Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Cb-7-2020.pdf
PDF · 116.96 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cb/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Matej Okály, v právnej veci žalobcu: JARANELA Consulting s.r.o., IČO: 51 735 831, so sídlom Vítkovce 17, 053 63 Vítkovce, zastúpený JUDr. Ladislavom Zátorským, advokátom so sídlom Štefánikovo nám. č. 5, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: JBM s.r.o., IČO: 50 686 780 so sídlom Trieda 1. mája 2316/6, 052 05 Spišská Nová Ves, zastúpený JUDr. Jánom Luteránom, advokátom so sídlom Sabinovská 52, 080 01 Prešov, o zaplatenie 4.340,- € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4 340,00 € spolu s 9,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 253.00 € od 15.4.2019 do zaplatenia, zo sumy 396,50 € od 15.5.2019 do zaplatenia, zo sumy 502,00 € od 15.6.2019 do zaplatenia, zo sumy 577,50 € od 15.7.2019 do zaplatenia, zo sumy 890,50 € od 14.8.2019 do zaplatenia, zo sumy 741,00 € od 15.9.2019 do zaplatenia, zo sumy 547,50 € od 15.10.2019 do zaplatenia a zo sumy 432,00 € od 15.11.2019 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 4340,- Eur spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným v predmetnej žalobe, ako aj náhrady trov konania od žalovaného.
2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili v minulosti ústnu dohodu (zmluvu) o poskytovaní účtovných služieb, pričom k jej ukončeniu došlo listom žalobcu zo dňa 25.11.2019. Dôvodom ukončenia zmluvného vzťahu zo strany žalobcu bola skutočnosť, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti riadne a včas a to v tom, že neskoro doručoval žalobcovi účtovné podklady, ktoré navyše stále vykazovali vadu neúplnosti a že neplnil povinnosť uhrádzať za poskytnuté účtovné služby dohodnutú odmenu riadne a včas. Žalobca poskytol účtovné služby žalovanému riadne a včas, žalovaný za jeho služby nezaplatil, t.j. ku dnešnému dňu neuhradil vystavené faktúry za kalendárne mesiace február 2019 až september 2019 v súhrnnej výške 4 340 Eur a tým sa dostal do omeškania. Dlžná suma pozostáva z týchto neuhradených faktúr:
- faktúra č. XXXXXXX zo dňa 31.3.2019 za mesiac február 2019 na sumu 253 Eur, so splatnosťou 14.4.2019, zaslaná mailom dňa 4.4.2019,
- faktúra č.XXXXXXX zo dňa 30.4.2019, za mesiac marec 2019, na sumu 396,50 Eur, so splatnosťou 14.5.2019, zaslaná mailom dňa 9.5.2019,
- faktúra č.XXXXXXX zo dňa 31.5.2019, za mesiac apríl 2019, na sumu 502 Eur, so splatnosťou 14.6.2019, zaslaná mailom dňa 6.6.2019,
- faktúra č.XXXXXXX zo dňa 30.6.2019, za mesiac máj 2019, na sumu 577,50 Eur, so splatnosťou 14.7.2019, zaslaná mailom dňa 3.7.2019,
- faktúra č.XXXXXXX zo dňa 31.7.2019, za mesiac jún 2019, na sumu 890,50 Eur, so splatnosťou 14.8.2019, zaslaná mailom dňa 5.8.2019,
- faktúra č.XXXXXXX zo dňa 31.8.2019, za mesiac júl 2019, na sumu 741 Eur, so splatnosťou 14.9.2019, zaslaná mailom dňa 5.9.2019,
- faktúra č.XXXXXXX E.o dňa 30.9.2019, za mesiac august 2019, na sumu 547,50 Eur, so splatnosťou 14.10.2019, zaslaná mailom dňa 9.10.2019,
- faktúra č.XXXXXXX zo dňa 31.10.2019, za mesiac september 2019, na sumu 432 Eur, so splatnosťou 14.11.2019, zaslaná mailom dňa 7.11.2019.
