Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Cpr-2-2016.pdf
PDF · 100.88 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cpr/2/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Mariánom Kurincom, v spore žalobcu: M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. XXX, proti žalovanému: ICON PLUS s.r.o., so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, IČO: 44 924 135, o zaplatenie 3.934,73 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.934,73 eur spolu s:
-úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 121,20 eur od 30.03.2015 do zaplatenia, -úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 339,09 eur od 30.04.2015 do zaplatenia, -úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 339,09 eur od 30.05.2015 do zaplatenia, -úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 339,09 eur od 30.06.2015 do zaplatenia, -úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 339,09 eur od 30.07.2015 do zaplatenia, -úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 339,09 eur od 30.08.2015 do zaplatenia, -úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 339,09 eur od 30.09.2015 do zaplatenia, -úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 339,09 eur od 30.10.2015 do zaplatenia, -úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 339,09 eur od 30.11.2015 do zaplatenia, -úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 339,09 eur od 30.12.2015 do zaplatenia, -úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 339,09 eur od 30.01.2016 do zaplatenia, -úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 355,01 eur od 29.02.2016 do zaplatenia, -úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 67,62 eur od 29.02.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca podanou žalobou doručenou súdu dňa 09.05.2016 sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 3.934,73 eur spolu s príslušenstvom. 2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa XX.XX.XXXX vznikol pracovný pomer medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, pričom pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú - na dobu počas pracovnej neschopnosti iného zamestnanca. Žalobca pracoval u žalovaného na pozícii administratívny zamestnanec s dohodnutou mzdou 352 eura mesačne a výplatný termín bol dohodnutý na 30. deň kalendárneho mesiaca. Pracovný pomer bol ukončený dňa XX.XX.XXXX podpísaním dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX. V období od augusta do decembra roku XXXX žalobcovi nebola mzda vyplácaná na účet ale odovzdaná osobne p. M. v nepravidelných intervaloch bez evidencie a podpisu. Výplatné pásky za toto obdobie žalobca prevzal naraz a po ústnej urgencii. Dňa XX.XX.XXXX vznikol nový pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným na základe pracovnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX na dobu určitú do XX.XX.XXXX s dohodnutou mzdou vo výške 380 eur mesačne a výplatným termínom na 30.deň
kalendárneho mesiaca. Žalobca pracoval od XX.XX.XXXX. Od XX.XX.XXXX žalobca nevykonával prácu kvôli neprideľovaniu práce zo strany žalovaného. Pracovný pomer skončil dňom XX.XX.XXXX. Od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX podľa Zákonníka práce patrila žalobcovi náhrada mzdy kvôli prekážke zo strany zamestnávateľa, ktorý žalobcovi neprideľoval prácu. Za rok XXXX bola žalobcovi vyplatená celková suma 500 eur. Podľa výplatnej pásky za január XXXX mal mať žalobca vyplatenú mzdu vo výške 312,09 eur. Za obdobie do XX.XX.XXXX mzda žalobcu činila 46,63 eur. Z obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX mzda žalobcu predstavovala sumu 262,48 eur netto. Po odpočítaní 500 eur dlžná suma za obdobie XX/XXXX predstavuje sumu 121,20 eur. V roku 2015 minimálna mzda bola vo výške 380 eur (339,09 eur netto), v roku 2016 minimálna mzda bola vo výške 405 eur (355,1 eur netto). Za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX žalobca nemá k dispozícii výplatné pásky. Žalovaný žalobcovi nevyplatil mzdu vo výške 3.934,73 eur. Žalobca vyzval žalovaného na riadne plnenie si platobných povinností písomne predžalobnou výzvou zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej vyzval žalovaného na zaplatenie náhrady mzdy do XX.XX.XXXX. 3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu listinné dôkazy: pracovná zmluva zo dňa X.XX.XXXX, dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, emailová komunikácia, výpis z bankového účtu, predžalobná výzva zo dňa XX.XX.XXXX, výplatné pásky za obdobie XX-XX/XXXX. 4. Súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote do 15 dní od doručenia výzvy písomne vyjadril k žalobe a v tomto vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žaloba s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu spolu s výzvou boli doručené žalovanému dňa 26.09.2016 postupom podľa ust. § 111 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, v konaní zostal nečinný. 5. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 6. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na ust. § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na ust. § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany. 7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.09.2021, na ktorom za účastí žalobcu vykonal vo veci dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov a zistil tento nesporný skutkový stav, ktorý vyplynul aj z predložených listinných dôkazov. 8. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol pracovný pomer žalobcu u žalovaného dňa XX.XX.XXXX založený pracovnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý skončil ku dňu XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX založený pracovnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX. Pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX zanikol dohodou strán sporu o skončení pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX tak, že skončil dňom XX.XX.XXXX. Žalovaný uhradil žalobcovi sumu 200 eur v septembri XXXX a sumu 300 eur v decembri XXXX. Žalobca vyzval žalovaného predžalobnou výzvou zo dňa XX.XX.XXXX na zaplatenie náhrady mzdy žalobcovi vo výške 3.867,11 eur do XX.XX.XXXX, pričom zásielka bola žalobcovi vrátená dňa XX.XX.XXXX. 9. Prekážka v práci na strane zamestnávateľa, a to neprideľovanie práce zamestnancovi zakladá právnu povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Prekážky v práci tohto druhu nemajú v Zákonníku práce určenú dĺžku trvania. Pre existenciu prekážky v práci nie je rozhodujúce, či nemožnosť prideľovať prácu zamestnancovi je spôsobená objektívnymi, alebo subjektívnymi príčinami a, či tieto skutočnosti zamestnávateľ môže ,alebo nemôže ovplyvniť, resp. či túto prekážku v práci zamestnávateľ zavinil, alebo nezavinil, alebo k nej došlo objektívne. Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre neprideľovanie práce zamestnancovi, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
