Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-12Cb/5/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v spore žalobcu: Mesto Partizánske, so sídlom Nám. SNP 212/4, 958 01 Partizánske, IČO: 00 310 905, zast.: JUDr. Ivana Magdolenová Joríková, advokátka so sídlom Hrnčírkova 1/B, 958 01 Partizánske, proti žalovanému: RIAVA CORPORATION, s.r.o., IČO: 45 289 506, 023 02 Krásno nad Kysucou 1682, právne zast. JUDr. Marcel Šmehýl, advokát, D. Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, o zaplatenie sumy 6.640,-- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6440,-- €, úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 6440,-- € od 1.4.2017 do 27.12.2017, úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 6440,-- € od 1.4.2018 do zaplatenia, zmluvnú pokutu v sume 1960,98 € a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,-- €, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie o vzájomnej žalobe žalovaného v časti o určenie, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi pozemky registra “C“ parcela č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 23 m2, parcela č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 56 m2, parcela č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 199 m2 a časť pozemkov parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvorie o výmere 10587 m2, parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvorie o výmere 4277 m2 a parcela č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 2402 m2 o celkovej výmere cca 4 000 m2, pozemky ktoré sú zapísané Okresným úradom D., katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre katastrálne územie D., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku z a s t a v u j e .

III. Vzájomnú žalobu žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie sumy 6440,-- € z a m i e t a .

IV. Žalobca má voči žalovanému n á r o k n a n á h r a d u trov konania v plnom rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu v Banskej Bystrici voči označenému žalovanému domáhal zaplatenia sumy 6640,- Eur s príslušenstvom. Podanie žaloby odôvodňoval právny zástupca žalobcu tak, že žalovaný ako nájomca uzatvoril so žalobcom ako prenajímateľom dňa 11.01.2017 Zmluvu č. OURV/2016/683 o nájme pozemkov (ďalej v texte tiež ako „Nájomná zmluva“), na základe ktorej žalobca prenechal žalovanému do odplatného užívania nehnuteľnosti bližšie špecifikované v čl. I. ods. 1. Nájomnej zmluvy. V zmysle čl. V. Nájomnej zmluvy sa žalovaný ako nájomca zaviazal platiť ročné nájomné vo výške 6.440,- €, ktoré je v zmysle ods. 3. tohto článku splatné vždy do 31. marca príslušného kalendárneho roka. Pre prípad omeškania so zaplatením splatného nájomného si žalobca ako prenajímateľ v čl. V. ods. 4. Nájomnej zmluvy vymienil právo na uplatnenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania v prípade, ak sa žalovaný dostane do omeškania s plnením zmluvnej povinnosti. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením nájomného za rok 2017, na základe čoho ho žalobca výzvou na úhradu zo dňa 28.08.2017 vyzval na zaplatenie

dlžného nájomného za rok 2017. V predmetnej výzve žalobca zároveň vyzval žalovaného aj na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle čl. V ods. 4 Nájomnej zmluvy od 01.04.2017 až do zaplatenia. Žalovaný zameškané nájomné uhradil až dňa 27.12.2017, avšak výlučne v časti istiny vo výške 6.640,- €, t. j. nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, ako aj nárok žalobcu na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania za obdobie od 01.04.2017 do 27.12.2017 zostal neuspokojený. Zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety prestavuje sumu 899,72 €. Žalovaný sa dostal do omeškania aj so zaplatením nájomného za rok 2018, na základe čoho ho žalobca cestou právneho zástupcu Výzvou na zaplatenie a uplatnením zmluvnej pokuty zo dňa 04.03.2019 vyzval na dodatočné splnenie jeho peňažných povinností. Napriek tomu, že žalovaný si predmetnú výzvu prevzal dňa 08.03.2019, svoju peňažnú povinnosť si nesplnil ani v dodatočnej lehote poskytnutej mu žalobcom. Žalovaný je tak naďalej v omeškaní so zaplatením dlžného nájomného za rok 2018 vo výške istiny 6.640,- €, pričom v dôsledku omeškania vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania zo sumy 6.640,- € a zmluvnej pokuty za obdobie od 01.04.2018 do zaplatenia. Zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety ku dňu jej uplatnenia voči žalovanému predstavuje sumu 1122,16 €.