3. Dňa 18.10.2019 štatutárny zástupca žalovaného W.. W. Z. podpísal a odsúhlasil žalobcovi „Inventarizáciu pohľadávok k 17.10.2019“, čím taktiež potvrdil dohodu o odmene za účtovné služby na rok 2019. Súčasťou tejto inventarizácie boli všetky neuhradené faktúry t.j. nielen tie, ktorých úhradu si uplatňuje cestou tejto žaloby. Dňa 8.11.2019 žalovaný uhradil žalobcovi sumu vo výške 3 923 Eur, čo bola dlžná suma na odmene za účtovné služby za mesiace september 2018 až január 2019.
4. Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. XXCb/X/XXXX-XX zo dňa 18.02.2020 proti ktorému podal žalovaný v lehote odpor.
5. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že s vydaným platobným rozkazom nesúhlasí a to s popisom skutkového stavu tak, ako ho uviedol navrhovateľ. Ako prvý ukončil spoluprácu s navrhovateľom žalovaný, a to v dôsledku porušovania jeho povinností pri poskytovaní účtovníckych služieb, a to listom zo dňa 19.11.2019. Až v reakcii na náš list navrhovateľ poslal list zo dňa 25.11.2019, kde skopíroval znenie nášho listu a s miernymi úpravami ho poslal klientovi, pričom sa navrhovateľ tváril, že ako prvý ukončil spoluprácu on. Celý problém začal už v marci 2019, keď zahájil auditovanie účtovníctva jeho známou, nakoľko nemal žiaden prehľad a niekoľko účtovných operácii a spôsob ich účtovania účtovník nebol správny. Vymôcť vydanie účtovných dokumentov, ktoré navrhovateľ zadržiaval neoprávnene, sa podarilo až koncom roka 2019, po niekoľkonásobných písomných a ústnych výzvach. Navrhovateľ nekomunikoval a nereagoval na žiadosti žalovaného, o spôsobne vedenia účtovníctva, a vysvetlení postupu účtovania, a nereagoval ani na výzvu na objasnenie otázok týkajúcich sa účtovníctva. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s výškou vystavených faktúr, nakoľko ich výška nebola vopred dohodnutá. Uvedené sumy za poskytnuté účtovnícke služby neboli vopred dohodnuté a schválené, ani písomne ani nijak inak, oboma zmluvnými stranami. S vystavenými faktúrami v tej výške, v akej navrhovateľ faktúry vystavili nesúhlasí. Uviedol, že žiadna písomná dohoda ani zmluva medzi stranami o poskytovaní účtovných služieb neexistuje. Taktiež neexistuje ani dohoda o cene týchto služieb, a to v nijakej podobe. Navrhovateľ nemá nikde zverejnený ani cenník služieb, preto jediný spôsob ako určiť primeranú cenu za účtovnícke služby je porovnať si jednotlivé ponuky na trhu u ostatných účtovných spoločností. Po vykonaní prieskumu dospeli k záveru, že spôsob fakturácie (najmä účtovných položiek) zo strany navrhovateľa je značne nadhodnotený, a takéto ceny sa bežne v podobných podmienkach na trhu neuplatňujú. Faktúry neboli riadne doručené. V zmysle príslušných právnych predpisov sa faktúry doručujú buď osobne alebo poštou, pričom klientovi žiadne faktúry neboli doručené. Žalovaný neeviduje žiadne doručenie týchto faktúr ani na svojich e-mailových serveroch. V prípade potreby sa navrhovalo stretnutie aj osobne za účelom uzatvorenia zmieru, resp. podpisu Dohody o urovnaní sporných nárokov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu navrhol, aby bol napadnutý platobný rozkaz zrušený, nariadené pojednávanie na príslušnom súde a návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnutý.
