Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Sa-23-2021.pdf
PDF · 165.63 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sa/23/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobcu: P. K. E., E.. XX. XX. XXXX, štátna príslušnosť: K. S. X., bez dokladov totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnkova 14, Sečovce, zastúpeného Centrom právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Banská Bystrica, Skuteckého 19, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 13. 08. 2021, č. PPZ-HCP-BB4-8-070/2021-AV, v konaní o predĺžení zaistenia žalobcu, takto
rozhodol:
I. Krajský súd žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo dňa 13. 08. 2021, č. PPZ-HCP-BB4-8-070/2021-AV žalovaný podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoPC) rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu (zaisteného dňa 12. 12. 2020 podľa § 88 ods. 1 písm. b) cit. zákona pre účely administratívneho vyhostenia) od 13. 08. 2021 a zároveň v zmysle tohto ustanovenia stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC, najviac však do 30. 09. 2021 konštatujúc, že účel zaistenia u žalobcu naďalej trvá a výkon jeho administratívneho vyhostenia do Vietnamskej socialistickej republiky je reálny. Zároveň bol žalobca podľa § 88 ods. 5 ZoPC umiestnený do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca bol rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BB4-86-013/2020-AV zo dňa 11. 12. 2020 administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky podľa § 82 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov na územie Vietnamu, pretože na území Slovenskej republiky sa zdržiava neoprávnene (§ 2 ods. 1 písm. h/ zákona o pobyte cudzincov), bol mu tiež uložený zákaz vstupu (§ 82 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov) na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na 3 roky, lehota na vycestovanie z územia Slovenskej republiky mu určená nebola a zároveň bol vylúčený odkladný účinok voči tomuto rozhodnutiu. Bolo tiež konštatované, že žalobca nemal finančné prostriedky na zabezpečenie pobytu a cestovných nákladov, a nemal ani platný cestovný doklad a nevedel si ho ani sám zabezpečiť. Z uvedeného dôvodu bol žalobca zaistený rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BB4-86-016/2020-AV zo dňa 12. 12. 2020 podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, a to na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie do 12.04.2021, s umiestnením v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce (ďalej aj ÚPZC Sečovce). Následne rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BB4-8-034/2021-AV zo dňa 12. 04. 2021 bolo žalobcovi zaistenie predĺžené podľa 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, a to do 12. 06. 2021.
3. Žalovaný ďalej uviedol, že po preverení a posúdení zaistenia žalobcu z pohľadu účelnosti zaistenia, t.j. reálnej možnosti vykonania administratívneho vyhostenia do Vietnamskej socialistickej republiky mal za to, že účel zaistenia naďalej trvá, a preto v súlade s ustanovením § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov je dôvodné na uvedený účel jeho zaistenie predĺžiť. Konštatoval, že v súlade s ustanovením § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov vykonal dňa 02. 06. 2021 telefonické zisťovanie v ÚPZC Sečovce, za účelom zistenia informácií k tomu, či trvá účel zaistenia žalobcu. Preverovaním bolo zistené, že zo strany ÚPZC Sečovce od decembra 2020 prebiehajú aktívne konania vo veci vybavenia náhradných cestovných dokladov pre žalobcu, pričom komunikácia prebieha jednak s Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej aj ÚPZC Medveďov) ako aj s Veľvyslanectvom Vietnamskej socialistickej republiky, avšak k uvedenému dátumu sa zatiaľ nepodarilo vybaviť pre žalobcu náhradný cestovný doklad. Informácie získané týmto preverovaním sú zaznamenané v úradnom zázname evidovanom pod č.p.: PPZ-HCP-BB4-8-042/2021-AV.
4. Žalovanému bola dňa 09. 04. 2021 doručená správa z ÚPZC Sečovce číslo PPZ-HCP- SE1-77-037/2021-ZC, v ktorej boli chronologicky zhrnuté všetky vykonané úkony, ktoré vykonalo zariadenie od dňa zaistenia žalobcu, a ktoré mali smerovať k vybaveniu jeho náhradného cestovného dokladu. So žalobcom bol po zaistení vykonaný dňa 15. 12. 2020 vstupný pohovor, počas ktorého mu boli vysvetlené podmienky zaistenia, následne mu bola predložená žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu a dotazník k žiadosti o vystavenie náhradného cestovného dokladu, ktorý vypísal. O možnosti požiadať o udelenie azylu na území Slovenskej republiky neuvažoval a prejavil záujem vrátiť sa do domovskej krajiny. ÚPZC Sečovce ďalej požiadal príslušné policajné orgány o vykonanie lustrácií a dňa 17. 12. 2021 požiadal ÚPZC Medveďov o vybavenie náhradného cestovného dokladu pre žalobcu. Dňa 18. 01. 2021 bola vo veci zaslaná urgencia a dňa 25. 01. 2021 bola doručená odpoveď, v ktorej ÚPZC Medveďov uviedol, že k dátumu spracovania odpovede nedisponuje informáciami, na základe ktorých by bolo možné vybavenie náhradného cestovného dokladu pre žalobcu. Dňa 08. 04. 2021 bola zo strany ÚPZC Sečovce zaslaná do ÚPZC Medveďov ďalšia urgencia za účelom zistenia stavu vo veci vybavenia náhradného cestovného dokladu. ÚPZC Sečovce dňa 08. 04. 2021 obdržalo informáciu z Oddelenia spolupráce s agentúrou FRONTEX Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ Bratislava o tom, že žalobca bol vzhľadom na neúspešnosť vo vybavovaní náhradného cestovného dokladu vyradený zo spoločnej návratovej operácie, ktorá mala byť aktuálne realizovaná agentúrou FRONTEX. Žalovanému bola následne dňa 07. 06. 2021 doručená písomnosť ÚPZC Sečovce číslo PPZ-HCP-SE1-77-049/2021-ZC zo dňa 07. 06. 2021, v ktorej boli chronologicky zhrnuté všetky vykonané úkony, ktoré vykonalo zariadenie odo dňa predĺženia zaistenia žalobcu, a ktoré mali smerovať k vybaveniu jeho náhradného cestovného dokladu. Dňa 09. 04. 