Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B4-13P/99/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci účastníkov konania, navrhovateľky: F. a manžela navrhovateľky: V., zastúpený: Advokátska kancelária HASALA, s.r.o., so sídlom Drieňová 34, Bratislava, IČO: 47244224, o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: O., zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo F. uzavreté dňa 11.11.2011 v Bratislave - Karlovej Vsi, zapísane v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - Karlova Ves vo zväzku 25, ročník 2011, strana 145, por. číslo 141, rozvádza.

II. Maloletý O., narodený 06.12.2007 sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky.

III. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

IV. Styk otca maloletého s maloletým súd neupravuje.

V. Otec maloletého je povinný prispievať na výživu maloletého O. výživným vo výške 300 eur mesačne počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva k rukám matky, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamieta.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu 17.07.2019 navrhovateľka navrhla, aby súd rozviedol jej manželstvo, uložil otcovi maloletého povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 450 eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva. Styk otca s maloletým matka pôvodne navrhovala upraviť každý párny víkend v mesiaci od piatku po skončení školskej dochádzky do nedele do 19:00 hod. Návrh odôvodnila diametrálne odlišnými povahovými črtami manželov, uvádzala, že manželia nevykonávajú spoločné aktivity, niekoľko mesiacov spolu intímne nežijú, manžel sa synovi venuje len občasne. Z manželovej strany nevidí žiaden záujem o komunikáciu, nemajú ani spoločnú spálňu, o všetkom v domácnosti rozhoduje výlučne manžel, navrhovateľkine názory neakceptuje. Manžel nemá vybudovaný dobrý vzťah s jej príbuznými, odmieta ich navštevovať. V roku 2015 manžel napriek nesúhlasu manželky zakúpil nehnuteľnosť v Tatrách, od roku 2012/2013 do roku 2017 udržiaval mimomanželský pomer. Doma pociťovala agresiu a domáce násilie. Spory vznikali aj kvôli financovaniu domácnosti, s tým, že manželka uhrádzala prakticky všetky synove potreby ale aj bežný chod domácnosti.

2. Manžel navrhovateľky nepopieral rozdielnosť pováh, konflikty medzi manželmi, odmietal však, že by bol ich iniciátorom. Spory mali kvôli nákupu bežných spotrebičov, predstave o letných dovolenkách, voľnočasovým aktivitám. S príbuznými navrhovateľky (s výnimkou druha jej sestry má dobrý vzťah. Uvádzal, že manželka je tá, kto má problém udržiavať dobré vzťahy so svojím okolím. Existenciu mimomanželského pomeru v minulosti nepoprel, s tým, že tento bol v minulosti aj ukončený. Odmietal tvrdenia navrhovateľky, že by podľahol alkoholu alebo depresiám aj akékoľvek fyzické násilie voči manželke. Uvádzal, že manželka sa od Vianoc 2019 nezdržiava v spoločnej domácnosti, len príde ráno nakŕmiť psov, pripraviť jedlo pre syna a večer odchádza preč. Dom v ktorom manželia bývali, je v jeho výlučnom vlastníctve. Mesačné náklady naň má 212 eur na elektrinu, 266 eur na plyn, 20,13 eur na vodne a stočné, 141,90 eur (ročné náklady) na Skylink, koncesionárske poplatky 4,64 eur mesačne, internet 22,01 eur + 42,52 eur mesačne, daň z nehnuteľnosti vrátane poplatku za komunálny odpad v prepočte 34 eur mesačne, náklady na opravy a údržbu domu odhadol vo výške 150 eur mesačne. V súčte tieto náklady odhadol sumou 783 eur mesačne, s tým, že sumou 367,95 eur prispievajú jeho rodičia, manželka sumou 60 eur, jeho náklady sú tak 355,05 eur. Náklady na synov telefón má 70 eur mesačne. Uhrádza veľké nákupy do domácnosti vo výške asi 450 eur mesačne a on výhradne hradí náklady na nehnuteľnosť v Tatrách vo výške 507 eur mesačne (347,56 eur splátka hypotéky, 35,33 eur poistenie k splátke hypotéky, elektrina 31,50 eur, plyn 87,20 eur, odpad 1,70 eur, daň za dom 3,70 eur). Uviedol, že manželka financuje 10% nákladov na syna (malé nákupy, školskú stravu v hodnote asi cca 25 eur mesačne, školskú družinu v hodnote 8 eur mesačne, časť oblečenia syna, on uhrádza zvyšok nákladov. Uviedol tiež, že uhrádzal aj spoločné dovolenky. Od roku 2006 je zamestnaný v Národnej diaľničnej spoločnosti na pozícii vedúceho oddelenia tunela s platom vo výške 1.992 eur mesačne brutto, s tým, že dostávajú štvrťročné odmeny. V zime mal čiastkový úväzok ako dispečer zimnej služby s platom 528 eur za mesiac brutto. Uviedol že syn má ustupujúci Aspergerov syndróm, trávil s ním veľa času, učil ho kolobežkovať, bicyklovať, korčuľovať, lyžovať a hrať futbal, je nadaný v IT, v čom ho podporuje. Navštevuje základnú školu v špeciálnej triede s ohľadom na vyššie uvedenú diagnózu. Počas manželstva sa so synom stravovali vo veľkej časti u manželovej matky. Zmenilo sa to v súvislosti s pandémiou Covid - 19, kedy manželka prichádza domov synovi navariť. Pre prípad rozvodu manželstva navrhol syna zveriť do striedavej osobnej starostlivosti a výživné neurčovať.

