Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/96/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému J. E., nar. XX.XX.XXXX v G. republike, B., trvale bytom V. A. XX, okres X., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v inej jeho trestnej veci v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, pre trestný čin prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. a) Tr. zákona, na neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 23. septembra 2021, prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v neprospech obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 30. júna 2021 pod sp. zn. a jednomyseľne takto

rozhodol:

Podľa , , z r u š u j e s a v napadnutom rozsudku okresného súdu výrok, ktorým bolo podľa Tr. zákona upustené od uloženia súhrnného trestu podľa T. zákona.

Podľa s a vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 30. júna 2021 pod sp. zn. bol obžalovaný J. E., nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného zo spáchania trestného činu prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 09. 04. 2019 v čase o 10.56 hod. ako spolujazdec v osobnom motorovom vozidle značky Volkswagen Golf striebornej metalízy svetlej s evidenčným číslom X. XXX L. ( v súčasnosti I. ) vystúpil z tohto vozidla vo dvore hotela F. na adrese: J. C. O. číslo X v X., následne prešiel k neuzamknutému motorovému vozidlu značky Hyundai iX 55, čiernej metalízy, s evidenčným číslom X FX, na ktorom otvoril predné dvere na strane spolujazdca a z vnútorného priestoru tohto vozidla z odkladacieho priestoru vo dverách šoféra vzal čiernu čašnícku peňaženku v hodnote 15,- EUR, ktorá obsahovala finančnú hotovosť v rôznych menách a to konkrétne 10,- amerických dolárov, 400,- poľských zlotých, 300 000,- maďarských forintov, 2.500,- českých korún, čím poškodenému P. O. spôsobil škodu v celkovej výške 1 146,84,- Eur.

Výrokom o treste rozhodol okresný súd tak, že podľa § 44 Tr. zákona upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zákona pretože má za to, že trest odňatia slobody 40 (štyridsať) mesiacov nepodmienečne v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorým mu bol uložený rozsudkom Mestského súdu Brno, Česká republika pod sp. zn. zo dňa 18. októbra 2019, právoplatný dňa 28. novembra 2019, ktoré bolo uznané podľa odseku 1 o uznávaní a výkone rozhodnutí na území Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne pod sp. zn. zo dňa 1. októbra 2020, právoplatný dňa 24. októbra 2020 je na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa dostatočným.

V adhéznom konaní, t. j. v konaní o náhrade škody okresný súd rozhodol nasledovne:

Podľa bol poškodený P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, okres X., s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote 15 dní, po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, podal odvolanie prokurátor okresnej prokuratúry v neprospech obžalovaného proti výroku o treste. V písomnom odôvodnení uviedol, že výrok o vine v napadnutom rozsudku považuje za správny a zákonný a nemá žiadne výhrady voči konaniu, ktoré tomuto výroku predchádzalo. Nestotožňuje sa však s výrokom o upustení od uloženia súhrnného trestu obžalovanému a to najmä s poukazom na cudzokrajné rozhodnutie a v ňom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, na ktoré okresný súd poukázal a ktoré považoval za dostatočné. Nestotožňuje sa s právnym názorom okresného súdu v tom, že súhrnný trest možno ukladať v prípade, ak predchádzajúce rozhodnutie členského štátu bolo uznané podľa o uznávaní a výkone rozhodnutí na území Slovenskej republiky, čomu bráni ustálená súdna prax. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie R 43/2000, z ktorého vyplýva, že postup pri ukladaní súhrnného trestu či upustenia od neho prichádza iba vtedy do úvahy, ak skorší rozsudok bol vydaný súdom Slovenskej republiky, ktorý nie je viazaný cudzozemskými rozsudkami. V opačnom prípade by súd zasahoval do jurisdikcie cudzieho štátu, pretože by súd musel zrušiť výrok o treste uložený cudzozemským súdom a na tomto nemení nič ani skutočnosť, že takýto cudzozemský rozsudok by bol uznaný na území SR, pretože tento uznávací rozsudok má iné účinky a viaže sa iba k výkonu trestu odňatia slobody. Prokurátor ďalej poukázal aj na starší judikát R 14/1975 a tiež na rozhodnutie zverejneného v zbierke stanovísk NS SR a súdov SR 2/2016, z ktorého vyplýva, že povaha rozhodovania o uznávaní a výkone cudzieho rozhodnutia (podľa aj podľa osobitného zákona) vylučuje, aby bol výrok o treste uznávaného rozhodnutia nahradený výrokom o uložení súhrnného trestu podľa Tr. zákona vo vzťahu k rozsudku slovenského súdu, teda výrokom o uložení trestu aj za trestný čin, ktorého sa uznávané rozhodnutie netýka. Opačný postup by bol vzhľadom na povahu uznávacieho konania nemožný. Znamenal by negáciu uznávaného rozhodnutia a trestu a namiesto toho (bez právneho podkladu bez zrušenia dotknutého výroku - 17 odsek 1 a odsek 2 osobitného zákona rieši iné otázky) uloženie jednak „česko-slovenského“ súhrnného trestu, a to namiesto súdu Českej republiky, za trestné činy spáchané na území Českej republiky a tiež podľa tohto štátu. Logicky preto ak nemožno v takomto prípade uložiť súhrnný trest, nemožno ani rozhodnúť o upustení od uloženia súhrnného trestu. Vo vzťahu k odsudzujúcemu rozsudku iného štátu teda nemožno uložiť súhrnný trest. Ak ide o rozsudok členského štátu Európskej únie, vyplýva to z ustanovenia Tr. zákona, ktoré ma vo vzťahu k ustanoveniu Tr. zákona povahu osobitného ustanovenia (lex specialis). Prokurátor preto navrhol, aby odvolací Krajský súd v Trenčíne podľa zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby sám na podklade obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v prvej polovici zákonnej trestnej sadzby podľa Tr. zákona za použitia , , Tr. zákona, so zaradením na jeho výkon podľa Tr. zákona do ústavu na výkon trestu so streným stupňom stráženia.