2021 ÚPZC Sečovce zaslal žalovanému žiadosť o predĺženie zaistenia č. PPZ-HCP-SE1-77-037/2021-ZC. Dňa 12. 04. 2021 žalovaný predĺžil zaistenie žalobcu rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB4-8-034/2021-AV, na čas nevyhnutne potrebný najviac na dva mesiace t.j. do 12. 06. 2021. Dňa 19. 04. 2021 bola do ÚPZC Sečovce doručená odpoveď z ÚPZC Medveďov, že Zastupiteľský úrad Vietnamskej socialistickej republiky nepotvrdil totožnosť menovaného, tým pádom nie je možné vystaviť náhradný cestovný doklad. Dňa 26. 04. 2021 ÚPZC Sečovce vykonal eskortu žalobcu na Zastupiteľský úrad Vietnamskej socialistickej republiky v Bratislave, kde na pohovore vyplnil formulár. Dňa 24. 05. 2021 žalobca požiadal Centrum právnej pomoci o právnu pomoc vo veci zaistenia. Dňa 25. 05. 2021 bola vo veci zaslaná urgencia a dňa 25. 05. 2021 bola doručená odpoveď, v ktorej ÚPZC Medveďov uviedol, že k dátumu spracovania odpovede nedisponuje informáciami, na základe ktorých by bolo možné vybavenie náhradného cestovného dokladu pre žalobcu. Dňa 07. 06. 2021 žalovaný zabezpečil informáciu o dĺžke návratovej procedúry štátnych príslušníkov Vietnamu (č. PPZ-HCP-BB4-8-039/2021-AV), kde ÚPZC Medveďov na základe skúseností z praxe informuje o tom, že ak cudzinec bez platných cestovných dokladov už pred vydaním rozhodnutia o zaistení prejaví ochotu spolupracovať v procese náhradného cestovného dokladu, odporúča osobu zaistiť na dobu (3) troch mesiacov. Informácia o dĺžke návratovej procedúry (č. PPZ-HCP-BB4-8-040/2021-AV), informuje o tom, že ak cudzinec bez platných cestovných dokladov už pred vydaním rozhodnutia o zaistení prejaví ochotu spolupracovať v procese náhradného cestovného dokladu, odporúča osobu zaistiť na dobu (4) štyroch mesiacov. V súvislosti s vyššie uvedenými zistenými skutočnosťami, keďže zastupiteľský úrad nevydal žalobcovi náhradný cestovný doklad a vzhľadom na to, že zaistenie žalobcu končilo dňa 12. 06. 2021, bolo žalovaným dňa 11. 06. 2021 začaté správne konanie vo veci predĺženia zaistenia na účel výkonu administratívneho vyhostenia, o čom bol žalobca písomne upovedomený. So žalobcom bola za prítomnosti pribratého tlmočníka dňa 11. 06. 2021 spísaná v ÚPZC Sečovce zápisnica o vyjadrení žalobcu evidovaná pod č. PPZ-HCP-BB5-8-045/2021-AV, do ktorej tento dobrovoľne uviedol, že vie aké
sú zistenia správneho orgánu a čo tvorí podklad pre rozhodnutie o predĺžení zaistenia na účel výkonu administratívneho vyhostenia, s návratom do Vietnamskej socialistickej republiky súhlasil, a tiež uviedol, že nemá na území Slovenskej republiky príbuzných alebo známych, ktorí by mu vedeli pomôcť vrátiť sa do Vietnamu, nevie si zabezpečiť na území Slovenskej republiky finančnú hotovosť potrebnú na pokrytie svojich životných nákladov ani ubytovanie a ani zdravotnú starostlivosť. Na otázku správneho orgánu, ako by sa zachoval v prípade prepustenia na slobodu uviedol, že chce ísť ďalej do západnej Európy konkrétne do Nemecka alebo do Francúzska.
5. Žalovaný po preverení situácie, zistených informácií a aktuálnych okolností vydal dňa 11. 06. 2021 rozhodnutie č.p.:PPZ-HCP-BB4-8-046/2021-AV, ktorým predĺžil zaistenie žalobcu do 13. 08. 2021 a tento zostal umiestnený v ÚPZC Sečovce. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23. 07. 2021 č. k. 4Sa/20/2021-23 bolo citované rozhodnutie zo dňa 11. 06. 2021 zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie, pričom súd ponechal žalobcu v zaistení. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval vo veci zákonným spôsobom, pretože rozhodnutie riadne neodôvodnil.
6. Vychádzajúc zo záverov obsiahnutých v zrušujúcom rozsudku žalovaný požiadal ÚPZC Sečovce o poskytnutie detailnejších informácií týkajúcich sa procesu vybavovania náhradného cestovného dokladu nielen v prípade žalobcu, ale aj o podrobnejšie objasnenie celého postupu vybavovania a schémy komunikácie, ktorá proces vybavovania náhradného cestovného dokladu sprevádza a v medziach ktorej je nutné postupovať.
7. Okrem hore uvádzaných skutočnosti, zistených správnym orgánom ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia o predĺžení zaistenia účastníka konania, bolo na základe informácií, poskytnutých správnemu orgánu z ÚPZC Sečovce písomnosťou č. p.: PPZ-HCP-SE1-77-063/2021-ZC zistené, že dňa 22. 06. 2021 bol na podnet účastníka konania vykonaný osobný pohovor za prítomnosti riaditeľa ÚPZC Sečovce, kde účastníka konania zaujímala dĺžka pobytu v zariadení, maximálna lehota zaistenia v jeho prípade a aký bude postup po uplynutí maximálnej lehoty zaistenia v prípade, ak mu zastupiteľský úrad nevydá náhradný cestovný doklad. Dňa 29. 06. 2021 ÚPZC Sečovce zaslal ÚPZC Medveďov urgenciu vo veci vybavovania náhradného cestovného dokladu pre účastníka konania. Dňa 07. 07. 2021 bola do ÚPZC Sečovce doručená odpoveď z ÚPZC Medveďov, v ktorej ÚPZC Medveďov uviedol, že dňa 29. 06. 2021 bola mailom poslaná žiadosť o podane informácie, následne aj telefonicky kontaktovaný pracovník zastupiteľského úradu Vietnamu za účelom zistenia pravej totožnosti a o stave vystavenia náhradného cestovného dokladu pre účastníka konania. Z odpovede vyplynulo, že zastupiteľský úrad do dnešného dňa nedisponuje žiadnymi novými relevantnými informáciami zo strany domovskej krajiny. Tým pádom nie je potvrdená totožnosť osoby z Vietnamu. Na základe uvedenej skutočnosti ÚPZC Medveďov bude naďalej v kontakte s pracovníkmi zastupiteľského úradu Vietnamskej socialistickej republiky. Dňa 08. 07. 2021 ÚPZC Sečovce kontaktovalo p. U. R., európsku styčnú dôstojníčku pre návrat (EURLO) vo Vietname, za účelom preskúmania možnosti podpory procesu identifikácie účastníka konania. U. R. poskytuje podporu členským štátom EÚ a krajinám schengenského priestoru, ako aj Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž (ďalej len „Frontex“) pokiaľ ide o identifikáciu, dokumentáciu, dobrovoľný a nedobrovoľný návrat štátnych príslušníkov Vietnamu, pre ktorých sú vyčerpané možnosti získania legálneho pobytu v Európe. Dňa 29. 