6. Právny zástupca žalobcu sa k doručenému odporu žalovaného vyjadril dňa 14.07.2020. Uviedol, že tento predstavuje len číru snahu žalovaného o odsúvanie pozornosti od merita veci. Z e-mailovej komunikácii medzi žalobcom a žalovaným nebadať žiadne výčitky žalovaného voči žalobcovi a ani zmienku o možnom záujme na ukončení spolupráce. Žalobca striktne odmieta akúkoľvek nekomunikáciu ako aj prípadnú prítomnosť neprofesionality na jeho strane prejavujúcu sa v zadržiavaní účtovných dokumentov a pod. Ak žalovaný uvádza, že bez jeho vedomia nedošlo k podaniu daňového priznania za rok 2018 do konca marca 2019 ale až koncom júna 2019 je tomu tak preto, pretože neúplné daňové priznanie sa podať nedá. Žalovaný totiž aj napriek opakovaným výzvam žalobcu o odovzdanie a doplnenie podkladov pre vypracovanie daňového priznania tieto podklady doplnil až dňa 26.06.2019. Žalovaný bol žalobcom upozornený, že daňové priznanie za rok 2018, bude z dôvodov na jeho strane, podané až v mesiaci jún 2019. Svoje tvrdenie opiera o e- mailovú správu konateľa žalovaného zo dňa 26.06.2019 . Tvrdenie žalovaného o tom, že mal so žalovaným ukončiť spoluprácu ako prvý tiež nie
je pravdivé. Žalovaný totiž zaslal list o ukončení spolupráce iba spoločnosti JARANELA, s.r.o., ktorá poskytovala žalovanému účtovné služby v roku 2017. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný nespochybňuje poskytnutie služieb žalobcom a na tomto mieste žalobca dopĺňa, že tieto boli poskytnuté vždy riadne a včas. Nie je pravdou tvrdenie žalovaného o akomsi svojvoľnom konaní žalobcu pri zmene subjektu poskytujúceho účtovné služby žalovanému a ani tvrdenie o svojvoľnom navýšení cien fakturácie za jednotlivé položky. K zmene na strane subjektu poskytujúceho účtovné služby došlo od januára 2018. Táto zmena sa udiala s plným vedomím a súhlasom žalovaného. Napokon akceptácia zmeny v subjekte a dá vyvodiť aj z toho, že žalovaný celý rok 2018 a napokon aj v úvode roku 2019 platil za služby už „novému“ subjektu, ktorým je žalobca v tomto konaní a ani jedenkrát nevzniesol námietku a nedomáhal sa poskytovania služieb od prvotného subjektu. Dodal, žalovaný nesúhlasil s poskytovaním služieb od žalobcu a trval na poskytovaní služieb predchádzajúcim subjektom, mal tieto námietky uplatňovať už na začiatku roka 2018 a nie v tomto okamihu, keď žalobcovi dlhuje za jeho služby viac ako 4.000,00 eur. Žalovaný akceptoval vystavované faktúry, ich výšku niekoľko mesiacov až roky nenamietal. V roku 2017 bola vyfakturovaná za poskytnutie účtovných služieb suma 3.774,60 Eur, v roku 2018 suma 5.638,00 Eur a v roku 2019 suma 4.705,00 Eur. V závere žalobca uviedol, že zotrváva na svojom žalobnom návrhu a navrhuje súdu, aby žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlhovanú sumu spolu s príslušenstvom a náhradou trov konania.
7. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu sa k vyjadreniu žalobcu vydaril dňa 19.10.2020. Vo svojom vyjadrení uviedol, že podstatou sporu je práve systém a spôsob riešenia, komunikácie a vedenia účtovníctva firmou Jaranela. Žalobca nekomunikoval so žalovaným, okrem mesačných výkazov o výške DPH, čo bola jeho povinnosť. Tiež uviedol, že žalobca klame, opiera sa o email so žiadosťou o zaslanie dokladov o úvere. Na svoje tvrdenia žalovaný predložil dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu. Poukázal na morálnosť a odbornosť žalobcu, čím nepoškodzuje je povesť. V účtovníctve nebola robená inventúra, ktorá by znížila, keď nie úplne odstránila danú stratu, ktorú žalobca v DP vykázal, čím sa spoločnosť stala nespoľahlivou a mohlo dôjsť k poškodeniu dobrého mena spoločnosti žalovaného. V závere navrhol na preukázané skutočnosti žalobu žalobcu zamietnuť v celom rozsahu.
8. Žalobca po opätovnom vyjadrení žalovaného zotrval na svojich vyjadreniach , tak ako aj žalovaný vo svojom poslednom vyjadrení.
9. Súd vo veci vykonal meritórne pojednávania a to dňa 02.08.2021 a dňa 03.09.2021, pričom na základe výpovedí strán ako aj písomných vyjadrení predložených súdu v priebehu konania zistil nasledovný skutkový stav veci:
Žalobca so žalovaným uzatvorili v minulosti ústnu dohodu (zmluvu) o poskytovaní účtovných služieb, pričom k jej ukončeniu došlo listom žalobcu zo dňa 25.11.2019. Žalobca poskytol účtovné služby žalovanému riadne a včas, avšak žalovaný za jeho služby nezaplatil, neuhradil vystavené faktúry za kalendárne mesiace február 2019 až september 2019 v súhrnnej výške 4.340,- eur. Dlžná suma pozostáva z neuhradených faktúr :
- faktúra č. XXXXXXX zo dňa 31.3.2019 za mesiac február 2019 na sumu 253 Eur, so splatnosťou 14.4.2019, zaslaná mailom dňa 4.4.2019,
- faktúra č.XXXXXXX zo dňa 30.4.2019, za mesiac marec 2019, na sumu 396,50 Eur, so splatnosťou 14.5.2019, zaslaná mailom dňa 9.5.2019,
- faktúra č.XXXXXXX zo dňa 31.5.2019, za mesiac apríl 2019, na sumu 502 Eur, so splatnosťou 14.6.2019, zaslaná mailom dňa 6.6.2019,
- faktúra č.XXXXXXX zo dňa 30.6.2019, za mesiac máj 2019, na sumu 577,50 Eur, so splatnosťou 14.7.2019, zaslaná mailom dňa 3.7.2019,
- faktúra č.XXXXXXX zo dňa 31.7.2019, za mesiac jún 2019, na sumu XXX,XX Eur, so splatnosťou 14.8.2019, zaslaná mailom dňa 5.8.2019,
- faktúra č.XXXXXXX zo dňa 31.8.2019, za mesiac júl 2019, na sumu 741 Eur, so splatnosťou 14.9.2019, zaslaná mailom dňa 5.9.2019,
- faktúra č.XXXXXXX zo dňa 30.9.2019, za mesiac august 2019, na sumu 547,50 Eur, so splatnosťou 14.10.2019, zaslaná mailom dňa 9.10.2019,
- faktúra č.XXXXXXX zo dňa 31.10.2019, za mesiac september 2019, na sumu 432 Eur, so splatnosťou 14.11.2019, zaslaná mailom dňa 7.11.2019.
