Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-127-2004.pdf
PDF · 127.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-11C/127/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Danicou Hovančákovou v spore žalobkyne T. K. - A., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, zast. P.. Štefanom Jordánom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Budapeštianska 44, Košice, proti žalovanému E. Q., bytom V. XXX, za účasti intervenienta Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 330.711,- eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 10.635,32 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a. III. Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%. IV. Štátu p r i z n á v a náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice - okolie (ďalej len „súd” alebo aj „súd prvej inštancie”) dňa 30.6.2004 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť jej sumu 9.963.000,- Sk (330.711,- eur) na tom základe, že zamestnanec žalovaného dňa 29.11.2002 zavinil nákladným motorovým vozidlom zn. Volvo, EVČ: KS-XXX AU v obci I. A. dopravnú nehodu, pri ktorej utrpela ujmu na zdraví. Zamestnanec žalovaného F. O. v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 4T/44/2003 rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.3.2004 bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví a ona so svojim nárokom bola odkázaná na občianskoprávne konanie. V dôsledku zranenia utrpela ujmu na zdraví, ktorá podľa lekárskeho posudku zo dňa 10.11.2003 bola ako bolestné ohodnotená 577,5 bodmi, čo predstavuje sumu 34.650,- Sk a podľa lekárskeho posudku zo dňa 12.5.2004 bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené 1030 bodmi, čo predstavuje 61.800,- Sk. Toto ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia považovala za neprimerané, nakoľko pri dopravnej nehode utrpela zranenia hlavy, v dôsledku ktorých má vážne psychické problémy, problémy so spánkom, trpí pocitmi úzkosti a depresiami. Uviedla, že 15 rokov pracovala ako čašníčka a táto jej činnosť znamenala pre rodinu istý zdroj príjmov. V dôsledku zranenia nie je schopná vykonávať svoju prácu a zamestnávateľ jej nevedel poskytnúť vhodnú prácu. Pre obmedzenie pohyblivosti pravého zápästia nie je schopná vykonávať sama žiadne fyzicky náročnejšie práce, v pravej ruke neudrží ani pohár s vodou. Je odkázaná na pomoc druhej osoby. Pred zranením žila čulým spoločenským životom. Mala za to, že v jej prípade sú splnené podmienky osobitného zreteľa, ktoré vyžaduje ustanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., preto požadovala 20-násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia bolestného a za sťaženie spoločenského uplatnenia požadovala 150-násobok bodového ohodnotenia. 2. Podaním zo dňa 4.10.2005 žalobkyňa upravila návrh tak, že žiadala, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť jej sumu 3.436.500,- Sk, pričom táto suma pozostáva zo zvýšenia ohodnotenia za bolesť vo výške 10-násobku, t.j. 346.500,- Sk a 50-násobku za sťaženie spoločenského uplatnenia, t.j. vo výške
3.090.000, Sk. V prevyšujúcej časti žalobu, t.j. o zaplatenie 6.526.500,- Sk zobrala späť a žiadala v tejto časti konanie zastaviť, na základe čoho súd uznesením č.k. 11C/127/2004-47 zo dňa 24.7.2006 konanie čiastočne do výšky 6.526.500,- Sk zastavil. 3. Reagujúc na výsledky v konaní nariadeného znaleckého dokazovania znalcom z odboru zdravotníctva MUDr. J. F., X.. ktorý v znaleckom posudku č. 4/2009 zo dňa 1.3.2010 bodovo ohodnotil bolestné vo výške 1335 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1450 bodov, si žalobkyňa v konaní uplatnila rozšírený nárok pozostávajúci zo základného bolestného v sume 1335 bodov, ktorý požadovala zvýšiť 10-násobne (1335 x 60,- Sk x 10 = 801.000,- Sk/26.588,32 eura) a za sťaženie spoločenského uplatnenia požadovala 1450 bodov a 50-násobné zvýšenie (1450 x 60,- Sk x 50 = 4.350.000,- Sk/144.393,54 eura), čo po odpočítaní intervenientom vyplatenej náhrady za bolesť vo výške 34.650,- Sk a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 46.200,- Sk (spolu 80.850,- Sk/2.683,72 eur), predstavuje rozdiel 168.298,14 eur. Súd túto zmenu žaloby pripustil uznesením č.k. 11C/127/2004-95 zo dňa 20.10.2009. 