3. Manželka považovala manželove tvrdenie o prispievaní na domácnosť a úhradách jej chodu za polopravdy, nepovažovala za potrebné sa k nim bližšie vyjadrovať, nakoľko v rámci existujúceho konania je potreba upraviť výživu maloletého do budúcna. Uviedla, že manžel s ňou veľa vecí týkajúce sa domácnosti nekonzultoval (napr. nákupy zariadenia, kúpa elektromobilu KIA). Nepopierala, že otec vie zabezpečiť materiálne potreby syna, uvádzala, že ona myslí na jeho zabezpečenie sporením. S úpravou striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasil, argumentoval pracovnou vyťaženosťou otca, ale aj tým, že doposiaľ prakticky všetku starostlivosť realizovala ona. Nesúhlasila s tým, že počas prvej vlny pandémie Covid - 19 chodievala synovi len navariť, uvádzala, že mu pomáhala pri online vyučovaní, naopak, podľa jej tvrdenia, otec nebol v tomto matke nijako súčinný. Zotrvala preto na tom, aby súd zveril syna do jej starostlivosti, s tým, že navrhla upraviť styk otca so synom aj počas prázdnin.

4. Otec v ďalšom vyjadrení poukázal na to, že od Vianoc 2019 do augusta 2020 sa staral o syna prakticky sám, v auguste 2020 navrhol matke, aby si syna zobrala aspoň na 3-4 hodiny. Pôvodne mal za to, že si vyskúšajú striedavú starostlivosť o syna, s tým, že to malo byť dohodnuté aj s maloletým. Následne 22.09.2020 mu prišiel email z ÚPSVaR BA, kde už bolo uvedené, že maloletý chce bývať s matkou, malo to však byť len do termínu pojednávania, ktoré sa malo konať v septembri 2020, to bolo ale zrušené a na to mu matka oznámila, že maloletý bude bývať u nej bez možnosti styku s ním. Po 22.09.2020 už s ním maloletý prestal komunikovať, čo vnímal ako vplyv navrhovateľkinej manipulácie. Uvádzal tiež, že vzájomné vzťahy sa v mesiaci september 2020 vyhrocovali, v súvislosti s matkiným príchodom domov došlo k incidentu v súvislosti s vecami, ktoré si matka chcela vziať. Cítil sa byť na dne, následne mu zomrel otec a na základe analýzy vypadnutého mliečneho zuba, ktorú si nechal urobiť, má manžel za to, že nie je biologickým otcom maloletého. Vtedy mal záujem uzatvoriť s navrhovateľkou dohodu, s tým, že maloletý bude v osobnej starostlivosti matky, bude jej hradiť výživné na neho v minimálnej miere, s tým, že mu bude šetriť na sporenie alebo uhrádzať priamo výdavky, ktoré potrebuje. Namietal výšku matkou uvádzaných výdavkov na maloletého (matkin prehľad založený na č. l. 659), mal za že po ich prepočítaní tieto môžu dosahovať maximálne sumu 435 eur mesačne (64 eur škola, 30 eur hračky a knihy, 20 eur oblečenie a obuv, 70 eur tábory, 35 eur zdravotné náklady, 16 eur hygienické potreby, maximálne 200 eur na stravu). Uviedol tiež, že v čase, keď bol maloletý u neho doma, tieto výdavky