07. 2021 ÚPZC Sečovce zaslal ÚPZC Medveďov urgenciu vo veci vybavovania náhradného cestovného dokladu pre účastníka konania. Dňa 30. 07. 2021 bola do ÚPZC Sečovce doručená odpoveď na urgenciu z ÚPZC Medveďov, v ktorej je uvedené, že ÚPZC Medveďov dňa 30. 07. 2021 telefonicky kontaktoval pracovníka zastupiteľského úradu Vietnamu za účelom zistenia pravej totožnosti a o stave vystavenia náhradného cestovného dokladu pre účastníka konania. Z odpovede vyplynulo, že zastupiteľský úrad do dnešného dňa nedisponuje žiadnymi novými relevantnými informáciami zo strany domovskej krajiny. Ďalej bolo uvedené, že vyplývajúc z nariadenia Vietnamu nie je možné vystavenie náhradného cestovného dokladu kvôli pandemickej situácií COVID-19. Tým pádom momentálne nie je možné vystavenie náhradného cestovného dokladu a vycestovanie do Vietnamu. Na základe uvedenej skutočnosti bude ÚPZC Medveďov naďalej v kontakte s pracovníkmi zastupiteľského úradu Vietnamu. Dňa 30. 07. 2021 bola do ÚPZC Sečovce doručená žiadosť do doplnenia prehľadu úkonov k predĺženiu zaistenia, zaslaná správnym orgánom. Tiež dňa 30. 07. 2021 Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky, s ohľadom na aktuálny vývoj v oblasti nelegálnej migrácie a rastúci počet nelegálnych migrantov, prijal rozhodnutie splnomocniť p. U. R. ako splnomocnenkyňu agentúry FRONTEX, so sídlom v Hanoji vo Vietnamskej socialistickej republike, pre návraty štátnych príslušníkov Vietnamu, na
konanie v mene Slovenskej republiky vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa readmisií vietnamských občanov zo Slovenskej republiky. Dňa 03. 08. 2021 bola do ÚPZC Sečovce doručená odpoveď na žiadosť o doplnenie prehľadu úkonov vykonaných v rámci zabezpečenia náhradného cestovného dokladu pre účastníka konania. Dňa 02. 08. 2021 ÚPZC Sečovce zaslal ÚPZC Medveďov, žiadosť o doplnenie prehľadu úkonov vykonaných v rámci zabezpečenia náhradného cestovného dokladu pre štátneho príslušníka Vietnamskej socialistickej republiky, v ktorej požiadal ÚPZC Medveďov o podrobný rozpis úkonov ktoré v teoretickej rovine je potrebné pre vystavenie náhradného cestovného dokladu vykonať, vrátane uvedenia prípadných lehôt a sfér zodpovednosti. Dňa 03. 08. 2021 bola do ÚPZC Sečovce doručená odpoveď na žiadosť o doplnenie prehľadu úkonov vykonaných v rámci zabezpečenia náhradného cestovného dokladu pre štátneho príslušníka Vietnamskej socialistickej republiky.
8. Z písomného vyjadrenia ÚPZC Medveďov zo dňa 30. 07. 2021 č. p.: PPZ-HCP-ME-24-015/2021- CD vyplýva, že 30. 07. 2021 bol zariadením telefonicky kontaktovaný pracovník zastupiteľského úradu Vietnamu za účelom zistenia pravej totožnosti a zistenia stavu vybavenia náhradného cestovného dokladu pre účastníka konania. Z odpovede zastupiteľského úradu vyplýva, že zastupiteľský úrad do uvedeného dátumu nedisponuje žiadnymi novými relevantnými informáciami zo strany domovskej krajiny a že vyplývajúc z nariadením Vietnamskej socialistickej republiky k uvedenému dátumu nie je možné vystavenie náhradného cestovného dokladu kvôli pandemickej situácii COVID-19 a tým pádom nie je možné vystavenie náhradného cestovného dokladu a vycestovanie do Vietnamskej socialistickej republiky. ÚPZC Medveďov záverom tejto informácie dodáva, že bude aj naďalej v kontakte s pracovníkmi zastupiteľského úradu Vietnamu. Správny orgán sa v rámci konania zaujímal aj o opis procesu, ktorý umožňuje zaradenie štátneho príslušníka tretej krajiny do spoločnej návratovej operácie, ktorá je súčasťou aktivít organizovaných agentúrou FRONTEX, a s pomocou ktorej je možné reálne vykonanie vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny. ÚPZC Sečovce v tejto záležitosti správnemu orgánu vo svojej písomnosti č. p.: PPZ-HCP-SE1-76-063/2021-ZC uviedlo, že štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaradený do spoločnej návratovej operácie koordinovanej agentúrou FRONTEX v prípade, že disponuje platným cestovným dokladom alebo platným náhradným cestovným dokladom a nie sú známe žiadne prekážky realizácie odsunu. FAR je aplikácia pre návraty agentúry FRONTEX, prostredníctvom ktorej členské štáty organizujú spoločné návratové operácie alebo národné operácie návratu alebo na týchto operáciách návratu participujú a agentúra FRONTEX tieto návratové operácii koordinuje. V praxi to funguje tak, že v prípade štátneho príslušníka tretej krajiny pripraveného na odsun, sa vykoná lustrácia v aplikácii FAR za účelom zistenia, či v najbližšom období nie je naplánovaná návratová operácia do konkrétnej tretej krajiny, na ktorej by mohla Slovenská republika participovať. Ak nie je naplánovaná žiadna návratová operácia do určenej krajiny, požiadavka Slovenskej republiky je zadaná do systému FAR a následne sa čaká, či sa niektorý z členských štátov neprihlási participovať na danej operácii návratu. Ak je naplánovaná operácia návratu do požadovanej tretej krajiny, Slovenská republika sa k danej operácii návratu prihlási ako participujúci štát.
9. Správny orgán v súvislosti so zabezpečením prepravy cudzinca do domovského štátu ďalej uvádza, že z verejne dostupných zdrojov je všeobecne známe, že mnohé letecké spoločnosti, ako napríklad Air France v spolupráci s leteckou spoločnosťou Vietnam Airlines, ako aj letecké spoločnosti Turkish Airlines, QatarAirways, KLM či Aeroflot, prevádzkujú svoje nepriame letecké linky z Budapešti do Hanoja. Priame letecké spojenie medzi Budapeštou a Hanojoin a dokonca aj do Hočiminovho mesta poskytuje letecká spoločnosť Emirates. Podobné možnosti leteckého spojenia existujú aj medzi Viedňou a Hanojom. Správny orgán berie do úvahy aj tieto možnosti, nakoľko tieto letecké linky by mohli byť využité pre účely realizovania výkonu administratívneho vyhostenia v prípade, ak by nebolo možné účastníka konania zaradiť do vyššie opisovanej spoločnej návratovej operácie, ktorá je súčasťou aktivít organizovaných agentúrou FRONTEX.
