Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sa/19/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci žalobcu T. O., bytom G. 5, S. S., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 12. septembra 2019 číslo: XXX XXX XXXX X na základe správnej žaloby, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

1. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie ako orgán príslušnej podľa zákona číslo o sociálnom poistení v znení zákona číslo (ďalej len zákon) rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 17. júla 2019 č. XXX XXX XXXX 0 tak, že podľa zákona odvolanie zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 17. júla 2019 potvrdil.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval § 218 ods. 1, 2 zákona a uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 5. júna 2019, rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17. júla 2018, ktorým pánovi T. O. (ďalej len „účastník konania“) podľa , , a v znení neskorších predpisov od 6. októbra 2018 priznala invalidný dôchodok v sume 81,40 eur mesačne, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov zo dňa 5. júna 2019 je účastník konania invalidný podľa v znení neskorších predpisov od 6. novembra 2018, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa a v znení neskorších predpisov sa od 1. januára 2019 účastníkovi konania zvýšila suma invalidného dôchodku na 85,60 eur mesačne. Proti predmetnému rozhodnutiu podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 29. júla 2019, doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 30. júla 2019, v ktorom uvádza, že nesúhlasí s rozhodnutím, pretože má za to, že jeho zdravotný stav nebol posudkovým lekárom náležíte posúdený. Účastník konania namieta, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne je likvidačné s poukazom na jeho invaliditu. Účastník konania ďalej uvádza, že Sociálna poisťovňa mala zohľadniť jeho diagnózu, ako aj negramotnosť s poukazom na jeho psychologický posudok. Žiada o opätovné posúdenie zdravotného stavu a priznanie invalidného dôchodku vo vyššej sume. K odvolaniu pripojil kópiu napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17. júla 2019. V doplnení odvolania zo dňa 12. augusta 2019 uvádza, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje

vykonávať zárobkovú činnosť na 50 %, jeho zárobková činnosť je vylúčená. V doplnení odvolania zo dňa 2. septembra 2019 uvádza, že suma jeho invalidného dôchodku 77,30 eur mesačne je likvidačná a diskriminačná a s poukazom na inú osobu, ktorá poberá invalidný dôchodok na základe identického úrazu vo vyššej sume, hoci má odpracovaných len päť rokov. Účastník konania sa pýta akú zárobkovú činnosť môže vykonávať vzhľadom na jeho zdravotný stav. Priznaná suma invalidného dôchodku je na hrane rizika o prežitie.

3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17. júla 2019 a priloženú spisovú dokumentáciu účastníka konania v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17. júla 2019 je potrebné potvrdiť.

4. Podľa lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie.

5. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mat špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo.

6. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.

7. V napadnutom rozhodnutí ďalej citoval § 71 ods. 1 až 9 zákona a uviedol, že na základe podaného odvolania zdravotný stav účastníka konania bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov dňa 2. augusta 2019, ktorý po vyhodnotení lekárskych nálezov zotrval na pôvodnom posudku zo dňa 5. júna 2019, nevyhovel odvolaniu, a preto predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove.

8. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v Prešove posúdil zdravotný stav účastníka konania dňa 4. septembra 2019 s nasledovným záverom:

9. Účastník konania utrpel dňa 26. júla 2018 úraz v práci - vtiahlo mu ľavú ruku do drtičky dreva, pričom utrpel devastačné poranenie strednej časti ľavého predlaktia. Z dôvodu značného devastačného zranenia a nemožného rekonštrukčného operačného výkonu, bola vykonaná amputácia ľavého predlaktia na nedominantnej hornej končatine. Hybnosť v lakťovom kĺbe je zachovaná. Strata úchopovej schopnosti na nedominantnej končatiny pre amputáciu je rozhodujúcim zdravotným postihnutím a je hodnotené podľa prílohy č. 4 v znení neskorších predpisov mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, s dátumom vzniku invalidity od nasledujúceho dňa po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti - dňom 6. októbra 2018. Posudok posudkového lekára vykonávajúceho lekársku posudkovú činnosť Sociálnej poisťovni, pobočky Prešov zo dňa 5. júna 2019 je správny.

10. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníka konania posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove určil podľa prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G - postihnutie končatín, položky 28 - strata úchopovej schopnosti ruky, písmena a) - na nedominantnej (končatine). Tomuto zdravotnému postihnutiu prináleží miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %.

11. Pre posúdenie zdravotného stavu účastníka konania posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove dňa 4. septembra 2019 boli zohľadnené nasledovné lekárske správy: prijímacia správa z traumatologického oddelenia Nemocnice s poliklinikou Spišská

Nová Ves zo dňa 26. júla 2018, prepúšťacie správy z hospitalizácie na traumatologickom oddelení Nemocnice s poliklinikou Spišská Nová Ves od 26. júla 2018 do 27. júla 2018 vrátane RTG hrudníka zo dňa 26. júla 2018, RTG ľavého zápästia zo dňa 26. júla 2018, z hospitalizácie na chirurgickom oddelení Fakultnej nemocnice Trenčín od 27. júla 2018 do 8. augusta 2018, z hospitalizácie na neurologickom oddelení Nemocnice pre obvinených a odsúdených Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trenčín od 8. augusta 2018 do 21. augusta 2018.

12. Podľa v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia, uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

13. Suma invalidného dôchodku účastníka konania je určená podľa ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

14. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s v znení neskorších predpisov ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, sú to kalendárne roky 1991 až 2017. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31. decembri 2007 priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod.

15. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie, a všeobecného vymeriavacieho základu. Sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky 1949 až 2002 sú uvedené v prílohe č. 3 k , za kalendárne roky 2003 až 2013 sú uvedené v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za jednotlivé kalendárne roky, a po kalendárnom roku 2013 sú stanovené Sociálnou poisťovňou podľa v znení ako 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za príslušný kalendárny rok. Sumu všeobecného vymeriavacieho základu za príslušný kalendárny rok je Sociálna poisťovňa povinná podľa druhého bodu v znení neskorších predpisov zverejniť na svojom webovom sídle. Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2017 sa podľa rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2016.

16. Poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa v znení neskorších predpisov, patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa v znení neskorších predpisov.

17. Pretože účastník konania získal náhradnú dobu podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v kalendárnom roku 1991 110 dní, v kalendárnom roku 1993 203 dní, v kalendárnom roku 1997 278 dní, v kalendárnom roku 1998 244 dní, v kalendárnom roku 2000 213 dní, patrí účastníkovi konania za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3.

18. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 1,2787.

19. V rozhodujúcom období účastník konania úhrnom získal 1 511 dní dôchodkového poistenia, to znamená 4,1398 rokov dôchodkového poistenia podľa

20. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je 0,3089. Podľa v znení neskorších predpisov sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2018 20 % z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu.

21. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,4472.

22. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, k 6. októbru 2018, účastník konania získal 3 587 dní obdobia dôchodkového poistenia ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Dôchodkový vek podľa a v znení neskorších predpisov dosiahne dovŕšením 62 rokov a 139 dní, 13. novembra 2037. Dôchodkový vek bol ustanovený opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. o úprave dôchodkového veku a referenčného veku na rok 2018.

23. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku účastník konania získal 6 978 dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 10 565 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 28,9453 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia.

24. Účastníkovi konania nebolo na dôchodkové účely zhodnotené podľa v znení a o sociálnom zabezpečení v znení obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie hľadajúcich zamestnanie od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003, počas ktorého mu nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti.

