jednej strane žalovaný konštatoval, že žalobca predložil náležité doklady k obchodným transakciám a preukázal aj fyzickú dodávku tovaru do Maďarska, avšak na druhej strane tvrdí, že táto skutočnosť nie je dostatočným dôkazom, že obchodné transakcie boli uskutočnené tak, ako boli zdokladované. Žalobca je názoru, že počas daňovej kontroly preukázal splnenie formálnych aj vecných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri predmetných obchodných transakciách dokladmi, ktoré sa v obchodnej praxi štandardne vyhotovujú a ktorých existenciu pri týchto transakciách predpokladajú aj príslušné správne predpisy. Žalobca má za to, že uniesol svoju dôkaznú povinnosť, ktorá mu vyplýva z o správe daní.

15. Žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. zo dňa 19.08.2010, v ktorom konštatoval, že skutočnosť, či daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane.

16. Rovnako aj Súdny dvor v rámci svojej judikatúry konštatoval, že „...keďže zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú predstavuje toto právo, je povinnosťou daňového orgánu predložiť dostatočné objektívne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že platiteľ dane vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca“ (rozsudok v spojených veciach Mahagében Kft. (C-80/11) a O. V. (C-142/11), bod 49). Z uvedených súdnych rozhodnutí vyplýva, že skutočnosť, či daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, musí objektívne preukázať príslušný daňový orgán. Zodpovednosť daňového subjektu totiž nemôže byť založená na systéme zodpovednosti bez zavinenia, keďže takýto systém zodpovednosti prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií (rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach Mahagében Kft. (C-80/11) a O. V. (C 142/11), bod 48).

17. Žalobca má za to, že žalovaný (ako aj správca dane) toto dôkazné bremeno neuniesol. Práve naopak, žalovaný sa snažil preniesť túto dôkaznú povinnosť na žalobcu, keď v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca nepreukázal, že konal v dobrej viere a o podvodnom konaní svojich obchodných partnerov nevedel.

18. K výhrade žalovaného, že v rámci daňovej kontroly nepredložil dôkazy, ktoré by preukázali preverenie si uvedených obchodných partnerov pred uskutočnením obchodu, žalobca uvádza, že mu nie je zrejmé, predloženie akých dôkazov žalovaný očakáva. Žalobca mal pri identifikácii svojich obchodných partnerov z verejne dostupných zdrojov prístupné údaje z príslušných obchodných registrov a registrov subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty. V týchto registroch bol dodávateľ ako aj odberateľ riadne zapísaný.

19. Žalobca ďalej uvádza, že daňová kontrola, z ktorej zistenia sú obsiahnuté v protokole č. 9900403/5/2289242/2012/Dur zo dňa 22.08.2012, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, trvala od 27.04.2010 až do 10.09.2012. Správca dane rozhodnutím č. 500/322/29716/10/ Šoh zo dňa 20.12.2010 prerušil daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január

- december 2009. Listom, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 28.09.2011, správca dane oznámil, že od 26.09.2011 pokračuje vo výkone daňovej kontroly a dňa 28.10.2011 rozhodnutím č. 500/322/23006/11/ Šoh správca dane opätovne prerušil výkon daňovej kontroly. Podľa oznámenia správcu dane zo dňa 13.06.2012 pominuli dôvody na prerušenie daňovej kontroly dňa 12.06.2012.

20. K namietanej dĺžke daňovej kontroly žalobca uviedol, že správca dane 19.04.2011 zaslal Mgr. P.. O. a Ing. Š.. K., výzvy č. /Šoh a č. /Šoh obidve zo dňa 14.04.2011 na podanie svedeckých výpovedí. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane v čase, v ktorom deklaroval, že daňová kontrola je prerušená, v daňovej kontrole v skutočnosti pokračoval vykonávaním dokazovania. Žalobca má za to, že v daňovej kontrole sa po jej prerušení pokračovalo už minimálne od 14.04.2011 a nie, ako to formálne deklaroval správca dane až dňom 26.09.2011. Nie je totiž možné, aby správca dane prerušil daňovú kontrolu a zároveň počas prerušenia daňovej kontroly správca dane naďalej vykonával dokazovanie. S poukazom na uvedené žalobca preto tvrdil, že predmetná daňová kontrola trvala dlhšie, než pripúšťa .

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol krajskému súdu, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým zrušil. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného

22. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 03.06.2013 sa stotožnil so zisteniami správcu dane, že žalobca v zdaňovacom období jún 2009 porušil tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške XX XXX,XX eura z nákupu tovaru na základe

dodávateľských faktúry vyhotovenej tuzemským dodávateľom (v tom čase platiteľom) spoločnosťou G.I.D., s.r.o..

23. Je názoru, že rozhodnutia sú vydané v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora - rozsudok vo veci C-439/04 a C-440/04, Q. C. proti Belgickému štátu a belgický štát proti Recolta RECYCLING Sprl. Z vyššie uvedenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že daňový subjekt musí jednať v dobrej viere, aby sa mohol dovolávať svojho nároku, t.j. práva na odpočítanie DPH, na ktorý sa judikatúra Súdneho dvora priamo vzťahuje. Pre daňové subjekty to znamená venovať zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného jednania obchodných partnerov nevznikli pochybnosti o tom, že o podvode vedeli, či so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohli. Je totiž v záujme podnikateľského subjektu, aby v záujme minimalizácie podnikateľského rizika prispôsobili svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri uzatváraní obchodných kontraktov (zvlášť so značným finančným dopadom) sa v rámci možností snažili dbať na bezproblémovosť svojich obchodných partnerov. V uvedených prípadoch bola správcom dane spochybnená aj osoba dodávateľa aj osoba odberateľa. V rozhodnutí vo veci C. (C-439/04) bolo spresnené, že vo vzťahu k nedbanlivosti a úmyslu je Európsky súdny dvor toho názoru, že osobe povinnej k dani, ktorá vedela, alebo musela vedieť, že prijatím určitého plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom v oblasti DPH, môže byť uplatnenie nároku na odpočet dane odopreté. Výklad Šiestej smernice rady 77/388/EHS poskytovaný prostredníctvom rozsudkov Európskeho súdneho dvora je považovaný právom členských štátov Európskej únie za všeobecne záväzný, nakoľko predmetný výklad tvorí neoddeliteľnú súčasť správnej normy. Európsky súdny dvor svojimi rozhodnutiami špecifikuje už prijaté právne predpisy komunitárneho práva a interpretačne dotvára existujúce právo. Povinnosti Európskeho súdneho dvora zabezpečovať dohľad nad jednotlivým výkladom a aplikáciou komunitárneho práva vo všetkých členských štátoch preto zodpovedá povinnosť členských štátov aplikovať komunitárne právo správne, t.j. tak, ako určil Európsky súdny dvor.

