Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_42C-79-2023.pdf
PDF · 90.63 KB
Case nature
Area
Subarea
42C/79/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., štátny občan SR, právne zastúpený AK JUDr. Gelatka, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 17, 015 01 Rajec, IČO: 46 633 154 proti žalovanému: E. F., neznámy vlastník, zastúpený G. B. H., G. G. I. XX, XXX XX I., J.: XX XXX XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. D., obec Rajec a okres Žilina, zapísaným na LV č. XXXX vedenom C. K. L., katastrálnym odborom a to:
- parcela CKN č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 80 m2,
- parcela CKN č. XXX – záhrada o výmere 683 m2, v prospech žalobcu v podiele 1 - ica a žalovaného v podiele 1 - ica a toto vyporiadava tak, že nehnuteľnosti prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu.
Žalobca j e p o v i n n ý titulom vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť primeranú náhradu žalovanému v celkovej výške 5.686,- EUR a to na účet G. B. H. J.: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, M.: XXXXXXXX, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina elektronicky dňa 12.10.2023 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. D., obec D., okres Žilina a zapísaným na LV č. XXXX vedenom C. K. L., katastrálnym odborom ako parcela CKN č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 80 m2 a parcela CKN č. XXX – záhrada o výmere 683 m2. V žalobe uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom pozemkov o podiele 1 - ica a žalovaný je evidovaný na liste vlastníctva ako podielový spoluvlastník pozemkov o podiele 1 - ica. Žalovaný nie je žalobcovi známy, nepodarilo sa mu o ňom (resp. o jeho právnych nástupcoch) zistiť žiadne informácie z Registra obyvateľov Slovenskej republiky. Žalobca ďalej uviedol, že pozemok užíva iba on, druhý spoluvlastník sa oň nezaujíma a ani na ňom nehospodári (dlhodobo). Reálne rozdelenie pozemku nie je účelné, preto sa touto žalobou domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva a prikázania pozemku do jeho výlučného vlastníctva za náhradu, nakoľko ho reálne užíva. Za primeranú trhovú cenu pozemkov v danej lokalite považoval cenu 5,- EUR/m2. Ako náhradu za spoluvlastnícky podiel na pozemku navrhol vyplatiť žalovanému čiastku vo výške 1.907,50 EUR (763 m2 x 5,- EUR/2). Žalobca nežiadal priznať náhradu trov konania.
2. G. B. H. ako zákonný zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.03.2024 vyjadril súhlas so zrušením podielového spoluvlastníctva, a to prikázaním do vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu, nakoľko reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je dobré vzhľadom na výmeru a ďalšie účelné využívanie nehnuteľnosti. K primeranej náhrade navrhnutej žalobcom uviedol, že s uvedenou sumou nesúhlasí z dôvodu, že predmetná nehnuteľnosť sa nachádza v intraviláne mesta Rajec, je úzka a dlhá, k predmetnej nehnuteľnosti je priamy prístup z miestnej komunikácie a vedú k nej inžinierske siete. G. na základe aktuálnych ponúk z realitného portálu na predaj pozemkov v kat. úz. D. za kúpnu cenu od 50,17 EUR/m2 do 130,- EUR/m2 navrhol primeranú náhradu za pozemok CKN parc. č. XXX vo výške 39,70 EUR/m2, t.j. za ustupujúci podiel vo výške 1.588 EUR a za pozemok CKN parc. č. XXX vo výške 12,-EUR/m2, t.j. za ustupujúci podiel vo výške 4.098,- EUR.
3. Žalobca podaním zo dňa 04.04.2024 s navrhnutou výškou náhrady vyjadril svoj súhlas s tým, že nemá ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania (č.l. 69 spisu).
4. Vo veci súd nariadil a dňa 07.05.2024 vykonal pojednávanie v súlade s ust. § 180 CSP za účasti PZ žalobcu a v neprítomnosti žalobcu, žalovaného a jeho zákonného zástupcu - G., ktorí súhlasili s pojednávaním a rozhodnutím v ich neprítomnosti.
5. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na svojej skutkovej a právnej argumentácii prednesenej v žalobe, s tým že súhlasil s primeranou finančnou náhradou za pozemok CKN parc. č. XXX vo výške 39,70 EUR/m2, t.j. za ustupujúci podiel vo výške 1.588 EUR a za pozemok CKN parc. č. XXX vo výške 12,-EUR/m2, t.j. za ustupujúci podiel vo výške 4.098,- EUR.
6. Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.
7. Súd z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. územie D., obec Rajec, okres Žilina zistil, že ako podieloví spoluvlastníci parcely CKN č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 80 m2 a parcely CKN č. XXX – záhrada o výmere 683 m2, sú vedení žalobca v podiele 1 - ica a žalovaný v podiele 1
- ica (č.l. 4 - 5 spisu).
8. Súd sa oboznámil aj z ponukami realitných kancelárií, predložených kúpnych zmlúv, v zmysle ktorých bola určená cena nehnuteľností v k. ú. D. vo výške od 50,17 EUR/m2 do 130,- EUR/m2 (č.l. 40 – 60 spisu).
9. Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
10. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
11. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
12. V konaní mal súd preukázané, že žalovaný je v evidencii katastra nehnuteľností vedený ako neznámy spoluvlastník so správou G., pri ktorom nie je možné zistiť či skutočne žije, jeho prípadných právnych nástupcov, miesto pobytu a podobne. G. ani túto skutočnosť v konaní nerozporoval.
13. Podľa § 34 ods. 14 z. 330/1991 Zb. pozemkový fond zastupuje štát a neznámych vlastníkov v konaniach pred súdom vo veciach nehnuteľností vo vlastníctve štátu uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a poľnohospodárskych pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.
14. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami podľa písm. b/ s nezisteným vlastníkom a podľa písm. c/ ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak.
15. Podľa § 16 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c).
16. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1 vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.
17. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. fond prijíma aj náhrady za vyvlastnenie pozemkov uvedených v § 16 ods. 1 písm. b) a c) cit. zák..
18. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd konal so G. B. H. ako zástupcom neznámeho vlastníka (žalovaný), ktorý nakladá s predmetnými pozemkami podľa § 16 ods. 1 písm. b/ zák. č. 180/1995 Z.z..
19. Vo vzťahu k právnemu vzťahu žalovaného súd konštatuje, že vychádzal z domnienky, že sa jedná o nehnuteľnosti s neznámym vlastníkom, ktorého zo zákona zastupuje G. B. H., ktorý v prípade zistenia vlastníka poskytne vlastníkovi náhradu. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že nemôže trvať na tom, aby bezpodmienečne preukazoval existenciu, pobyt, či právnych nástupcov neznámeho vlastníka žalobca, keď takúto skutočnosť nedokázal zistiť a evidovať štát, resp. samospráva a naviac G. túto skutočnosť ani v konaní nerozporoval.
20. Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o zrušení spoluvlastníctva, ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci vyporiadania, odstránenia alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo veci samej. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie, ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto právneho vzťahu.
21. Keďže v prejednávanom prípade dohoda medzi stranami sporu (spoluvlastníkmi) nie je možná, nakoľko žalovaný je neznámym vlastníkom, k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva môže dôjsť výhradne na základe rozhodnutia súdu.
22. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.
23. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu.
24. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých strán sporu s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.
25. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).
26. V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.
27. Vykonaným dokazovaním mal súd v danej veci preukázané, že reálne rozdelenie spoločnej veci v danom prípade nie je, vzhľadom na neznámeho vlastníka, ako aj výmeru a účelné využitie nehnuteľností po rozdelení možné.
28. Ak nie je rozdelenie veci v danom prípade dobre možné, súd posudzoval ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie vecí jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.
29. V súdenej veci dospel súd k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti.
30. V konaní bolo nesporné, že v danom prípade ide o podielové spoluvlastníctvo, ktorého predmetom sú nehnuteľnosti v zastavanom území obce, pričom existencia, pobyt, či právni nástupcovia žalovaného nie sú známi, teda ide o nehnuteľnosti s nezisteným vlastníkom a s takýmito nehnuteľnosťami nakladá pozemkový fond. Zástupca žalovaného ako strana sporu zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a jeho prikázanie do výlučného vlastníctva žalobcu s vyplatením primeranej náhrady žalovanému nenamietal, so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetným pozemkom, ako aj s výškou primeranej finančnej náhrady za pozemok CKN parc. č. XXX vo výške 39,70 EUR/m2, t.j. za ustupujúci podiel vo výške 1.588 EUR a za pozemok CKN parc. č. XXX vo výške 12,-EUR/m2, t.j. za ustupujúci podiel vo výške 4.098,- EUR súhlasil. Súd z vykonaného dokazovania nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajúce v okolnostiach takej povahy, že ponechá spoluvlastnícky stav nezmenený, keď v konaní zostalo nesporné, že žalobca má záujem na majetkovom vysporiadaní nehnuteľností a G. ako zákonný zástupca žalovaného s tým súhlasil.
31. S poukazom na uvedené nesporné zistenia súd rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam a prikázal ich do výlučného vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu. 32. Čo sa týka primeranej náhrady za pozemok súd dal prednosť dohode účastníkov v tomto smere. Súd len pre vysvetlenie uvádza, že pre stanovenie primeranej náhrady je rozhodujúca cena nehnuteľnosti v čase, keď prebieha medzi spoluvlastníkmi vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k tejto nehnuteľnosti. Vychádzajúc z uvedeného súd určil výšku primeranej finančnej náhrady žalovanému podľa výšky jeho spoluvlastníckeho podielu k celkovej hodnote pozemkov, a teda túto náhradu vyčíslil tak ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia. 33. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, avšak nárok na náhradu trov konania si neuplatnil, naopak, žiadal, aby mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. Na základe uvedeného a s ohľadom na predmet sporu (zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva), preto súd nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.