10. ÚPZC Sečovce tiež uvádza, že pri posudzovaní reálnosti vyhostenia sú v informačnom systéme IRMA k dispozícii informácie týkajúce sa podmienok cestovania do tretích krajín súvisiacich s celosvetovou pandémiou COVID-19 zo strany leteckých spoločností a tretích krajín. Posledná aktualizácia týkajúca sa cestovania do Vietnamu bola v systéme IRMA zaznamenaná dňa 22. 07. 2021, podľa ktorej je povolený vstup do krajiny okrem štátnych príslušníkov Vietnamu aj držiteľom diplomatických a služobných pasov za podmienok presne určených. Správny orgán v tejto súvislosti uvádza, že z uvedeného jednoznačne vyplýva, že aj v období ovplyvnenom pandemickou situáciou spôsobenou ochorením COVID-19, stále existuje reálna možnosť výkonu návratu resp. vyhostenia účastníka konania do domovského štátu.
11. Je taktiež potrebné podotknúť, že aj z verejne prístupných štatistík Úradu hraničnej a cudzineckej polície za minulé roky tiež vyplýva, že zo Slovenskej republiky bolo zrealizovaných niekoľko návratov do Vietnamskej socialistickej republiky, a to dobrovoľných aj nútených, a to aj napriek aktuálnej situácii a dlhšej lehote pre vydanie náhradného cestovného dokladu. Podľa Ročenky Úradu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava za rok 2019 bolo v roku 2019 z územia Slovenskej republiky realizovaných 33 administratívnych vyhostení štátnych príslušníkov Vietnamskej socialistickej republiky. Preto tieto zistené a najavo vyjdené skutočnosti potvrdzujú, že výkon vyhostenia je skutočne potencionálne možný. Znovu je však potrebné pripomenúť, že pre zabezpečenie jeho realizácie je nevyhnutné dôsledné overenie totožnosti a štátnej príslušnosti účastníka konania a následné zabezpečenie cestovného dokladu. Rovnako je potrebné prihliadať aj na predĺženie administratívnych procesov, ktoré bolo spôsobené pandémiou COVID-19 v takmer všetkých krajinách sveta, čím dochádza ku vzniku dlhších lehôt nielen pre vybavovanie dokladov ale v neposlednom rade je týmito obmedzeniami sťažená aj medzinárodná komunikácia a výkon činností štátnych orgánov jednotlivých krajín.
12. Citujúc ustanovenia bodu 2 písm. f), bodu 3 písm. a) a posledného odseku článku 27, Hlavy 6 Rámcovej dohody o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Vietnamskou socialistickou republikou na strane druhej, podpísanej v Bruseli dňa 27. 06. 2012, účinnej od 01. 10. 2016 a uverejnenej vo Vestníku Európskej únie dňa 03. 12. 2016 pod číslom 22016A1203(02) - L329/8 konštatoval, že na potvrdenie vietnamskej štátnej príslušnosti žalobcu sú jednoznačne príslušné orgány Vietnamskej socialistickej republiky. V prípade žalobcu bolo v konaní preukázané, že z Vietnamskej socialistickej republiky vycestoval legálne s platným cestovným pasom, v ktorom mal od príslušného orgánu vlepené platné vízum potrebné pre jeho pobyt v inom štáte. t. j. išlo o osobu, ktorú štátne orgány Vietnamskej socialistickej republiky mali nielen evidovanú vo svojich informačných databázach, ale aj preverenú pre potreby vydania jeho cestovného dokladu. Účastník konania pri zadržaní orgánmi Polície Českej republiky už žiadny cestovný doklad u seba nemal, čím sa dostal do stavu, keď nevedel vierohodne preukázať svoju totožnosť ako aj oprávnenosť pobytu. Poukázal na to, že pre zabezpečenie výkonu administratívneho vyhostenia taktiež prichádza do úvahy konanie v zmysle § 74 zákona o pobyte cudzincov, ktoré policajnému útvaru umožňuje vydať štátnemu príslušníkovi tretej krajiny cudzinecký pas, oprávňujúci ho na vycestovanie, a to v prípade, keď tento štátny príslušník nemá vlastný platný cestovný doklad a ten tiež nemožno zabezpečiť ani prostredníctvom zastupiteľského úradu štátu za predpokladu existencie relevantnej informácie o štátnej príslušnosti osoby, ktorej sa má vydať a tiež musí byť zrejmé, že Vietnamská socialistická republika túto osobu prijme späť.
13. Keďže zastupiteľský úrad nevydal žalobcovi náhradný cestovný doklad, s poukazom na citovaný rozsudok Krajského súdu v Košiciach bolo dňa 13. 08. 2021 začaté konanie vo veci predĺženia zaistenia na účely administratívneho vyhostenia o čom bol žalobca upovedomený za prítomnosti pribratého tlmočníka a dňa s ním bola 13. 08. 2021 spísaná v ÚPZC v Sečovciach zápisnica podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku, do ktorej dobrovoľne uviedol, že vie aké sú zistenia správneho orgánu a čo tvorí podklad pre rozhodnutie o predĺžení zaistenia na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Má na území s tým, že na území Slovenskej republiky má známeho, ktorý by mu vedel pomôcť, nemá dostatočné finančné prostriedky, neovláda cudzie jazyky a nie je schopný sa sám vrátiť do Vietnamu, ale vie si zabezpečiť na území Slovenskej republiky všetko čo potrebuje. Na otázku správneho orgánu, ako by sa zachoval v prípade prepustenia na slobodu uviedol, že má na území SR známeho, ktorý by mu pomohol ostať na Slovensku konkrétne v Bratislave.