24. Zo žalobou napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly postupoval v zmysle zásad daňového konania podľa , pričom chránil záujmy štátu a dbal pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov žalobcu. Pri výkone daňovej kontroly hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

25. Žalovaný poukázal aj na tú skutočnosť, že žalobca podniká v oblasti nákupu a predaja výpočtovej techniky, kancelárskej a reprodukčnej techniky už od roku 2003 a za túto dobu si spoločnosť vytvorila na trhu stabilnú sieť dlhoročných partnerov - ako dodávateľov, tak aj odberateľov. Zo žalobcom predložených dokladov, ako aj z iných zistení vyplýva, že obchoduje len s klientmi, ktorých dobre pozná, má ich preverených dlhoročnou spoluprácou a všetci majú dobrú daňovú a finančnú disciplínu. Do takejto štruktúry klientov, ale vôbec nezapadajú spoločnosti G.I.D., s.r.o. a PLANET KER Kft. Uvedené spoločnosti nie sú dlhoročnými obchodnými partnermi, ale ide o nových obchodných partnerov, ktorých si žalobca v rámci obvyklých obchodných stykov nijako nepreveril, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že sa ani počas daňovej kontroly a ani v priebehu celého odvolacieho konania a ani v žalobe nevyjadril, ako si preveroval uvedených obchodných partnerov a ani nepredložil dôkazy, ktoré by preukázali skutočnosť, že týchto obchodných partnerov si pred uskutočnením obchodu preveril do takej miery, aby preukázal, že jednal v dobrej viere, v žalobe len uviedol, že aj jeho dlhoroční obchodní partneri boli na začiatku obchodnej spolupráce novými obchodnými partnermi a že každý obchodný partner musí byť najprv novým obchodným partnerom, navyše v uvedených prípadoch zákazky s problematickými obchodnými partnermi vybavoval P. M., pričom podľa zistení správcu dane pri obchodných transakciách realizovaných P. M. aj v iných prípadoch a v iných zdaňovacích obdobiach, ktoré boli predmetom výkonu daňovej kontroly bol nekontaktný tak tuzemský dodávateľ, ako aj zahraničný odberateľ z Európskej únie. Správca dane zistil, že objednávky P. M. vybavoval telefonicky alebo prostredníctvom e-mailov, čo žalobca nepreukázal, keďže podľa jeho vyjadrenia z roku 2009 už nearchivuje e-mailovú korešpondenciu. Žalovaný je názoru, že takáto forma uzatvárania dodávateľsko-odberateľských vzťahov, pokiaľ by sa aj preukázala, čo sa však v uvedenom prípade nestalo, je nepostačujúca na uzavretie konkrétneho obchodu s neznámymi zákazníkmi v jednaní v dobrej viere.

26. Skutočnosť, že žalobca transakcie riadne priznal, hlásil v súhrnnom výkaze a preukázal fyzickú dodávku tovaru do M., t. j. predložil formálne bezchybné doklady, nie je dostatočným dôkazom, že

obchodné transakcie boli uskutočnené tak, ako boli daňovým subjektom deklarované a zároveň táto skutočnosť nepreukazuje použitie interných kontrolných mechanizmov, na základe ktorých by daňový subjekt dokázal, že jednal v dobrej viere, o podvodnom konaní svojich obchodných partnerov nevedel, a preto sa môže dovolávať svojho nároku, t. j. práva na odpočítanie DPH.

27. Žalovaný ďalej uvádza, že žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu nenamietal porušenie , túto skutočnosť namieta a prieskumu sa domáha až žalobou voči rozhodnutiu odvolacieho orgánu. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na ust. , z ktorého vyplýva, že pri preskúmavaní zákonnosti súd posudzuje aj zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia, o ktoré sa predmetné rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmavanie určený osobitný postup. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol žalobu zamietnuť.

28. Žalovaný v doplnení vyjadrenia zo dňa 20.06.2013 k žalobcom namietanému nedodržaniu zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly uviedol, že žalobcom popisované úkony vo veci podania svedeckých výpovedí Mgr. P. O. a Ing. Š. K. v období, keď bola daňová kontrola prerušená vo väzbe na dĺžku výkonu daňovej kontroly sa netýkali úkonov v rámci výkonu predmetnej daňovej kontroly, ale išlo o šetrenie, ktoré vykonala slovenská daňová správa na základe požiadavky maďarskej daňovej správy o medzinárodnú výmenu informácií. Správca dane v čase prerušenia daňovej kontroly nevykonával žiadne úkony a nevykonával ani žiadne dokazovanie. Správca vykonával úkony na základe požiadaviek zahraničných daňových správ.

IV.

Právne posúdenie veci

29. Krajský súd v Bratislave vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -63 dňa 29.05.2014 tak, že žalobu podľa ust. ako nedôvodnú zamietol. Voči rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 26.10.2016 tak, že rozsudok č. k. -63 dňa 29.05.2014 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie s odôvodnením, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá požiadavke vyplývajúcej z ustanovenia .