4. Žalovaný nepopieral základ nároku žalobkyne, nakoľko potvrdil, že k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k ublíženiu na zdraví žalobkyne, došlo vinou ich bývalého zamestnanca, avšak výšku uplatňovaného nároku považoval za neprimerane vysokú, a to aj vo vzťahu k rozsahu následkov, ktoré sú žalobkyňou uvádzané, a preto navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť. 5. Intervenient, pôvodne v postavení vedľajšieho účastníka, navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že pri hodnotení bolestného v zmysle posudku o bolestnom nie sú dané žiadne akceptovateľné okolnosti pre zvýšenie odškodnenia, a preto nemôžu byť dané ani okolnosti pre hodnotenie prípadu žalobkyne ako mimoriadneho do takej miery, aby prichádzala do úvahy aplikácia ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. a v danom prípade nie sú splnené základné predpoklady ani pre priznanie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Vo vzťahu k rozšírenému návrhu stotožniac sa so závermi znalca MUDr. F., ktorý v doplnení k znaleckému posudku č. X/XXXX uviedol, že ustálenie zdravotného stavu nastalo u žalobkyne najskôr 2 roky po úraze (t.j. 29.11.2004) a že v tom čase už bolo možné hodnotiť bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, intervenient vzniesol námietku premlčania nad uplatňovaný nárok vo výške 3.436.500,- Sk (114.070,90 eura), dôvodiac, že žalobkyni v čase rozšírenia žalobného návrhu, t.j. ku dňu 6.10.2011 márne uplynula lehota na uplatnenie práva podľa § 106 Občianskeho zákonníka. 6. V konaní nebolo sporné, že intervenient mimosúdne plnil žalobkyni sumu 34.650,- Sk za bolestné a sumu 46.200,- Sk za sťaženie spoločenského uplatnenia. 7. Súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 13.4.2018, č.k. 11/127/2004-182 tak, že žalobkyni priznal odškodnenie za bolesť 1335 bodov po 60,- Sk/bod, s odpočtom plnenia zo strany intervenienta (80.100 - 34.650), spolu sumu 45.450,- Sk (1.508,66 eura) a 10-násobné zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia, t.j. 1450 bodov po 60,- Sk/bod s odpočtom mimosúdne poskytnutej náhrady v sume 46.200,- Sk x 10-násobné zvýšenie, čo činí 27.345,15 eura, v ktorej časti považoval nárok žalobkyne za dôvodný, preto (I. výrokom) žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobkyni sumu 28.853,81 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, (II. výrokom) v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a (III. výrokom) žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobkyni 100% konania (z prisúdenej sumy), ktoré budú vyčíslené po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením. 8. Na základe podaných odvolaní žalobkyne voči II. výroku rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a odvolania intervenienta voči I. výroku rozsudku v časti nad sumu 18.980,28 eura (130 bodov x 60,- Sk/bod x 10-násobok 46.200,- Sk =271.800,- Sk, t.j. 18.980,28 eura), t.j. čo do sumy 9.873,53 eura, ktorá pozostáva z priznaného bolestného vo výške 1.508,66 eura a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 8.364,87 eura (27.345,15 eura - 18.980,28 eura) a oboch aj voči výroku o trovách konania, rozhodol odvolací Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 18.12.2019, č.k. 9Co/423/2018-426, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku v napadnutej časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 9.873,53 eura a v II. výroku pokiaľ ním bola zamietnutá žaloba o 86.636,13 eura (nepriznanie 30-násobku sťaženia spoločenského uplatnenia 1450 bodov x 60,- Sk = 87.000,- Sk x 30 = 2.610 000 Sk-, t.j. 86.636,13 eura) ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, majúc za to, že súd, pokiaľ ide o tieto nároky, úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožnil a na jeho dôvody v celom rozsahu odkázal. Rozsudok v II. výroku, pokiaľ ním bola zamietnutá žaloba o 28.878,70 eura (ako ďalšieho 10- násobku sťaženia spoločenského uplatnenia 1450 bodov x 60,- Sk = 87.000 Sk x 10 = 870.000, t. j. 28.878,70 eur) zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni túto sumu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 388 CSP, lebo zistil, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie v tejto časti ani na jeho zrušenie. Rozsudok vo výroku II., pokiaľ ním bola zamietnutá žaloba o 23.929,47 eura (9 - násobok zvýšenia odškodnenia bolestného 1335 bodov x 60,- Sk = 80.100 Sk x 9 = 720.900 Sk,