14. Žalovaný po preverení situácie, všetkých zistených informácií a aktuálnych okolností opätovne konštatoval, že žalobca nie je schopný vlastnej starostlivosti o svoju osobu po materiálnej, zdravotnej a existenčnej stránke, je stále bez potrebných dokladov totožnosti, finančných prostriedkov a bez možnosti zabezpečiť si ubytovanie. Rovnako je neschopný sa za súčasnej situácie v Európe dostať do Vietnamu vlastnými silami. Na základe uvedených skutočnosti, ako aj s dôrazom na potrebu vykonania resp. dokončenia potrebných administratívnych úkonov realizovaných v spolupráci s Vietnamskou socialistickou republikou vo veci vybavenia náhradného cestovného dokladu, správny orgán aplikáciu alternatív zaistenia u účastníka konania vylúčil, a to z hľadiska efektivity výkonu, ako aj z hľadiska nemožnosti ich praktickej realizácie a využitia. O reálnosti možnosti výkonu administratívneho vyhostenia žalobcu do Vietnamskej socialistickej republiky svedčí to, že už počas prvej fázy vybavovania náhradného cestovného dokladu bol zaradený do spoločnej návratovej operácie,
ktorá je súčasťou aktivít organizovaných agentúrou FRONTEX, a z ktorej bol vyradený vzhľadom na aktuálnu neúspešnosť vybavenia náhradného cestovného dokladu, ako aj uvádzané štatistické údaje o realizovaných návratoch. Žalobcovi bola v súlade s § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, pred vydaním rozhodnutia o predĺžení zaistenia daná žalovaným možnosť vyjadriť sa k postupu policajného útvaru pred predĺžením zaistenia, k podkladom pre vydanie rozhodnutia i spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Žalobca bol teda vyzvaný, aby sa vyjadril v zápisnici evidovanej pod číslom PPZ-HCP-BB4-8-069/2021-AV zo dňa 13. 08. 2021 a bol mu predložený kompletný spisový materiál, ktorý tvorí podklady pre vydanie rozhodnutia o predĺžení zaistenia. Podľa zápisnice svoje právo nevyužil a k veci sa už nevyjadril.
15. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov dospel k záveru, že predmetné predĺženie zaistenia žalobcu je plne v súlade s čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Žalovaný preskúmal okolnosti veci a na základe uvedených skutočností zistil, že predĺženie zaistenia žalobcu podľa ustanovenia § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov v lehote do 30. 09. 2021, na účel výkonu administratívneho vyhostenia do Vietnamskej socialistickej republiky a jeho umiestnenie do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce v súlade s § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov je zákonné.
16. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 02. 09. 2021 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a nariadenia jeho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. V žalobe namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. S poukazom na konkrétne nálezy Ústavného súdu SR, týkajúce sa tejto problematiky, má za to, že vzhľadom na žalovaným zistený skutkový stav vo veci už nie je ani len predpoklad naplnenia účelu zaistenia a z tohto dôvodu považuje za neúčelné aj predĺženie lehoty jeho zaistenia na základe napadnutého rozhodnutia žalovaného. Vo veci žalobcu nedošlo po dobu niekoľkých mesiacov od 15. 12. 2020 k žiadnemu posunu smerujúcemu k zabezpečeniu náhradného cestovného dokladu zo strany zastupiteľského úradu Vietnamu a odo dňa posledného predĺženia lehoty zaistenia (dňa 11. 06. 2021) došlo v uvedenej súvislosti iba k opätovnému odoslaniu urgencií zo strany ÚPZC Sečovce na ÚPZC Medveďov, ktorý následne taktiež zasielal urgencie na príslušný zastupiteľský úrad. Z odpovede ÚPZC Medveďov vyplynulo, že tento nedisponuje informáciami, na základe ktorých by bolo možné vybavenie náhradného cestovného dokladu pre žalobcu, teda v tomto smere nedošlo k žiadnemu posunu, pričom žalobca poskytol zariadeniu pre cudzincov všetky svoje osobné údaje, nevyhnutné k jeho stotožneniu v domovskej krajine.
17. Žalobca poukázal na to, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23. 07. 2021 sp. zn. 4Sa/20/2021 bolo zrušené rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB4-8-046/2021-AV zo dňa 11. 06. 2021, vo veci predĺženia zaistenia a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Jedným z dôvodov, pre ktoré súd považoval žalobu žalobcu za dôvodnú bola námietka žalobcu, týkajúca sa nezrozumiteľnosti úkonov, ktoré bude potrebné vykonať pre úspešné vyhostenie žalobcu a teda správnemu súdu sa na základe skutkových okolností vytratila odpoveď na základnú otázku, či je výkon administratívneho vyhostenia žalobcu aspoň potencionálne možný. Poukázal tiež na odpoveď na urgenciu z ÚPZC Medveďov, doručenú dňa 30. 07. 2021 ÚPZC Sečovce, v ktorej je uvedené, že ÚPZC Medveďov dňa 30. 07. 2021 telefonicky kontaktoval pracovníka zastupiteľského úradu Vietnamu, pričom zastupiteľský úrad do dňa vydania napadnutého rozhodnutia nedisponuje žiadnymi novými relevantnými informáciami zo strany Vietnamu, ako aj to, že na základe nariadenia Vietnamu v súčasnosti nie je možné vystavenie náhradného cestovného dokladu kvôli pandemickej situácii COVID-19. Poukázal aj na to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalobca nijako nešpecifikuje, aké ďalšie úkony ešte plánujú policajné útvary vykonať za účelom vystavenia náhradného cestovného dokladu pre žalobcu, aby tak zabezpečili administratívneho vyhostenie žalobcu, ktoré by zároveň odôvodňovali účelnosť a efektívnosť predĺženia zaistenia žalobcu do 30. 09. 2021. Tieto skutočnosti absentujú v napadnutom rozhodnutí aj napriek tomu, že na ich absenciu už poukázal súd v konaní sp. zn. 4Sa/20/2021. Z napadnutého rozhodnutia naopak vyplýva, že v jeho veci po dobu viac ako ôsmych mesiacov nedošlo k žiadnemu posunu, smerujúcemu k zabezpečeniu náhradného cestovného dokladu zo strany zastupiteľského úradu vo Vietname. To, že nedošlo odo dňa 29. 06. 2021 k žiadnemu konkrétnemu úkonu smerujúcemu k vystaveniu tohto dokladu a zároveň kvôli prekážke, ktorou je pandemická situácia COVID-19 a taktiež aj dlhodobá nečinnosť štátnych orgánov Vietnamu, nemožno dávať na ťarchu žalobcovi. Žalobca má teda za to, že v jeho prípade existujú faktické prekážky jeho vyhostenia, čo spôsobilo zánik účelu zaistenia a čoho následkom je aj nemožnosť predĺženia lehoty zaistenia žalobcu. Predĺženie lehoty zaistenia
žalobcu považuje za neúčelné a neefektívne a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, keďže nie je predpoklad, že bude možné zrealizovať vyhostenie žalobcu a naplniť tak účel zaistenia.