30. Krajský súd v Bratislave vo veci opätovne rozhodol rozsudkom č.k. -112 dňa 05.10.2017 tak, že žalobu zamietol. Aj voči tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 08.07.2020 tak, že rozsudok č. k. -112 dňa 05.10.2017 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie s odôvodnením, že krajský súd sa nevysporiadal so skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z predložených písomných dokladov, ktorých existenciu a vecný obsah nespochybnil ani žalovaný, nehodnotil všetky písomné doklady jednotlivo a ani vo vzájomnej súvislosti a rozsudok preto považoval za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

31. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný vo veci podľa ust. opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a v súlade s právnym názorom vysloveným najvyšším súdom v rozsudku sp.zn. zo dňa 08.07.2020 na pojednávaní konanom dňa 23.09.2021 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

32. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť .

33. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

34. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

35. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

36. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

37. V intenciách ustanovenia súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak ( veta prvá ).

38. Podľa článku 2 ods. 2 , štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

39. Podľa daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje, alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.

40. Podľa správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližší nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej ukončením primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčíslujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.

41. Podľa správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke () alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.

42. Podľa správca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo pominula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.

43. Podľa , , , dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

44. Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

45. Podľa o dani z pridanej hodnoty, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,

chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

46. Podľa , veta prvá a druhá, , daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

47. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

48. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/15513/2013/5003 zo dňa 10.01.2013, ako aj prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 9900403/5/2646363/2012/Dur zo dňa 24.09.2012.

49. V intenciách žalobných námietok súd posudzoval zákonnosť postupu daňových orgánov v súvislosti s neuznaním žalobcom uplatneného práva na odpočítanie DPH z nákupu tovarov od spol. G.I.D., s.r.o., ktorý žalobca následne dodal maďarskej spoločnosti PLANET KER Kft. Súd ďalej posudzoval aj splnenie dôkaznej povinnosti v predmetnom konaní a dĺžku trvania daňovej kontroly.

50. Zo súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne preukázané, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za obdobie január 2009 až december 2009, o výsledku, ktorej vyhotovil protokol č. 9900403/5/2289242/2012/Dur zo dňa 22.08.2012. V zdaňovacom období jún 2009 si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške XX XXX,XX eur z nákupu tovaru na základe dodávateľskej faktúry č. 090013 zo dňa 29.05.2009 vyhotovenej tuzemským dodávateľom G.I.D. s. r. o., predmetom ktorej bolo dodanie tovaru: LCD televízory značky TOSHIBA v množstve 20 ks, Plasma TV značky Samsung v množstve 14 ks, LCD 40 značky SAMSUNG v množstve 20 ks, LCD TV značky SAMSUNG v množstve 4 ks, LCD TV 19 v množstve 19 ks, klimatizácia LG K12AH v množstve 45 ks, klimatizácia LG S12AW v množstve 18 ks, klimatizácia LG S18AHP v množstve 6ks, klimatizácia LG ES-H1264EB1 v množstve 10 ks, detectophone značky SAGEM v množstve 500 ks, LCD TV 40 značky SAMSUNG v množstve 38 ks. Žalobca tento tovar následne dodal ako oslobodené dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH pre nadobúdateľa identifikovaného pre daň v inom členskom štáte, t. j. PLANET KER Kft.

51. Podľa zápisnice o ústnom pojednávaní č.j. /Šoh zo dňa 25.10.2011 žalobca na preukázanie tohto obchodu „predložil správcovi dane doklady, ktorých kópia tvorí prílohu tejto zápisnice“ (čl. 4 bod 2 odsek 6 tejto zápisnice): odberateľská faktúra č. 3106901187 zo dňa 03.06.2009 vrátane dodacieho a záručného listu č. 5106901792, CMR č. SK 5802487, nákupná faktúra č. 090013, faktúra za prepravu č. 2009220223.

52. Z administratívneho spisu súd ďalej zistil, že odberateľskú faktúru č. 3106901187 zo dňa 03.06.2009 vo výške XXX XXX,XX eur vyhotovil p. P. M., ktorý nebol zamestnancom žalobcu, tento mal s ním uzatvorenú mandátnu zmluvu, v zmysle ktorej vyhotovoval faktúry v mene žalobcu a v čase podania výpovede už pre žalobcu nepracoval a žalobca e-mailovú korešpondenciu z roku 2009 už nearchivuje.

53. K odberateľskej faktúre vyhotovenej pre platiteľa PLANET KER Kft. žalobca predložil správcovi dane faktúru za prepravu tovaru č. 2009220223 zo dňa 16.06.2009 vyhotovenú spoločnosťou PROFINAC- MR, s.r.o., Stará Vajnorská 21, Bratislava pre žalobcu za prepravnú trasu: K. - Z.. Prepravu dodávaného tovaru z územia tuzemska do P.A. pre nadobúdateľa PLANET KER Kft. mala fyzicky vykonať slovenská prepravná spoločnosť TRANSI, s.r.o. vozidlom ťahača ŠPZ: V. a návesu ŠPZ: V. XXXHI. Žalobca predložil aj medzinárodný nákladný list CMR č. SK 5802487 zo dňa 04.06.2009 (prepravca TRANSI, s.r.o.), v zmysle ktorého predmetný tovar mal byť prepravený zo A. do P. pre príjemcu M & P montscher und partner, int. sped., Seitenhafenstrasse 19, Wien, Rakúsko, ako aj dodací list č. 5106901792 zo dňa 03.06.2009.