uhrádzal on. Poukázal tiež na to, že matka pred piatimi rokmi odišla z vedúcej pozície v Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., dala tam výpoveď bez udania dôvodu, čo podľa neho možno považovať za vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu, zároveň mal za to, že matka sa venuje v rámci zárobkovej činnosti výcviku psov prostredníctvom spoločnosti LEXINA spol. s r.o., s tým že príjem z tejto činnosti je podľa manžela nevydokladovateľný. Navrhol vykonať dokazovanie ohľadom určenia jeho otcovstva, zaoberať sa preukázaním dôvodov, prečo navrhovateľke ukončila pracovný pomer v Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. a požadoval tiež vydokladovanie reálnych výdavkov matky na syna.

5 Súd vyhovel návrhu otca, prednesenému na pojednávaní 03.03.2021, kedy navrhol vylúčiť jeho návrh na zapretie otcovstva na samostatné konanie a zároveň navrhol prerušiť konanie o rozvode manželstva do vyriešenia otázky otcovstva manžela navrhovateľky. Súd uznesením č. k. - 190, zo dňa 30.03.2021, vylúčil návrh otca na zapretie otcovstva na samostatné konanie, a uznesením č. k. -210 zo dňa 10.05.2021 prerušil konanie o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.20CoP/67/2021

- 302 zo dňa 28.07.2021 zrušil uznesenie súdu prvej inštancie o prerušení konania, s tým, že konanie o zapretie otcovstva v konkrétnom prípade nepredstavuje potrebu prerušenia konania o rozvode manželstva a úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, a to s ohľadom na dominanciu záujmu maloletého dieťaťa, pokiaľ ide o výkon práv a povinností rodičov, s tým, že uzavrel, že konanie vedené pod sp. zn. na návrh otca (konanie o zapretie otcovstva), nemá pre právne a skutkové posúdenie rozvodu a práv a povinností k maloletému na čas po rozvode v tomto prípade žiaden význam.

6. Navrhovateľka v rámci výsluchu zotrvala na vôli, aby bolo manželstvo rozvedené, s tým, že uviedla že rozvrat bol dlhodobý, trval niekoľko rokov, manžel si našiel mimomanželský pomer asi dva roky po uzavretí manželstva, vznikali nezhody. Nemala žiaden priestor na rozhodovanie o majetku, financiách, stále jej bolo vytýkané, aké majetky má jeho rodina, v manželstve sa cítila len ako hosť. Po zistení nevery žiadala manžela, aby návrh na rozvod podal on, neurobil tak, so známosťou sa však naďalej stýkal, Aktuálne má od mája 2020 partnera, býva u neho, od septembra 2020 s ňou býva aj maloletý, pričom tam má vhodné podmienky. Pracuje v biomedicínskom centre, vo virologickom ústave, príjem má okolo 1094 eur, pričom jej výdavky sú okolo 900 až 950 eur, pričom veľkú časť tvoria náklady na stravu maloletého, ktorý je na svoj vek veľmi vyspelý. Uviedla, že na bývanie u partnera prispieva nájomným, predstavuje to 135 eur na ňu a 135 eur na maloletého. Inak synovi uhrádza všetky náklady. Pokiaľ ide o otcovstvo manžela, nemá vedomosť o tom, že by nebol otcom, určite ho cielene alebo účelovo neklamala, priznala, že narodeniu syna predchádzalo búrlivé obdobie, pričom nevedela s istotou potvrdiť, že manžel je otcom maloletého. Pokiaľ ide o výživné na maloletého, navrhovala ho vo výške 450 eur, s ohľadom na pandemickú situáciu a s tým súvisiace nižšie výdavky bola ochotná riešiť dohodou výšku výživného v sume 300 eur mesačne, poukázala pritom na skutočnosť, že uznesením Krajského súdu v Bratislave bola neodkladným opatrením uložená povinnosť otca v nevyhnutnej miere prispievať na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne. Potrebu učiť sa synom odôvodňovala jeho ochorením - aspergerov syndróm. Skutočnosť, že syn odmieta stretávanie s otcom vnímala ako dôsledok incidentu zo septembra 2020.

