Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_49C-96-2020.pdf
PDF · 93.11 KB
Case nature
Area
Subarea
49C/96/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobkyne: E.. I. T., F.. XX. XX. XXXX, Q. T. J. T. XXX/X, XXX XX J. T., právne zast.: JUDr. Ladislav Ščury, advokát, so sídlom Mierová 1725/0, 022 01 Čadca, proti žalovaným: 1/ R. Q., F.. XX. XX. XXXX, Q. T. S. XXXX/XX, XXX XX Ž., 2/ D. Q., F.. XX. XX. XXXX, Q. T. S. XXXX/XX, XXX XX Ž. o zaplatenie 1.247,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/, 2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.247,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.
III. Žalobkyňa má voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 20. 02. 2020 sa žalobkyňa domáhala vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť jej 1 247 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 247 eur od 01. 12. 2019 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur ako aj náhradu trov konania.
2. V odôvodnení svojej žaloby žalobkyňa uviedla, že dňa 31.05.2017 došlo medzi žalovanými v rade 1/ a 2/, žalobkyňou a jej vtedy manželom k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, na základe ktorej sa žalovaní v bode 3.4 nájomnej zmluvy zaviazali platiť nájomné vo výške 250,- € a energie vo výške 150,- €, spolu vo výške 400,- €, pričom dlh žalovaných predstavoval sumu 1.247,- €. Žalovaných vyzývala k úhrade nedoplatku na nájomnom a energiách aj výzvou zo dňa 14.02.2019, ktorú si však žalovaní v odbernej lehote neprevzali. V predmetnej výzve žalovaným v rade 1/ a 2/ presne špecifikovala v čom spočíva ich dlh na nájomnom a energiách: - nedoplatok na energiách za rok 2016 vo výške 147,- €, - nedoplatok na nájomnom za december 2017 vo výške 100,- €, - za mesiac marec 2018 nedoplatok vo výške 200,- € za mesiace apríl a máj vo výške 800,- € (2x400,-€). Z uvedeného malo vyplývať, že žalovaní v rade 1/ a 2/ jej dlžia na nájomnom a energiách sumu 1.247,- €, ktorú jej aj napriek výzvam neuhradili, nakoľko sa dostali do omeškania, uplatnila si aj úroky z omeškania. Ďalej uviedla, že dňa 18.11.2019 uzatvorila dohodu o vysporiadaní BSM s manželom C. T., na základe ktorej v zmysle čl. III. bod 22 a čl. V. dohody jej bola postúpená na vymáhanie pohľadávka voči manželom Q. v sume 1.247,- €. Dňa 22.11.2019 žalovaným v rade 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu opätovne zaslala posledný pokus o zmier - výzvu na zaplatenie zo dňa 19.11.2019, v ktorej žalovaných vyzvala na zaplatenie dlžnej sumy a to vo výške 1.247,- €, najneskôr do 30.11.2019.
3. Dňa 22. 08. 2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica v predmetnej veci platobný rozkaz sp. zn. 31Up/404/2020, ktorým bola žalovaným 1/, 2/ uložená povinnosť, aby žalobkyni zaplatili sumu 1 247 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1 247 eur od 01. 12. 2019 do zaplatenia ako aj trovy konania.
4. Proti platobnému rozkazu podali žalovaní 1/, 2/ na Okresný súd Banská Bystrica dňa 07. 09. 2020 odpor (na č. l. 29 spisu), v ktorom uviedli, že s platobným rozkazom nesúhlasia, nakoľko žalobkyňa ich mala žiadať, aby sa spojili s pánom T. a odovzdať mu veci. Mali sa stretnúť s pánom T., ktorý neveril, o čo ide žalobkyni a že stále vyvoláva konflikty. Uviedli, že z ich strany voči pánovi T. je všetko uzavreté. Ďalej uviedli, že keď boli v prenájme, vrch bytu bol neobytný, nakoľko im tam pršalo a museli to riešiť sami, žalobkyňa o to nemala záujem. Žalobkyňa mala mať záujem iba o to, aby mala platby, nemala si voči nim nič plniť, mali platiť aj vchodovú elektrinu za suseda, ktorá mala byť rozpočítaná, nikdy tak neurobila, platby za kosenie a maľovanie bytu mali platiť sami. V ďalšom uviedli, že pokiaľ ich bude žalobkyňa obviňovať, zasiahnu, že im žalobkyňa uhradí všetky náklady za maľovanie bytu a neobývaný vrch, ktorý majú vyfotený ako dôkaz.