t.j. 23.929,47 eura ) a v súvisiacom výroku III. o trovách konania zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, lebo zistil, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom a podľa § 391 CSP v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 9. Rozsudok súdu v I. výroku v časti, čo do priznania 18.980,28 eura ako rozdielu sumy priznanej súdom z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia 27.345,15 eur a odškodnenia za bolesť 1.508,66 eura odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní nebol preskúmavaný. 10. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd správne zistil skutkový stav veci, pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, nestotožnil sa však s rozsahom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia iba na 10-násobok po odpočítaní intervenientom poskytnutej náhrady, majúc za to, že je neprimerane nízke, pričom za primerané odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v prípade žalobkyne považoval 20-násobok dôvodiac, že odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia je náhradou tzv. nemateriálnej škody a má slúžiť na to, aby si postihnutý mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzovania v živote, bolo preto potrebné prihliadnuť na to, že žalobkyňa mala v čase úrazu 43 rokov, že bola v najproduktívnejšom veku svojho života, že následky úrazu ovplyvnili negatívne jej život, ktoré pretrvávajú aj doposiaľ, že je v dôsledku úrazu odkázaná na pomoc svojho manžela a že napokon stratila svoje zamestnanie čašníčky, ktoré vykonávala. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu vo výroku II., pokiaľ ním bola zamietnutá žaloba o 28.878,70 eura zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni túto sumu z titulu ďalšieho 10-násobku sťaženia spoločenského uplatnenia a v zostávajúcej časti, pokiaľ súd nepriznal žalobkyni 30-násobok sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 86.636,10 eura, rozsudok v tejto časti potvrdil ako vecne správny. 11. Vo vzťahu k zrušenej časti rozsudku výroku II., ktorým bola zamietnutá žaloba o 23.929,47 eura, odvolací súd vytkol súdu, že svojim rozhodnutím, pokiaľ zamietol nárok žalobkyne na odškodnenie bolestného celkom vo výške 10-násobku a priznal jej základné bodové ohodnotenie bolestného po odpočítaní intervenientom poskytnutého plnenia, sa dopustil nesprávneho procesného postupu, znemožnil strane - žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vytkol mu, že sa pri svojom rozhodnutí dôsledne nespravoval ust. § 2 ods. 1 a § 7 ods. 2, 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. a vyvodil, o.i., vo veci nesprávny právny záver o tom, že posudzujúci lekár nenavrhol zvýšenie bodových položiek na dvojnásobok, nakoľko úraz žalobkyne nesplnil dôvody pre ich priznanie. Závery súdu vo vzťahu k bolestnému a nároku na jeho zvýšenie považoval za predčasné, za nedostatočne odôvodnené a rozsudok v uvedenej časti považoval za nepreskúmateľný. Na základe uvedeného súdu uložil opätovne posúdiť nárok žalobkyne na zvýšenie odškodnenia bolestného v zostávajúcom rozsahu nepriznaného 9-násobku (23.929,47 eur) a zistiť, či u žalobkyne ide o výnimočný prípad hodný osobitného zreteľa, kedy súd môže sumu odškodnenia primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia, a to s ohľadom na mimoriadnu povahu okolností konkrétneho prípadu, či na strane žalobkyne ide o výnimočný prípad hodný osobitného zreteľa vzhľadom na to, či je to primerané povahe poškodenia na jej zdraví a priebeh liečenia tak ako v konkrétnej veci prebiehal vzhľadom na vykonané operácie a pod. 12. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej intervenientom, týkajúcej sa tej časti priznaného nároku, ktorá pozostávala z priznaného bolestného vo výške 1.508,66 eur a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 8.364,87 eur argumentujúc, že žalobkyňa až podaním zo dňa 6.10.2009 (t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty) rozšírila žalobu, odvolací súd plne stotožniac sa so závermi súdu prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa už v žalobe, na základe ktorej sa na súde konanie začalo 30.6.2004 skutkovo jednoznačne požadovala náhradu škody spočívajúcej v mimoriadnom zvýšení odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia z poškodenia zdravia, ku ktorému došlo pri dopravnej nehode dňa 29.11.2002, že určenie výšky nároku na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia nepochybne je závislé na lekárskom posudku, že v čase podania žaloby žalobkyňa mala k dispozícii lekárske posudky z 10.11.2003 a 12.5.2004, v zmysle ktorých bolestné bolo ohodnotené počtom bodov 577,5 a sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 1030. V znaleckom posudku vyhotovenom v súdnom konaní znalcom MUDr. F. bodové ohodnotenie bolestného bolo vykonané odlišne vyšším počtom bodov (XXXX bodov), než spomínaných 577,5 bodu a ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia taktiež 1450 bodmi než pôvodne 1030 bodov, na základe ktorého došlo k rozšíreniu žaloby podaním, doručeným súdu 6.10.2009, pričom uvedená skutočnosť (vyššie bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia) je len dôkazom toho, že žalobkyňa ako poškodená sa o celej škode v skutočnosti dozvedela, až
doručením znaleckého posudku, to zn., že až okamihom doručenia tohto posudku (28.5.2009) jej začala plynúť subjektívna premlčacia doba v zmysle § 106 Obč. zák. Preto, so zreteľom na to, že zdravotný stav žalobkyne bol stabilizovaný k 29.11.2004, pričom pred uplynutím doby dvoch rokov 30.6.2004 žalobou na súde uplatnila nárok na zvýšenie odškodnenia za bolesť a zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia, vyslovil, že v tomto konaní jednoznačne nejde o uplatňovanie premlčaného práva. 13. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 14. Po vrátení veci súdu prvej inštancie predmetom konania ostal už iba nárok žalobkyne na priznanie 9-násobku odškodnenia za bolesť, keďže súd žalobkyni priznal odškodnenie vo výške základného bodového ohodnotenia bolestného v súlade so znaleckým posudkom vypracovaným MUDr. R. F., ktorý určil odškodnenie za bolesť v počte XXXX bodov x 60,- Sk = 80.100,- Sk/2.658,83 eura, ktoré súd po odpočítaní plnenia zo strany intervenienta 34.650 Sk/1150,17 eura priznal žalobkyni v sume 1.508,66 eura. 15. Zostatok nároku žalobkyne v podobe zvýšenia odškodnenia za bolesť ešte o 9-násobok základného bodového ohodnotenia tak predstavuje sumu 23.929,47 eura, t.j. 1335 bodov x 60,- Sk x 9 = 80.100,- Sk (2.658,83 eura) x 9 = 23.929,47 eura (zostávajúca časť predmetu sporu). 16. Súd pokračoval v ďalšom konaní za účasti sporových strán ako aj intervenienta, pôvodne vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka. Po vrátení veci žalobkyňa zotrvala na žalobe v zostávajúcom rozsahu 9-násobku základného bodového ohodnotenia bolestného vo výške 23.929,47 eura. 17. Žalovaný sa k zostávajúcej časti žaloby nevyjadril, ale vyslovil súhlas s prostriedkami procesnej obrany uplatnenými v konaní intervenientom (§ 85 CSP). 18. Intervenient zotrval na návrhu, aby súd žalobu v celom zostávajúcom rozsahu zamietol opätovne poukazujúc na v konaní uplatnenú námietku premlčania vo vzťahu k rozšírenej časti návrhu učinenú podaním žalobkyne zo dňa 6.10.2009. Zároveň vyslovil, že žalobkyňa nepreukázala tú skutočnosť, aby jej prípad bol mimoriadny, hodný nejakého osobitného zreteľa, tak ako to požaduje vyjadrujúc výšku odškodnenia v tomto konaní. 