2. Na preukázanie tvrdení pripojil právny zástupca žalobcu k podanej žalobe listinné dôkazy a to výzvu na úhradu zo dňa 28.8.2017 adresovanú žalovanému a prevzatú žalovaným 4.9.2017, výzvu na zaplatenia a uplatnenie zmluvnej pokuty zo dňa 4.32019, výzva prevzatá podľa doručenky 8.3.2019, Zmluvu č. OURV/2017/683 o nájme pozemku uzatvorenú podľa ust. a nasl. . 3. V rámci výzvy súdu zo dňa 23.4.2019 (č.l. 22 spisu) na ozrejmenie istiny a pokuty bolo súdu doručené podanie právnej zástupkyne žalobcu ( č.l. 24 spisu), v ktorom spresnila nárok žalobcu v rámci zmluvnej pokuty, túto špecifikovala v rozsahu sumy 872,62 € a 1088,36 €.

4. Za podanú žalobu uhradil žalobca súdny poplatok v sume 259,50 € a súd vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 2.5.2019 ( č.l.28), ktorým podanej žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť uhradiť v prospech žalobcu sumu 6440,- €, úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 6440,- € od 1.4.2017 do 27.12.2017, zo sumy 6440,- € od 1.4.2018 do zaplatenia, zmluvnú pokutu v sume 872,62 €, zmluvnú pokutu 1088,36 €, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 € a trovy konania v sume 884,98 €. Takto vymedzený rozsah sa stal preto predmetom tohto súdneho sporu ako nároku žalobcu voči žalovanému.

5. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný tiež právne zastúpený odpor ( čl. 31,32 spisu), v ktorom uviedol, že nárok žalobcu považuje v celom rozsahu za neopodstatnený, vychádzajúci zo skutočností, ktoré nie sú aktuálne. V prvom rade žalovaný dával do pozornosti súdu, že listom zo dňa 08.1.2019 doručeným žalobcovi dňa 11.1.2019 od zmluvy č. OURV/2016/683 zo dňa 11.1.2017 odstúpil podľa článku VI bod 1 písm. c) zmluvy s odkazom na , o čom predložil ako dôkaz odstúpenie od zmluvy zo dňa 08.01.2019. Dôvodom bola skutočnosť, že vyšli najavo skutočnosti, ktoré neboli žalovanému známe v čase uzatvorenie nájomnej zmluvy, a ktoré spôsobili, že nebolo možné prenajatý pozemok využiť na účel určený v zmluve. Tým účelom bola výstavba bytového domu v zmysle výzvy na predkladanie ponúk zo dňa 14.7.2016. Podľa uvedenej výzvy žalovaný bol povinný pri výstavbe bytového domu postupovať v zmysle platnej legislatívy pre výstavbu bytových domov a zároveň tak, aby umožnil mestu D. v prípade záujmu požiadať a splniť podmienky pre poskytnutie dotácie z Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a dotácie a úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania na kúpu bytov a v bytovom dome. Skutočnosťou, ktorá tomu zabránila, je podložie pozemkov, ktoré boli predmetom nájmu a na ktorých sa mala investícia realizovať. Počas príprav projektovej dokumentácie sa žalovaný dozvedel, že žalobca sa v uvedenej lokalite pred niekoľkými rokmi už o výstavbu pokúšal, ale vzhľadom na podložie nebola výstavba rentabilná. Žalovaný podotýkal, že o tejto skutočnosti nebol žalobcom žiadnym spôsobom upozornený. Vzhľadom k tomu nebolo možné bytový dom realizovať štandardným spôsobom ako v prípade pevného podložia a tým pádom nebolo možné dodržať podmienky vo výzve na predkladanie ponúk zo dňa 14.7.2016, na ktoré zmluva odkazovala. Výstavba bytového domu sa v dôsledku nestabilného podlažia predražovala o približne 100 000 € a tým pádom by došlo k nedodržaniu maximálnej prípustnej cene na meter štvorcový obytnej plochy v zmysle kritérií stanovených o dotáciách na rozvoj bývania pre bytové jednotky bežného štandardu a podmienky o Štátnom fonde rozvoja bývania. Napriek tomu žalovaný otvoril so žalobcom dialóg ohľadom ďalšieho postupu, nakoľko preinvestoval vo veci už viac ako 20 tis. €, avšak bezvýsledne. Z tohto dôvodu nakoniec od zmluvy odstúpil. Žalobca daný stav neakceptoval a s poukazom na článok VI bod 3 písm. h) sám od zmluvy odstúpil, o čom predložil súdu ako dôkaz odstúpenie od zmluvy zo dňa 01.04.2019. Z uvedeného teda