10. Na pojednávaní zo dňa 02.08.2021 právny zástupca žalobca zotrval na podanej žalobe v plnom rozsahu, nakoľko ju považuje za dôvodnú. Dôvod podania žaloby je ten fakt, že žalobca v rozhodnom čase fungoval ako poskytovateľ účtovných služieb a na druhej strane žalovaný bol odberateľom, resp. objednávateľom týchto služieb. Žalobca poukazuje na to, že za svoju činnosť a poskytnuté účtovné služby žalovaný absolútne doposiaľ nezaplatil dohodnutú odmenu. Súčet nezaplatených faktúr v tejto žalobe predstavuje 4.340 eur. Zmluvné strany sa v minulosti dohodli, že pre kal. rok 2019 budú spolupracovať vo vzťahu k odmene za účtovné služby tak, že každá jedna účtovná položka v účtovnom denníku bude vynásobená sumou 0,50 eur, pričom jednotlivý počet položiek v účtovnom denníku za kalendárny mesiac sa vynásobí práve sumou 0,50 eur. Z titulu uvedeného za každý jednotlivý mesiac bola vyfakturovaná suma za poskytnuté účtovné služby, ktorá bola riadne vypočítaná. V každom prípade v spôsobe výpočtu odmeny za účtovné služby, ako aj o samotnej výške je aj inventarizácia pohľadávok k 17.10.2019. Tento dôkaz bol žalobcom predložený. Žalovaný mal množstvo príležitostí relevantne sa brániť voči vystavovaným faktúram v rozhodnom období, ani raz to neurobil. V tejto súvislosti neostáva žalobcovi nič iné, iba trvať na podanej žalobe.
11. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zo dňa 02.08.2021 zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v odpore proti platobnému rozkaz. To, že služby boli dodané nespochybnil. Spochybnil ich kvalitu a výšku fakturácie a jej spôsob. Podľa vyjadrení aktuálneho účtovníka, ktorý prevzal účtovníctvo po žalobcovi bol počet položiek značne nadhodnotený. Poukázal na znenie § 71 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Zb. o dani z pridanej hodnoty. V závere uvedeného žiadal žalobu zamietnuť a nahradiť trovy konania v plnom rozsahu.
12. Právny zástupca žalobcu v záverečnom prednese na pojednávaní dňa 23.9.2021 uviedol, aj po vykonaní dokazovania sa jednoznačne preukázala dôvodnosť podanej žaloby a to v plnom rozsahu. Pre účely môjho záverečného prednesu odkázal a aj pre účely hospodárnosti na úvodný prednes z minulého pojednávania. Uviedol, že niet pochýb o tom, že sporné faktúry do dnešného dňa nezaplatené boli žalovanej spoločnosti riadne doručené. Niet pochybnosti o tom, z ktorých emailových adries jeden zo štatutárov W. Z. komunikoval so žalobcom. Niet pochýb o tom, že sporné faktúry boli riadne v účtovníctve žalovanej spoločnosti zaúčtované a neboli ani dodatočne po zmene v poskytovaní účtovných služieb z účtovníctva vyškrtnuté alebo vyňaté. Nie je možné akceptovať v žiadnom prípade tvrdenia o tom, že žalovaná spoločnosť nemala vedomosť o daných faktúrach a o tom, ako sa generuje vo vzťahu k žalobcovi. V závere navrhol žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a priznať plnú náhradu trov konania.
13. Právny zástupca žalovaného v záverečnom prednese na pojednávaní zo dňa 23.09.2020 uviedol, že dokazovaním sa preukázalo, čo od začiatku sporu žalovaný tvrdil. Nespochybnil poskytované služby, že boli dodané a ani cenu. Rozporoval počet vyfakturovaných položiek. Poukázal súdu aj na pokusy o mimosúdne riešenie , ktoré sa riešili výzvami, ale aj v predsúdnom rokovaní priamo na súde, kde bola navrhovaná suma 2.500 eur ako spôsob mimosúdneho rokovania približne zodpovedná znaleckému posudku. Plne sa stotožnil so závermi znaleckého posudku. V prevyšujúcej časti žiadal nárok zamietnuť a pomerne nahradiť trovy konania.
14. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
15. Podľa § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy, prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.
16. Podľa § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou zmluvných strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.
17. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
18. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
19. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
20. Podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
21. Podľa § 37 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
23. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
24. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
25. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
26. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
27. V predmetnom spore pre súd v prvom rade bola nespornou skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným existovala dohoda o vedení účtovníctva žalovaného žalobcom, ktorá skutočnosť, okrem zhodných vyjadrení strán, bola potvrdzovaná aj okolnosťou, že od roku 2017 žalobca viedol účtovníctvom pre žalovaného až do novembra 2019, do ktorého času žalobca v rámci výkonu tejto jeho podnikateľskej činnosti evidoval doklady predkladané mu žalovaným, vypracovával daňové priznania, či už k dani z prídavnej hodnoty ako aj dane z príjmov, viedol peňažný denník, evidenciu krátkodobého a dlhodobého majetku a i, a to až do času ukončenia spolupráce resp. odovzdania zverených mu a prechovávaných listín žalovanému, za ktorú činnosť žalobca fakturoval žalovanému odplatu.
28. Súd taktiež za nesporné považoval to, že bola dohodnutá vzájomná odplata za vykonávanú činnosť, či najprv v úvode spolupráce za vykonávané položky - zápisy v účastníctve, neskôr medzi stranami bol dohodnutý spôsob odplaty formou paušálu s určením objemu činnosti v rámci tzv. balíka služieb s príp. doúčtovaním odplaty po tom ktorom kvartály za položky presahujúce dohodnutý rámec preplatených činností a následne aj k zmene spôsobu výpočtu odmeny žalobcu za vykonávanú činnosť a tým de facto aj k zmene spôsobu fakturácie len za skutočne vykonanú činnosť v odplate za 50 centov za jednotlivú položku. V súvislosti s výškou odplaty za jednu položku súd dodáva, aj napriek skutočnosti, že v rámci písomných podaní žalovaný najprv sumu 0,50€ rozporoval, v priebehu konania medzi stranami došlo k vzájomnej zhodne na výške tejto odmeny, a tým aj k uznaniu zo stany žalovaného nároku 0,50€ za jednu položku v prospech žalobcu.
29. Spornou skutočnosťou v spore zostala len skutočnosť, koľko položiek žalobca reálne vykonal, resp. podľa názoru žalovaného bolo nutné resp. postačujúce pre správne vedenie účtovníctva vykonať a v závislosti od tohto zistenia počtu zápisov následne vypočítať odmenu žalobcu, ako aj skutočnosť, či
žalovaný svojím konaním t.j. podpisom na evidencii záväzkov - prehľad vystavených a nezaplatených faktúr v prospech žalobcu a následným nekonaním v rámci stanovenej lehote - nepodaním námietok proti zostatku uznal svoje záväzky čo do dôvodu a výšky, ako aj či tento právny úkon je úkonom platným resp. neplatným, vzhľadom na žalovaným prezentovaný názor o neplatnosti úkonu z dôvodu absencie slobody prejavu vôle, donútenia, ako aj omylu.