19. Z dokazovania vykonaného pred prvým rozhodnutím súdu (ktoré súd hodnotil už len vo vzťahu k zostávajúcemu nároku žalobkyne v podobe 9-násobku zvýšenia odškodnenia za bolesť) výsluchom strán sporu, svedka, obsahom spisu Okresného súdu K. sp.zn. 4T/44/2003, posudkom o bolestnom zo dňa 10.11.2003, vyjadrením zamestnávateľa žalobkyne, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku, vyjadrením Sociálnej poisťovne o priznaní invalidity, znaleckým posudkom MUDr. J. F. č. 4/2009 a doplnkom k znaleckému posudku vyplynulo, že žalobkyňa a zamestnanec žalovaného boli účastníkmi dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 29.11.2002 pri ktorej žalobkyňa ako spolujazdkyňa utrpela zranenia, a to zlomeninu vretennej kosti vľavo, píšťaly v hornej tretine predkolenia vľavo, vnútorného členku vľavo, podvrtnutie krčnej chrbtice, pohmoždenie srdca, otras mozgu, tržné rany hlavy, krvný výron čela vľavo, rezné rany chrbta a pravej ruky a traumatický šok. 20. Zo súdneho spisu Okresného súdu Trebišov sp.zn. 4T/44/2003, rozsudku zo dňa 18.3.2004 právoplatným dňa 18.3.2004 mal súd preukázané, že žalobkyňa ako poškodená so svojim nárokom bola odkázaná na občianskoprávne konanie. 21. Podľa posudku o bolestnom zo dňa 10.11.2003 ošetrujúci lekár uviedol, že žalobkyňa utrpela zranenia, ktoré bodovo ohodnotil ako: pomliaždenie srdca 100 bodov, zlomenie vretennej kosti - operované 56,25 bodu, vnútroklbná zlomenina píšťaly 60 bodov, zlomenina vnútorného členku bez posunu 37,5 bodu, otras mozgu 45 bodov, podvrtnutie krčnej chrbtice 19,75 bodu, traumatický šok 30 bodov, tržná rana hlavy 7,5 bodu, tržné rany chrbta ruky 4x 30 bodov + 50% zvýšenie za bolestivú zdĺhavú liečbu 192,5 bodu, spolu 577,5 bodu. 22. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 15.11.2005 uviedla, že v apríli roku 2002 utrpela úraz, bola operovaná a keď išla na kontrolu, bola účastná dopravnej nehody dňa 29.11.2002, ktorú zavinil zamestnanec žalovaného a utrpela také zranenia, v dôsledku ktorých bola v bezvedomí a prebrala sa, keď jej upravovali pravú ruku, ktorú mala úplne vyvrtnutú. Mala otras mozgu, posunuté stavce a bezpečnostný pás jej spôsobil posunutie krku. Mala poranenú ľavú nohu od stehna po celej dĺžke. Od tejto nehody chodí po lekároch a nakoľko pracovala ako čašníčka, jej zlý zdravotný stav jej bránil vo vykonávaní tejto práce. Zamestnávateľ nemal pre ňu inú vhodnú prácu, preto s ňou ukončil pracovný pomer. Stratou zamestnania sa jej rodina dostala do nepríjemnej situácie, manžel prišiel tesne pred touto nehodou o prácu, syn bol účastný tejto dopravnej nehody a jeho zlý zdravotný stav si taktiež vyžadoval opateru ostatných členov rodiny. Osobne sa staral o ňu manžel a dcéra. V dôsledku poranení jej neustála
bolesť spôsobovala nervozitu, a to všetko malo vplyv na manželské spolunažívanie. Do nehody zvládala prácu nielen v domácnosti, ale aj v záhrade a po nehode už potrebovala pomoc aj pri osobnej hygiene. 23. Svedok Ján Tóth Kuzma - manžel žalobkyne k uvedeným skutočnostiam na pojednávaní dňa 15.11.2005 uviedol, že žalobkyňa je od nehody odkázaná na rodinu, nevie sa sama o seba postarať. Je nielenže nepohyblivá, ale utrpela aj jej psychika. Od nehody sa im úplne zmenil život. 24. Žalobkyňa na základe zlého zdravotného stavu dňa 5.1.2005 bola uznaná za invalidnú dôchodkyňu s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti na 60%. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov, bolo okrem vyššie uvedenej skutočnosti zistené, že invalidita žalobkyni bola priznaná pre ochorenie kardiovaskulárneho systému podľa § 7 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení s konštatovaním, že pokles zárobkovej činnosti žalobkyne bol ovplyvnený aj stavom po ťažkej polytraume pri dopravnej nehode dňa 29.11.2002 s dlhotrvajúcou chirurgickou, ortopedickou a psychiatrickou liečbou a v závere bolo konštatované, že ide o pomerne stabilizovaný poúrazový stav. 25. Zo znaleckého posudku nariadeného v konaní znalcom z odboru zdravotníctva MUDr. J. F., X.., č. 4/2009 zo dňa 1.3.2010 vyplýva bodové ohodnotenie bolestného vo výške 1335 bodov, vypracované podľa tabuľky č. 1-4 prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. v znení vyhlášky č. 84/1967 Zb., vyhlášky č. 78/1981 Zb., vyhlášky č. 47/1995 Z.z. a vyhlášky č. 19/1999 Z.z., v zmysle ktorého znalec hodnotil tieto položky: položka 79 otras a zmliaždenie srdca ohodnotené na 100 bodov, položka 147d zlomenina dolného konca vretennej kosti s odlomením bodcovitého výbežku lakťovej kosti operovaná ohodnotené 56,25 bodmi, položka 170 úplné pretrhnutie predného krížneho väzu, ľavé koleno 60 bodov, položka 173b