54. Správca dane ďalej z vlastnej iniciatívy preveroval aj dodanie tovaru od dodávateľa G.I.D. s. r. o. podľa dodávateľskej faktúry č. 090013 zo dňa 29.05.2009. Podľa odpovede Daňového úradu Bratislava

I daňový subjekt G.I.D. s. r. o. je nekontaktný, v mieste sídla podľa výpisu z obchodného registra nepreberá zásielky z dôvodu, že k 31.01.2010 spoločnosť, ktorá poskytovala spoločnosti G.I.D. s. r. o. registračné sídlo vypovedala spoločnosti G.I.D. s. r. o. zmluvu o poskytovaní služieb a zároveň oznámila Okresnému súdu Bratislava I, že spoločnosť už nie je oprávnená používať sídlo na ich adrese. Požadované doklady preto nebolo možné preveriť a jediným konateľom spoločnosti G.I.D. s. r. o. podľa výpisu z obchodného registra je T. W. V. - občan Maďarskej republiky.

55. Správca dane ďalej prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií preveroval aj dodanie tovaru žalobcom do P. pre maďarského odberateľa PLANET KER Kft. podľa odberateľskej faktúry č. 3106901187 zo dňa 03.06.2009. Z odpovede vyplynulo, že reálnosť dodávky tovaru nebolo možné preveriť z dôvodu, že maďarská spoločnosť PLANET KER Kft. je nedostupná.

56. Za účelom preverenia prepravy tovaru správca dane dožiadal Daňový úrad Bratislava II.. Z odpovede z 11.04.2012 vyplynulo, že daňový subjekt TRANSI, s.r.o. vykonal prepravu dodávaného tovaru podľa prepravného dokladu - medzinárodného nákladného listu CMR č. SK 5802487. Miesto nakládky tovaru bolo v sklade spoločnosti UPS SCS (Slovakia) s.r.o., Na pántoch 18, Bratislava a miestom vykládky tovaru bola firma M & P montscher und partner, int. sped., Seitenhafenstrasse 19, 1020 Wien, Rakúsko. V súvislosti s vykonanou prepravou tovaru daňový subjekt TRANSI, s.r.o. vystavil faktúru č. 2009104 zo dňa 11.06.2009 za prepravu tovaru pre spoločnosť PROFINAC-MR, s.r.o. Prepravca TRANSI, s.r.o. mýtne poplatky na území P. hradil prostredníctvom GOBOX-prepay systému a uvedený GOBOX už nevlastní (bol vrátený rakúskej diaľničnej spoločnosti) a záznamy o prevádzke, ako aj záznamy z tachografov viedol, ale k dispozícií ich nemá.

57. Z takto zisteného skutkového stavu správca dane vyvodil záver, že obchodné transakcie neboli uskutočnené tak, ako boli žalobcom deklarované formálne bezchybnými dokladmi, nakoľko o reálnosti tohto obchodu nadobudol pochybnosti a dospel k záveru, že daňovou kontrolou u žalobcu v zdaňovacom období jún 2009 zistil porušenie , v zmysle ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, a preto dňa 24.09.2012 vydal dodatočný platobný výmer č. 9900403/5/2646363/2012/Dur, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2009 v sume XX XXX,XX eura a ktorý žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1/15513/2013/5003 zo dňa 10.01.2013 potvrdil.

58. Právnym posúdením veci je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl orgánu verejnej správy pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Znamená to, že orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, nevzťahujúcu sa na vec alebo nevzťahujúcu sa v uvedenom rozsahu alebo aplikoval nesprávny právny predpis alebo síce použil správny právny predpis, tento však chybne vyložil, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym právnym záverom.

59. Ustanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH určuje podmienky, za akých si daňový subjekt môže odpočítať daň, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovar, ktorý bol dodaný platiteľom dane uvedeným na faktúre. Správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku na odpočítanie dane správne vychádza nielen z daňových dokladov predložených žalobcom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom nechýba materiálny podklad.

60. Podmienky uvedené v § 49 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie uplatňuje preukázal, že splnil podmienky, ktoré pre nárok na odpočítanie zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený.

61. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj obsahovej. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra nie je relevantným dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne kúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť a prešlo naň dispozičné právo.

62. V danej súvislosti súd najprv poukazuje na početnú judikatúru Súdneho dvora EÚ zaoberajúcu sa výkladom záväzných dokumentov EÚ v oblasti spoločného systému DPH (rozsudok vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a V., rozsudok vo veci C-285/11 z 06.12.2012 - K., rozsudok vo veci C-18/13 z 13.02.2014 - Maks Pen...). Vyplýva z nej, že „právo zdaniteľných osôb odpočítať DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH splatnú alebo už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou Únie“. Ako Súdny dvor opakovane zdôraznil „právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl. smernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Predovšetkým sa toto právo uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe“ (pozri rozsudok K.). „Na odpočítanie je potrebné, aby dotknutá osoba bola jednak zdaniteľnou osobou v zmysle tejto smernice a jednak, aby zdaniteľná osoba využívala uvedené tovary a služby zakladajúce toto právo na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení, a že na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou. Ak sú tieto podmienky splnené, právo na odpočítanie dane nemôže byť v zásade zamietnuté“.

63. Na druhej strane však osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Tak je to v prípade, ak daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba, ako aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že svojou kúpou sa zúčastnila na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Zdaniteľná osoba sa totiž musí na účely smernice 2006/112 považovať za účastníka na tomto podvode, a to bez ohľadu na otázku, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo poskytnutia služieb v rámci jej uskutočnených zdaniteľných plnení na výstupe. Právo na odpočítanie dane tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb.

64. Keďže zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú predstavuje toto právo, je povinnosťou príslušných daňových úradov predložiť dostatočné objektívne dôkazy, že právo na odpočítanie dane a právo daňovému subjektu neprináleží. Vnútroštátnym súdom napokon prináleží overiť, či dotknuté daňové úrady preukázali existenciu objektívnych skutočností priznanie práva vylučujúcich. Vnútroštátnemu súdu potom prináleží vykonať celkové posúdenie všetkých skutočností a skutkových okolností veci, aby bolo vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi možné určiť, či daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, ktorého sa dopustili jeho dodávatelia.

65. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ ďalej vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať DPH, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, no v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom (napr. preto, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná), avšak až za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť.

66. Žalovaný i správca dane tvrdí, že reálnosť dodania zdaniteľného plnenia bola v prípade dodávateľa spochybnená, nakoľko nadobudol pochybnosti o osobe dodávateľa - spoločnosti G. I. D. s.r.o., o dodávke od tohto dodávateľa, či spoločnosť G.I.D. s. r. o. mala právo nakladať s predmetným hmotným majetkom ako vlastník, keďže je nekontaktný a miestne príslušný správca dane nemohol preveriť reálnosť dodávky tovaru. Dodávateľ G.I.D. s. r. o. na uvedenej adrese už nesídli a v čase deklarovania dodávky tovaru a v čase vyhotovenia dodávateľskej faktúry bol v mene tejto spoločnosti oprávnený konať T. W. V. - občan maďarskej republiky. Ďalším dôvodom pochybností správcu dane bola tá skutočnosť, že

odberateľ PLANET KER Kft. je nekontaktný a maďarská daňová správa nemohla preveriť reálnosť dávky tovaru žalobcom pre tohto odberateľa. Dodávku za žalobcu realizoval p. P. M. a pri preverovaní iných prípadov realizovaných p. R. M. bol tuzemský dodávateľ nekontaktný a nekontaktný bol aj zahraničný odberateľ z Európskej únie, deklarovaný nákup tovaru žalobcom bol nie zanedbateľnej hodnoty a prepravca TRANSI, s.r.o. nemal k dispozícii žiadne doklady, ktoré by preukázali, že vozidlo prechádzalo v preverovanom období trasou K. - P., záznamy o prevádzke a z tachografov už nemá k dispozícii.

67. Žalobca však nesúhlasil s takýmto záverom správcu dane, pretože dokladmi predloženými v rámci daňovej kontroly a to odberateľskou faktúrou, dodávateľskou faktúrou, medzinárodným nákladným listom, dodacím listom, faktúrou za prepravu, ako aj úhradou predmetných faktúr preukázal, že k uvedeným transakciám došlo. Rovnako bola preukázaná aj preprava tovaru u prepravcu TRANSI, s.r.o.. Má za to, že skutočnosti zistené správcom dane v značnom časovom odstupe od uskutočnenia preverovanej obchodnej transakcie nemajú vo vzťahu k predmetnej obchodnej transakcii žiadnu dôkaznú hodnotu. Taktiež skutočnosť, že štatutárnym orgánom slovenskej právnickej osoby je občan iného členského štátu EÚ nemôže byť dôvodom na spochybňovanie postavenia tejto spoločnosti. Svojich obchodných partnerov si preveroval z verejne dostupných zdrojov, a to z príslušných obchodných registrov a z registrov subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty. Má za to, že dôkazné bremeno uniesol a správca dane sa nesprávne snažil preniesť túto dôkaznú povinnosť na žalobcu tvrdiac, že žalobca nepreukázal, že konal v dobrej viere a o podvodnom konaní svojich obchodných partnerov nevedel.

68. Po oboznámení sa s administratívnym spisovom súd musí konštatovať, že námietky žalobcu sú dôvodné. Podľa názoru súdu z odpovede Daňového úradu Bratislava I zo dňa 23.11.2011 nie je možné vyvodiť záver, že tovar dodávateľom G.I.D. s.r.o. nebol žalobcovi dodaný. Skutočnosť, že táto spoločnosť bola v čase vykonania miestneho zisťovania (november 2011) nekontaktná, a preto správcom dane požadované faktúry nebolo možné preveriť je vo vzťahu k obdobiu dodania tovaru - jún 2009 bez právnej relevancie. Táto spoločnosť za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2009 daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty podala.

69. Z odpovede miestne príslušného správcu dane Daňového úradu Bratislava zo dňa 11.04.2012 súd zistil, že konateľ prepravcu TRANSI, s.r.o. predložil všetky požadované doklady za rok 2009 a preprava tovaru podľa CMR č. SK 5802487, ktorú eviduje vo svojom účtovníctve sa skutočne zrealizovala. Spoločnosť viedla záznamy o prevádzke ako aj záznamy z tachografov a tzv. GOBOX-prepay systém (dobíjanie systému platbou na pumpe za účelom predplatenia mýta v rámci P.) už nevlastní. Podľa názoru súdu ani z tohto vykonaného šetrenia nie je možné vyvodiť objektívny záver, že žalobca nepreukázal, že preprava tovaru maďarskému odberateľovi bola uskutočnená. Žalobca počas daňovej kontroly predložil správcovi dane aj medzinárodný nákladný list, CMR č. SK 5802487 zo dňa 04.06.2009 a dodací list č. 5106901792 zo dňa 03.06.2009, čo vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní č.j. /Šoh zo dňa 25.10.2011 („žalobca predložil správcovi dane doklady, ktorých kópia tvorí prílohu tejto zápisnice: odberateľská faktúra č. 3106901187 zo dňa 03.06.2009 vrátane dodacieho a záručného listu č. 5106901792, CMR č. SK 5802487...“). Z kópie CMR založenej v administratívnom spise súd zistil, že podľa bodu 5 tohto CMR mali byť k CMR pripojené doklady: 2x dodací list 5106901792. Tento dodací list však v administratívnom spise založený nie je, hoci v zápisnici o ústnom pojednávaní č.j. /Šoh zo dňa 25.10.2011 je uvedené, že jeho kópia je prílohou tejto zápisnice. Z dodacieho listu, ktorý mal byť pripojený k CMR bolo možné zistiť, aký tovar sa skutočne prepravoval, k čomu sa správca dane a ani žalovaný však nevyjadril. Z CMR o prepravovanom tovare bolo možné len zistiť, že prepravovaných bolo 28 paliet o hmotnosti 6 086 kg a preprava tovaru bola prepravcom podľa CMR potvrdená.

