Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoP-20-2021.pdf
PDF · 175.11 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/20/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Q. L., nar. XX. XX. XXXX a D. A. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, obe deti v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov: matky G.. P. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. N., Q. XXXX/XX, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Ernestova bašta 2 a otca G.. A. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. A. N., J. G. S. XXXX/XX, zastúpený: Mgr. Elena Szabóová, advokátka, so sídlom Nové Zámky, Hlavné námestie 7, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 22. septembra 2020, č. k. 11P/26/2019-573, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/60/2016-37 zo dňa 12. 04. 2016 v časti o výživnom na maloleté deti: Q. L., nar. XX. XX. XXXX a D. A. L., nar. XX. XX. XXXX, tak, že vyživovaciu povinnosť otca zvýšil na maloletú Q. zo sumy 50 eur na sumu 180 eur mesačne a na maloletého D. A. zo sumy 50 eur na sumu 130 eur mesačne od 01. 02. 2019. Zročné výživné na maloletú Q. za obdobie od 01. 02. 2019 do 30. 09. 2020 vo výške 2 600 eur otcovi uložil platiť v splátkach po 500 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok, od vykonateľnosti rozsudku. Zročné výživné na maloletého D. A. za obdobie od 01. 02. 2019 do 30. 09. 2020 vo výške 1 600 eur otcovi uložil platiť v splátkach po 500 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok, od vykonateľnosti rozsudku. Vo výroku o trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V úvode odôvodnenia rozsudku uviedol, že matka maloletých detí sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú Q. na sumu 280 eur mesačne a na maloletého D. A. na sumu 200 eur mesačne, od 01. 01. 2019. Svoj návrh odôvodnila tým, že od posledného rozhodnutia o výživnom náklady spojené s výchovou a výživou maloletých detí vzrástli. V čase pôvodného rozhodovania mala maloletá Q. jedenásť rokov a navštevovala štvrtý ročník základnej školy. Maloletý D. A. mal tri roky a navštevoval jasličky, ktorých náklady boli hradené štátom. V čase podania návrhu maloletá Q. navštevovala siedmy ročník základnej školy a maloletý D. A. predškolskú triedu materskej školy. Z týchto dôvodov nebolo v jej ekonomických možnostiach zabezpečovať zvýšené výdavky na maloleté deti a otec nad rámec bežného výživného neprispieval. V návrhu vyčíslila zvýšené výdavky na maloleté deti, okrem toho výdavky na bývanie.
3. Právne vec odôvodnil s poukazom na ust. § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej v rozhodnutí len „Zákon o rodine“). Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/60/2016-37
zo dňa 12. 04. 2016 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a zároveň bola schválená dohoda rodičov, v zmysle ktorej maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu, na každé dieťa vo výške 50 eur mesačne. Zastupovanie detí a spravovanie majetku detí bolo zachované obom rodičom. Zároveň bol týmto rozsudkom upravený styk otca s maloletými deťmi. Matka v čase tohto rozhodnutia bola zamestnaná a jej priemerný mesačný čistý príjem bol 914,29 eura. Okrem toho poberala rodinné prídavky na dve deti vo výške 47,04 eura mesačne. Otec v tom čase bol zamestnaný na skrátený pracovný úväzok a jeho priemerný mesačný čistý príjem bol 324 eur. Obaja rodičia boli bez ďalších vyživovacích povinností. Súd prvej inštancie konštatoval, že od posledného rozhodnutia o výživnom na maloleté deti došlo k zmene pomerov, hlavne na strane maloletých detí, ale aj na strane oboch rodičov. Zmenu pomerov na strane maloletých detí vzhliadol v tom, že od posledného rozhodovania o výživnom, ktoré bolo v roku 2016, sa potreby maloletých detí zvýšili hlavne fyzickým rastom na oblečenie, stravu, obuv, hygienické potreby a školské potreby. V čase podania návrhu maloletá Q. navštevovala základnú školu, maloletý D. A. materskú školu. Uviedol, že aktuálne maloletá Q. bola v 9. ročníku, maloletý D. A. nastúpil do 1. ročníka základnej školy. Na začiatku školského roka musela matka zaplatiť do školy školské poplatky, deťom musela zakúpiť potrebné školské pomôcky a tiež aj oblečenie, hlavne maloletému D., ktorý išiel do prvého ročníka. Maloletá Q. chodila na doučovanie z matematiky a tiež na tanečnú. Chodila tiež na volejbal, teraz chodí do fitnes. Maloletá mala fixný aparát na korekciu chrupu a chodila na kontroly. Maloletý D. A. mal alergiu na laktózu a kravskú bielkovinu a tým boli zvýšené výdavky na stravu. Okrem toho bral lieky. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie už lieky nebral, len vitamíny na posilnenie imunity a naďalej pil bezlaktózové mlieko. Pokiaľ išlo o pomery na strane matky, konštatoval ich zmenu. Zistil, že matka bola zamestnaná v riadnom pracovnom pomere s priemerným mesačným čistým príjmom v roku 2018 bol 1 381 eur, v roku 2019 bol 1 300,55 eura a roku 2020 za osem mesiacov bol 1 526,50 eura. Okrem toho poberala rodinné prídavky na dve deti vo výške 49,90 eura mesačne. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemala, ako ani iný príjem. Mal preukázané, že matka žije v spoločnej domácnosti s deťmi v byte, ktorý vlastní jej matka. Náklady na bývanie platila matka detí v celkovej sume 181 eur mesačne. Konštatoval, že príjem matky sa oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o výživnom zvýšil, matke nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Pokiaľ ide o pomery na strane otca, tiež konštatoval ich zmenu. Otec bol zamestnaný v pracovnom pomere u svojich rodičov, dosahoval príjem 300 eur. Ukončil pracovný pomer dohodou ku koncu roka 2018. Od 15. 10. 