poranenie vonkajšieho menisku ľavého kolena liečené operačne 52,5 bodu, položka 195a vnútrokĺbna zlomenina ľavej píšťaly, jej vonkajšieho kondilu bez posunu úlomkov 60 bodov, položka 200b zlomenina vnútorného členka vľavo úplne bez posunu 37,5 bodu, položka 223b otras mozgu stredného stupňa 45 bodov, položka 232b poranenie stredného nervu pravej hornej končatiny 48,75 bodu, položka 232b poranenie ihlicového nervu ľavej dolnej končatiny 48,75 bodu, položka 104 podvrtnutie krčnej chrbtice 18,75 bodu, položka 246b traumatický šok stredného stupňa 30 bodov, položka 2 rana na hlave 7,5 bodu, položka 114 povrchové rany na chrbte pravej ruky 7,5 bodu, zvýšenie podľa bodu 6b o 286,25 bodu pre transfúzie, podľa tabuľky č. 2 prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. položka 115 odstránenie kovového materiálu z pravého zápästia 15 bodov, podľa tabuľky č. 3 prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. položka 162 reartroskopia ľavého kolena 15 bodov, zvýšenie podľa bodu 6b o 7,5 boda pre potrebu infúzií a podľa tabuľky č. 4 prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. položka 195c náhrada ľavého kolenného kĺbu - píšťala 100 bodov, položka 192 náhrada ľavého kolenného kĺbu - dolný koniec stehnovej kosti - liečený operáciou 180 bodov, zvýšenie podľa bodu 6b o 146,25 boda pre potrebu infúzií a transfúzií a potrebu operačného výkonu. Znalec doplnil znalecký posudok a v závere uviedol, že ustálenie zdravotného stavu s ohľadom na všetky poranenia, ktoré žalobkyňa utrpela, nastalo najskôr druhý rok po úraze, v tomto čase bolo možné hodnotiť bolestné (a sťaženie spoločenského uplatnenia). 26. Na pojednávaní dňa 11.6.2021, vzhľadom na časový odstup od posledného výsluchu, bola opätovne vypočutá žalobkyňa. Uviedla, že od roku 2002, kedy utrpela úraz, prežila veľké útrapy a tieto prežíva do dnešného dňa veľkými bolesťami. Celý jej zdravotný stav bol zničený a ani po 19 rokoch od dopravnej nehody nie je zdravá. Uviedla, že po nehode bola viackrát v nemocnici na ortopédii, neurológii, na internom odd., operovali ju v anestézii, dostávala infúzie, krvné transfúzie a veľmi silné lieky proti bolesti. Musela sa znova naučiť chodiť. V roku 2006 jej operovali koleno a do dnešného dňa ju bolí. Veľmi silné bolesti prežívala pred operáciou, ako aj po operácii, pričom až do dnešného dňa užíva silné lieky na utíšenie bolesti, ktoré zaťažujú pečeň. Uviedla, že ju stále bolí hlava a máva závraty, v noci nevie spávať a má depresie. Žiadala preto o pomoc psychiatra. Všetky bolesti bola schopná znášať iba pomocou svojej rodiny. Uviedla, že nemôže ostať sama doma, potrebuje neustálu pomoc. 27. Podľa ust § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 28. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. V ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobila porušením právnej povinnosti. 29. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti sú: 1. protiprávne konanie (porušenie určitej povinnosti) škodcu, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou. Ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie
škodcu sa podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka predpokladá. Zodpovednosti sa teda zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 30. Žalobkyňa preukázala tak porušenie právnej povinnosti, vznik škody ako i existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a ujmou spočívajúcou v poškodení jej zdravia. V konaní tak zodpovednosť žalovaného za poškodenie zdravia žalobkyne považoval súd za nespornú. 31. Podľa ust. § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. 32. Podľa ust. § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov, odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. 33. Podľa ust. § 7 ods. 1, 2 a 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod (odsek 1). Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk (odsek 2). V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2 (odsek 3). 34. Občiansky zákonník právne nevymedzuje pojem bolestné a ani to, v akom rozsahu sa náhrada za tieto ujmy na zdraví odškodňuje. Tieto otázky sú upravené, resp. boli upravené vyhláškou č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorú bolo potrebné aplikovať na daný prípad. 