Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_9P-100-2020.pdf
PDF · 112.39 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/100/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú S. F. E., nar. XX.XX.XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, bytom ako matka, dieťa rodičov: matky E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. N. XXX a otca S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Maloletá S. F. E., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej S. F., výživným vo výške 130 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 20.05.2020.
Zročné výživné na maloletú S. F. za obdobie od 20.05.2020 do 30.09.2021, vo výške 2 040,32 Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky spolu s bežným výživným počnúc vykonateľnosťou rozsudku v pravidelných mesačných splátkach vo výške splátky 60 Eur s tým, že v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celé plnenie.
Styk otca s maloletou sa ponecháva bez úpravy.
Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.05.2020 sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, pričom žiadala, aby súd zveril maloletú do starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude matka a otec bude povinný prispievať na výživu maloletej počnúc februárom 2020 výživným vo výške 230 Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila matka tým, že s otcom maloletej žili v spoločnej domácnosti najprv v prenajatom byte v Z., neskôr sa presťahovali k matkiným rodičom, kde si začali pristavovať. So starostlivosťou o dcéru jej od narodenia pomáhali rodičia, pričom otec sa starostlivosti o maloletú vyhýbal. S otcom sa rozišli vo februári 2020 a otec si prestal plniť vyživovaciu povinnosť, o dieťa nejaví žiaden záujem, na telefonáty matky nereaguje. Matka je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok 370 Eur mesačne, iné vyživovacie povinnosti nemá. Príjem otca nie je matke známy. V prechádzajúcom pracovnom pomere v spoločnosti F. s.r.o. zarábal otec medzi 1000 - 1200 Eur mesačne netto. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Náklady na maloletú predstavujú približne 350 Eur mesačne, ktoré vyčíslila matka ako náklady na bývanie 50 Eur,
stravu 150 Eur, hygienu 80 Eur, ošatenie a hračky 70 Eur. Otec by sa mal podieľať na úhrade nákladov na maloletú vo vyššej výške ako matka, vzhľadom na to, že matka vykonáva osobnú starostlivosť o maloletú a jej príjem je nižší. Počas konania matka vyčíslila svoje náklady na živobytie na sumu spolu vo výške 324 Eur mesačne, a to na stravu 200 Eur, elektrickú energiu 30 Eur, telefón, TV a internet 34 Eur, lieky 15 Eur a splátky úverov 45 Eur. Počas konania matka uviedla, že žiada, aby styk otca s maloletou bol neupravený.
2. Otec maloletej sa k návrhu písomne vyjadril tak, že s návrhom nesúhlasí, keďže je nezamestnaný a je v hmotnej núdzi a je evidovaný na úrade práce. Poukázal na to, že matka maloletej, keď žili v spoločnej domácnosti nevarila a neprala. Všetky peniaze, čo otec zarobil dával matke maloletej, ktorá ho nahovorila aj na úver na prístavbu domu a zariadenie, ktoré teraz matka užíva. Následne otca z domácnosti vyhodila, na čo sa otec odsťahoval k svojej matke, s ktorou žijú v prenajatom rodinnom dome v obci Chrťany.
3. Súd podľa § 180 Civilného sporového poriadku rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti otca a matky maloletej. Matka mala predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, pričom svoju neúčasť neospravedlnila. Otec pri výsluchu vykonanom dožiadaným súdom súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
4. Súd sa oboznámil s návrhom, vyjadreniami účastníkov a vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca a listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: rodným listom maloletej, potvrdeniami o poberaní prídavku na deti za roky 2019, 2020 a 2021 a rodičovského príspevku za roky 2020 a 2021, odpoveďami na lustráciu v registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, potvrdeniami ÚPSVaR o vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie a vyplácaných dávkach, potvrdeniami Sociálnej poisťovne o vyplácaných dávkach, dokladmi o úhrade výživného zo dňa 19.04.2021 a dňa 19.07.2021, potvrdením štatistického úradu o priemernej nominálnej mzde v SR za rok 2020 a údajmi štatistického úradu SR o priemernej mesačnej mzde podľa odvetví - dostupné z https://slovak.statistics.sk, štatistickými údajmi o miere nezamestnanosti - dostupné z https://www.upsvr.gov.sk, údajmi z portálu https://www.platy.sk, ponukami práce z portálu https://www.profesia.sk, potvrdením o príjme od zamestnávateľa LAMA SK s.r.o., výpočtom čistej mzdy z portálu https://www.podnikajte.sk/ a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav.