2018 je otec živnostník. Zo živnostenského listu mal preukázané, že podniká pod obchodným menom: G.. A. L. - H. X., s miestom podnikania T. A. N., W. I. XXX/XX. Tržby z podnikania, podľa uvedenia otca, mal 700 až 800 eur mesačne, z ktorej sumy platil zdravotné poistenie 66,70 eura mesačne. Otec zamestnával jednu brigádničku a jednu dôchodkyňu na výpomoc. Za podnájom nehnuteľnosti, v ktorej prevádzkoval podnikanie platil 260 eur mesačne, neskôr 160 eur mesačne. Z daňového priznania otca za rok 2018 mal preukázané, že otec vykázal príjmy zo živnosti vo výške 428,34 eura, výdavky vo výške 4 515,12 eura a vykázal daňovú stratu 4 086,78 eura. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 15. 10. 2018 zistil, že otec ako živnostník mal uzatvorenú zmluvu s P. od 15. 10. 2018 a výška nájomného bola 167,20 eura mesačne. Otec býval v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a rodičom prispieval potravinami. Príjem otca sa od posledného rozhodovania o výživnom zvýšil a otcovi nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Z listu vlastníctva a z výpovedí oboch rodičov mal preukázané, že rodičia vlastnili spolu rodinný dom v katastrálnom území T. nad N., ktorý predali a z predaja tejto nehnuteľnosti bola otcovi vyplatená suma 41 445 eur a matke suma 39 445 eur. Z takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky, čo do základu je dôvodný, preto zvýšil výživné na maloletú Q. na sumu 180 eur mesačne a na maloletého D. A. na sumu 130 eur mesačne od 01. 02. 2020 (pozn. zrejme sa jedná o chybu v písaní, súd prvej inštancie chcel správne uviesť rok 2019). Konštatoval, že odôvodnené potreby maloletých detí sa neustále zvyšujú a výživné v doteraz určenej výške 50 eur mesačne na každé dieťa nepostačuje na výživu maloletých detí a ich odôvodnené potreby, pretože posledné rozhodovanie o výživnom bolo v roku 2016. Zvýraznil že maloletá Q. v čase rozhodovania navštevovala deviaty ročník základnej školy a maloletý D. A. nastúpil od septembra 2020 do prvého ročníka základnej školy, čím mal za preukázané jednoznačne zvýšené ich odôvodnené potreby. Za odôvodnené mesačné potreby maloletej Q. považoval stravovanie 150 eur (5 eur na deň), školské pomôcky a poplatky do školy v priemere 20 eur, oblečenie 50 eur, hygienické potreby a kozmetika 20 eur, zdravotná starostlivosť 10 eur, doučovanie 28 eur a tanečná 20 eur, mobil 7 eur. Za odôvodnené mesačné potreby maloletého D. A. považoval stravovanie 120 eur, školské potreby a pomôcky 15 eur, družina 12 eur, oblečenie 50 eur, zdravotná starostlivosť 10 eur. Dôvodil, že obe maloleté deti bývajú v spoločnej domácnosti s matkou. Náklady na bývanie mal za preukázané v sume 181 eur mesačne, teda na jedno maloleté dieťa pripadla z nich suma 60 eur mesačne. Do nákladov na bývanie nezapočítal náklady matky na hypotéku a úvery, pretože byt, na ktorý si brala matka hypotéku,
je na meno jej matky. Ustálil celkové náklady na maloletú Q. vo výške 365 eur mesačne a na maloletého D. A. približne vo výške 267 eur mesačne. Argumentoval tiež, že pri určovaní výšky výživného na strane otca zohľadnil nielen jeho schopnosti, t. j. faktické príjmy, ktoré dosahoval v čase súdneho konania, ale aj jeho možnosti, čiže jeho potencionálne príjmy, teda to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce a podobne. Podľa predloženého daňového priznania za rok 2018, otec zo svojho podnikania vykázal stratu. Podľa jeho výpovede dosahoval tržby vo výške 700 až 800 eur mesačne. Z predložených výpisov z osobného a tiež podnikateľského účtu mal preukázané, že otec vkladal na svoje účty oveľa vyššie jednorazové mesačné sumy. Tieto sumy boli vkladané na účty presne vtedy, keď bolo potrebné zaplatiť splátky, prípadne zakúpiť tovar. Uvedené sumy boli presúvané z jedného účtu na druhý, čo aj právna zástupkyňa otca potvrdila, že si otec potrebuje „zadotovať“ účet. Vzhľadom na vysokoškolské vzdelanie otca bol toho názoru, že je v možnostiach, schopnostiach otca dosahovať a zabezpečiť si vyšší príjem ako otec deklaruje, buď z podnikania alebo zamestnania sa v pracovnom pomere, z ktorého by mohol plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť a uhrádzať časť odôvodnených potrieb maloletých detí. Zdôraznil aj skutočnosť, že otec sa s deťmi stretáva veľmi málo a neprispieva na zvýšené výdavky maloletých detí. Mal za to, že otec môže sumami 180 eur a 130 eur mesačne prispievať na výživu svojich maloletých detí vzhľadom na svoj vek, svoje možnosti a svoje schopnosti, bez ohrozenia svojho životného minima a dotknutia svojej životnej úrovne. Dodal, že príjem matky sa od posledného rozhodovania o výživnom taktiež zvýšil, ale podotkol, že matka okrem pravidelného financovania potrieb maloletých detí sa o ne aj osobne stará. Zvýšené výživné spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany matky a rodinnými prídavkami na maloleté deti považoval za dostatočné na pokrývať odôvodnené potreby maloletých detí. K určeniu počiatku zvýšenia vyživovacej povinnosti uviedol, že matka si podala návrh na zvýšenie výživného vo februári 2019, preto zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od podania návrhu matky, teda 01. 02. 2019.
4. V nadväznosti na uvedené konštatoval, že zvýšením výživného od 01. 02. 2019 vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 01. 02. 2019 do 30. 09. 2020, na maloletú Q. vo výške 2 600 eur (20 mesiacov krát 130 eur) a na maloletého D. A. vo výške 1 600 eur (20 mesiacov krát 80 eur). Uvedený nedoplatok povolil otcovi splácať po 500 eur mesačne na jedno dieťa v súlade s ustanovením § 232 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej v uznesení len „CSP“), pretože mal preukázané, že otec obdržal peniaze z predaja rodinného domu, teda mal za to, že uvedenú výšku splátok otec môže platiť, aj s prihliadnutím na záujem detí a ich potreby.
5. Rozhodnutie o trovách konania právne oprel o ustanovenie § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v uznesení len „CMP“).
6. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja rodičia.