10. Čo sa týka výpočtu priemerného zárobku, rozhodujúcim obdobím pre výpočet priemerného zárobku bol kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok, pričom listinnými dôkazmi bolo preukázané, že v mesiaci január XXXX odpracoval žalobca 22 hodín a dosiahol hrubú mzdu vo výške 380 eur (čistú mzdu vo výške 339,09 eur), v mesiaci február odpracoval žalobca 14 dní a dosiahol hrubú mzdu vo výške 314,46 eur (čistú mzdu vo výške 281,38 eur). Žalobca nemal k dispozícii výplatné pásky za obdobie od XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. 11. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov: 12. Podľa ust. § 142 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“) ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. 13. Podľa ust. § 38 ods. 1 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku. 14. Podľa ust. § 38 ods. 3 Zákonníka práce písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku. Podľa ust. § 38 ods. 4 Zákonníka práce povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne. 15. Podľa ust. § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. 16. Podľa ust. § 46 Zákonníka práce pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. 17. Podľa ust. § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou. 18. Podľa ust. § 48 ods. 1 a 2 Zákonníka práce pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne. Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. 19. Podľa ust. § 59 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej dobe. Podľa ust. § 59 ods. 2 Zákonníka práce pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby. 20. Podľa ust. § 71 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby. 21. Podľa ust. § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Podľa ust. § 118 ods. 2 Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, príspevok na stravovanie podľa § 152 ods. 3 a 8, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy
z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení. 22. Podľa ust. § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Podľa ust. § 129 ods. 3 Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru. 23. Podľa ust. § 130 ods. 5 Zákonníka práce pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, ak je zavedené konto pracovného času, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad podľa prvej vety sa poskytne v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ. Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná. 24. Podľa ust. § 130 ods. 8 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný, po vykonaní zrážok podľa § 131, poukázať mzdu alebo jej časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike, ak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na takom postupe dohodne tak, aby určená suma peňažných prostriedkov mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. Ak o to zamestnanec požiada, môže zamestnávateľ časti mzdy určené zamestnancom poukazovať aj na viac účtov, ktoré si zamestnanec sám určil. 25. Podľa ust. § 134 ods. 1 a 2 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. 26. Podľa ust. § 134 ods. 5 Zákonníka práce ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok (§ 120 ods. 4), zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku. Ak zamestnávateľ skráti ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 85 ods. 5, zamestnávateľ zvýši priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne skráteniu týždenného pracovného času odo dňa účinnosti tejto zmeny; opačný postup zamestnávateľ uplatní v prípade predĺženia ustanoveného týždenného pracovného času. 27. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa
odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 28. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní dostane sa do omeškania, čo mu zakladá povinnosť zaplatiť žalobcovi popri plnení úroky z omeškania. Úrok z omeškania je zákonným dôsledkom omeškania so splnením peňažného dlhu alebo jeho časti a nárok na úroky z omeškania pri omeškaní splnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania môže veriteľ požadovať od dlžníka aj vtedy, ak neboli medzi ním a dlžníkom dohodnuté. 29. Na základe uvedeného nesporného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd považoval žalobu v celom rozsahu za dôvodnú. Bolo nesporné, aj predloženými dôkazmi preukázané, že medzi stranami sporu vznikol pracovný pomer na dobu určitú založený pracovnými zmluvami zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX. Pracovný pomer vzniknutý dňom XX.XX.XXXX založený pracovnou zmluvnou dňa XX.XX.XXXX zanikol uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý, a to dňom XX.XX.XXXX. S poukazom ust. § 142 ods. 3 Zákonníka práce skutočnosť, že žalovaný neprideľoval žalobcovi prácu predstavuje prekážku na strane žalovaného - zamestnávateľa, keď žalovanému vzniká povinnosť poskytnúť žalobcovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Žalovaný si túto povinnosť dobrovoľne, riadne a včas neplnil, preto ho žalobca predžalobnou výzvou zo dňa XX.XX.XXXX vyzval na zaplatenie sumy celkom 3.934,73 eur titulom náhrady mzdy, a to do XX.XX.XXXX. Žalovaný si svoj záväzok riadne a včas nesplnil, preto súd rozhodol, tak že žalovanému uložil povinnosť žalovaný nárok zaplatiť a to spolu s príslušenstvom tvoriacim úroky z omeškania a to vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, čo mu založilo povinnosť zaplatiť žalobcovi popri plnení aj zákonný ročný úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku (výrok č. I. rozsudku). 30. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 31. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 32. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 33. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd plne úspešnému žalobcovi mal priznal náhradu trov konania od žalovaného v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok č. II rozsudku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd Bratislava III, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1 CSP/. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.