5. Pri výsluchu matka uviedla, že žije s maloletou sama v prístavbe k rodinnému domu jej rodičov. Maloletá je zdravá. Matka zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloletú, poberá rodičovský príspevok a prídavky na dieťa spolu v sume okolo 400 Eur. Keď žila s otcom v spoločnej domácnosti, bol otec zamestnaný v spoločlosti F. SK ako SBS-kár a zarábal okolo 1 000 Eur v čistom. Časť mzdy dostával do ruky. Otec sa o maloletú nikdy riadne nezaujímal, nevedel sa o ňu postarať. Po odchode zo spoločnej domácnosti maloletú ani raz nenavštívil a od podania návrhu na súd prispel spolu sumou 60 Eur (2- krát 30 Eur). Otec len niekedy napíše a pýta sa, ako sa malá má. Žiadne darčeky nikdy maloletej neposlal. Finančne jej vypomáhajú rodičia. Nevie o tom, že by otec mal nejaké zdravotné problémy. Vie, že zamestnávateľ F. SK dal otcovi výpoveď preto, že mal otec na pracovisku kradnúť.
6. Pri výsluchu otec pred dožiadaným súdom uviedol, že s návrhom matky súhlasí iba čiastočne. Poukázal na to, že si zobral pôžičku 3000 Eur, z ktorej sa financovala prístavba k domu rodičov matky, kde si budovali vlastné bývanie. Otec býval s matkou maloletej u jej rodičov, matka maloletej vôbec nevarila, neprala, všetko zabezpečovala jej matka. Takto býval otec dva roky a celú výplatu dával matke maloletej. Stalo sa, že išiel hladný do práce. Matka ho vyhadzovala z domácnosti, spal na matraci na zemi. V marci 2020 sa rozhodol opustiť spoločnú domácnosť, maloletá mala vtedy asi pol roka. Otec je v súčasnosti nezamestnaný, spláca dlhy, zamestnanie si intenzívne hľadá, zatiaľ sa mu však nedarí a je schopný platiť výživné vo výške cca 30 Eur mesačne. Poukázal na to, že matka maloletej a celá jej rodina fajčí a požívajú alkoholické nápoje. Keď ešte žili v spoločnej domácnosti stávalo sa, že matka minula peniaze na cigarety a alkohol a potom otec musel začiatkom mesiaca pýtať zálohu 200 Eur, lebo už nemali na základné veci. Otec býval s matkou v kontakte aj cez „koronu“, chcel aj videohovor, aby videl dcéru, ale matka nesúhlasila. Matka mala povedať, že ak otca uvidia v Z., majú ho „zlinčovať“. Keď sa otec pýtal, ako sa má maloletá, matka uvádzala, že to nie je jeho vec. Otec žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, partnerku nemá. Nemá iné vyživovacie povinnosti. Do marca 2020 bol zamestnaný v spoločnosti F. s.r.o., robil SBS-kára, koncom marca 2020 dal výpoveď, lebo matka maloletej zavolala do firmy, že tam mal otec kradnúť. Po tejto výpovedi otec pracoval na
dohodu od septembra do novembra 2020 vo firme JJ25 v N., kde mal na zmluve 290 Eur. Od novembra 2020 otec nepracoval, poberal dávku v nezamestnanosti zo Sociálnej poisťovne 302 Eur, čo poberá doteraz. Dávka mu končí v auguste, potom bude mať hmotnú núdzu 68 Eur. V evidencii uchádzačov o zamestnanie je od februára 2020, dovtedy dával dokopy papiere. Iné príjmy nemá, vzdelanie má základné, vodičský preukaz nemá. Otec nemá hnuteľné veci väčšej hodnoty, ani žiadne nehnuteľnosti, nemá úspory, má 3 exekúcie. Pôžičku má v S. C. 3000 Eur, z čoho sa financovala prístavba domu, kde matka maloletej žije. Tiež má pôžičku, ktorú bral na satelit do domu matky maloletej vo výške cca 600 Eur. Býva so svojou matkou v obci L., dom má jeho matka v podnájme. Matke prispieva na jedlo a drevo sumou 150 Eur mesačne. Jeho zdravotný stav je dobrý, lieky neužíva. Keď býval spolu s navrhovateľkou o maloletú sa staral, kupoval darčeky, celú jeho výplatu brala matka maloletej a z toho bola financovaná aj starostlivosť o maloletú. Maloletej posiela takmer pravidelne 30 Eur mesačne šekom, nejaký mesiac vynechal. Maloletú momentálne nenavštevuje, počas korony sa nedalo medzi okresmi cestovať. Videl ju naposledy v marci 2020. S maloletou by sa chcel stretávať, ale do S. N. nepôjde, keďže sa mu matka vyhrážala. Vie si predstaviť stretávanie v Z. za prítomnosti matky bez jej rodiny niekde vonku. Za maloletou by takto vycestoval. Ohľadom intenzity stretávania sa vyjadriť nevedel.