5. Vo vyjadrení k odporu (na č. l. 35 rub spisu) žalobkyňa uviedla, že žalovaní žiadnym spôsobom nespochybnili žalovanú sumu vo výške 1.247 €, nakoľko iba vyslovenie nesúhlasu s touto sumou nezakladá jej spornosť. Žalobkyňa žalovaných navštívila spolu s pánom P. a žiadala o vysporiadanie tejto sumy, avšak jej nebolo vyhovené, preto v tomto smere žalovaní nemajú hovoriť pravdu. Zo strany žalobkyne nemá ísť o vyvolávanie konfliktov, ale o doplatenie nájomného a služieb spojených s nájomným bytu. Pokiaľ sa žalovaní vysporiadali s pánom T. a majú s ním všetko uzavreté, tak to ešte neznamená, že majú všetko vysporiadané so žalobkyňou. Žalobkyňa popierala, že by do bytu pršalo, byt bol neobytný, resp. že by žalovaní platili vchodovú elektriku za suseda. Pokiaľ si v priebehu nájmu žalovaní vymaľovali byt, tak je to prirodzené, keďže v ňom bývali dlhšie obdobie. Uvádzala, že žalovaní nechali byt v katastrofálnom stave, pretože v tomto fajčili a preto po odovzdaní bytu byt komplet vymaľovala žalobkyňa tak, aby bol vôbec schopný predaja. V ďalšom uviedla, že pokiaľ upomínací súd podanie odporcov neodmietne, tak podľa § 10 ods. 3 ZoUK podáva návrh na pokračovanie v konaní na súde príslušnom Okresnom súde Žilina na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.
6. Predmentá vec bola zo strany Okresného súdu Banská Bystrica postúpená na Okresný súd Žilina dňa 22. 10. 2020.
7. Žalovaní 1/, 2/ vo svojom vyjadrení doručenom na Okresný súd Žilina dňa 19. 11. 2020 uviedli, že dlh voči žalobkyni nemajú žiadny, všetko majú mať vysporiadané s pánom T., nakoľko ich o to mala žiadať žalobkyňa, že s bytom nemá nič spoločné a majú mu odovzdať všetky ukončené stavy elektrina, plyn, kľúče, lebo sú v rozvodovom konaní. Mala ich o to žiadať v prítomnosti pána P.. Uviedli, že žalobkyňa im má byť dlžná za platby elektriny na chodbe, za maľovanie bytu, za kosenie, za neobytné priestory vrchných izieb, kde im pršalo a žalobkyňa ich nechala v tom bývať a žiadala ich, aby vykonávali údržbu bytu.
8. Dňa 13. 07. 2021 sa konalo v predmetnej veci pojednávanie, a to za účasti právneho zástupcu žalobkyne a žalovaného 1/ a v neprítomnosti žalobkyne a žalovanej 2/, pričom pojednávanie bolo odročené za účelom vypočutia svedka C. T., ako aj za účelom produkovania prípadných návrhov na vykonanie dokazovania zo strany žalovaného 1/, následne dňa 24. 09. 2021 sa za účasti právneho zástupcu žalobkyne a žalovaného 1/ konalo pojednávanie, na ktorom bola predmetná vec rozhodnutá.
9. Súd na základe vykonaného dokazovania v predmetnej veci zistil nasledujúci skutkový stav:
10. Dňa 31. 05. 2017 uzatvorili žalobkyňa, C. T. ako prenajímatelia a žalovaní 1/, 2/ ako nájomcovia zmluvu o nájme bytu č. X vo vchode č. XX na X. poschodí obytného domu súpisné číslo XXXX nachádzajúci sa na parcele č. 3655/1, katastrálne územie Ž., a to na dobu určitú od 01. 06. 2017 do 31. 05. 2018, pričom mesačné nájomné spolu s preddavkami na úhrady za služby spojené s predmetom nájmu bolo vo výške 400 eur (zmluva o nájme na č. l. 8 - 10 spisu, čl. II. ods. 2.1, čl. III. ods. 3.1, 3.2).
11. Dňa 18. 11. 2019 uzatvorila žalobkyňa a C. T. dohodu o vyporiadaní BSM, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že výplatok za nezaplatené nájomné manž. Q. vo výške 1 247 eur patrí do výlučného vlastníctva žalobkyne.
12. Súd predmetnú sporovú vec posudzoval podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:
13. V zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej označený ako „OZ“), ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
14. V zmysle ustanovenia § 40 ods. 2 OZ, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
15. V zmysle ustanovenia § 669 OZ, ak nájomca vynaložil na vec náklady pri oprave, na ktorú je povinný prenajímateľ, má nárok na náhradu týchto nákladov, ak sa oprava vykonala so súhlasom prenajímateľa alebo ak prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral, hoci sa mu oznámila jej potreba. Inak môže nájomca požadovať len to, o čo sa prenajímateľ obohatil.
