Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/7/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: O. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., Q. XXXX/ XX, zastúpenej Mgr. Ondrejom Barnom, advokátom so sídlom Stropkov, Zámocká 529/34, IČO: 52 824 837, o zaplatenie 2 440,44 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice z 15. októbra 2020, č. k. -289, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu, o zaplatenie 2 440,44 eura s prísl., zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Právne vec odôvodnil s poukazom na ust. až 3, a (ďalej aj „“), a , a , až 4 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, , o bankách (ďalej aj „“). Právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a. s.) a žalovaný uzavreli s prihliadnutím na dohodnuté zmluvné podmienky zmluvu o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver), na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej finančné prostriedky, ktoré sa táto zaviazala splácať mesačnou splátkou. Následne žalovaná porušila svoju zmluvnú povinnosť splácať úver riadne a včas. Mal tiež za preukázané, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní takejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, ako banka, a žalovaná uzatvárala takúto zmluvu ako spotrebiteľ v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože v konaní nebolo preukázané, že by jej finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon povolania, zamestnania alebo podnikateľskú činnosť. Z uvedených dôvodov tak medzi stranami sporu vznikol spotrebiteľsko-právny vzťah. Následne preskúmal aktívnu legitimáciu žalobcu, a to, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, pretože právny predchodca žalobcu, ktorý postupoval pohľadávku, bola banka a pri postúpení pohľadávky okrem všeobecnej úpravy podľa , bolo potrebné aplikovať aj osobitnú úpravu podľa . Dôvodil, že nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom ( ), citoval rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2018, sp. zn. . Argumentoval, že z ust. vyplýva, že banka môže postúpiť pohľadávku inej osobe buď so súhlasom klienta alebo aj bez takéhoto súhlasu za predpokladu, že klienta písomne vyzvala na plnenie a klient je napriek tejto výzve v omeškaní so splatením dlhu dlhšie ako 90 dní. Pre platné postúpenie pohľadávky banky, musia byť tiež kumulatívne splnené nasledovné

podmienky: pohľadávka banky musí byť splatná a predchádza jej výzva a omeškanie klienta nepretržite dlhšie ako 90 dní so splnením čo i len časti peňažného záväzku. Z obsahu spisu zistil, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie všetkých zákonných podmienok uvedených v predmetnom ustanovení zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky, pretože nebola preukázaná existencia výzvy zo strany právneho predchodcu žalobcu, ktorou by vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy, ako aj jej účinné doručenie, nakoľko až keď sa takáto výzva dostane do sféry dispozície dlžníka, ten je následne po dobu dlhšie ako 90 dní v omeškaní, až potom je pohľadávka banky spôsobilá na postúpenie. Keďže žalobca nepreukázal reálne doručenie výzvy bankou žalovanej, nepreukázal začatie plynutia trvania nepretržitého omeškania dlžníka banky dlhšieho ako 90 kalendárnych dní. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ust. je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a tento právny úkon je tak absolútne neplatný podľa , a to v časti postúpenia pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXX. s poukazom na , na ktorú platnosť súd ex offo prihliada. Keďže postúpenie pohľadávky je neplatným právnym úkonom má za to, že žalobca nie je veriteľom žalovanej, preto žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol. V zmysle vyššie uvedeného potom uzavrel, že postúpenie pohľadávky v predmetnom prípade je neplatné pre rozpor so zákonom podľa , teda žalobca nie je aktívne a vecne legitimovaný. Preto žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej a vecnej legitimácie zamietol v celom rozsahu. Rozhodnutie o trovách konania právne oprel o ust. (ďalej aj „“) a v konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko bola v konaní úspešná v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci v zmysle .