7. Matka vo svojom odvolaní sa domáhala zmeny rozsudku a otca maloletých detí zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletej Q. sumou vo výške 280 eur mesačne a na maloletého D. A. sumou vo výške 200 eur mesačne. Poukázala na skutočnosť to, že otec v priebehu konania dokladoval do súdneho spisu výpisy zo svojho osobného, ako aj z podnikateľského účtu, z ktorých vyplynulo, že príjem otca z podnikateľských aktivít sa pohybuje na úrovni od 1 000 až do 5 000 eur, ktorá skutočnosť korešponduje s vkladmi pomerne vysokých súm finančných prostriedkov na účet otca maloletých detí. Napríklad v marci 2020 bol na účte otca maloletých detí zrealizovaný vklad hotovosti vo výške 5 000 eur, ku ktorej skutočnosti otec na otázku súdu prvej inštancie uviedol, že ide o príjem z tržieb a z predaja produktov. Uviedla, že dosiahnuté vzdelanie otca by mu umožňovalo zamestnať sa v odbore bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, po ktorom povolaní je v súčasnosti na trhu práce dopyt, pričom v zamestnaní by otec maloletých detí mohol dosahovať podstatne vyšší príjem, než vo výške 700 až 800 eur. Z hľadiska posudzovania odôvodnených potrieb maloletej Q. uviedla, že v jej prípade náklady na oblečenie sú podstatne vyššie výdavky ako na maloletého D. A., nakoľko sa aktívne venuje tancu a pre účely rôznych vystúpení je potrebné zabezpečovať špeciálne oblečenie pre tanečníčky podľa aktuálneho štýlu toho - ktorého vystúpenia a osobitne oblečenie na tréningy. Okrem iného má zvýšené náklady na oblečenie a obuv aj v súvislosti s účasťou maloletej na tréningoch fitnes. Uviedla tiež, že v rámci posudzovania zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú Q. bolo nutné vzhliadnuť na náklady spojené so zabezpečením fixného aparátu na chrup maloletej, ktorých výška len do iniciovania návrhu na zvýšenie výživného bola vo výške 314,52 eura. V priebehu konania vznikli ďalšie náklady, ktoré boli spojené s odňatím fixného aparátu vo výške 150 eur a následným zabezpečením priesvitnej
dlahy vo výške 80 eur, na ktorých nákladoch sa otec žiadnym spôsobom nepodieľal. Okrem vyššie uvedených výdavkov spojených s voľnočasovými aktivitami maloletej Q. bolo nutné hradiť náklady na workshop vo výške 15 eur, tzv. štartovné, ktorého výška sa pohybuje na úrovni cca 10 eur za každé vystúpenie, pričom s účasťou maloletej na tanečných vystúpeniach sú spojené aj zvýšené náklady na pohonné hmoty, nevynímajúc náklady spojené s účasťou maloletej na rôznych exkurziách a výletoch organizovaných školou, ako v priebehu konania uvádzala. Uviedla tiež, že okrem doposiaľ uvedených výdavkov bola maloletá v letnom tábore organizovanom tanečnou školou, ktorú navštevuje, pričom náklady na tento tábor boli vo výške 60 eur. Dala do pozornosti, že v prípade maloletého D. A. súd nezohľadnil v odôvodnených výdavkoch maloletého náklady na rastlinné mlieko, ktoré je nutné zabezpečovať v dôsledku intolerancie laktózy, ako ani poistenie na každé dieťa vo výške 8,58 eura a náklady na uskladnenie pupočníkovej krvi maloletého. Namietala určenie vyživovaciu povinnosť otca polovicou odôvodnených nákladov detí, hoci s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti sú tieto náklady vyššie, avšak neaplikoval ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine, konkrétne mieru jej osobnej starostlivosti o maloleté deti, ktorá by mala byť vyvážená finančnou participáciou otca. S prihliadnutím na rozhodovaciu prax súdov, v zmysle ktorej sa výživné na maloleté dieťa pohybuje na úrovni 20 % až 30 % z príjmu rodiča, v ktorého osobnej starostlivosti sa maloleté dieťa nenachádza, mala za to, že súdom určená výška výživného je neprimeraná, a to aj s prihliadnutím na vek a prirodzené odôvodnené potreby detí, nakoľko výška výživného mala byť určená z čistého príjmu otca, ktorý je podstatne vyšší, než aký otec v priebehu konania deklaroval s poukazom na predložené výpisy z účtu otca.
8. Otec vo svojom odvolaní sa domáhal zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že z rozsudku nevyplýva, na základe čoho súd vyvodil, že pomery sa zmenili tak, že by odôvodňovali zvýšenie výživného, za dobu necelých 3 rokov od posledného rozhodnutia, na 3,6-násobok u maloletej Q. a na 2,6-násobok u maloletého D. A.. Tvrdil, že súd prvej inštancie nevysvetlil z akého dôkazného prostriedku mal objektívne preukázanú výšku ročných nákladov na školské pomôcky vo výške 240 eur ročne u Q. a 180 eur u maloletého D. A.. Zvýraznil, že vzhľadom na zmenu - prechod maloletého D. z MŠ na základnú školu súd nevysvetlil, aké výdavky na školské pomôcky a školskú družinu mal v období od 01. 02. 2019 do 01. 09. 2020 preukázané, keď v tomto období navštevoval maloletý materskú školu. Mal za to, že táto skutočnosť by odôvodňovala tzv. stupňovité zvýšenie výživného. Namietal tiež, že súd neuviedol z čoho vychádzal pri vyčíslení nákladov na zdravotnú starostlivosť vo výške 120 eur ročne u oboch detí - osobitne s prihliadnutím na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia, nárok na vrátenie doplatkov za lieky u maloletých detí, na zlepšenie ich zdravotného stavu (tak v porovnaní so stavom v čase predchádzajúceho rozhodnutia, ako aj v porovnaní so stavom v čase podania návrhu oproti času aktuálneho rozhodovania súdu). Za všeobecne známu skutočnosť označil, že náklady na krúžky sa minimálne od marca 2020 do konca augusta 2020 nevynakladali, čo platí aj aktuálne. Vzhľadom na protipandemické opatrenia mal tiež za v rovnakých obdobiach nepreukázané náklady na školské pomôcky, družinu a pravdepodobne ani doučovanie. Ak súd posudzoval potreby detí ku dňu rozhodnutia, v rozsudku absentovala zmienka o tom, aké potreby detí mal za preukázané k 01. 02. 2019. Za chybný prístup považoval skutočnosť, že súd vychádzal z faktu, že tržby sú rovné príjmu rodiča (a tržby považoval za rovnocenné príjmu zo závislej činnosti). Zdôraznil, že z tržieb podnikateľ uhrádza náklady, a preto tržby nie sú ekvivalentom mzdy. Preto nebolo možné ani tvrdiť, že otcovi „sa zvýšil príjem“ oproti r. 2016, ani fakt, že po uhradení výživného vo výške 310 eur mesačne mu zostane aspoň životné minimum. Pri akomkoľvek druhu podnikania, ktorý vyžaduje zriadenie prevádzky, jej vybavenie, naskladnenie tovaru a pod. je zrejmé, že podnikateľ nie je schopný dosiahnuť v prvom, druhom roku podnikania zisk, keďže v týchto obdobiach sa len „vracajú“ náklady, ktoré musel vynaložiť v súvislosti so začatím podnikania. Dôvodil, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, že v roku 2020 centrálne nariadené opatrenia významným spôsobom ovplyvnili jeho možnosť dosahovať príjmy. Tvrdil tiež, že za aktuálneho stavu (minimálne od marca 2020) je úvaha súdu o jeho „možnom zamestnaní za vyššiu mzdu“ nereálna, keďže možnosť zamestnania sa aj podľa oficiálnych štatistík znižuje, rastie miera nezamestnanosti, a zamestnávateľ v každom prípade uprednostní zamestnanca s praxou, než zamestnanca bez praxe v odbore. Dodal, že matkou predložené pracovné ponuky uvádzajú ako podmienku (BOZP) osobitnú spôsobilosť, ktorou nedisponuje, a rovnako aj podmienku praxe, ktorú tiež nemá. Odporúčanie súdu zamestnať sa považoval aj za nehospodárne, keďže za aktuálnej situácie by nedokázal predať soľnú jaskyňu a jej zariadenie za cenu, ktorú do nej investoval, výsledná strata by bola väčšia, ako prípadný benefit z príjmu zo závislej činnosti, ktorý by dosiahol pri svojej kvalifikácii a veku. Namietal, že súd nevyhodnotil iné daňové priznanie, než za rok 2017. Z príjmov matky mal súd preukázané, že jej príjmy sa v súvislosti s pandemickou situáciou neznížili, ba dokonca sa zvýšili.