vyplýva, že medzi stranami nie je žiadny zmluvný vzťah, nakoľko tento zanikol odstúpením od zmluvy s účinkami ex tunc, čo znamená, že žalobca sa nemôže úspešne domáhať zaplatenia uplatneného nároku, pretože neexistuje právny titul, ktorý by ho k tomu oprávňoval. Vzhľadom k uvedenému žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Vo vzťahu k účtovaniu pohľadávky žalobcu žalovaný uvádzal, že túto eviduje ako zmarenú investíciu. Na preukázanie tvrdení pripojil list adresovaný žalobcovi 8.1.2019 s potvrdením - doručenkou o prevzatí listu 11.12019, odstúpenie od zmluvy žalobcu adresované žalovanému z 1.42019, výzvu na predkladanie ponúk na výstavbu bytového domu na pozemkoch vo vlastníctve mesta D.e z 14.7.2016.

6. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu doručil vyjadrenie k odporu ( č.l 43 spisu), v ktorom uviedol, že odstúpenie žalovaného od zmluvy považuje za neplatné, nakoľko neboli naplnené dôvody pre odstúpenie od zmluvy. Podstata zmluvného vzťahu uzatvoreného medzi zmluvnými stranami je vzťahom medzi žalobcom ako subjektom verejného práva a žalovaným ako podnikateľom pri jeho podnikateľskej činnosti. Niet pochýb, že výstavba bytového domu, ktorá bola účelom nájomnej zmluvy, sa týkala zabezpečovania verejných potrieb. Je preto zrejmé, že v danom prípade ide o obchodnoprávny vzťah, resp. o tzv. kombinovaný obchod, kde sa použije zmluvný typ upravený v a všetky ostatné otázky (ako napr. premlčanie, odstúpenie od zmluvy a pod.) sa spravujú . Vyššie uvedené právne posúdenie zmluvného vzťahu je rozhodujúce ako pre posúdenie dôvodnosti odstúpenia od zmluvy, tak aj pre posúdenie účinkov odstúpenia od zmluvy (nie ex tunc, ale ex nunc). Odstúpenie od zmluvy, ktoré zaslal žalovaný žalobcovi, je zo strany žalovaného odôvodnené tým, že „prenajaté pozemky nie sú spôsobilé na splnenie účelu nájmu“. Žalovaný ďalej v texte uvádza, že počas inžinieringu mal zistiť nevyhovujúce základové pomery, ktoré mali podľa jeho slov vyvolať investíciu o 100.000,- € viac oproti navrhovanej cene bytového domu. Žalovaný vstupoval do zmluvného vzťahu so žalobcom ako podnikateľ podnikajúcim v oblasti uskutočňovania stavieb a ich zmien. Bolo preto na zodpovednosti žalovaného ako podnikateľa, aby si pred vstupom do zmluvného vzťahu so žalobcom vyhodnotil, či mu jeho pomery umožňujú uskutočniť výstavbu bytového domu za podmienok upravených vo výzve na predkladanie ponúk zverejnených žalobcom a či je pre neho daný obchod rentabilný. V režime totiž žalovaný znáša podnikateľské riziko plynúce z toho, že z dôvodov na jeho strane nie je schopný splniť svoj záväzok riadne a včas. Napokon, žalobca v čl. III. ods. 11 nájomnej zmluvy výslovne vyhlásil, že skutkový a právny stav predmetu nájmu pozná a v takomto stave predmet nájmu preberá do nájmu. Ak žalovaný poznal stav predmetu nájmu, považujeme jeho argumentáciu o údajnej nespôsobilosti predmetu nájmu za čisto účelovú v snahe vyhnúť sa splneniu jeho záväzku. Tu však žalobca zdôrazňuje, že dôvodom odstúpenia má byť v zmysle listu zo dňa 08.01.2019 iba a práve nespôsobilosť prenajatých pozemkov na splnenie účelu nájmu, to znamená objektívna nespôsobilosť pozemkov na výstavbu bytového domu. Sám žalovaný však uvádza, že výstavba bytového domu je možná, avšak za vynaloženia vyšších nákladov, ako on sám očakával. Vyššie náklady na výstavbu bytového domu však nezakladajú objektívnu nemožnosť plnenia, ale čisto subjektívnu, ktorá žalovaného ako podnikateľa nezbavuje zmluvnej povinnosti splniť svoj záväzok. S poukazom na vyššie uvedené je odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného nedôvodné a zmluvný vzťah zanikol až momentom doručenia odstúpenia od zmluvy 01.04.2019 zo strany žalobcu, a to dňa 04.04.2019 s účinkami ex nunc.