7. Manžel navrhovateľky v rámci výsluchu účastníka konania súhlasil s rozvodom manželstva. Uvádzal, že má iný vzťah, asi od decembra 2019. Netto príjem uvádzal vo výške 2000 eur mesačne. Vlastní nehnuteľnosť v Bratislave - Záhorskej Bystrici - rodinný dom (vo výlučnom vlastníctve), chatu vo Vysokých Tatrách, kde sú spoluvlastníkmi s manželkou, má vozidlo Mercedes Viamo, motorku Honda. Poprel, že by vlastnil elektromobil KIA. Deklaroval záujem na preukázaní skutočnosti, či je maloletý jeho biologickým synom. Zároveň deklaroval dobrý vzťah k maloletému, skutočnosť, že ho má rád a chce sa s ním stretávať. Pôvodne bol ochotný prispievať na výživu maloletého sumou 200 eur mesačne, po tom, ako si dal urobiť DNA test, navrhol prispievanie výživným 50 eur mesačne, s tým, že by sporil maloletému sumou 150 eur mesačne., s tým matka ale nesúhlasila. Dôvodom, prečo syna pol roka nekontaktoval, bol incident zo septembra 2020, resp. skutočnosť, že nasledujúci víkend po incidente mal ísť maloletý k nemu, bolo mu však oznámené, že syn k nemu nechce ísť, a s tým on nemôže nič urobiť. Pokiaľ ide o stretávanie sa s maloletým, uviedol, že ho nebude k ničomu nútiť.

8. Príjem navrhovateľky v období od 01/2019 do 12/2019 dosahovala sumu v priemere 1039,02 eur netto (zistené z potvrdenia o príjme z č. l. 10). Za obdobie od 08/2020 do 07/2021 bol netto príjem matky v priemere 1.108,65 eur (zistené z potvrdenia o príjme z č. l. 324).

9. Spoločnosť LEXINA, spol. s r.o., nemala v roku 2020 žiaden príjem, náklady mala vo výške 305,47 eur, výsledkom hospodárenia tak bola strata vo výške 305,47 eur (zistené z daňového priznania z č. l. 329). V roku 2019 príjmy spoločnosti LEXINA, spol. s r.o. dosiahli sumu 600 eur, náklady sumu 536,38 eur, výsledkom tak bol zisk vo výške 63,62 eur (zistené z daňového priznania z č. l. 96 v spise).

10. Príjem manžela navrhovateľky v období od 01/2020 do 02/2021 dosahoval výšku 2.409,80 eur mesačne (zistené z potvrdenia o príjme z č.l. 194), v období mesiacov 01/2021 až 08/2021 dosahoval príjem manžela navrhovateľky v priemere 2.184,79 eur netto (zistené z potvrdenia o príjme z č. l. 380 v spise).

11. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

12. Podľa , o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

13. Podľa až 3 , súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa a 19.

14. Podľa až 5 , v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

15. Podľa až 6 , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

16. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Pokiaľ ide o rozvrat manželstva, obaja manželia vo svojich vyjadreniach deklarovali záujem na rozvode ich manželstva, súd mal rozvrat za preukázaný aj s ich výsluchov v konaní. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nevedú intímny život, nehospodária spolu. Obaja manželia navyše už medzičasom udržiavajú mimomanželský vzťah, súd tak uzavrel, že sú splnené hmotnoprávne predpoklady rozvodu manželstva stanovené a manželstvo rozviedol.

18. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností maloletého na čas po rozvode manželstva súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom styk otca s maloletým neupravoval. Súd vychádzal predovšetkým z prejaveného názoru maloletého (súd s ním vykonal pohovor 27.09.2021. Maloletý je vo veku takmer 14 rokov, súd preto uzavrel, že dokáže dostatočne formulovať svoju predstavu o tom, s ktorým rodičom chce byť v spoločnej domácnosti a ako sa chce stretávať s druhým rodičom. Ak teda maloletý jednoznačne formuloval, že chce byť zverený matke, a o tom, ako sa bude stretávať s otcom, chce mať možnosť rozhodnúť sa, súd tento jeho prejavený názor akceptoval. Súd žiadny spôsobom nerozporuje skutočnosť, že otec maloletého, napriek tomu, že medzičasom nadobudol presvedčenie, že nie je biologickým otcom maloletého (v osobitnom konaní sa domáha aj zapretia otcovstva k maloletému), má zároveň k maloletému pozitívny vzťah, napokon, dlhé roky sa spolupodieľal na výchove maloletého, trávil s ním čas. Súd mal v konaní za nesporné, že zhoršeniu vzťahu medzi maloletým a otcom maloletého došlo v septembri 2020, kedy si matka prišla do domu, v ktorom spolu s manželom predtým žili, vyzdvihnúť svoje veci, v súvislosti s čím došlo k incidentu, ku ktorému bola následne privolaná aj policajná hliadka a ktorého bol maloletý svedkom. Bude tak úlohou predovšetkým rodičov maloletého vzájomne prispieť k zlepšeniu vzťahu medzi maloletým a jeho otcom, k čomu nepochybne prispeje, ak sa budú rodičia maloletého k sebe správať so vzájomným rešpektom a bez prejavov animozít. Zároveň je potrebné uviesť, že samotný otec v rámci svojho výsluchu uviedol, že bude predstavu maloletého o stretávaní sa s ním akceptovať. Súd za týchto okolností nevidel záujem maloletého v striktnej úprave styku s otcom, ktorá by bola v rozpore s jeho aktuálnou výslovne vyjadrenou predstavou. Takouto úpravou by bola aj úprava rozsahu styku podľa prednesu záverečnej reči právneho zástupcu otca, kedy navrhoval úpravu styku každý druhý víkend, preto súd styk otca s maloletým neupravoval.

19. Rodičia mali rozdielny pohľad aj na výšku vyživovacej povinnosti, kedy otec navrhoval, aby bola výška jeho vyživovacej povinnosti upravená v sume 150 eur mesačne, matka napokon navrhovala, aby bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého spotrebným výživným vo výške 400 eur mesačne a sporiacim výživným vo výške 50 eur mesačne. Zároveň sa domáhala doplatenie výživného spätne k dátumu odkedy sa sama začala starať o maloletého (september 2020) a to tak vo vzťahu k spotrebnému výživnému, ako aj k sporiacemu výživnému.

20. Pokiaľ ide o matkou uplatnený nárok na zročné výživné, tento súd zamietol, tak pokiaľ ide o spotrebné výživné, ako aj pokiaľ ide o sporiace výživné, nakoľko o ňom v tomto konaní nemohol rozhodovať. Súd v konaní o rozvod manželstva upravuje práva a povinnosti voči maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva (teda nie spätne).

21. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca maloletého voči maloletému na čas po rozvode manželstva, súd prihliadal tak na možnosti oboch rodičov, rozsah v akom sa rodičia o maloletého osobne starajú, ako aj oprávnené potreby maloletého.

22. Matka dosahuje aktuálne netto príjem v priemere okolo sumy 1.108 eur mesačne, pričom je zároveň spoločníčkou spoločnosti LEXINA spol. s r.o., ktorá ale nedosahovala ani v roku 2019, ani v roku 2020 výnosy, ktoré by mohli mať relevantný význam pre možnosti matky. Otec síce vyjadril pochybnosť o tom,

či výnosy spoločnosti LEXINA spol. s r.o. sú skutočným príjmom, ktorý matka dosahuje v súvislosti s výcvikom psov, žiaden iný príjem matky v súvislosti s touto činnosťou v konaní ale preukázaný nebol. Súd sa taktiež nestotožnil s výhradou otca, že matka pred piatimi rokmi zmenila zamestnanie, keď odišla z vedúcej pozície s vyšším príjmom, ako dosahuje v súčasnosti, čo otec považoval za vzdanie sa výhodnejšie zamestnania a lepšieho príjmu, ktoré by mal súd pri posudzovaní možností matky zohľadniť. Takáto úvaha by prechádzala do úvahy, ak by matka k takémuto rozhodnutiu dospela v čase blízkom rozhodovaniu súdu o výške vyživovacej povinnosti, za predpokladu, že by to bolo rozhodnutie neodôvodnené, rozhodnutie zmeniť prácu pred piatimi rokmi však súd nepovažoval za také, na ktoré má prihliadať v zmysle . Otec dosahuje podľa posledného doloženého dokladu o príjme priemerný netto príjem okolo 2184 eur mesačne, teda prakticky dvojnásobok príjmu matky. Z uvedeného mal súd za preukázané vyššie možnosti podieľať sa na výžive maloletého, ako má matka.