Poukázal na to, že predložil súdu výpisy z oboch svojich účtov, teda osobného, ako aj podnikateľského, teda súd mal možnosť priamej a bezprostrednej kontroly pohybov na oboch účtoch a ich synchronizácie, pričom na nich uskutočňoval presuny peňazí. Namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške splátok určil, že splátky dlžného výživného sú splatné od vykonateľnosti rozsudku, nie od jeho právoplatnosti (ako je to bežné v praxi iných súdov poručenskej agendy). Nastavením splátok po 500 eur mesačne, v situácii, keď je znova opatreniami vlády postihnutý práve sektor služieb, mu súd nepriamo znemožnil zabezpečiť si bývanie, pričom obvyklé v rozhodovacej praxi súdov je rozvrhnúť splátky tak, aby ich splatnosť nepresahovala obdobie jedného kalendárneho roka. Príjem z predaja nehnuteľností mal on i matka, navyše je nútený vyriešiť si bytovú otázku a z príjmu z predaja domu musí vrátiť sumu 35 000 eur plus úroky svojim rodičom. Namietal, že súd prvej inštancie nevyhovel návrhu na doplnenie dokazovania predložením výpisov z účtov matky detí, preto nemal a nemohol mať ani riadne preukázaný skutočný stav v miere postačujúcej pre rozhodnutie, pričom nevykonanie tohto dôkazu súd v rozhodnutí nijako neodôvodnil. Tvrdil, že súd nezohľadnil jeho prispievanie vecnými spôsobom deťom nákupmi v sume 50 až 100 eur mesačne, nad rámec výživného, čo nebolo v konaní zohľadnené. Odôvodnenie rozsudku označil za rozporné s jeho výrokom, keď v bode 18 rozsudku súd zvýšil výživné od 01. 02. 2000, podľa výroku rozsudku však výživné zvýšil od 01. 02. 2019. Zároveň dôvodil, že súd nezohľadnil pri posudzovaní jeho možností výdavok vo výške nájomného za nebytové priestory, ktorý bol v zmluve dohodnutý na 268 eur, s tým, že po dobu 20 mesiacov bude platiť znížené nájomné vo výške 168 eur, z dôvodu investícií do predmetu nájmu so súhlasom prenajímateľa.
9. K odvolaniam matky a otca sa vyjadril písomným podaním kolízny opatrovník, v ktorom uviedol, že sa plne pridržiava svojich doterajších vyjadrení v súdnom konaní a na základe výsledkov dokazovania a s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletých detí mal za to, že predmetná výška výživného pokryje výdavky matky spojené so starostlivosťou o maloleté deti. Zastal názor, že pri určovaní výšky výživného súd prvej inštancie na strane otca správne zohľadnil nielen jeho schopnosti, t. j. faktické príjmy, teda to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce a podobne. Mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať a zabezpečiť si taký príjem, z ktorého by mohol plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť a uhrádzať časť odôvodnených potrieb maloletých detí. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
10. Matka vo svojej replike k odvolaniu otca označila odvolanie otca za nedôvodné s prihliadnutím na skutočnosť, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k maloletým deťom otec prispieval na výživu maloletých detí len sumou po 50 eur mesačne, ktorá suma nepostačovala ani len na úhradu nákladov na stravu maloletých detí. Ku skutočnostiam prezentovaným otcom v podanom odvolaní uviedla, že od posledného rozhodovania o výživnom pre maloleté deti do vydania napadnutého rozsudku uplynula doba takmer piatich rokov, s čím prirodzene vzrástli aj náklady na maloleté deti. K pripomienkam otca ohľadne nákladov na zdravotnú starostlivosť maloletých detí uviedla, že od podania návrhu bola nútená hradiť náklady maloletej Q. na fixný aparát, na ktorých otec neparticipoval, pričom je nutné uviesť, že zdravotná starostlivosť je síce bezplatná ako otec uvádza, avšak lieky nie, rovnako ako tie voľnopredajné, ktoré si pacient hradí sám bez akéhokoľvek príspevku od poisťovne a ich nákup je nákladný. Zvýraznila, že zákaz vychádzania a obmedzenie prezenčnej výučby z dôvodu pandémie neznamená, že tieto náklady na maloleté deti dlhodobo nie sú vynakladané, pretože deti sa učili doma cez online vyučovanie, rovnako potrebovali zabezpečiť nákup zošitov a všetkých potrebných pomôcok, ako aj v mnohých prípadoch bolo potrebné zabezpečiť k deťom stráženie, pretože musela pracovať, aby neprišla o príjem. Navyše pokiaľ boli deti doma a v tomto období sa nestravovali v škole, stravovali sa doma a to častejšie, čím jej vznikli zvýšené náklady na stravu, ako aj na elektrickú energiu. Pokiaľ išlo o príspevky otca nad rámec súdom určenej vyživovacej povinnosti uviedla, že z jeho strany išlo o nákup darčeku k sviatku detí, napr. pri príležitosti Vianoc či narodenín detí a väčšinou išlo o hračky. Za nepravdivé označila tvrdenie otca, že prispieval na výživu maloletých detí mesačne sumou 50 až 100 eur, o ktorej skutočnosti otec ani nepredložil žiaden doklad, s výnimkou nákupu oblečenia, ktoré ale deťom nakúpil na Vianoce v roku 2019, ktoré v čase uskutočnenia pojednávania, na ktorom tieto doklady predložil, deti k dispozícii nemali, pretože ich mal ešte len zabalené na Vianoce. Dala do pozornosti, že tržby otca súd neuviedol ako príjem, nakoľko v zmysle aplikácie vyšetrovacej zásady súd skúmal osobné aj majetkové pomery otca, nevynímajúc výdavky spojené s jeho podnikaním a z predložených dokladov otcom sa napríklad uvádza jednorazový príjem či výdavok suma 5 000 eur, pričom otec uviedol, že pracuje s 30 % maržou, znamená to, že len z tohto jednorazového príjmu, či výdavku na nákup produktov, ktorých predajom sa otec zaoberá mal príjem minimálne 1 500 eur. Tento príjem alebo nákup produktov nebol jednorazového