7. Kolízny opatrovník v konaní uviedol, že súhlasí so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky s tým, že styk navrhol ponechať neupravený. Vzhľadom na príjem, možnosti a schopnosti otca považoval za primerané výživné v rozmedzí 100-120 Eur mesačne.
8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
9. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
10. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
11. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
12. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
13. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
14. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé sa živiť.
16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
18. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
23. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
24. Záujem maloletého dieťaťa je pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine).
25. Prihliadajúc na záujem maloletého dieťaťa a k stabilite výchovného prostredia dospel súd k záveru, že je namieste zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o maloletú od jej narodenia osobne stará. Keďže mal súd za preukázané, že rodičia maloletej spolu nežijú a starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka, zveril maloletú do starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia. Matka navrhovala, aby súd určil, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude matka. V tejto časti však súd návrhu matky nevyhovel, keďže nevidel dostatočný dôvod zasahovať do rodičovských práv a povinností otca maloletej. Napriek zvereniu maloletej do starostlivosti matky, rodičovské práva a povinnosti zostávajú otcovi v plnom rozsahu zachované a je naďalej spolu s matkou zákonným zástupcom maloletej. Oprávnenie rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok zo zákona náleží rovnako obom rodičom, pričom zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 38 Zákona o rodine.
26. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletej, výkon osobnej starostlivosti matky o maloletú a možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca maloletej, teda povinného ako aj matky maloletej. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade
zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.
27. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je tiež vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac.
28. Vzhľadom na vek dieťaťa a jeho odôvodnené potreby s prihliadnutím na majetkové pomery oboch rodičov, má súd za to, že výška výživného 130 Eur mesačne je primeraným výživným. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených nákladov na maloletú. Maloletá je zdravá a predškolské zariadenie zatiaľ nenavštevuje. Matka má s maloletou bežné náklady zodpovedajúce jej potrebám a veku, matka neuvádzala, že by mala z nejakého dôvodu s maloletou zvýšené náklady. Súd vychádzal z vyčíslenia nákladov na maloletú uvedeného matkou a bežných potrieb dieťaťa vo veku maloletej. Matka si vyživovaciu povinnosť plní v prevažnej miere výkonom osobnej starostlivosti o maloletú, ktorá je postavená na roveň finančnému plneniu. Otec maloletej sa nijakým spôsobom nepodieľa na starostlivosti o maloletú, nejaví o maloletú veľký záujem a na jej výživu prispieva sporadicky minimálnymi sumami. V konaní mal súd za preukázané, že od podania návrhu na súd do vyhlásenia rozsudku prispel otec na maloletú spolu sumou 90 Eur. Napriek tomu, že otec pri výsluchu uvádzal, že takmer pravidelne prispieva sumou 30 Eur mesačne, súdu zdokladoval len úhradu výživného spolu vo výške 60 Eur a úhrada ďalších 30 Eur vyplynula z výsluchu matky.