70. Ani z odpovede Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky v reakcii na žiadosť správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií nebolo možné vyvodiť záver o neuskutočnení dodania tovaru žalobcom do P. pre maďarského odberateľa PLANET KER Kft. podľa odberateľskej faktúry č. 3106901187 zo dňa 03.06.2009, keďže podľa tejto odpovede reálnosť dodávky tovaru nebolo možné preveriť z dôvodu, že maďarská spoločnosť PLANET KER Kft. je nedostupná. Zistené skutočnosti neosvedčujú, že spoločnosť PLANET KER Kft. bola nekontaktná aj v preskúmavanom zdaňovacom období. Tieto skutočnosti majú význam v čase, keď miestne zisťovanie bolo vykonávané a nie spätne v čase.

71. Skutočnosť, že obchodní partneri žalobcu sú v čase vykonávania daňovej kontroly nekontaktní, nemožno pripísať na ťarchu žalobcu, že mal vedomosť o existencii porušenia daňových právnych predpisov, či jeho priamu, cielenú a úmyselnú participáciu na daňovom podvode.

72. Súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a V., čl. 50, z ktorého vyplýva, že nemožno zdaniteľnej osobe zamietnuť právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej dane za služby, ktoré jej boli poskytnuté, z hodnoty DPH z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tieto služby alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti a bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca.

73. Zároveň platí, že daňový orgán nie oprávnený zamietnuť právo na odpočet dane z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, na základe ktorej sa požaduje vykonanie nároku na odpočet dane, spĺňala podmienky zdaniteľnej osoby, že disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH, alebo z dôvodu, že uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že uvedené podmienky boli splnené (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a V., čl. 51).

74. V obchodnom styku je predpokladaná dobromyseľnosť konania a nadobudnutia práv. Akokoľvek by bol podnikateľ pri uzatváraní obchodov obozretný, nemôže absolútne vylúčiť, že sa stane v niektorom prípade obeťou podvodu.

75. Dôkazné bremeno, že u daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane, resp. orgánoch činných v trestnom konaní. Žalobcovi ako daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie obstarávacích procesov svojho dodávateľa. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov ( zo dňa 19.08.2010).

76. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a zo zistení, ktoré vyplynuli súdu i z administratívneho spisu žalovaného, sa javí súdu ako predčasný a nemajúci vo vykonanom dokazovaní materiálny podklad záver žalovaného i správcu dane prezentovaný v napadnutých rozhodnutiach, a to že nebolo preukázané, že zdaniteľné obchody boli platiteľom dane reálne prijaté a dodané tak, ako sú deklarované na prijatých a vyhotovených faktúrach za kontrolované zdaňovacie obdobie, a že žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, keď právne relevantným spôsobom nepreukázal prijatie zdaniteľného obchodu od dodávateľa G.I.D. s. r. o.. Za tento nemožno považovať pochybnosti orgánov finančnej správy.

77. Podľa názoru súdu daňové orgány v konaní nedisponovali dôkazmi, na základe ktorých by boli oprávnené tvrdiť, že by žalobca bol aktívnym účastníkom (spolupáchateľom) daňového podvodu, alebo, že by páchateľom podvodu pomáhal, pričom na základe žiadnych právne relevantných dôkazov nebol preukázaný vzťah žalobcu k zámeru získať v rámci súvisiacich dodávok medzi účastníkmi reťazca firiem nenáležitú daňovú výhodu, na základe čoho by daňovým orgánom (tiež súdu) prináležalo odmietnuť žalobcovi priznanie práva na odpočet DPH. Ani tvrdenie žalovaného, že žalobca „je spoločnosť, ktorá podniká v oblasti nákupu a predaja výpočtovej techniky, kancelárskej a reprodukčnej techniky už od roku 2003 a za túto dobu si spoločnosť vytvorila na trhu stabilnú sieť dlhoročných partnerov ako dodávateľov, tak aj odberateľov. Z daňovým subjektom predložených dokladov, ako aj z iných zistení vyplýva, že daňový subjekt obchoduje len s klientmi, ktorých dobre pozná, má ich preverených dlhoročnou spoluprácou a všetci majú dobrú daňovú a finančnú disciplínu. Do takejto štruktúry klientov, ale vôbec nezapadajú spoločnosti G.I.D. s. r. o. a PLANET KER Kft. Obidve spoločnosti nie sú dlhoročnými obchodnými partnermi, ale ide o nových obchodných partnerov, ktorých si daňový subjekt v rámci obvyklých obchodných stykov nijako nepreveril, ..., aby preukázal, že jednal v dobrej viere. Navyše v obidvoch prípadoch zákazky s uvedenými obchodnými partnermi vybavoval P. M., pričom podľa zistení správcu dane pri obchodných transakciách realizovaných P. M. aj v iných prípadoch a v iných zdaňovacích obdobiach, ktoré boli predmetom výkonu daňovej kontroly bol nekontaktný

tak tuzemský dodávateľ, ako aj zahraničný odberateľ z Európskej únie. Správca dane zistil, že objednávky P. M. vybavoval telefonicky alebo prostredníctvom e-mailov, čo daňový subjekt nepreukázal, keďže podľa jeho vyjadrenia spoločnosť eD' system Slovakia s.r.o. z roku 2009 už nearchivuje e-mailovú korešpondenciu.“ ......nezakladá právny dôvod, ktorý by svedčil tomu, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu. Súd len pripomína, že žalobca v čase uskutočnenia zdaniteľného obchodu vykonal úkony odbornej starostlivosti zamerané na preverenie svojho obchodného partnera, ktoré bolo možné v rámci dostupných informačných zdrojov vykonať a ktoré sa v rámci obvyklej hospodárskej praxe pred realizáciou obchodu bežne vykonávajú (Obchodný register, Register platiteľov DPH).