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa ním jeho zmeny a vyhovenia jeho žalobe, resp. jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odôvodňoval odvolanie tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej uviedol, že žalovaná uznala pohľadávku žalobcu vzhľadom na to, že nie je možné uznanie nároku účinne odvolať, považuje za neprípustné a právne neudržateľné, pokiaľ z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je daná odpoveď na otázku, z akého dôvodu sa súd uznávacím prejavom žalovanej vôbec nezaoberal. Požiadavka na riadne odôvodnenie rozsudku je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. V prípade, že sú splnené predpoklady vyplývajúce z , súd aj bez návrhu je povinný rešpektovať procesnú situáciu, ktorá nastala v dôsledku uznávacieho prejavu žalovanej a musí vydať rozsudok na základe uznania nároku. V prípade uznania nároku nie je oprávnený skúmať hmotnoprávnu stránku veci, nakoľko je viazaný procesným úkonom žalovanej nevydaním rozsudku pre uznanie napriek splneniu všetkých procesných podmienok potrebných na jeho vydanie, znemožnil týmto nesprávnym procesným postupom žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Upomienkou zo dňa 06. 12. 2016, ktorá bola žalovanej odoslaná obyčajnou poštovou zásielkou, výzvou zo dňa 19. 01. 2017, ktorá bola taktiež odoslaná obyčajnou poštovou zásielkou a výzvou označenou ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23. 11. 2017, ku ktorej žalobca pripojil kópiu doručenky, ktorá preukazovala doručenie tejto výzvy žalovanej, naplnil ust. . Pre úplnosť dodal, že zákon nevylučuje možnosť spísať do jednej listiny aj dva právne úkony. V danom prípade niet pochýb o tom, že výzva na zaplatenie dlžnej sumy obsahovala i oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 30. 09. 2015, ktoré bolo postupcom žalovanej doručované poštou doporučenou zásielkou, ktorú žalovaná v odbernej lehote neprevzala.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané ( ), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Ustanovením , je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie v intenciách vo veci riadne zistil skutkový stav a vec správne posúdil i po právnej stránke. Nakoľko odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, využijúc postup podľa sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery a tieto i primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

8. Predmetom konania je žaloba žalobcu, doručená súdu prvej inštancie dňa 11. 05. 2020, ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 2 440,44 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 297,61 eura od 25. 06. 2019 do zaplatenia.

9. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná s právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a. s. Bratislava uzatvorili dňa 11. 03. 2016 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej vo výške 2 500 eur, ktorú mala žalovaná splatiť v 84 mesačných splátkach po 53,34 eura mesačne v 20. kalendárnom dni v mesiaci, splatnosť prvej splátky dňa 20. 04. 2016 a konečná splatnosť bola určená dňom 20. 03. 2023. RPMN 19,97 %, priemerná RPMN 15,37 %, celková čiastka spojená s úverom vo výške 4 478,78 eura, odplata 17,77 %, poplatky za poistenie úveru 1,80 eura mesačne. Keďže žalovaná porušila povinnosť splácať úver v zmysle dohodnutých podmienok, pričom zaplatila 1 543,70 eura, z ktorej právny predchodca žalobcu započítal na istinu sumu 1 202,39 eura poplatky v sume 34 eur na riadny úrok sumu 307,15 eur a na úrok z omeškania 0,16 eura. Z tohto dôvodu právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňa 20. 11. 2017 mimoriadnu splatnosť úveru - oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23. 11. 2017 (č. l. 35), doručená žalovanej dňa 04. 12. 2017 (č. l. 36). Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 5.10.2017 (čl. 66) oznámil žalovanej, že je omeškaní so splácaním pohľadávky banky ku dňu 05. 10. 2017 vo výške 571,26 eur a vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy s tým, že ak stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť. Predmetná výzva, ako vyplýva z obsahu spisu, nebola žalovanej doručená a nebolo preukázané, že táto sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej. Výzvou zo dňa 26. 03. 2019 (č.l. 64) právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú, že pohľadávka ku dňu 26. 03. 2019 predstavuje sumu 2.509,28 eura a v prípade, že táto nebude uhrádzaná, je banka oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Žalobca nepreukázal doručenie predmetnej výzvy. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2019 (č.l. 18-23) a prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 25), uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej vo výške 2.440,44 eura.

10. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie preskúmavaný právny vzťah správne vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský, ktoré skutočnosť v konaní nebola sporná a ani nebola namietaná žiadnou zo strán sporu.

14. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, teda či žalobca je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana sporu subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane je subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom sporu, sa v civilnom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou, resp. účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o absencií aktívnej legitimácie na strane žalobcu, keď síce predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 03. 2011, ale nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanému ako dlžníkovi

15. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa, alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

17. Podľa , , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

18. Podľa o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

19. Z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v Zákone o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. V predmetnom prípade banka túto možnosť nevyužila a žalobcovi postúpila pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp., aby zmluvný vzťah zanikol inak (výpoveďou, odstúpením). Pokiaľ ale nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, nie je možné urobiť záver o tom, že by predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Splatnými do tej doby sa mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bol žalovaný v omeškaní. Pokiaľ teda banka postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti), banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Z uvedeného je zrejmé, že Zmluva o postúpení pohľadávok z 24. 06. 2019 (č. l. 18-23) je pre rozpor so zákonom neplatným právnym úkonom v zmysle . K námietkam odvolateľa odvolací súd dodáva, že úpravou (predtým 7) mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Určite nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou. Treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok, konkrétne aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. , teda jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle . Žalobca v konaní nepreukázal, že banka pred postúpením pohľadávky klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jej záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie . V danom prípade zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že žalobca nepreukázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalovanému postúpená naňho, boli tieto podmienky postúpenia splnené. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky banky voči dlžníkovi na tretiu osobu.

20. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že pri vyhodnotení dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Súd prvej inštancie na danú vec správne aplikoval ust. . Zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať jeho aktívnu legitimáciu, keď síce predložil zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 06. 2019, nepreukázal však splnenie zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky pôvodného veriteľa voči žalovanej ako dlžníčke. Žalobca nedokázal, čo vyplýva zo zisteného skutkového stavu, že pred zosplatnením jeho právnym predchodcom, upozornil žalovanú riadne a včas a pri zachovaní lehoty najmenej 15 dní na zosplatnenie. Žalobca teda nepreukázal, že pohľadávka voči žalovanej bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle . V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné (aj keby zmluva o postúpení bola účinná) a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanej uplatňovať pred súdom. Je treba uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal aktívnu legitimáciu na jej uplatnenie, preto bolo dôvodné žalobu zamietnuť. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že výzva žalobcu nebola žalovanej doručovaná. Je nepochopiteľné, že výzvy adresoval ako uvádza žalobca obyčajnou poštovou zásielkou, ale oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru na doručenku. Ak by preukázal doručovanie výzvy na adresu žalovanej a táto by nebola prevzatá žalovanou, je rozhodujúce objektívne hľadisko a to, že ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho

takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Bolo dôležité, aby odosielateľ vhodným spôsobom doručenie zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne preukázať. Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je primárne zásadná skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver. Zároveň ďalšími zo Zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami (zákonnými podmienkami) platného postúpenia pohľadávky z úveru je preukázateľne zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu osobu. Veriteľ nerealizoval svoje právo na zaplatenie celej pohľadávky v súlade s druhou vetou (podľa ktorého, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky). Keďže podľa názoru súdu prvej inštancie ust. umožňovalo banke právo postúpiť inej osobe (a to aj osobe, ktorá nie je bankou) len splatnú pohľadávku a v tomto prípade došlo k postúpeniu nesplatnej pohľadávky, išlo o postúpenie v rozpore s uvedeným ustanovením a teda o absolútne neplatný právny úkon v zmysle .

21. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa uznania dlhu odvolací súd konštatuje, že je v prvom rade na mieste skúmať aktívnu vecnú legitimáciu a pasívnu vecnú legitimáciu. Vzhľadom na to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, považoval námietky vznesené žalobcom v jeho odvolaní za bezpredmetné a irelevantné.

22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil, keď súd prvej inštancie vo veci náležite zistil skutkový stav a vec i správne právne posúdil.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že žalovanej v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu .

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).