29. Matka od mesiaca marec 2020 poberá rodičovský príspevok, a to v roku 2020 vo výške 370 Eur a v roku 2021 vo výške 378,10 Eur a prídavky na dieťa v roku 2020 vo výške 24,95 Eur a v roku 2021 vo výške 25,50 Eur. Podľa lustrácie zo Sociálnej poisťovne matka pracovala na dohodu o vykonaní práce s vymeriavacím základom (vymeriavací základ zodpovedá hrubej mzde zamestnanca) v mesiaci 8/2020 vo výške 120 Eur a v období 2/2021 až 6/2021 v priemere vo výške 382 Eur mesačne. Od 10.06. do 09.09.2021 bola matka zamestnaná v spoločnosti U., spol. s r.o. s vymeriavacím základom v mesiaci 6/2021 vo výške 721,14 Eur a v mesiaci 7/2021 vo výške 824,65 Eur. Podľa lustrácie zo Sociálnej poisťovne bol otec zamestnaný v spoločnosti F. SK s.r.o. od 8/2019 do 3/2020, pričom podľa potvrdenia zamestnávateľa o príjme bol jeho priemerný čistý mesačný príjem vo výške 533 Eur a k skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou bez uvedenia dôvodu. Následne bol otec podľa lustrácie zo Sociálnej poisťovne zamestnaný v spoločnosti A., s.r.o. s vymeriavacím základom 197,73 Eur v mesiaci 9/2020 a vo výške 277,05 Eur v mesiaci 10/2020. Otcovi bol v období apríl 2020 až august 2020 vyplatený sirotský dôchodok spolu vo výške 371 Eur, t.j. 74,20 Eur mesačne a od 10.02.2021 je otec vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % vymeriavacieho základu 19,4796 Eur na obdobie 6 mesiacov, t.j. cca 300 Eur mesačne. Od 12.08.2021 je otec opäť zamestnaný v spoločnosti A., s.r.o. bez uvedeného vymeriavacieho základu v lustrácii vykonanej ku dňu vyhlásenia rozsudku.
30. Súd je toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach otca maloletej platiť stanovené výživné. Otec je v produktívnom veku, ako matka má len jednu vyživovaciu povinnosť, pričom v konaní neboli preukázané ani otcom tvrdené žiadne skutočnosti, ktoré by mu v dosahovaní adekvátneho príjmu bránili (napr. zlý zdravotný stav a pod.). Súd pri stanovení výšky výživného vyhádzal z tzv. princípu potencionality príjmu povinnej osoby. Pri uplatnení uvedeného princípu neprihliada súd len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018). Otec si musí uvedomiť, že plnenie si vyživovacej povinnosti voči jeho dieťaťu je jeho prvoradá povinnosť a musí vynaložiť potrebné úsilie o dosahovanie dostatočného príjmu na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť riadne plnil a za tým účelom vykonával zárobkovú činnosť zodpovedajúcu jeho schopnostiam a možnostiam.
31. Podľa údajov z Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Veľký Krtíš v roku 2020 a 2021 sa pohybovala na úrovni cca 10 % (naproti tomu Bratislavský kraj cca 5 %). Podľa zistení Štatistického úradu SR priemerná mesačná nominálna mzda v hospodárstve SR za rok 2020 dosiahla hodnotu 1133 Eur. Z portálu www.platy.sk súd zistil, že v pozíciách s najnižším mzdovým ohodnotením v okrese Veľký Krtíš je priemerný hrubý mesačný príjem na úrovni cca 650 Eur, pričom hrubú mzdu v rozmedzí 637-790 Eur (najnižšie mzdové pásmo) poberá 6 % zamestnancov. Z portálu www.profesia.sk zverejňujúcom ponuky práce súd zistil, že pre zamestnanca so základným vzdelaním je zverejnená napr. ponuka práce na pozíciu operátor výroby s hrubou mzdou 850 Eur mesačne s miestom výkonu práce Veľký Krtíš a termínom nástupu 02.09.2021 (ponuka zverejnená dňa 21.07.2021) ako aj na pozíciu všeobecný operátor - montážnik v skúšobnej dobe od 760 Eur brutto a od druhého mesiaca po zácviku viac s miestom výkonu práce Malý Krtíš a termínom nástupu 01.09.2021 (ponuka zverejnená dňa 20.07.2021).