7. Žalovaný doručil súdu vzájomnú žalobu 27.12.2019 ( čl. 61 a nasl. spisu), v ktorej uviedol, že žalovaný nárok žalobcu popiera a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vzhľadom k rovnakému skutkovému základu pre uplatnený nárok žalobcu ako aj uplatňovaný nárok žalovaného voči žalobcovi podáva preto vzájomnú žalobu, ktorú skutkovo odôvodnil tak, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 11.01.2017 Zmluvu č. OURV/2016/683 o nájme pozemku, predmetom ktorej bol prenájom pozemkov na sídlisku Š., Z. D. Š.. Jednalo sa o pozemky registra “C“ parcela č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 23 m2, parcela č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 56 m2, parcela č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 199 m2 a časť pozemkov parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvorie o výmere 10587 m2, parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvorie o výmere 4277 m2 a parcela č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 2402 m2 zapísané Okresným úradom D., katastrálnym odborom na LV č. XXXX, pre katastrálne územie D. o celkovej výmere cca 4 000 m2, ktorá mala byť upresnená podľa projektovej dokumentácie k územnému rozhodnutiu. Účelom nájmu mala byť výstavba bytového domu v zmysle výzvy na predkladanie ponúk zo dňa 14.07.2016. Bytový dom mal podľa požiadaviek žalobcu spĺňať kritériá stanovené o dotáciách na rozvoj bývania pre bytové jednotky bežného štandardu a podmienky o Štátnom fonde rozvoja bývania, nakoľko žalobca deklaroval záujem o jeho následnú kúpu. Na základe