K písomnému odôvodneniu odvolania prokurátora sa obžalovaný ani sám a ani prostredníctvom ustanoveného obhajcu do konania neverejného zasadnutia krajského súdu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania prokurátora v neprospech obžalovaného, ktoré podala oprávnená osoba, včas a na správnom mieste a ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 16. septembra 2021, na neverejnom zasadnutí dňa 23. septembra 2021, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa , preskúmal postupom podľa zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo i z hľadiska nevytýkaných chýb odvolaniami, s prihliadnutím na ne iba v prípade dôvodnosti podania dovolania podľa /prijaté vyhlásenie obžalovaného podľa / a takto dospel k záveru, že odvolanie prokurátora podané v neprospech obžalovaného, je dôvodné.

V rámci svojej prieskumnej povinnosti, pokiaľ ide o skutkový stav, krajský súd zistil, že napadnutý výrok o treste nadväzuje a vychádza z výroku odvolaním nenapadnutého výroku o vine a právnom posúdení

žalovaného skutku, ktorý ani preskúmavaný byť nemôže, pretože obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom urobil vyhlásenie podľa o tom, že nepopiera spáchanie žalovaného skutku, právne kvalifikovaného ako trestný čin prečinu podľa Tr. zákona, ktoré po splnení ďalších obligatórnych zákonných podmienok okresný súd analogicky považoval za uznanie viny a takéto vyhlásenie obžalovaného následne aj právoplatným uznesením prijal s tým, že okresný súd vykonával dokazovanie na hlavnom pojednávaní už iba v obmedzenom a nevyhnutnom rozsahu - do výroku o trestnoprávnych sankciách a v rámci adhézneho konania, t. j. konania o náhrade škody.

Okresný súd po vykonaní dokazovania v už uvedenom rozsahu pochybil vo svojom právnom závere o obligatórnosti ukladania súhrnného trestu obžalovanému podľa § 42 odsek 1 Tr. zákona, vo vzťahu ku skoršiemu vydanému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 01. októbra 2020, sp. zn. , právoplatnému dňa 24. októbra 2020, ktorým bol uznaný rozsudok Mestského súdu v Brne, Česká republika zo dňa 18. októbra 2019, sp. zn. a potom pochybil aj v tom, keď vo vzťahu k tomuto skoršiemu rozsudku upustil podľa § 44 Tr. zákona od uloženia súhrnného trestu. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s odvolacími námietkami prokurátora, jeho právnou argumentáciou, podporenou aj správnou judikatúrou. Krajský súd k tomu ďalej uvádza, že z už samotného ustanovenia § 42 odsek 3 Tr. zákona expressis verbis vyplýva, že ku skoršie vydanému rozsudku iného členského štátu Európskej únie je ukladanie súhrnného a v nadväznosti na to aj upustenie od uloženia súhrnného trestu podľa Tr. zákona vylúčené. To platí aj v prípade, ak takýto rozsudok cudzieho štátu bol právoplatne uznaný rozsudkom slovenského súdu podľa osobitného zákona () a aj ( až 519). Povaha takéhoto rozsudku, ktorým sa uznáva za splnenia zákonných podmienok rozhodnutie v trestnej veci cudzozemským súdom podľa (trestného) zákona platného na území tohto iného štátu má vyslovene iba uznávací charakter, pretože v uznávacom rozhodnutí sa nerozhoduje o vine a ani treste a toto prakticky smeruje iba k tomu, aby bolo možné takéto cudzozemské rozhodnutie možné vykonať na zemí Slovenskej republiky (viď ustanovenie ). Opačný postup by bol by v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, kedy by súd, ktorý je viazaný iba právnym poriadkom SR a medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná, musel aplikovať ustanovenia (trestného) zákona iného štátu.

