Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51C-23-2021.pdf
PDF · 84.84 KB
Case nature
Area
Subarea
51C/23/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou, v sporovej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpeným AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanej: T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX W., o zaplatenie 164,98 €, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 164,98 € a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa proti žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou postúpenou tunajšiemu súdu z Okresného súdu v Banskej Bystrici dňa 18.04.2021, sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 164,98 € pozostávajúcej zo spotrebovanej elektriny počas neoprávneného odberu v sume 108,37 €, nákladov vo výške 36,64 € a vo výške 19,97 € ako aj náhrady trovy konania a to všetko titulom neoprávneného odberu elektrickej energie.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.08.2019 bola vykonaná kontrola odberného miesta na adrese U. H. XXX, W., poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bol zistený neoprávnený odber elektriny podľa § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t.j. odoberanie energie bez zmluvného vzťahu s dodávateľom elektrickej energie, čím žalobcovi vznikla škoda spôsobená neoprávneným odberom spolu vo výške 164,98 €, ako to vyplýva z Protokolu č. 017466 o zistení neoprávneného odberu.
3. Listom zo dňa 23.10.2019 zaslal žalobca žalovanej „Výzvu na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny“, v ktorej vyzval žalovaného na úhradu dlhu do 30 dní od vyhotovenia výzvy, pričom mu ponúkol možnosť odpustenia 15% dlhu v prípade úhrady do 28.11.2019, resp. možnosť splatiť dlh v splátkach. Súčasťou výzvy bol Protokol č. XXXXXX a Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny číslo XXXXXXXXXX. Výška dlhu - škody bola určená vo výške 164,98 €.
4. Keďže žalovaná škodu neuhradila, postúpil žalobca jej vymáhanie právnemu zástupcovi, ktorý listom zo dňa 23.11.2020 zaslal žalovanej Predžalobnú výzvu na zaplatenie škody, a to do 5 dní od prevzatia výzvy. Žalovaná výzvu prevzala dňa 25.11.2020. Žalovaná škodu neuhradila.
5. Okresný súd Bratislava II doručil žalovanej žalobu aj s prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach spolu s uznesením zo dňa 22.04.2021, č.k.: 51C/23/2021-44 obsahujúcim výzvu na
písomné vyjadrenie sa k žalobe podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žaloba s prílohami, uznesenie spolu s poučením boli žalovanej doručené dňa 18.05.2021. Žalovaná sa napriek výzve k podanej žalobe nevyjadrila.
6. Nakoľko sa súdu, ani po vykonaní všetkých úkonov potrebných na zistenie pobytu žalovanej, nepodarilo zistiť jej pobyt, žalobu spolu s prílohami doručoval súd žalovanej oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Oznámenie bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 28.07.2021; žaloba bola doručená žalovanej po uplynutí 15-tich dní od zverejnenia tohto oznámenia.
7. Pri opakovanom doručení si žalovaná dňa 20.08.2021 osobne prevzala žalobu s prílohami, uznesenie, aj poučenie o procesných právach a povinnostiach, k podanej žalobe sa však nevyjadrila.
8. Podľa § 297 veta druhá písm. b) Civilného sporového poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.
9. V súlade s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku bolo oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke súdu päť dní pred jeho vyhlásením, t.j. dňa 13.09.2021.
10. Súd v súlade s § 177 ods. 2 písm. a) Civilného sporového poriadku vec prejednal bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.09.2021.
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav:
Z protokolu o zistení neoprávneného odberu č. XXXXXX zo dňa 30.08.2019 súd zistil, že pri kontrole odberného miesta U. H., W. a na základe fotodokumentácie vyhotovenej PZ SR bolo zistené, že prišlo k neoprávnenému odberu el. energie bez platne uzavretej zmluvy a bez určeného meradla; došlo k odobratiu el. energie zo skrine RIS (poistková istiaca skriňa č. 13) z nemeraných častí elektroenergetických rozvodov. Odberateľ: neprítomný.
Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny súd zistil, že jej výpočet bol vyčíslený podľa dennej spotreby podľa § 1, ods. 7 vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z. z. v objeme dennej spotreby 496,8 kWh, za obdobie od 26.08.2019 do 27.08.2019, v počte 2 dni, pri počte hodín denne 12, použitá bola sadzba NO/MOO 2019, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu bola vyčíslená vo výške 993,6 kWh. Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu bola vyčíslená sumou 108,37 €. Náklady na DPH boli vyčíslené sumou 19,97 €, náklady spojené so zistením neoprávneného odberu podľa § 1, ods. 7 vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z. z. sumou 36,64 €; celková škoda bola vyčíslená v sume 164,98 €.
Žalobca vyzval žalovanú na úhradu škody vo výške 164,98 €, výzvou zo dňa 23.10.2019, so splatnosťou do 28.11.2019.
12. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedenému do predošlého stavu.
Podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.
Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/20141201>.
Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. c), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 2.
Podľa § 46 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sústave na účel zabránenia neoprávnenému odberu elektriny.
13. Na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že nárok žalobcu voči žalovanej je dôvodný a v konaní bol riadne preukázaný. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobcu na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny je ustanovenie § 46 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v spojení s vykonávacou vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý právny predpis je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym. Tento právny predpis v ustanovení § 46 ods. 1 taxatívnym spôsobom vymenováva prípady neoprávneného odberu elektriny, medzi ktoré patrí aj prípad odberu elektriny bez uzavretej zmluvy a v odseku 2 stanovuje, kto je povinný uhradiť škodu pri neoprávnenom odbere, t.j. ten, kto elektrinu odoberal.
14. Na základe kontroly odberného miesta vykonanej dňa 30.08.2019 poverenými zamestnancami žalobcu, bolo zistené, že žalovaný - odberateľ neoprávnene, bez uzavretej zmluvy o združenej dodávke elektriny, odoberal na odbernom mieste: U. H. XXX, W., v období od 26.08.2019 do 27.08.2019, elektrickú energiu. Neoprávneným odberom elektrickej energie bola žalobcovi spôsobená škoda, ktorej výšku má súd za preukázanú z predloženej špecifikácie výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny žalovanou predstavuje spolu sumu 164,98 €, ktorú je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi.
15. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zaviazal žalovanú na zaplatenie náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom vo výške 164,98 eur.
16. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.