charakteru, pričom otec využíval dva účty, podnikateľský a osobný, pričom počas konania otec uviedol, že niektoré jeho príjmy a výdavky „nejdú“ cez účet, pretože nie na všetkých miestach môže používať platobné karty. Z uvedeného vyplýva, že otec maloletých detí nakupuje a predáva aj „na hotovosť“ a to formou donášky, objednávkami cez internetovú stránku, pričom predaj uskutočňuje aj prostredníctvom stánku, ktorý ma zriadený na tržnici, kde uskutočnený predaj „neprechádza“ cez terminál a platbu je možné uskutočňovať len v hotovosti, ktorý príjem pre účely súdneho konania neuviedol. Za významnú označila aj tú skutočnosť, že pokiaľ by otec maloletých detí nemal k dispozícii dostatočný príjem, nerozhodol by sa rozširovať svoje podnikanie, pričom nejde len o soľnú jaskyňu, ale aj o predajňu rozličného tovaru, predovšetkým protipandemických potrieb, rúšok, dezinfekcie, skrášľovacích potrieb, soli do bazéna, soli do kúpeľov, rôznych ruských krémov, omladzovacích sér (hyalurónové), darčekových predmetov - soľné lampy, svietidlá, kobercov zo srsti zvierat a podobne. Mala za to, že aj keď otec maloletých detí síce v podanom odvolaní poukazuje na zníženie jeho príjmov z dôvodu pandemickej situácie, jeho podnikaniu pandemická situácia skôr pomohla k rozvoju jeho podnikania, pretože v čase pandemickej situácie svoje podnikanie rozšíril na predaj protipandemických potrieb, dezinfekcie vo veľkých 5 až 10 litrových baleniach, rovnako ako aj menších praktickejších baleniach pre rôzne skupiny spotrebiteľov, ako aj med, sirupy na dýchacie cesty a drogériu. Všetky tieto skutočnosti vyplývajú aj z internetových stránok a spektra ponúkaných produktov, kde je okrem iného uvedené, že otec je jedným z výhradných distribútorov tohto sortimentu pre celé územie Slovenskej republiky, ako aj pre celé územie Českej republiky. Rovnako otec otvoril soľnú jaskyňu aj v D., ktorú zásobuje. Z uvedeného je zrejmé, že otec mal ako jeden z mála podnikateľov otvorenú prevádzku aj v čase pandemickej situácie, zaoberal sa rozvozom produktov do domácností a tiež predával produkty cez „okienko“. Dokonca svoj sortiment predával aj v potravinách „C.“ v obci T. nad N. a tiež v lekárni. K možnostiam otca zamestnať sa vo vyštudovanom odbore a dosahovať vyšší príjem opätovne uviedla, že otec je vysokoškolsky vzdelaný a vyštudovaný bezpečnostný technik, pričom by sa mohol zamestnať aj v odbore bankovníctvo a ekonomika, ktoré študoval na obchodnej akadémii v D.. Zo spoločného spolužitia s otcom mala vedomosť, že nezarábal minimálnu mzdu, ako sa snaží prezentovať, ale jeho príjmy boli podstatne vyššie. Aj táto skutočnosť bola napokon dôvodom, pre ktorú otec dlhodobo nemal snahu zamestnať sa u iného zamestnávateľa a ani v inom odbore. K posudzovaniu daňových priznaní otca súdom prvej inštancie uviedla, že nie je pravdou, že by súd zohľadňoval len daňové priznanie otca za rok 2017, nakoľko súd vzal na zreteľ aj daňové priznanie otca za rok 2018, pretože začal podnikať v 10. mesiaci roku 2018 a daňové priznanie odovzdal v roku 2019, pričom súd čakal aj na odovzdanie daňového priznania za rok 2019, z ktorého dôvodu sa konanie predĺžilo a to z dôvodu, že daňové priznanie v roku 2020 za rok 2019 sa neodovzdávalo riadne ku koncu marca 2020, ale čakalo sa na ukončenie pandémie. Obraty na osobnom a podnikateľskom účte tomu zodpovedajú. K námietkam otca týkajúcich sa jej vyššieho príjmu v súvislosti s pandemickou situáciou uviedla, že jej príjem vzrástol z dôvodu, že sa stále snaží zlepšovať a zvyšovať si svoju kvalifikáciu, aby sa deti mali lepšie, nakoľko v prípade, ak potrebujú niečo uhradiť, na svojho otca sa spoľahnúť nemôžu. Jej plat sa z dôvodu zvýšenia kvalifikácie a prestupu na vyššiu pozíciu zvýšil z pôvodného 1000 eur brutto na 1150 eur brutto, aby sa mohla aspoň trochu zvýšiť aj životná úroveň detí. Zastala názor, že súd prvej inštancie riadne a správne vyhodnotil majetkové pomery otca a to predovšetkým jeho možnosti a schopnosti participovať na výžive maloletých detí podstatne vyšším výživným, nakoľko podrobne analyzoval osobný aj podnikateľský účet otca, pričom počas konania bolo zistené, že otec mal založený aj tzv. podúčet t. j. sporiaci účet, na ktorom mal finančné prostriedky odložené na nákup tovaru, ako aj ušetrené finančné prostriedky, z ktorých žije. Vo vzťahu k finančným prostriedkom, ktorými otec disponuje z predaja spoločnej nehnuteľnosti uviedla, že otec získal z predaja spoločnej nehnuteľnosti finančnú čiastku cca 40 000 eur prevodom na jeho osobný účet. Skutočnosť, že otec nemá do dnešného dňa vyriešenú svoju bytovú otázku označila za jeho osobnú vec, ktorá nemá vplyv na plnenie jeho vyživovacej povinnosti, ktorá má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Zvýraznila, že splácala spoločný hypotekárny úver a otca žiadala, aby splácal spoločný hypotekárny úver aj on, nakoľko jej to finančná situácia neumožňovala, ale odmietol. Práve z tohto dôvodu sa s otcom ocitli v bankovom registri, z ktorého dôvodu mu nemôže byť poskytnutý úver na bývanie, a nie z dôvodu jeho podnikania. K údajným záväzkom otca uviedla, že počas celého konania mal možnosť otec preukázať doklady na preukázanie jeho tvrdení o údajných dlhoch vo vzťahu k svojim rodičom vo výške 35 000 eur, ktoré by mal rodičom vrátiť z predanej nehnuteľnosti, no ani na poslednom pojednávaní nepredložil žiaden dôkaz o týchto tvrdeniach. Okrem iného otec nepreukázal ani skutočnosť, že na svoje podnikanie vynaložil sumu vo výške 35 000 eur, pretože táto skutočnosť by mala byť zohľadnená v daňovom priznaní. Vzhľadom k týmto skutočnostiam považujem tvrdenia otca o jeho údajných záväzkoch voči rodičom za vykonštruované. Zotrvala na svojom návrhu a zaviazaní otca prispievať mesačne titulom výživného na mal. Q. sumou 280 eur a na mal. D. A. sumou 200 eur.