30. V tomto smere súd dodáva, že okrem výsluchu strán sporu v zastúpení oboch konateľov z každej spoločnosti t.j. za stranu žalobcu R.. V. vypočutý na pojednávaní konanom dňa 2.8.2021 a R.. V. vypočutá na pojednávaní konanom dňa 23.9.2021 a za stranu žalovaného R.. W. Z., vypočutý na pojednávaní konanom dňa 2.8.2021 a W.. V. Z. vypočutý na pojednávaní konanom dňa 23.9.2021, vykonal dokazovanie aj výsluchom svedka R.. W. N., vypočutom na pojednávaní konanom dňa 23.9.2021, kde v kontexte obsahu výpovedí menovaných osôb súd skúmajúc otázku vyššie špecifikovanej, namietanej neplatnosti právneho úkonu dospel k záveru, že R.. Z. v čase po ukončení spolupráce bol dva krát u žalobcu v jeho priestoroch a to prvý krát za účelom čiastočného vyplatenia dlhu, ktorú platbu aj realizoval, avšak nie v dostatočnom rozsahu aby urovnal všetky záväzky za spoločnosť, v rámci ktorej prítomnosti podpísal a prevzal namietanú listinu - sumarizáciu dlhu, pri ktorom akte boli prítomní aj obaja konatelia žalobcu, pričom z výpovede samotného konateľa žalovaného vyplynulo, že tento k podpisu listiny nebol, žiadnym spôsobom donútený, sám vlastnoručnej listinu podpísal, podpis je nie je sfalšovaný , je jeho, avšak si obsah neprečítal, ako aj, že bol prítomný následne ešte raz v priestoroch žalobcu a to už za prítomnosti svedka R.. N., kedy mu bola odovzdávaná celá dokumentácia a účtovníctvo, pri ktorom akte došlo k prevzatiu listín a ich protokolárnemu odovzdaniu, však nie k podpisu sumarizácie dlhu. Vzhľadom na tento preukázaný stav súd nemal akékoľvek pochybnosti o platnosti právneho úkonu učineného R.. Z., ako aj jeho záväznosti pre menovanú spoločnosť, keďže tento konal a vystupoval pri danom úkone v pozícii konateľa a v mene žalovanej spoločnosti, ktorú týmto zaviazal. Súd dodáva, že okolnosť, že si konateľ neprečíta obsah listiny, ktorú podpisu nemôže resp. nemohla byť príp. v konaní braná na ťarchu žalobcu, keďže príp. následok za svoju benevolentnosť v takom prípade musí znášať žalovaný s alt. možnosťou uplatňovania si náhrady vo vzťahu ku konateľovi z titulu jeho zodpovednosti. 31. Vo vzťahu k spornej otázke reálneho počtu vykonaných zápisov, resp. potrebných nevyhnutných zápisov súd dodáva, že zastáva názor, že žalobca má nárok na skutočne odpracované a zrealizované účtovné zápisy a nie len za nevyhnutne potrebné zápisy pre vedenie účtovníctva.
32. V konaní žalovaný produkoval dôkazy smerujúce k preukázaniu, že na vedenie účtovníctva nebolo nutné vykonávať toľko zápisov ako to realizoval žalobca t.j. rozúčtovávanie jednotlivých operácii na podoperácie či podúčty ako napr. samostatné evidovanie dane z prídavnej hodnoty, ceny prepravy, poštovného a i. , ale postačoval podstatný menší počet zápisov konkrétne len 5679 položiek - výpoveď druhého konateľa žalovaného W.. Z., ktorý rozsah vyvodil zo záverov súkromného znaleckého posudku R.. O. Č.. X/XXXX zabezpečeného žalovanou stranou a predloženým v konaní na pojednávaní dňa 23.9.2021 a tým uznal násobok uvedených položiek á 0,50€ po odpočítaní sumy 365€, ktorú už žalovaný v rámci platby v roku 2019 uhradil.
33. Súd cit. posudok na pojednávaní krátkou cestou doručil protistrane s možnosťou sa oboznámiť k dôkazu, ako aj vyjadriť a tiež postupom podľa § 187 v spojení s § 204 vykonal tento dôkaz a to prečítaním celého znaleckého posudku nie len jeho záverov, s tým, že znalec po uskutočnení znaleckého preskúmania celého účtovníctva za rok 2019 okrem iného v rámci záveru posudku str. 12 konštatoval, že žalobca reálne vykonal 9452 účtovných položiek pričom vyfakturoval len 9410 účtovných položiek. Vychádzajúc zo záverov posudku, ako aj listinných dôkazov predložených žalobcom, a tiež z vyjadrenia a čiastočného uznania záväzku žalovaným súd dospel k záveru, že žalobca sa domáha svojho práva dôvodne, má nárok na žalovanú istinu keďže skutočne vykonala zápisy v rozsahu 9452 položiek pre žalovaného, pričom v konaní sa síce domáhal náhrady za nižší počet 42 položiek a preto mu súd priznal celú žalovanú sumu.