18. V písomnom vyjadrení zo dňa 07. 09. 2021 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Na stranách 3 - 7 podrobne špecifikoval všetky úkony a opatrenia, ktoré boli vo veci zaistenia žalobcu vykonané v priebehu konania a ich časovú súvislosť až do dňa doručenia správnej žaloby. Zdôraznil, že okrem uvedeného sa intenzívne zaujímal aj o opis procesu, ktorý umožňujú zaradenie štátneho príslušníka tretej krajiny do spoločnej návratovej operácie, ktorá je súčasťou aktivít organizovaných agentúrou FRONTEX a s pomocou ktorej je možné reálne vykonanie vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny. ÚPZC Sečovce vo svojej písomnosti č. p. PPZ-HCP-SE1-77-063/2021-ZC uviedol, že štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaradený do spoločnej návratovej operácie koordinovanej agentúrou FRONTEX v prípade, ak disponuje platným cestovným dokladom alebo platným náhradným cestovným dokladom a nie sú známe žiadne prekážky realizácie odsunu. Poukázal aj na to, že pri posudzovaní reálnosti vyhostenia sú v informačnom systéme IRMA k dispozícii informácie, týkajúce sa podmienok cestovania do tretích krajín v súvislosti s pandémiou COVID-19 zo strany leteckých spoločností a tretích krajín, pričom posledná aktualizácia bola dňa 22. 07. 2021 a vyplýva z nej, že vstup do krajiny je povolený okrem štátnych príslušníkov Vietnamu aj držiteľom diplomatických a služobných pasov za podmienok presne určených. Vychádzajúc z uvedeného zastáva názor, že aj v období ovplyvnenom pandemickou situáciou, spôsobenou ochorením COVID-19, stále existuje reálna možnosť návratu, resp. vyhostenia žalobcu do domovského štátu. Poukázal aj na predchádzajúce realizácie návratov štátnych príslušníkov Vietnamskej socialistickej republiky, pričom napr. podľa Ročenky Úradu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava za rok 2019 bolo v roku 2019 realizovaných 33 administratívnych vyhostení štátnych príslušníkov Vietnamskej socialistickej republiky. Aj z tohto má za to, že výkon vyhostenia je skutočne reálne potencionálne možný. O reálnosti vyhostenia podľa žalovaného svedčí aj to, že už počas prvej fázy vybavovania náhradného cestovného dokladu bol žalobca zaradený do spoločnej návratovej operácie, ktorá je súčasťou aktivít organizovaných agentúrou FRONTEX a z ktorej bol vyradený vzhľadom na aktuálnu neúspešnosť vybavenia náhradného cestovného dokladu. Žalovaný konštatoval, že neustále prebiehajú aktivity smerujúce k vybaveniu náhradného cestovného dokladu a realizácii administratívneho vyhostenia. Poukázal aj na aktuálnu informáciu, získanú dňa 08. 09. 2021 na základe jeho telefonického rozhovoru s ÚPZC Sečovce, kde bolo cez pani U. R., európsku styčnú dôstojníčku pre návrat (EURLO) vo Vietname, že Vietnamská socialistická republika dňa 06. 09. 2021 oficiálne potvrdila schopnosť realizovať readmisnú zmluvu uzavretú medzi Slovenskou republikou a Vietnamskou socialistickou republikou v otázkach identifikácie a návratu prostredníctvom kancelárie v Hanoji. Táto informácia bola potvrdená aj písomnosťou, ktorá je evidovaná administratívnom spise pod č. PPZ-HCP-BB4-8-074/2021-AV. Žalovaný zastáva názor, že rozhodnutie o predĺženie lehoty zaistenia je dostatočne odôvodnené, táto doba zaistenia je nevyhnutná, zariadenie počas tejto doby vykonáva a vykoná všetky dostupné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky, pričom predpokladanými úkonmi v uvedenej súvislosti sú potvrdenie totožnosti žalobcu, komunikácia so zastupiteľským úradom štátu, ktorého je príslušníkom, zabezpečenie náhradného cestovného dokladu a úkony smerujúce k samotnej realizácii administratívneho vyhostenia. Pri rozhodovaní sa zaoberal a bral do úvahy individuálne okolnosti daného prípadu a podľa dôkazov a zistených okolností dospel k záveru, že v danom prípade skutočne môže dôjsť k naplneniu účelu, ktorému má zaistenie slúžiť, teda dôvodu podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC. Podľa jeho názoru je možné zabezpečiť realizáciu vyhostenia žalobcu len jeho zaistením a zároveň je potrebné brať do úvahy aj potrebu eliminovať riziko jeho úteku a skrývania sa, ktoré u neho vzhľadom na predchádzajúci neoprávnený pobyt na území členských štátov EÚ považuje za reálne. Zároveň je potrebné podľa žalovaného zohľadniť existujúcu dôvodnú obavu z pokračujúceho nelegálneho pobytu na území Slovenskej republiky alebo iných členských štátov, čo žalobca viackrát spomenul aj v spisovaných zápisniciach.
19. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní podľa § 221 až § 230 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej iba SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom podanej správnej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, pripojeným administratívnym spisom žalovaného i spisom tunajšieho súdu sp. zn. 4Sa 20/2021 a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu dôvodná nie je.
20. Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že rozhodnutím Mobilnej jednotky Policajného zboru Banská Bystrica zo dňa 12. 12. 2020, č.: PPZ-HCP-BB4-86-013/2020-AV bol žalobca administratívne
vyhostený podľa § 82 ods. 1 písm. b) ZoPC, nakoľko sa na území Slovenskej republiky zdržiaval neoprávnene. Zároveň mu bol uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a územie všetkých členských štátov Európskej únie na dobu troch rokov. V zmysle § 77 ods. 1 citovaného zákona bol žalobca administratívne vyhostený na územie Vietnamu, pretože ide o krajinu pôvodu, z ktorej účastník konania prišiel a o krajinu, do ktorej sa po prešetrení môže účastník konania vrátiť. Lehota na vycestovanie z územia Slovenskej republiky nebola určená a lehota na zákaz vstupu začala plynúť dňom vykonania administratívneho vyhostenia.
21. Rozhodnutím Mobilnej jednotky Policajného zboru Banská Bystrica zo dňa 12. 12. 2020, č.: PPZ- HCP-BB4-86-016/2020-AV, bol žalobca zaistený dňom 12. 12. 2020 podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC a na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie však na štyri mesiace do 12ZoPC04. 2021 a to podľa § 88 ods. 4 ZoPC a zároveň bol podľa § 88 ods. 5 citovaného zákona umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach.
22. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že u žalobcu bola lehota zaistenia opakovane predlžovaná, naposledy napadnutým rozhodnutím, predtým rozhodnutím zo dňa 11. 06. 2021, č. PPZ- HCP-BB4-8-046/2021-AV, ktorým bolo zaistenie žalobcu predĺžené podľa § 88 ods. 4 ZoPC od 12. 06. 2021 najdlhšie do 13. 08. 2021. Proti rozhodnutiu zo dňa 11. 06. 2021 bola podaná správna žaloba, ktorej bola na tunajšom súde pridelená sp. zn. 4Sa/20/2021.
23. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4Sa/20/2021 bolo zistené, že vyššie uvedené rozhodnutie bolo rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 23. 07. 2021 č. k. 4Sa/20/2021-23 zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval vo veci zákonným spôsobom, pretože rozhodnutie riadne neodôvodnil. Súd mal za to, že žalovaný na podrobne nezaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré uviedol žalobca, resp. jeho zástupca v rámci konania o predĺženie jeho zaistenia, a preto mal za to, že žalobné dôvody sú čiastočne dôvodné. Zároveň konštatoval, že napadnuté rozhodnutie obsahuje vady, ktoré sú odstrániteľné v ďalšom konaní, preto zároveň žalobcu ponechal v zaistení v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach. Napadnuté rozhodnutie o predĺžení zaistenia teda nebolo zrozumiteľné ohľadom úkonov, ktoré bude potrebné vykonať pre úspešné vyhostenie žalobcu. Ako je zrejmé z administratívneho spisu, po doručení tohto rozhodnutia bolo Mobilnou jednotkou Policajného zboru v Banskej Bystrici dňa 04. 08. 2021 vydané rozhodnutie o predĺžení zaistenia, ktorým bolo u žalobcu predĺžené zaistenie na čas nevyhnutne potrebný od 03. 08. 2021, najviac však do 13. 08. 2021.
24. Administratívny spis žalovaného obsahuje všetky listiny a doklady, preukazujúce aktivitu žalovaného smerujúcu k realizácii administratívneho vyhostenia žalobcu tak, ako boli špecifikované na str. 4 a 5 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného i str. 3 - 7 jeho písomného vyjadrenia a vyplývajú z nich žalovaným tvrdené skutočnosti.
25. Súčasťou administratívneho spisu je aj e-mailová informácia zo dňa 08. 09. 2021 od styčného dôstojníka EURLO v Hanoji, Oddelenie pre Migračné ministerstvo verejného zabezpečenia socialistickej republiky Vietnam, adresovaná Veľvyslanectvu Slovenskej republiky v Hanoji, z obsahu ktorej vyplýva, že Vietnamská socialistická republika oficiálne potvrdila schopnosť realizovať readmisnú zmluvu podpísanú medzi Slovenskou republikou a Vietnamskou socialistickou republikou v otázkach identifikácie a návratu vietnamských občanov s nelegálnym pobytom na území Slovenskej republiky.
26. Účastníci konania sa na pojednávanie dňa 23. 09. 2021, na ktoré boli riadne a včas predvolaní nedostavili, pričom títo svoju neprítomnosť na ňom vopred ospravedlnili pracovnou zaneprázdnenosťou, a to žalobca už v podanej správnej žalobe zo dňa 02. 09. 2021 a žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 07. 09. 2021, v ktorých zároveň vyslovili svoj súhlas s prejednaním veci a rozhodnutím v ich neprítomnosti. Vzhľadom na uvedené správny súd v súlade s § 114 SSP pojednávanie vykonal v ich neprítomnosti.
27. Podľa § 2 ods. 1 písmeno h) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (ďalej len ZoPC) neoprávneným pobytom je zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou.
28. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.
29. Podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa § 83 ods. 2.
30. Podľa § 82 ods. 1 písmeno b) citovaného zákona policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.
31. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) citovaného zákona policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
32. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá povolený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.
33. Podľa § 88 ods. 4 citovaného zákona štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.
34. Podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar bezodkladne vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny rozhodnutie o zaistení a umiestni štátneho príslušníka tretej krajiny v zariadení. Ak totožnosť zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny nemožno bezodkladne zistiť, policajný útvar k rozhodnutiu o jeho zaistení pripojí také dôkazy, aby táto osoba nemohla byť zamenená s inou osobou.
35. Podľa § 90 ods. 1 písmeno d) citovaného zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
36. Podľa článku 5 ods. 1 písmeno f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom - písmeno f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
37. Podľa čl. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej iba návratová smernica), touto smernicou sa ustanovujú spoločné normy a postupy, ktoré sa majú uplatňovať v členských štátoch na návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín v súlade so základnými právami ako všeobecnými
zásadami práva Spoločenstva a medzinárodného práva vrátane záväzkov týkajúcich sa ochrany utečencov a ľudských práv.
38. Podľa čl. 15 ods. 1 návratovej smernice pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty môžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, s cieľom pripraviť návrat a/alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď: a) existuje riziko úteku, alebo b) dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu.
Zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.
39. Podľa čl. 15 ods. 4 návratovej smernice, zaistenie prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už neplatia podmienky ustanovené v odseku 1.
40. Podľa čl. 15 ods. 5 návratovej smernice, zaistenie trvá, kým sú splnené podmienky ustanovené v odseku 1 a kým je to potrebné na zabezpečenie úspešného odsunu. Každý členský štát stanoví maximálnu lehotu zaistenia, ktorá nesmie presiahnuť šesť mesiacov.
41. Podľa čl. 15 ods. 6 návratovej smernice, členské štáty môžu lehotu zaistenia uvedenú v odseku 5 predĺžiť len na obmedzený čas, a to nie dlhšie ako ďalších dvanásť mesiacov v súlade s vnútroštátnym právom, v prípadoch, keď je napriek všetkým ich primeraným snahám pravdepodobné, že proces odsunu bude trvať dlhšie: a) z dôvodu nedostatočnej spolupráce dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny alebo b) z dôvodu omeškania pri získavaní nevyhnutných dokladov od tretích krajín.
42. Podľa článku 16 Preambuly návratovej smernice využitie zaistenia na účely odsunu by malo byť s ohľadom na použité prostriedky a sledované ciele obmedzené a viazané na zásadu primeranosti. Zaistenie je oprávnené len na prípravu návratu alebo vykonanie procesu odsunu a ak by uplatnenie miernejších donucovacích opatrení nebolo dostatočné.
43. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
44. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
45. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
46. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného o predĺžení lehoty zaistenia žalobcu, špecifikované v bode 1 odôvodnenia tohto rozsudku.