32. S ohľadom na uvedený princíp potencionality príjmu nevychádzal súd len zo zistených príjmov otca, ale z potencionálneho príjmu, ktorý by otec vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti mohol dosiahnuť. Súd zohľadnil, že otec má len základné vzdelanie, je to však mladý muž vo vysoko produktívnom veku bez zdravotných problémov. Súd preto určil výživné s ohľadom na príjem otca, ktorý je podľa názoru súdu otec schopný dosahovať vzhľadom na svoj zdravotný stav, vzdelanie a situáciu na trhu práce v lokalite, kde aktuálne otec žije (okres Veľký Krtíš). Súd vychádzal z vyššie uvedených zverejnených ponúk práce a štatistických údajov, z ktorých usúdil, že je v schopnostiach a možnostiach otca dosahovať príjem aspoň na úrovni okolo 600 Eur v čistom (čo zodpovedá podľa mzdovej kalkulačky zverejnenej na portály www.podnikajte.sk hrubej mzde vo výške cca 760 Eur).
33. Pri takto stanovenom príjme otca považoval súd za primerané výživné vo výške 130 Eur mesačne a vo zvyšnej časti žiadaného výživného, ktoré matka požadoval priznať vo výške 230 Eur mesačne, súd návrh matky ako nedôvodný zamietol, keďže priznanie výživného vo vyššej výške by nezodpovedalo zistenej životnej úrovni a príjmu otca, z ktorého súd pri určení výživného vychádzal. Súd nepriznal matke výživné od februára 2020 ako požadovala, ale až odo dňa podania návrhu na súd, keďže matka neuviedla a ani súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne, keďže matke nič nebránilo podať návrh na zvýšenie výživného skôr.
34. Súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 130 Eur mesačne od podania návrhu na súd, preto musel rozhodnúť aj o zročnom výživnom ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. za obdobie od 20.05.2020 do 30.09.2021. Zročné výživné za uvedené obdobie predstavuje sumu 2040,32 Eur a pozostáva z alikvotnej časti výživného za mesiac máj 2020 vo výške 50,30 Eur (130/31 x 12 dní) a výživného za obdobie mesiacov jún 2020 až september 2021 vo výške 1650 Eur (16 mesiacov x 130 EUR) zníženého o vykonané úhrady výživného od podania návrhu na súd spolu vo výške 90 Eur, t.j. 50,32 + 2080 - 90 = 2040,32 Eur.
35. Podľa ust. § 232 ods. 1 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
36. Súd umožnil otcovi zaplatiť zročné výživné v splátkach vo výške splátky 60 Eur mesačne pod stratou výhody splátok, a to najmä s ohľadom na celkové zistené majetkové pomery otca, ktorý bol dlhodobejšie nezamestnaný. Zároveň však súd stanovil výšku splátky tak, aby dlh na zročnom výživnom bol otcom v primeranej dobe splatený.
37. Styk otca s maloletou súd ponechal bez úpravy, keďže matka žiadala ponechať styk neupravený, voči čomu otec nenamietal a styk upraviť nežiadal. Rovnako kolízny opatrovník navrhol, aby bol styk otca s maloletou neupravený. Napriek tomu, že súd styk otca s maloletou ponechal bez úpravy, otec má právo sa s maloletou stretávať, a to po dohode s matkou maloletej. V prípade, že by matka otcovi v styku s maloletou bránila, otec sa môže kedykoľvek domáhať úpravy styku s maloletou podaním návrhu na súd.
38. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. C.m.p.).