11. Otec vo svojej replike zotrval na svojom písomne podanom odvolaní a dal do pozornosti, že od rozhodnutia súdu došlo znova k zmene pomerov a v dôsledku pandemických opatrení je významne obmedzená jeho podnikateľská činnosť. Aj v časti, v ktorej v zmysle celoštátnych opatrení podnikať môže (drogériový tovar), je zaobstaranie tovaru komplikované vzhľadom na to, že sortiment je viazaný na zahraničné dodávky. Vzhľadom na komplikovanú dopravnú situáciu a obmedzenia na hraniciach štátov nie je možné cestu do H. absolvovať za účelom uzatvárania obchodných kontraktov stihnúť vo vymedzenom časovom limite 72 hodín. Vzhľadom na obmedzenia stúpli náklady na medzinárodnú prepravu pre vysoký dopyt po službách, spôsobený výpadkom individuálnej dopravy a viazanosti na udelenie výnimky správnym orgánom, a preto aj keby bol o predtým obvyklý tovar tvoriaci kmeňový sortiment prevádzky záujem (čo nie je), bolo by zásobovanie tovarom za týchto okolností ekonomicky nerentabilné. Keďže vzhľadom na výšku obratu, resp. zisk za predchádzajúci rok nie je povinne poistenou osobou pre účely sociálneho poistenia, nemal nárok na dotácie, resp. kompenzácie pri významnom poklese obratu. Pretože prevádzka soľnej jaskyne nespadá pod výnimky zo zákazu pobytu a uzavretia prevádzok, ubudla mu nemalá časť príjmu. V tejto situácii nemá prostriedky na to, aby platil dobrovoľné sociálne poistenie. V dôsledku pandemických opatrení došlo k takému poklesu obratu predajne na S. v A. N., že prevádzkovanie tejto prevádzky sa stalo stratovým (náklady na zamestnanca vyššie než denné tržby) a nie je rentabilné prevádzkovať ho (vzhľadom na drastický pokles dopytu a mzdové náklady) ani ako odberné miesto. K poklesu dopytu a zúženiu sortimentu došlo aj z dôvodu odporúčania (a následných kontrol RÚVZ) zákazu predaja iného než vyhradeného tovaru, ktorý tvorí nemalú časť sortimentu predajne. Zároveň, opatreniami zameranými na pokles mobility došlo k tomu, že väčšina zákazníkov si svoje nákupy realizuje v obchodných centrách. Preto prerušil prevádzkovanie tejto prevádzky, so samozrejmým dôsledkom výpadku príjmu, ktorý za bežných okolností prevádzka produkovala. V snahe dosiahnuť príjem za daných okolností bol nútený pristúpiť aj k zníženiu obchodných marží, aby si vôbec udržal aspoň časť zákazníkov a bol schopný z tržieb uhradiť fixné náklady nezávislé od výšky dosahovaného zisku alebo tržieb. Jeho príjem v období nariadených pandemických opatrení poklesol natoľko, že si nemohol dovoliť uhradiť ani nájom bytu v mieste podnikania (Q.) a po ekonomickej kalkulácii prijal rozhodnutie denne dochádzať do miesta prevádzkovania živnosti (Q.) z jeho bydliska - bydlisko jeho rodičov (T. nad N.) - a to napriek tomu, že obaja rodičia majú nad 60 rokov, a preto sú z hľadiska možného prenosu nákazy rizikovými osobami. Svoje výdavky zredukoval na úhradu najnevyhnutnejších nákladov - cestovné, potraviny, nutné hygienické potreby a prevádzkové náklady. V dôsledku situácie vo svojej podnikateľskej činnosti reštrukturalizoval sortiment, s presmerovaním na dezinfekciu, rúška, respirátory, pretože nákupné zvyklosti zákazníkov sa zmenili a iba zriedkavo mal záujem o kúpu kúpeľových solí, šampónov, soľných výrobkov, bio potravín, výživových doplnkov, ktoré predtým tvorili nemalú časť sortimentu a teda aj obratu. Stále nemôže prevádzkovať ani soľnú jaskyňu. Z uvedených dôvodov sú jeho príjmy redukované na sumu blízku životnému minimu. Pokúšal firmu predať a ukončiť podnikanie, za súčasných podmienok a obmedzení nie je na trhu záujem o prevzatie prevádzky aspoň za cenu, ktorá by pokryla obstarávacie náklady alebo ich väčšiu časť (po odpočítaní amortizácie). Znova uviedol, že súd chybne posudzoval „vysoké obraty“ na jeho účtoch, keď poukazoval na príležitostné prevody z jedného účtu na druhý. Ako je preukázané z výpisov z účtov, s prírastkom na jednom účte korešponduje úbytok na inom jeho účte, a opakovane aj úhrada faktúry alebo spätný prevod na „pôvodný“ účet. Preto presun z jedného účtu na druhý, ak sa presúva suma 5 000 eur, a následne späť z druhého účtu na prvý, stále zostáva tými istými (jednými, nie strojnásobenými) piatimi tisícmi eur. Rovnako vloženie tržby na účet nie je „čistým príjmom“ ani neobvyklou operáciou, keďže tržby sa medzi pokladňou a bankovým účtom nepresúvali denne, a výška pohybov medzi pokladňou a bankovým účtom zodpovedá výške príjmov, ktorá je uvedená v daňových priznaniach za jednotlivé roky. Popri tom je zvyčajne vklad na účet alebo presun medzi účtami nasledovaný buď úhradou faktúry, alebo platbou konkretizovanej úhrady bankovou kartou, alebo spätným prevodom na účet alebo výberom do pokladne. Zvýraznil, že v čase, kedy soľnú jaskyňu zriaďoval, nedisponoval vlastným majetkom, preto využil možnosť pôžičky od jeho rodičov - ktorú aktuálne musel vrátiť, z výťažku predaja spoločného domu. Opätovne poukázal na skutočnosť, že matka má stabilný príjem aj počas vykonávania práce homeoffice, resp. iné náhrady súvisiace s nariadenými opatreniami. Zároveň, v dôsledku všeobecne známej situácie a nárastu miery nezamestnanosti a prakticky stagnácie až prepadu trhu práce nie je reálna ani možnosť sa zamestnať sa v závislej činnosti, osobitne, ak mu chýba prax v odbore, ktorý vyštudoval. Zopakoval, že súd prvej inštancie nezdôvodnil nárast potrieb detí za obdobie 3 rokov na viac ako trojnásobok, ako ani dôvod, pre ktorý zvýšil výživné od 01. 02. 2019, odkedy začal podnikať, hoci vzhľadom na predmet podnikania je zrejmé, že začiatok podnikania bol logicky zviazaný s vynaložením nákladov na zriadenie prevádzky
(soľná jaskyňa) resp. jej zásobenie tovarom, a teda k tomuto dňu nemohlo ani reálne dôjsť k zvýšeniu jeho príjmov ako k podstatnej zmene odôvodňujúcej zmenu pomerov na strane povinného rodiča. Namietal, že z rozhodnutia nie je zrejmé z akého dôvodu tržby, resp. obrat považoval súd za zisk. Nebolo mu zrejmé, že akou úvahou dospel súd k výpočtu, že „po zaplatení výživného 180 a 130 eur otcovi zostáva suma na pokrytie vlastného živobytia prevyšujúca životné minimum“, keď z vykonaného dokazovania táto skutočnosť nevyplývala. Nebolo mu zrejmé, prečo po zistení, že matka detí deklaruje úspory, súd prvej inštancie nevyhovel jeho návrhu na doplnenie dokazovania. Vyzdvihol, že oprávnené potreby detí sú limitované príjmovými pomermi rodiča. Naviac, značná časť nákladov na voľnočasové aktivity detí stratila, počnúc marcom 2020, podklad, pre zrušenie hromadných podujatí a obmedzenie školskej dochádzky týkajúcej sa aj záujmových krúžkov. Napadnutý rozsudok požadoval zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie, s vyslovením záväzného právneho názoru.
12. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky vyslovil, že sa pridržiava svojho skoršieho písomného vyjadrenia k odvolaniam matky a otca a navrhol napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu v plnom rozsahu potvrdiť.
13. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniam kolízneho opatrovníka uviedla, že sa s ním stotožňuje len čiastočne, pretože zotrvala na potrebe zmeny napadnutého rozsudku a vyhovení jej návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Pridržiavala sa skutočností uvedených v jej odvolaní.