23. Pokiaľ ide o výdavky na maloletého, matka ich vyčísľovala vo výške 659,17 eur (č. l. 94 v spise). Súd takúto výšku výdavkov matky na maloletého preukázanú nemal (a to ani dokladmi na č. l. 350 až 356), kedy za neprimerane vysoké považoval predovšetkým výdavky na stravu, ako aj na položku označenú ako „tábory“, napr. škola v prírode nebýva každoročnou aktivitou (navyše s ohľadom na vek maloletého zrejme už skôr výnimočnou). Súd ustálil výdavky na maloletého vo výške 500 až 550 eur mesačne, v závislosti od mimoriadnych výdavkov v jednotlivých mesiacoch (typicky po nástupe do školy, prípadne v prípade aktivít spojených so záujmovou činnosťou alebo potrebou zakúpenia sezónneho oblečenia). Táto hladina výdavkov zároveň zodpovedá aj veku maloletého. Otec síce považoval za primeranú nižšiu mesačnú výšku výdavkov, vo vyjadrení z 22.12.2020 (č. l. 143 v spise), to bola suma 435 eur (bez zohľadnenia bývania), v záverečnej reči právneho zástupcu otca to bola suma 400 eur mesačne (už aj pri zohľadnení bývania. Otcom vyčísľované potreby maloletého by s ohľadom na jeho vek neodrážali jeho oprávnené potreby a zároveň ním navrhované výživné vo výške 150 eur mesačne by nepostačovalo na úhradu jeho oprávnených potrieb, navyše by nezohľadňovalo možnosti otca, ktorý má jednak vyšší príjem ako matka (dvojnásobne) a zároveň jeho v konaní tvrdené a preukázané (č. l. 42 až 56 a 371 až 376) výdavky, ktoré matka osobitne nerozporovala, ktoré súviseli s úhradou nákupov do domácnosti, platením úhrad spojených s bývaním sa do budúcna zrejme znížia, keďže otec nie je od 19.08.2021 vlastníkom domu na Brumovickej ulici, ktorý daroval svojej matke. Zároveň sa mu znížili výdavky na nákupy do domácnosti, ktoré vyčísľoval s ohľadom na situáciu, kedy s ním žila v domácnosti manželka a aj maloletý, pričom títo aktuálne v spoločnej domácnosti už nebývajú. Po zohľadnení všetkých okolností súd považoval za primerané, aby sa otec podieľal na výžive maloletého v pomere zodpovedajúcom 3/5 oprávnených výdavkov na maloletého, preto mu uložil povinnosť uhrádzať spotrebné výživné vo výške 300 eur mesačne. Návrh matky na spotrebné výživné v prevyšujúcej časti tak súd zamietol a zamietol aj návrh na uloženie povinnosti sporiaceho výživného. Napriek tomu, že otec má v porovnaní s matkou vyšší príjem, rozdiel nie je taký vysoký, aby mal súd naplnené predpoklady na uloženie výživného na tvorbu úspor, tak ako to predpokladá ustanovenie , súd v tomto prípade uprednostnil potrebu uhrádzať aktuálne oprávnené potreby maloletého prostredníctvom spotrebného výživného. Tým nie je žiadnym spôsobom spochybnený záujem na tvorbe úspor pre maloletého, záujem na ktorej deklarovali v konaní obaja rodičia a preto majú obaja možnosť v závislostí od ich možností tento záujem pretaviť do zvolenia vhodnej sporiacej alternatívy.

24. O trovách konania súd rozhodoval podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava IV, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozvedený manžel môže do troch mesiacov po právoplatnosti tohto rozsudku oznámiť orgánu poverenému viesť matriky, u ktorého je manželstvo zapísané, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.