25. Účastníkovi konania sa na dôchodkové účely nehodnotili obdobia vedenia účastníka konania v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1. januára 2004 do 5. júna 2006, od 3. októbra 2008 do 16. decembra 2008, od 2. apríla 2009 do 13. februára 2011, od 2. novembra 2011 do 18. decembra 2011, od 21. augusta 2012 do 15. októbra 2012, od 2. júla 2014 do 3. mája 2016 a od 4. januára 2017 do 18. júla 2017, nakoľko uvedené obdobia nie sú obdobím dôchodkového poistenia podľa v znení neskorších predpisov.

26. Na dôchodkové účely sa po preskúmaní v informačnom systéme Sociálnej poisťovne nehodnotili obdobia, v ktorých bol účastník konania, podľa údajov uvedených v žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 5. júna 2019, ktorú vlastnoručne podpísal, nezamestnaný a neevidovaný v evidencii nezamestnaných občanov od 1. júna 1993 do 9. novembra 1993, od 1. septembra 1997 do 26. októbra 1997, od 1. októbra 1998 do 29. novembra 1998, od 6. júna 2006 do 2. októbra 2008, od 17. decembra 2008 do 1. apríla 2009, od 19. decembra 2011 do 20. augusta 2012, od 16. októbra 2012 do 14. januára 2013, od 4. mája 2016 do 3. januára 2017, od 19. júla 2017 do 31. októbra 2017.

27. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 6. októbru 2018 je 11,9379 EUR, a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2017 11,3505 EUR a indexu 1,05174353, zaokrúhlená na štyri desatinné miesta nahor.

28. Suma invalidného dôchodku účastníka konania je 77,30 EUR mesačne. Suma je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod 0,4472 x 28,9453 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 11,9379 x 50 % = 77,30 EUR mesačne.

29. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa a v znení neskorších predpisov zvýšila odo dňa priznania dôchodku o 4,10 EUR mesačne na 81,40 EUR mesačne.

30. Suma invalidného dôchodku účastníka konania sa ďalej podľa a v znení neskorších predpisov od 1. januára 2019 zvýšila o 4,20 EUR mesačne na 85,60 EUR mesačne.

31. Poukazovanie účastníka konania na inú osobu, ktorá má vyšší dôchodok nie je dôvodné, pretože rozhodnutie o dôchodkovej dávke je individuálnym rozhodnutím a suma invalidného dôchodku

je ovplyvnená rozhodujúcimi veličinami, a to priemerným osobným mzdovým bodom, obdobím dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnou dôchodkovou hodnotou platnou ku dňu priznania invalidného dôchodku a mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

32. Účastník konania má zhodnotenú všetko preukázané obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy sú správne zhodnotené podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia/ zabezpečenia.

33. Suma invalidného dôchodku účastníka konania zodpovedá dosiahnutému priemernému osobnému mzdovému bodu, získanému obdobiu dôchodkového postenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnote a percentuálnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

34. Účastník konania v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal nesprávnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok.

35. Na základe vyššie uvedených skutočností generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, podľa zhodnotil predloženú spisovú dokumentáciu účastníka konania a dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania nie je dôvodné.

36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací orgán rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

II.

37. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej. Uviedol, že: „Nesuhlasim z celym postupom lekárov a záverom posudkovim lekárom sociálnej poisťovne. Celý postup bol neštandartný, a moje lekárske správi su len postup si tuácie kde mi bola poskitnuta len nevihnutná pomoc pri úraze vo väzení. Tak aby sa cela situácia len ututlala. Nešťastnov nahodov sa to stalo. Ďalšie višetrenia po zaceleni neboli v ruke stále citim chlad, trpnutie, zajakávam sa. Som vo všetkom obmedzený a spomalený. Celý ten postup a posudok posudkového lekára bol len Formálny a len na lekárských správach nevihnutných na moje ošetrenie ktoré som v danej situácii podstúpil. Pochadzam z mingromanej rodiny, tak že som róm. Keď som písal vichadzal som s posudku 50 %, ale v činostiach záleži od situácie aj 100 % som obmedzený. Proste nedokážem nič spraviť, tak aby som sa nenatrápil a nezaberalo mi to veľa času únava. Moja šanca na zamestnanie je nulová. Preto je nemorálne a neľudske aby niekto poberal sumu menšiu ako je životné minymum, a nechaný v nevihode po celý život. Tu nejde o tabulkové výmeri ako oni postupujú. Tu ide o môj život, ako ho mám žiť dôstojne s mojim hendykepom.“

38. V žalobe o nariadenie pojednávania nežiadal.

III.

39. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. O nariadenie pojednávania nežiadala.

IV.

40. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril.

V.

41. Podľa zákona číslo (ďalej len ) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

42. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

43. Podľa sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.

44. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

45. Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

46. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

47. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, v súlade s konal a rozhodol bez nariadenia pojednávania s tým, že podľa miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku riadne zverejnil na úradnej tabuli krajského súdu aj na jeho webovej stránke a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

48. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým príslušný správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, ktorým Sociálna poisťovňa, na základe žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 5. júna 2019, priznala žalobcovi od 6. októbra 2018 invalidný dôchodok v sume 81,40 eur, od 1. januára 2019 zvýšila sumu invalidného dôchodku na 85,60 eur, keď vychádzala z toho, že podľa posudkov posudkových lekárov má žalobca pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

49. Vzhľadom na obsah žaloby, žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia čo sa týka posúdenia jeho zdravotného stavu, t. j. posúdenia medicínskej podmienky pre nárok na invalidný dôchodok.

50. Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

51. Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

52. Podľa § 71 ods. 2 zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

53. Podľa § 71 ods. 3 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

54. Podľa § 71 ods. 4 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

55. Podľa § 71 ods. 5 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

56. Podľa § 71 ods. 6 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

57. Podľa § 71 ods. 7 zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

58. Podľa § 71 ods. 8 zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

59. Podľa § 218 ods. 1 zákona odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

60. Podľa § 218 ods. 2 zákona ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

61. Podľa § 153 ods. 5 zákona lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálnej poisťovne príslušnej pobočky, posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia.

62. V danom prípade bol zdravotný stav žalobcu, pre účely jeho žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 5. júna 2019, posúdený posudkovými lekármi sociálnej poisťovne pobočky aj ústredia. V obidvoch prípadoch sa posudkoví lekári náležite zaoberali zdravotnými postihnutiami žalobcu a ich vplyvom na jeho zárobkovú činnosť, a v obidvoch prípadoch dospeli k záveru, že zdravotný stav žalobcu podmieňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

63. Rozhodujúce zdravotné postihnutie: strata úchopovej schopnosti na nedominantnej končatine pre amputáciu, správne zaradili pod kapitolu XV oddiel G, pod položku 28 písmeno a) prílohy číslo 4 k zákonu, podľa ktorej tomuto zdravotnému postihnutiu prináleží 50 % - ná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

64. Nepochybil preto prvostupňový správny orgán ani žalovaný, ak s poukazom na zákona číslo , podľa ktorého suma invalidného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, vychádzali z toho, že žalobca má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Čo sa týka výpočtu sumy invalidného dôchodku, správny súd poukazuje na preskúmavané rozhodnutie, kde je výpočet sumy invalidného dôchodku podrobne vysvetlený, a keďže výpočet výšky invalidného dôchodku nebol zo strany žalobcu namietaný, namietal len medicínsku otázku, touto otázkou sa správny súd podrobnejšie nezaoberal.

65. Nepochybil preto žalovaný ak odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie potvrdil, keďže ani v priebehu odvolacieho konania, ale ani v podanej žalobe žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by spochybnili zákonnosť postupu správnych orgánov a ktoré by boli dôvodom na zmenu posudkových záverov.

66. Z uvedených dôvodov správny súd podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

67. O náhrade trov konania rozhodol podľa , v spojení s , podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne

vynaloženie trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo z časti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedených v veta prvá .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 S.s.p.).