14. Matka vo svojej duplike zvýraznila, že pokiaľ ide o vyjadrenie otca maloletých detí ohľadne zmeny pomerov, ktoré nastali po rozhodnutí súdu prvej inštancie predovšetkým z dôvodu prijatých protipandemických opatrení s dopadom na podnikateľské prostredie, že nielen v podnikateľskej sfére mala pandémia dopad na všetkých rodičov maloletých detí, ktorí si vyživovaciu povinnosť z týchto dôvodov plnia riadne aj naďalej, pričom skutočnosti, ktoré otec maloletých detí prezentoval vo svojom vyjadrení označila za účelové. Otec v rozpore s jeho tvrdením, že mal snahu predať firmu a ukončiť podnikanie, rozširuje svoje podnikateľské aktivity, nakoľko v júni 2021 otvára novú soľnú jaskyňu v A. N., pričom na spropagovanie využil služby televízie Konfernet, pričom zriadenie jaskyne i použitie reklamy na propágaciu si vyžadovalo investíciu nemalých finančných prostriedkov. O veľmi priaznivej ekonomickej situácii otca maloletých detí svedčí aj založenie spoločnosti s ručením obmedzeným so splateným základným imaním 5 000 eur s názvom M. v apríli 2021. V prípade, pokiaľ by podnikateľská činnosť otca nebola zisková, zrejme by nerozširoval svoje podnikanie. Ku skutočnostiam uvádzaným otcom maloletých detí ohľadne nevyhnutnosti vrátenia poskytnutej pôžičky rodičom si dovoľujem poukázať na princíp prednosti výživného. Zvýraznila, že podľa dostupných informácií zverejnených na sociálnych sieťach prevádzka otca otvorená bola, rovnako aj stánok zriadený na tržnici v A. N., aj v období opatrení. Ohľadne „bytovej otázky“ otca poukázala na skutočnosť, že od rozvodu manželstva sa otec viac ako päť rokov nepokúšal osamostatniť sa a platiť si napríklad vlastný podnájom. Počas pandémie mal otec zariadené vlastné bývanie v nájomných priestoroch svojich rodičov nad obchodom E., hoci uvádza, že sa presťahoval do domácnosti svojich rodičov. Potvrdila, že otec od vydania napadnutého rozhodnutia maloletým deťom nad rámec bežného výživného ničím neprispel, hoci deťom stúpli náklady. Mal. Q. ukončila základnú školu, s čím sú spojené vyššie náklady na rozlúčkovú slávnosť, nákup slávnostnejších šiat na rozlúčkovú slávnosť, ako aj na prijímacie konania na stredné školy a následné cestovanie do strednej školy, nakoľko maloletá Q. plánuje nastúpiť na E. Y. v Q.. Otec o maloleté deti neprejavil žiaden záujem od marca 2020, ani raz k sebe nezobral maloletú Q. a prostredníctvom svojho brata jej odkázal, že o ňu nemá záujem a neželá si, aby k nemu niekedy prišla. Keď sa maloletá Q. pýtala k otcovi, či k starým rodičom zo strany otca, nezobrali ju. Uviedla, že otec sa svojím konaním snaží docieliť stratu jej zamestnania a to iniciuje rôzne konania prostredníctvom polície, od podania návrhu na rozvod doposiaľ podal rôzne druhy sťažností u jej zamestnávateľa, v A. W. X.. Mala za to, že otec si evidentne neuvedomuje, že strata jej zamestnania, či dokonca zníženie jej príjmov, by mali negatívny dopad predovšetkým na ich deti. S poukazom na obsah podaného odvolania, ako aj obsah doterajších vyjadrení, prezentovala názor, že pokiaľ by bola ekonomická situácia otca natoľko nepriaznivá ako sa snaží pre účely súdneho konania prezentovať, nerozširoval by svoje podnikateľské aktivity.
15. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65 - § 67 CMP), prejednal odvolania matky a otca bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.
16. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
17. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Civilný sporový poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv, priznaných jej v civilnom sporovom konaní. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy aj vtedy, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.
18. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
19. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
20. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
21. Predmetom konania je návrh matky, ktorým sa domáhala zvýšenia vyživovacej na maloleté deti, na maloletú Q. na sumu 280 eur mesačne a na maloletého D. A. na sumu 200 eur mesačne od 01. 01. 2019. Svoj návrh odôvodnila tým, že od posledného rozhodnutia o výživnom náklady spojené s výchovou a výživou maloletých detí vzrástli. V čase pôvodného rozhodovania mala maloletá Q. jedenásť rokov a navštevovala štvrtý ročník základnej školy. Maloletý D. A. mal tri roky a navštevoval jasličky, ktorých náklady boli hradené štátom. V čase podania návrhu maloletá Q. navštevovala siedmy ročník základnej školy a maloletý D. A. predškolskú triedu materskej školy. Matka dôvodila, že už nebolo v jej ekonomických možnostiach zabezpečovať zvýšené výdavky na maloleté deti a otec nad rámec bežného výživného neprispieva. V návrhu vyčíslila zvýšené výdavky na maloleté deti, okrem toho výdavky na bývanie. Súd prvej inštancie o návrhu matky rozhodol napadnutým rozsudkom a zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/60/2016-37 zo dňa 12. 04. 2016 v časti o výživnom na maloleté deti vyživovaciu povinnosť otca zvýšil na maloletú Q. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne a na maloletého D. A. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne od 01. 02. 2019. Zročné výživné na maloletú Q. za obdobie od 01. 02. 2019 do 30. 09. 2020 vo výške 2 600 eur otcovi uložil platiť v splátkach po 500 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok, od vykonateľnosti rozsudku. Zročné výživné na maloletého D. A. za obdobie od 01. 02. 2019 do 30. 09. 2020 vo výške 1 600 eur otcovi uložil platiť v splátkach po 500 eur mesačne spolu s bežným výživným
až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok, od vykonateľnosti rozsudku. Vo výroku o trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
22. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
25. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
26. Vyššie citované zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov, zistenej porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho súdneho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť nárast potrieb detí, najmä v súvislosti s ich pribúdajúcim vekom, fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ale i zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu, alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré skutočnosti ovplyvnia celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas.
27. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy a musí taktiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak nemôže opomenúť existenciu ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale sú so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Naviac súd
prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.
28. Podľa § 220 ods. 2 CSP, ktoré sa v zmysle § 2 ods. 1 CMP použije i v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia, právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 29. V intenciách citovaného zákonného ustanovenia je súd povinný formulovať odôvodnenie svojho rozhodnutia spôsobom zodpovedajúcim základným pravidlám logického, jasného vyjadrenia a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia je doložiť správnosť rozhodnutia a zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri jeho vydávaní. V prípade, ak súd pri odôvodnení rozhodnutia takto nepostupuje, ide o nedostatok zakladajúci vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Rozhodnutie je nepreskúmateľné, ak jeho písomné vyhotovenie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (porovnaj stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR z 03.12.2015). Za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu je potrebné považovať absenciu dôvodov vysvetľujúcich právnych záver súdu v otázke, od riešenia ktorej bolo rozhodnutie závislé.
30. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Civilný sporový poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv, priznaných jej v civilnom sporovom konaní. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy aj vtedy, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.
31. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, vykonaného dokazovania, výpovedí účastníkov konania, výroku napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia dospel k záveru, že v danom prípade však rozsudok súdu prvej inštancie vyššie popísané kritéria nespĺňa a to pre úplnú absenciu dôvodov v tomto smere. Je tomu tak z dôvodu, že súd prvej inštancie zvýšil výživné od 01. 02. 2019, pričom obsah odôvodnenia v tomto smere vo svojom obsahu identifikuje a posudzuje zmenu pomerov k septembru 2020 a úplne absentuje zdôvodnenie nutnosti zvýšenia vyživovacej povinnosti od 01. 02. 2019 (do septembra 2020), ku ktorému dátumu súd prvej inštancie zmenu pomerov nekonštatoval a argumentačne nepodporil. V tomto smere je nutné dodať, že niet pochýb o tom, že od posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2016 nesporne vzrástli náklady a potreby maloletých detí, avšak len tento samotný fakt na odôvodnenie zvýšenia vyživovacej povinnosti nie je postačujúci. V tejto časti je nutné prisvedčiť odvolacej námietke otca, ktorý v odvolaní namietal, že rozhodnutie je v tejto časti je nepreskúmateľné, pretože absentuje akékoľvek odôvodnenie tohto rozhodnutia. Za danej situácie, keď právo účastníka konania a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia), nepreskúmateľnosť rozhodnutia porušuje práva účastníka konania na spravodlivý proces, teda porušuje jeho právo na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie sa tak dostal mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj článkom
6 ods. 1 Dohovoru, pričom k naplneniu práva na spravodlivý proces tak mohlo dôjsť len kasačným rozhodnutím odvolacieho súdu.
32. Odvolací súd po prejednaní veci tiež dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že bolo potrebné rozhodnúť o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, pretože nesporne došlo k zmene pomerov na strane rodičov, ako aj na strane maloletých detí, od posledného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/60/2016-37 zo dňa 12. 04. 2016. Odvolací súd ale po preštudovaní obsahu spisu, predložených listín a výsluchov účastníkov konania dospel k záveru, že súd prvej inštancie predčasne rozhodol, pretože vo veci nevykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutkového stavu, ktorý by umožňoval vo veci vyniesť spravodlivé rozhodnutie, v dôsledku čoho vec nesprávne právne vec posúdil. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sa musia brať do úvahy odôvodnené potreby oprávneného, ako aj možnosti a schopnosti povinného rodiča. Hľadisko možností a schopností povinného je potrebné chápať tak, že rozhodujú jeho reálne zárobkové a majetkové možnosti. Je preto úlohou súdu podrobne zisťovať predovšetkým zárobkové možnosti oboch rodičov ako povinných a získať spoľahlivý poznatok o ich skutočných príjmoch. Je nutné porovnať uvedené faktory u oboch rodičov navzájom (možnosti, schopnosti, majetkové pomery) a zohľadniť tiež osobnú starostlivosť o dieťa prípadne o spoločnú domácnosť. V tomto smere je nutné uzavrieť, že súd prvej inštancie nemal riadne zistený príjem otca, aj s ohľadom na zistenú existenciu účtov otca a transfer peňazí medzi týmito účtami, pričom aktuálne je zrejmé, že po uplynulom období, ktoré pre pandémiu koronavírusu postihlo a ovplyvnilo celú populáciu, otec svoje podnikanie opätovne rozmáha a napreduje. Je nutné tiež prisvedčiť odvolacej námietke otca, že ak súd prvej inštancie zohľadňoval výšku jeho úspor, mal tak učiniť i na strane matky, najmä ak bolo takéto dokazovanie navrhnuté otcom a v prípade, ak uvedené nepovažoval súd prvej inštancie potrebné, mal uvedené vo svojom rozhodnutí odôvodniť.
33. Otec vo svojom odvolaní namietal i výšku splátok zročného výživného, ktorú označil za neprimerane vysokú, ako aj, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške splátok určil, že splátky dlžného výživného sú splatné od vykonateľnosti rozsudku, nie od jeho právoplatnosti .
34. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
35. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
36. Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
37. Citované ustanovenia zákona vychádzajú zo zásady, že lehotu na plnenie súd určuje troma dňami od právoplatnosti rozsudku. Zákon však počíta aj s možnosťou, aby súd určil plnenie v splátkach. Súdna judikatúra zdôrazňuje, že súd pripúšťajúci možnosť zaplatenia dlhu v splátkach musí presvedčivo zdôvodniť záver (vzhľadom k povahe prejednávanej veci priznanému nároku i osobným pomerom účastníkov) určiť splnenie dlhu v splátkach. Odvolací súd je toho názoru, že pri rozhodovaní o určení výšky splátok je potrebné právne ochraňovať obe strany sporu a zabezpečiť aj reálne splnenie priznaného plnenia. Bude a je povinnosťou súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o plnení v splátkach riadne zistiť skutkový stav. Odvolací súd má za to, že odvolacie dôvody otca, povaha prejednávanej veci, povinný nárok, osobné a majetkové pomery otca sú dôvodom, aby súd uložil otcovi povinnosť splatiť zročné výživné v splátkach, pretože s ohľadom na sumu zročného výživného bude pravdepodobné, že výšku zročného výživného by otec nebol schopný splatiť naraz, avšak výška splátky by pre povinného rodiča nemala byť devastačnou s prihliadnutím na skutočnosť, že v tomto prípade by otec musel platiť sumu 1 000 eur ako splátky zročného výživného, ktorá suma sa približuje priemernej mzde v národnom hospodárstve a pre väčšinu bežnej a priemerne zarábajúcej populácie je nereálne takúto sumu, spolu s bežným výživným a ostatnými životnými nákladmi, uhradiť, bez ohrozenia vlastnej existencie.
38. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože rozhodnutie je vo svojom obsahu nepreskúmateľné a nespĺňa vyššie uvedené zákonné kritériá kladené na rozhodnutia pre absenciu odôvodnenia počiatku zvýšenia vyživovacej
povinnosti, ako aj súd prvej inštancie nemal na svoje rozhodnutie riadne zistené podklady, neboli dostatočne vydokazované príjmy a výdavky na strane otca, čo má za následok nesprávne zistený skutkový stav potrebný pre rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti.
39. V ďalšom konaní súd prvej inštancie doplní dokazovanie zistením celkových príjmových pomerov na strane otca, ale aj matky, prehodnotí odôvodnené potreby maloletých detí s ohľadom na dobu, ktorá prešla od posledného rozhodnutia o výživnom, vykoná aj ďalšie dokazovanie ak takáto potreba vyvstane z vykonaného dokazovania. S ohľadom na takto zistený skutkový stav a riadne vykonané dokazovanie vyvodí výšku výživného v nadväznosti na preukázanú a jasne zadefinovanú zmenu pomerov, zodpovedajúcu preukázaným odôvodneným potrebám maloletých detí, možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch jej rodičov. V prípade rozhodnutia o zročnom výživnom a jeho splatení otcom v splátkach toto rozhodnutie tiež riadne zdôvodní a rozhodne o výške takej splátky, aby zročné výživné bolo splatené v primeranej lehote, výška splátky bola adekvátna zisteným príjmovým a majetkovým pomerom otca. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre danú vec rozhodujúce.
40. V intenciách vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie doplní dokazovanie v zhora naznačenom smere v potrebnom rozsahu, a to i s ohľadom na ďalšie námietky otca a matky uvádzané v ich odvolaniach a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní zákonu zodpovedajúcim spôsobom. Zároveň rozhodne i o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).