35. Náhrada za bolesť je náhradou tzv. nemajetkovej ujmy a má slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a na kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom. 36. Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením odstraňovaním jeho následkov a sťažením zdravotnej pohody. Na to, aby sa odškodnenie zvýšilo, musí ísť o osobitne mučivé stavy, ktoré nemožno dobre vyjadriť podľa zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť a podľa limitu ustanoveného v § 7 ods. 2 cit. vyhlášky. Dôvody umožňujúce výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť treba vyvodzovať predovšetkým z okolností vymedzených v bode I. ods. 6. Zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, ktoré tvoria prílohu vyhlášky č. 32/1965 Zb., najmä ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nestačí na primerané zmiernenie ich následkov. 37. Žalobkyňa si v danom prípade uplatnila nárok na odškodnenie za bolesť za úraz zo dňa 29.11.2002 a následné liečenie v celkovej výške základného bodového hodnotenia v súlade so znaleckým posudkom vypracovaným MUDr. R. F., ktorý určil odškodnenie za bolesť v počte XXXX bodov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa, vyplývajúcich zo skutočnosti, že utrpela ťažký úraz, ktorý si vyžadoval operačné zákroky, opakovanú nemocničnú hospitalizáciu, bolestivý a zdĺhavý liečebný postup, pri ktorom bola odkázaná denne na osobnú starostlivosť a pomoc inej osoby pri bežných úkonoch a s poukazom na to, že následkom úrazu utrpela jej psychika, žiadala o priznanie 10-násobku zistenej bodovej sadzby. 38. Vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa súd môže odškodnenie primerane zvýšiť nad ustanovené najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia, najmä bez ohľadu na základný počet bodov zistený lekárom a to v zmysle zásady plnej a tým aj spravodlivej nápravy. Je na posúdení súdu, aké zvýšenie náhrady za bolesť bude v konkrétnej veci považovať za primerané. Takéto posúdenie súdu a jeho úvaha o primeranosti zvýšenia nie je však úplne neobmedzená, keďže právny predpis tým, že rámcovo ustanovil predpoklady na vznik nároku na základnú výmeru bolestného a pre vznik nároku na jeho zvýšenie, ustanovil súčasne hľadiská, na ktoré treba prihliadať a ktorými je úvaha súdu o miere primeranosti zvýšenia vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa usmerňovaná. Závery súdu nesmú vybočiť z medzí hľadísk ustanovených zákonom a musia byť v súlade s pravidlami logického usudzovania. Pre takéto posúdenie miery primeranosti je skutočnosť, že lekár podávajúci posudok o bolestnom nezvýšil hodnotenie poškodenia na zdraví, hoci mu boli známe skutočnosti, ktorými žalobkyňa v súdnom konaní odôvodňuje zvýšenie podľa § 7 ods. 3 vyhlášky, je právne irelevantné. A aj keby z hľadiska medicínskeho nešlo o celkom výnimočný prípad hodný osobitného zreteľa, posúdenie výnimočnosti prípadu v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. je otázkou právnou a patrí do právomoci súdu. 39. Tak ako zo znaleckého posudku a jeho doplnenia a žalobkyňou predložených lekárskych správ o absolvovaných hospitalizáciách a rehabilitáciách vyplynulo, žalobkyňa súhrnne utrpela ťažké zranenie so zanechaním trvalých následkov na jej zdravotnom stave. Aj keď liečenie žalobkyne prebiehalo
obvyklým, štandardným a korektným spôsobom, liečenie zranení znalec označil ako bolestivý z dôvodu potreby opakovanej artroskopie ľavého kolena, kedy následkom poranenia štruktúr ľavého kolena postupne došlo k vzniku artrózy s trvalými bolesťami, kde jediným riešením bola implantácia protézy ľavého kolena. Bolo teda nepochybné, že žalobkyňa podstúpila bolestivý spôsob liečby, s potrebou opakovaných transfúzií krvi. Počas doby liečenia bola aj v základných úkonoch bežného života prakticky odkázaná na pomoc inej osoby, následne niekoľko týždňov chodila len s oporou dvoch nemeckých bariel s vylúčením zaťažovania zranenej končatiny, čo zásadným spôsobom limitovalo jej mobilitu a samoobslužnosť a aj v základných samoobslužných úkonoch bežného života si vyžadovala pomoc inej osoby. Následne náročné boli tiež absolvované rehabilitácie zamerané na nácvik chôdze. Žalobkyňa sa liečila na zranenia utrpené v roku 2002 intenzívne takmer 5 rokov (v období od dňa úrazu žalobkyne pri dopravnej nehode dňa 29.11.2002 kontinuálne až do septembra 2007). 