34. Súd k námietke žalovaného o nároku len na nutný počet úkonov dodáva, že s touto argumentáciou sa nestotožňuje, jednak z dôvodu, že žalovaný za 3 roky trvania spolupráce vedel akým pre neho spôsobom vedie účtovníctvo žalobca, ako aj v aktuálnom prípade mal po celý čas spolupráce možnosť vyrozumieť žalobcu, že nemá záujem na detailnom členení jednotlivých položiek, keďže to pre neho nie je finančne rentabilné, a nechce aby vedel akú sumu vydáva na služby napr. 23 € na analytickom účte za ten ktorý výdavok, čo však po celý čas spolupráce nevykonal, a túto obranu predniesol až po začatí spolu, resp. po započítaní s domáhaním sa úhrady dlhu žalobcom. Na dôvažok súd dodáva, že z
výpovede oboch konateľov žalobcu súd mal preukázané, že aj na začiatku spolupráce bolo žalovanému vysvetlené akým spôsobom budú účtovať podľa ich účtovnej osnovy, teda neobstojí argumentácia, že žalovaný nevedel čo všetko a ak účtuje žalobca a za čo požaduje odplatu, ako ani, že žalobca má nárok len na odplatu za nevyhnutné úkony a za ostatné ktoré vykonal ale neboli nutné iné.
35. Vo vzťahu k priznanému príslušenstvu a námietke žalovaného o nedoručení faktúr ako aj nemožnosti účinného využitia doručenia faktúry v elektronickej podobe súd tieto otázky vyhodnotil tak, že žalovaný sa dostal do omeškania s platbou úhrady tej ktorej faktúry počnúc nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty splatnosti toho ktorého záväzku, a preto priznal uplatnené úroky z omeškania zvlášť z každej sumy osobitne zohľadňujúc rozhodný deň u každého plnenia samostatne.
36. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že jednak z výsluchov strán, ako aj z vykonaného dokazovania listinný dôkazov nachádzajúcich sa v spise vyplýva, že žalovaný dlhodobo používal emailovú adresu na ktorú mu žalobca zasielal faktúry, z titulu neuhradených súm ktorých sa domáhal priznania plnenia na súde. Súd neuveril tvrdeniu žalovaného, že mu faktúry neboli doručené, keďže sám žalovaný jednak potvrdil, že k emailovému kontu mal prístup jedine on, ako aj, že iné správy mu od žalobcu chodili, ako aj vyplynulo, že so žalobcom z tejto adresy komunikoval. Zároveň súd poukazuje, že v prípade, že by žalovanému neboli doručené faktúry pod dobu viac ako 9 mesiacov, jeho nekonania tomuto stavu nesvedčí. Žalovaný po celý rok 2019 nežiadal doručenie faktúr, resp. sa ani nezmienil, že by ich nebol obdržal, pričom mal vedomosť z predchádzajúcich rokov o tom, že faktúry sú/boli vystavované periodicky každý mesiac. Súd preto neakceptoval výhradu či obranu žalovaného, ako aj v tejto súvislosti s prihliadnutím na bremeno tvrdenia súd zastáva názor, že bolo práve povinnosťou žalovaného takéto tvrdenie aj preukázať. Čo sa týka možnosti vystaviť elektronickú faktúru, súd poukazuje jednak na do spisu predložené stanovisko Riaditeľstva finančnej správy SR ako aj obchodnú zvyklosť medzi žalobcom a žalovaným, ktorý od počiatku svojej spolupráce využívali formu faktúr v elektronickej podobe a nie v listinnej resp. papierovej. Súd preto dospel k záveru, že žalobca vystavoval faktúry v elektronickej verzii oprávnene, pričom súd poznamenáva, že samostatná faktúra je len účtovným dokladom nie listinou zakladajúcou nárok na zaplatenie sumy uvedenej vo faktúre.
37. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
38. O trovách konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu a neúspechu strán sporu v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami a preto úspešnému žalobcovi bola proti žalovanému priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady týchto trov bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.