78. Súd opakuje, že odporuje právu EÚ a tiež zákonu o DPH, aby sa v súdenej veci zdaniteľnej osobe zamietlo právo odpočítať DPH za dodanie tovaru alebo služby z dôvodu, že so zreteľom na možné podvody alebo nezrovnalosti spáchané v rámci reťazca zdaniteľných obchodov sa toto dodanie nepovažuje za skutočne uskutočnené bez toho, aby sa na základe objektívnych dôkazov preukázalo, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane je súčasťou podvodu týkajúceho sa DPH spáchaného na vstupe alebo na výstupe v rámci dodávateľského reťazca. Je možné zhrnúť, že uvedené prináleží preveriť nezávislým daňovým orgánom.

79. Pokiaľ by sa v konaní preukázalo, že zdaniteľné obchody síce prebehli, avšak žalobca bol súčasťou reťazca firiem, v ktorom sa vyskytol daňový podvod, resp. iná nezákonnosť, v takom prípade mohli daňové orgány zamietnuť právo odpočítať hodnotu zaplatenej DPH len za predpokladu, že v konaní objektívne preukázali, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Najpodstatnejšou otázkou by v takomto prípade bolo, či žalobca s prihliadnutím na všetky objektívne okolnosti mohol vedieť, že jeho konanie smeruje, resp. napomáha k neoprávnenému získaniu nároku na odpočet DPH. Súd konštatuje, že „či vedel“ znamená, že existovali určité skutkové zistenia zakladajúce dôvodné pochybnosti o tom, že by žalobca o podvodnom konaní nevedel, a že bol tak s možnosťou existencie podvodného konania aspoň uzrozumený.

80. Z dôkazov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise však uvedené preukázané rozhodne nebolo. Aj v napadnutom rozhodnutí sám správca dane svoj záver o nepreukázaní reálneho uskutočnenia obchodu vyvodil zo svojej pochybnosti o tom, či tovar bol skutočne dodaný žalobcovi, keďže doklady predložené žalobcom nie sú dostatočnými dôkazmi, že obchodné transakcie boli uskutočnené tak, ako boli žalobcom deklarované.

81. Podľa názoru súdu žalobcovi nie je možné ani vytýkať, že neuniesol dôkazné bremeno ohľadom skutočností týkajúcich sa daňovej povinnosti iného daňového subjektu; dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdených skutočností naopak neuniesol žalovaný. Svoj záver o neunesení dôkazného bremena žalobcom nepodložil dostatočnými dôvodmi (viď rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp.zn. ). V zmysle uvedeného rozsudku „Důkazní břemeno stíhá daňový subjekt pouze ohledně skutečností, které tvrdí a uvádí ve svém účetnictví. ... Má-li správce daně pochybnosti o důkazní hodnotě prostředků, jimiž daňový subjekt prokazuje ... svá tvrzení, přenáší se důkazní břemeno z daňového subjektu na správce daně. Jeho povinností ... je pak prokázat existenci takových skutečností, které věrohodnost, průkaznost, správnost či úplnost účetnictví, evidence či jiných záznamů zcela vyvracejí. Důkazní břemeno nelze pojímat extenzivně a rozšiřovat je na prokazování všech, resp. jakýchkoli skutečností, tedy i těch, ohledně kterých taková povinnost stíhá zcela jiný subjekt.“

82. Na strane daňového subjektu je nevyhnutné primárne uniesť dôkazné bremeno, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. -17). Z uvedeného vyplýva, že po tom, ako žalobca poskytol správcovi dane súčinnosť pri zisťovaní skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, pričom správca dane nespochybnil preukázateľne vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených žalobcom a ani samotný obchod, prenieslo sa dôkazné bremeno z daňového subjektu na správcu dane, ktorý mal pochybnosť o reálnom uskutočnení tovaru.

83. Súdu sa preto uvedené závery žalovaného zdali jednak predčasné a vecne nesprávne. Podľa názoru súdu správca dane, ako aj žalovaný zo zistených skutkových okolností vyvodil nesprávny právny záver o porušení ust. § 49 ods. 1 zák. o DPH, čo má za následok, že vec nesprávne právne posúdil. Právo odpočítať daň z tovaru podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, ktorá vzniká dňom dodania tovaru, t.j. dňom, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 zákona o DPH), pričom dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník (§ 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH). Počas daňovej kontroly nebolo preukázané, že žalobcovi tovar dodávateľom G.I.D. s.r.o. dodaný nebol, a teda že žalobca nenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník.

84. Žalobca v podanej žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že daňová kontrola trvala dlhšie než pripúšťa ust. , keďže správca dane aj v čase prerušenia daňovej kontroly pokračoval vo výkone daňovej kontroly vykonávaním dokazovania, keď Mgr. P.. O. a Ing. Š.. K. zaslal výzvy č. /Šoh a č. /Šoh, obidve zo dňa 14.04.2011 na podanie svedeckých výpovedí. Žalobca má za to, že týmito úkonmi správca dane fakticky pokračoval vo výkone daňovej kontroly aj po jej prerušení, minimálne od 14.04.2011 a nie, ako to formálne deklaroval správca dane až dňom 26.09.2011. Uvedenému svedčí aj tá skutočnosť, že obsah výpovede svedka O. je súčasťou odôvodnenia iného rozhodnutia žalovaného (č. 9900403/5/2646369/2012/Tur zo dňa 24.09.2012) vydaného na základe tej istej daňovej kontroly. Podľa žalobcu je preto protokol z vykonanej daňovej kontroly nezákonným podkladom napadnutého rozhodnutia.