16. V zmysle ustanovenia § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
17. V zmysle ustanovenia § 682 OZ, ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.
18. V zmysle ustanovenia § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
19. V zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. V zmysle ustanovenia § 697 OZ, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
21. Súd uvádza, že počas predmetného sporu žalovaní 1/, 2/ nesporili výšku a dôvodnosť nároku uplatňovaného zo strany žalobkyne. Ich obrana spočívala v argumentácii, že žalobkyňa je dlžná žalovaným 1/, 2/ za platby elektriny, maľovanie bytu, kosenie a za neobytné priestory vrchných izieb, pričom tieto tvrdenia nemal súd za preukázané. Za účelom potvrdenia týchto tvrdení neoznačili žalovaní 1/, 2/ žiadne dôkazy, navyše ani nešpecifikovali akú hodnotu mali mať tieto služby vykonané z ich strany, resp. akú protihodnotu za vykonanie takých služieb na predmetnom byte vynaložili. Súd následne musí konštatovať, že pokiaľ by aj bolo v úmysle žalovaných 1/, 2/ započítať prípadné pohľadávky žalovaných 1/, 2/ voči žalobkyňou uplatnenej pohľadávke v tomto spore voči nim, súdu absentuje prejav žalovaných 1/, 2/ urobený voči žalobkyni a smerujúci k započítaniu. Nebolo potom možné za stavu, kedy absentovala samotná špecifikácia tvrdených pohľadávok žalovaných 1/, 2/ voči žalobkyni, ich prejav smerujúci k započítaniu týchto pohľadávok voči uplatnenej pohľadávke zo strany súdu prihliadnuť na takú argumentáciu zo strany žalovaných 1/, 2/ a zohľadniť ju pri rozhodovaní o uplatnenom nároku. Žalovaný 1/ ďalej dôvodil, že C. T. mu mal v júni 2018 uviesť, že pohľadávka, ktorú si uplatňuje voči nim žalobkyňa v tomto spore je medzi nimi vysporiadaná. Súd poukazuje na to, že C.I. T. bol zo strany súdu za účelom jeho výsluchu predvolaný na pojednávanie, ktoré sa v predmetnej veci konalo dňa 24. 09. 2021, pričom na pojednávanie sa neustanovil. Súd z dôvodu hospodárnosti konania pojednávanie za účelom opätovného predvolania zo strany žalovaného 1/ navrhovaného svedka neodročil, a to z dôvodu, že súd dospel k záveru, že pokiaľ by aj svedok potvrdil skutočnosti, ktoré uvádzal v spore žalovaný 1/, a to že C. T. sa v označenom čase vyjadril, že dlh žalovaných 1/, 2/ v súvislosti s nájmom predmetného bytu je vysporiadaný, uvedené by nemohlo zvrátiť skutočnosť, že taký právny úkon vykonaný zo strany C. T. je neplatným právnym úkonom
v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že nebol urobený vo forme, ktorú vyžadovala dohoda účastníkov zmluvy o nájme. V uvedenom súd poukazuje na ustanovenie čl. VII. ods. 7.2 nájomnej zmluvy na č. l. 10 rub spisu, v zmysle ktorého „túto zmluvu je možné meniť a dopĺňať výlučne písomnými dodatkami podpísanými obidvoma zmluvnými stranami.“ Zo súdneho spisu je však zrejmé, že písomný dodatok k nájomnej zmluve, ktorým by bolo dojednané zníženie/odpustenie nájomného a úhrad za služby spojené s predmetom nájmu za predmetné obdobie predložený nebol. V neposlednom rade súd poukazuje na skutočnosť, že v dohode o vysporiadaní BSM uzatvorenej dňa 18. 11. 2019 sa C. T. dohodol so žalobkyňou, že pohľadávka - nezaplatené nájomné voči manželom Q. pripadne do výlučného vlastníctva žalobkyne, z čoho vyplýva, že C. T. zohľadnil existenciu predmetnej pohľadávky v rámci vyporiadania svojho bezpodielového spoluvlastníctva so žalobkyňou. Z uvedených dôvodov musí súd následne konštatovať, že existencia žalovanej pohľadávky, ako ani jej dôvodnosť nebola zo strany žalovaných 1/, 2/ relevatným (účinným) spôsobom spochybnená, tvrdenia zo strany žalovaných 1/, 2/ neboli preukázané, a navyše ani riadne špecifikované tak, aby z nich mohol pri rozhodovaní o predmetnej veci vychádzať. Súd zamietol žalobu v časti uplatneného úroku z omeškania, a to z dôvodu, že v zmysle ustanovenia § 697 OZ v spojení s ust. § 517 ods. 2 OZ je nárokom, ktorý je možné uplatniť v prípade omeškania nájomcu s úhradou nájomného poplatok z omeškania. Pokiaľ si žalobkyňa uplatňovala z dôvodu, že žalovaní 1/, 2/ boli v omeškaní s plnením nájomného a s úhradami za plnenia poskytnuté s užívaním bytu úrok z omeškania, takto uplatnený nárok je v rozpore so zákonným ustanovením § 517 ods. 2 v spojení s § 697 OZ, z toho dôvodu súd žalobu v časti uplatneného úroku z omeškania zamietol.
22. Podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej označený ako „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Žalobkyňa bola v predmetnom spore úspešná vo vzťahu k vyčíslenej žalovanej sume v plnom rozsahu, preto jej súd priznal voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt do stal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).