40. Všetky vyššie uvedené skutočnosti (podstúpenie dvoch operácií, vytrpené bolesti, užívanie liekov na ich tlmenie, obmedzenie mobility, požívanie bariel, odkázanosť na inú osobu pri základných sebaobslužných úkonoch) v danom prípade predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je potrebné zvýšiť odškodnenie za bolesť. Bolo potrebné vziať do úvahy aj to, že vzhľadom na vytrpené fyzické útrapy pri nehode v priebehu dlhotrvajúcej liečby došlo u žalobkyne k prepuknutiu psychických porúch pretrvávajúcich značnú dobu. V dôsledku poškodenia zdravia došlo tak k podstatnému sťaženiu zdravotnej pohody žalobkyne vzhľadom na pretrvávajúce zdravotné komplikácie fyzického charakteru ako aj na ich odraz vo vážnom narušení psychického prežívania žalobkyne. S prihliadnutím na uvedené dospel súd k záveru, že je dôvodné zvýšiť odškodnenie za bolesť a to do výšky 5-násobku základného bodového ohodnotenia (so zohľadnením už vyplatenej náhrady). 41. Základné bodové hodnotenie bolo žalobkyni priznané vo výške 1335 bodov, čo pri hodnote 1 bodu 60,- Sk predstavuje odškodnenie vo výške 80.100,- Sk/2.658,83 eura, potom zvýšenie základného bodového ohodnotenia na 5- násobok predstavuje sumu 400.500,- Sk/13.294,16 eura, ktoré po odpočítaní plnenia zo strany intervenienta 34.650 Sk/1.150,17 eura a súdom už právoplatne priznanej sumy 1.508,66 eura, predstavuje sumu 10.635,32 eur, ktorú sumu súd žalobkyni priznal a prevyšujúcom rozsahu uplatneného (ďalšieho 5-násobku) zvýšenia odškodnenia žalobu zamietol. 42. Pre úplnosť súd dodáva, že intervenientom vznesenou námietkou premlčania sa súc viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu k nej, už nezaoberal, a túto poukazom na závery prijaté odvolacím súdom (viď bod 12 rozsudku) považoval za v celom rozsahu za nedôvodnú. 43. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 44. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 45. Pokiaľ ide o trovy konania súd vychádzal zo zásady úspechu vo veci, ktorú bolo potrebné v predmetnej veci uplatniť, keďže nemožno hovoriť o procesne neúspešnej žalobkyni, ak jej bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ju totiž zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. V prejednávanom spore rozsah úspechu žalobkyne závisel jednak od výsledkov znaleckého dokazovania, ktorým bola určená výška základného bodového hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a jednak od úvahy súdu, nakoľko súd na základe vlastnej úvahy stanovil rozsah, v akom považoval za primeranú náhradu titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobkyni bola celkovo priznaná suma 68.367,83 eura. Na základe týchto úvah, súd žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že pri rozhodovaní o výške tejto náhrady po právoplatnosti tohto rozsudku bude súd vychádzať z celkovo prisúdenej sumy 68.367,83 eura a nie zo sumy uplatnenej žalobou. 46. Štátu súd priznal právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s úhradami znalečného za vyhotovený znalecký posudok a doplnenie znaleckého posudku hradeného z finančných prostriedkov štátu, keďže znalecké dokazovanie v tomto spore bolo vedené za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy, kedy štát znalecké dokazovanie preddavkovo zo štátnych prostriedkov financoval a postupujúc podľa zásady úspechu v spore, ich náhradu priznal štátu proti žalovanému, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie (§ 355 ods. 1, § 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvod) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky , b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane , aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd , d) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností , f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok konania, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).