47. Ustanovenie § 88 ods. 1 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov umožňuje zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie zo Slovenskej republiky na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo na základe súdneho rozhodnutia v trestnoprávnom konaní, v ktorom mu bol uložený trest vyhostenia. V zmysle dikcie ustanovenia § 88 ods. 1 písmeno b) ZoPC je požiadavkou pre zaistenie vykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení alebo trest vyhostenia. Zákon okrem vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo uloženého trestu vyhostenia nestanovuje žiadne bližšie kritériá, ktoré by inštruovali alebo viedli policajný útvar pri rozhodovaní o potrebe zaistenia na účely výkonu vyhostenia. Logickým predpokladom zaistenia cudzinca je teda, že jeho účel bude môcť byť naplnený. Preto je potrebné pri rozhodovaní o zaistení
cudzinca zvážiť, či je výkon administratívneho vyhostenia aspoň potenciálne možný. Rovnako je povinnosťou krajského súdu preveriť, či žalovaný skúmal účel zaistenia, t. j. či realizácii účelu zaistenia nebránia akékoľvek právne alebo faktické prekážky alebo či účel zaistenia naďalej trvá (§ 90 ods. 1 písm. d/ ZoPC).
48. Zákonodarca ustanovením § 88 ods. 4 ZoPC (nadväzujúcim na obdobnú úpravu v článku 15 ods. 6 návratovej smernice) striktne obmedzil dobu, po ktorú je možné cudzinca obmedziť na slobode - najviac na šesť mesiacov, resp. ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny alebo výkon trestu vyhostenia sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov.
49. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil najmä z hľadiska účelnosti a efektívnosti zaistenia.
50. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu prechádzalo a po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že žalovaný postupoval správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými, pre posúdenie predmetnej veci rozhodujúcimi skutočnosťami, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. V jeho postupe neboli zistené také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia.
51. Žalobca v konaní tvrdil, že u neho nie je daný predpoklad naplnenia účelu zaistenia vzhľadom na obsah úkonov doteraz vykonaných žalovaným a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 23. 07. 2021, č. k. 4Sa/20/2021-23, ktorým bolo zrušené jeho predchádzajúce rozhodnutie o predlžení zaistenia žalobcu vzhľadom na jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov v súvislosti s ním tvrdenou absenciou informácií, pre ktoré nemožno žalobcovi náhradný cestovný doklad vydať (nie je zrejmé, o absenciu akých informácií ide, ako je možné ich získať, aké konkrétne kroky pre ich získanie správne orgány podnikajú a aký bude ich následný postup). Poukázal aj na to, že ani v tomto rozhodnutí žalovaný nijako nešpecifikoval úkony, ktoré plánuje vykonať za účelom vystavenia náhradného cestovného dokladu žalobcovi.
52. Správny súd zastáva názor, že v danom prípade žalovaný dostatočným spôsobom zisťoval v konaní skutkový stav a vyvodil z neho aj správne závery o existencii reálnej možnosti administratívneho vyhostenia žalobcu do Vietnamskej socialistickej republiky, t. j. o účelnosti zaistenia žalobcu. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (str. 4 a 5) špecifikoval všetky úkony, ktoré boli v konaní realizované s cieľom zabezpečiť administratívne vyhostenie žalobcu a ich postupnosť tak, ako to vyplýva z bodov 3 - 12 odôvodnenia rozsudku.
53. Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že úkony, vykonané žalovaným v súvislosti s realizáciou administratívneho vyhostenia žalobcu, boli účelné a z ich obsahu vyplýva, že výkon administratívneho vyhostenia u žalobcu je možný. Súd zároveň poukazuje na to, že v administratívnom spise sa nachádza aj e-mailová informácia zo dňa 08. 09. 2021 od styčného dôstojníka EURLO v Hanoji, Oddelenie pre Migračné ministerstvo verejného zabezpečenia socialistickej republiky Vietnam, adresovaná Veľvyslanectvu Slovenskej republiky v Hanoji, z obsahu ktorej vyplýva, že Vietnamská socialistická republika oficiálne potvrdila schopnosť realizovať readmisnú zmluvu podpísanú medzi Slovenskou republikou a Vietnamskou socialistickou republikou v otázkach identifikácie a návratu vietnamských občanov s nelegálnym pobytom na území Slovenskej republiky. Obsah tejto správy v kontexte s úkonmi žalovaného, ktoré predchádzali vydaniu napadnutého rozhodnutia tak, ako boli špecifikované v rozhodnutí žalovaného i jeho vyjadrení k žalobe svedčí o tom, že administratívne vyhostenie žalobcu je možné a teda jeho zaistenie je účelné. Vychádzajúc z uvedeného považoval správny súd námietku
žalobcu, týkajúcu sa nesprávnych skutkových zistení a nedostatočne zisteného skutkového stavu za neopodstatnenú.
54. Za relevantnú nepovažoval správny súd ani námietku, týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je dostatočne zrejmé, na základe ktorých ustanovení zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov žalovaný po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení všetkých dôkazov vec po právnej stránke posúdil a rozhodol o predlžení zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, keď mal za to, že vzhľadom na ním zistený skutkový stav trvajú dôvody zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC.
55. Pri posudzovaní predmetnej veci žalovaný okrem už uvedeného zohľadnil všetky individuálne okolnosti tohto prípadu a vychádzajúc aj z vlastných praktických skúseností dospel k správnemu záveru o reálnom predpoklade pre výkon administratívneho vyhostenia žalobcu v zákonom stanovenej lehote a to aj z pohľadu možnosti získania náhradného cestovného dokladu. V priebehu administratívneho konania boli rešpektované aj všetky procesné práva žalobcu.
56. Správny súd si je vedomý mimoriadnosti inštitútu zaistenia, keďže sa v podstate jedná o obmedzenie, dokonca pozbavenie osobnej slobody človeka. Ide o citeľný zásah do jedného zo základných práv jednotlivca, ktorý môže byť prípustný len za podmienok prísne vymedzených nielen zákonom o pobyte cudzincov, ale predovšetkým ústavným poriadkom. V danom prípade však žalobca nepreukázal, že takýto zásah do jeho práv sa uskutočnil bez splnenia podmienok stanovených v zákone o pobyte cudzincov. Zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b/ ZoPC a jeho predĺženie s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je súlade s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru a vzhľadom na neopodstatnenosť žalobných námietok aj účelné a efektívne.
57. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keďže preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k neoprávnenému zásahu do práv a slobôd žalobcu, chránených zákonom o pobyte cudzincov i medzinárodnými predpismi, vzťahujúcimi sa na danú oblasť, podľa § 229 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
58. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 7 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitosti podania podľa ustanovenia § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť : a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa ustanovenia § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví fotokópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pre krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).