85. Výkon daňovej kontroly ako jedného z kľúčových inštitútov daňového konania predstavuje nepochybne významný zásah do riadneho a bežného fungovania každého daňového subjektu. Jej výkon je spravidla spojený minimálne s administratívnou, ale i finančnou záťažou, a preto v kontexte zásady rýchlosti a procesnej ekonómie mal správca dane konať bez zbytočných prieťahov a tak, aby nikomu nevznikali zbytočné náklady. Z tejto premisy je treba vyvodiť, že trvanie daňovej kontroly je časovo potrebné obmedziť len na nevyhnutnú mieru a preto aj správca dane je povinný postupovať účelne a tak, aby daňovú kontrolu skončil najneskôr v zákonnej jednoročnej lehote, resp. lehote primeranej a zodpovedajúcej objektívne skutkovým okolnostiam. Správca dane preto vykonávanie daňovej kontroly ani nemôže svojvoľne prerušiť a odložiť jej pokračovanie, ale jednotlivé kroky správcu dane musia po sebe systematicky nasledovať a v primeraných časových intervaloch (bližšie pozri napr. rozhodnutie NSS ČR vo veci sp. zn. zo dňa 09.12.2004).

86. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že daňová kontrola začala dňa 27.04.2010 v zmysle oznámenia o výkone daňovej kontroly z 22.03.2010 a trvala do 10.09.2012. Správca dane daňovú kontrolu prerušil dvakrát: rozhodnutím č. /Šoh zo dňa 20.12.2010 (doručeným žalobcovi dňa 21.12.2010) do 25.09.2011 (dňa 26.09.2011 pominuli prekážky prerušenia daňovej kontroly) a rozhodnutím č. /Šoh zo dňa 28.10.2011 do 11.06.2012 (dňa 12.06.2012 pominuli prekážky prerušenia daňovej kontroly). Z uvedeného vyplýva, že daňová kontrola trvala 361 dní.

87. V prvom rade súd uvádza, že žalobca k tejto namietanej skutočnosti neprodukoval žiaden dôkaz. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný rozhodnutím č. 9900403/5/2646369/2012/Tur zo dňa 24.09.2012 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z danej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2009 v sume XX XXX,XX euro na základe tej istej daňovej kontroly, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného v preskúmavanej veci. V zdaňovacom období november 2009 si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z nákupu produktov dodaných tuzemským dodávateľom Omega IT, ktoré následne dodal ako oslobodené dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu (M.) podľa § 43 zákona o DPH pre nadobúdateľa identifikovanou pre daň v inom členskom štáte (M.Q.) - spoločnosti Dynamic computers Kft. Správca dane za účelom preverenia tejto obchodnej transakcie požiadal prostredníctvom Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky Maďarskú daňovú správu o medzinárodnú výmenu informácií žiadosťou č. /Šoh z 01.07.2010. V čiastočnej odpovedi doručenej správcovi dane dňa 29.09.2010 Maďarská daňová správa požiadala správcu dane o preverenie údajov o týchto osobách ( „aby sme mohli začať vykonávanie preverovania a zistiť všetky skutočnosti o obchodoch, potrebujeme od Vás zistiť“). Maďarská daňová správa dňa 12.04.2011 zaslala urgenciu, v ktorej zopakovala požiadavku o zaslanie požadujúcich informácii. Správca dane teda na základe tejto výzvy maďarskej daňovej správy, ktorá aby mohla dať odpoveď žalobcovi na žiadosť o medzinárodnú

výmenu informácií, robil šetrenia osôb uvedených v žiadosti maďarskej daňovej správy, a to v Registri obyvateľov SR a Ing. Š.. K. a Mgr. P.. O. zaslal výzvy č. /Šoh a č. 500/322/8749/11/ Šoh, obidve zo dňa 15.04.2011, v ktorých uviedol že: „aby ste v súvislosti s medzinárodnou výmenou informácií, týkajúcou sa maďarského daňového subjektu Dynamik computers Kft ... ako svedok podal písomnú výpoveď“. Maďarskej daňovej správe tieto informácie boli zaslané dňa 18.05.2011. Dňa 26.09.2011 Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky doručilo správcovi dane definitívne výsledky šetrenia na základe žiadosti správcu dane č. /Šoh 2010/07/01.

88. Po oboznámení sa s rozhodnutím žalovaného týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia november 2009 a s administratívnym spisom súd konštatuje, že tejto námietke žalobcu nemožno prisvedčiť. Správca dane nevykonával dokazovanie počas prerušenia daňovej kontroly, ale konal tak v rámci medzinárodnej výmeny informácií a to na základe žiadosti maďarskej daňovej správy. Hoci žalovaný v rozhodnutí č. 9900403/5/2646369/2012/Tur zo dňa 24.09.2012 uviedol stručný obsah týchto výpovedí, z odôvodnenia tohto rozhodnutia (str. 7 ods. 2 a str. 8 ods. 2) je zrejmé, že správca dane vykonával úkony v rámci medzinárodnej výmeny informácií na žiadosť Maďarskej daňovej správy a svedectvá vyššie menovaných osôb daňové orgány v predmetnom daňovom konaní nepoužili a žiadne zo skutkových zistení správcu dane, resp. žalovaného sa podľa odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí neopierajú o stanoviská týchto osôb. I podľa názoru súdu je dĺžka predmetnej daňovej kontroly v súlade s .

89. S poukazom na vyššie uvedené súd považoval žalobu za dôvodnú vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci, pretože žalovaný a správny orgán prvého stupňa nesprávne podriadil zistený skutkový stav veci pod právnu normu, skutkové predpoklady pre jej aplikáciu však neboli naplnené.

90. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na ust. preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

91. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a v konaní úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia ( ).

92. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle podať kasačnú sťažnosť.