Krajský súd so zreteľom na napadnutý výrok o upustení od uloženia súhrnného trestu obžalovanému považuje za nevyhnutné uviesť a zdôrazniť, že náležité zistenie skutkového stavu veci je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci je veľmi úzko prepojená aj so zásadou stíhania zo zákonných dôvodov ( ), keďže práve náležité zistenie skutkového stavu veci je predpokladom jednak k tomu, že trestné stíhanie bolo vedené v súlade so zákonom a jednak na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a potrestanie ich páchateľov a uskutočnenie spravodlivého procesu.

Jednou zo základných zásad trestného konania je zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci, upravená v , podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa veta prvá súd môže vykonávať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli.

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Výrok súdu v meritórnom rozhodnutí o vine (výrok o oslobodení má tiež tento charakter), a s ním súvisiace výroky, teda výrok o trestnoprávnych sankciách i výrok adhézneho konania, t. j. konania o náhrade škody sa môžu zakladať len na dôkazoch, ktoré celkom vylučujú akúkoľvek pochybnosť o ich

správnosti. Platí to tým skôr, keď sú závery dokazovania o podstatných skutočnostiach pre meritórne rozhodnutie nejasné.

Náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek rozumovú pochybnosť. Za zistenie skutkového stavu veci preto nemožno považovať len zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru.

Skutočnosti, o ktoré súd opiera svoj rozsudok alebo jeho jednotlivé výroky, musia byť založené na dôkazoch, ktoré sám vykonal a musia z nich logicky a jednoznačne vyplývať ( ). „Vnútorné presvedčenie“ sudcu sa viaže na zhodnotenie dôkazov a z nich vyplývajúcich skutočností („okolností prípadu jednotlivo i v súhrne“) a teda neznamená ľubovôľu, najmä ním nemožno nahradiť medzeru vo vykonaných dôkazoch.

K správnym a úplným skutkovým zisteniam dôjde súd len vtedy, keď vykoná nielen všetky dosiahnuteľné dôkazy, ale i správnym spôsobom a tieto potom tak jednotlivo ako aj v ich súhrne správne zhodnotí.

Keďže krajský súd dospel k nepochybnému záveru o tom, že prvostupňový okresný súd výrokom o vine rozhodol vecne nesprávne a nezákonne, bolo potrebné dôvodne a včas podaným odvolaním prokurátora výrok o upustení od uloženia súhrnného trestu podľa Tr. zákona podľa , zrušiť a vec okresnému súdu podľa vrátiť s tým, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Úlohou okresného súdu bude na podklade už vykonaného dokazovania a v nevyhnutnom prípade aj po jeho zákonnom doplnení, súladným procesným postupom podľa znovu rozhodnúť o treste.

Krajský súd pripomína, že pokiaľ ide o ostatné a odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku okresného súdu zo dňa 30. júna 2021, už tieto nadobudli právoplatnosť. K výroku adhézneho konania, t. j. konania o náhrade škody, do ktorého už tiež nie je možné vstupovať, krajský súd dodáva, že okresný mal pri správnom procesnom postupe poškodenému priznať celý uplatnený nárok na náhradu škody riadne a včas (v prípravnom konaní) podľa , ktorá škoda vyplýva vrátane vyčíslenia jednoznačne zo skutkovej časti napadnutého rozsudku. Okresný súd tak, ako nelogicky odôvodnil odkázanie poškodeného na civilný proces s nárokom na náhradu škody z dôvodu, že sa osobne neustanovil na hlavnom pojednávaní, nemá zákonnú oporu ani inak v správnom procesnom postupe okresného súdu v rámci adhézneho konania tak, ako to vyplýva z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní (uplatnený nárok poškodeného pre jeho neúčasť bol prečítaný zo zápisnice z prípravného konania).

Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie .

Podľa ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Podľa súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Krajský súd osobitne upozorňuje okresný súd, že v napadnutom rozsudku, v ktorom rozhodoval a ešte bude rozhodovať v senáte, opomenul uviesť výsledok jeho hlasovania, čo je náležitosťou písomného vyhotovenia rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.