výzvy žalobcu, žalovaný zaplatil v zmysle Zmluvy č. OURV/2016/683 o nájme pozemku nájomné za rok 2017 vo výške 6440,- € platbou zo dňa 27.12.2017 o čom svedčí ako dôkaz: výpis z účtu zo dňa 27.12.2017. Počas inžinieringu žalovaný zistil, že bytový dom tak, ako bol navrhnutý v predloženej ponuke (za splnenia kritérií stanovených o dotáciách na rozvoj bývania pre bytové jednotky bežného štandardu a podmienok o Štátnom fonde rozvoja bývania), nie je možné realizovať pre nevyhovujúce podložie prenajatých pozemkov, ktoré spôsobovalo výrazné predraženie stavby. Z tohto dôvodu nebolo možné dosiahnuť maximálnu prípustnú cenu na meter štvorcový, ktorú požadoval žalobca s cieľom následného odkúpenia stavby. Podľa článku VI bod 1 písm. c) Zmluvy, nájom sa skončí odstúpením od zmluvy z dôvodov uvedených vo všeobecne záväzných právnych predpisoch alebo dohodnutých v tejto zmluve. Podľa , nájomca je oprávnený odstúpiť od zmluvy kedykoľvek, ak bola prenajatá vec odovzdaná v stave nespôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie alebo ak sa stane neskôr - bez toho, aby nájomca porušil svoju povinnosť - nespôsobilou na dohodnuté alebo obvyklé užívanie, ak sa stane neupotrebiteľnou alebo ak sa mu odníme taká časť veci, že by sa tým zmaril účel zmluvy. Vzhľadom k tomu, že prenajaté pozemky neboli spôsobilé na splnenie dojednaného účelu nájmu, žalovaný od Zmluvy č. OURV/2016/683 o nájme pozemku zo dňa 11.01.2017 odstúpil, a to listom zo dňa 08.01.2019, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 11.01.2019. Podľa , ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Nakoľko je zmluva zrušená v dôsledku odstúpenia, pričom nie je vylúčená ani neplatnosť zmluvy pre neurčitosť predmetu nájmu podľa článku I Zmluvy č. OURV/2016/683 o nájme pozemku, je povinnosťou strán sporu vrátiť si vzájomne poskytnuté plnenia. Na strane žalovaného je to nárok na zaplatenie 6 440 €, ktoré uhradil žalobcovi platbou zo dňa 27.12.2017 a na strane žalobcu nárok na vydanie prenajatých pozemkov. Na podklade vzájomnej žaloby žiadal, aby súd rozhodol tak, že žalobu zamieta a žalobca je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6440 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne navrhol, aby súd vo výroku rozsudku vyslovil samostatným výrokom, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi pozemky registra “C“ parcela č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 23 m2, parcela č. XXXX/XX

- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 56 m2, parcela č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 199 m2 a časť pozemkov parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvorie o výmere 10587 m2, parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvorie o výmere 4277 m2 a parcela č. XXXX/ XX - ostatná plocha o výmere 2402 m2 o celkovej výmere cca 4 000 m2, pozemky ktoré sú zapísané Okresným úradom D., katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre katastrálne územie D., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

8. Právny zástupca žalobcu doručil na výzvu súdu vyjadrenie k vzájomnej žalobe, v ktorom vyjadrení uviedol, že argumentácia žalovaného o tvrdenej neplatnosti zmluvy z dôvodu uvedenia do omylu je čisto účelová, čoho prejavom je aj správanie sa žalovaného pred začatím súdneho konania. Žalovaný sa totiž listom zo dňa 08.01.2019 pokúsil odstúpiť od zmluvy, čo logicky znamená, že zmluvu považoval v celom rozsahu za platnú. Až v priebehu súdneho konania cestou svojho právneho zástupcu svoje tvrdenie zmenil a začal argumentovať relatívnou neplatnosťou právneho úkonu. Uvedené konanie žalovaného je teda v zjavnom rozpore, nakoľko ak by sa žalovaný skutočne cítil byť uvedený do omylu pri uzavretí zmluvy, namietal by túto skutočnosť už od počiatku a už v priebehu predsúdnych rokovaní. Na margo týchto rokovaní je tiež potrebné uviesť, že žalovaný pred začatím súdneho konania zaslal žalobcovi aj písomný návrh dohody o skončení nájmu, datovaný z jeho strany ku dňu 19.04.2018. Opäť je preto zvláštne, že na jednej strane sa žalovaný snažil dohodnúť na skončení zmluvy a teda ju považoval za platnú, no na druhej strane v priebehu tohto súdneho konania argumentoval neplatnosťou zmluvy z dôvodu uvedenia do omylu pri jej uzavretí. Na preukázanie tvrdení žalobca predložil dôkaz, návrh dohody o skončení nájmu zo dňa 19.04.2018. Taktiež tu je otázka, či žalovaný už od počiatku postupoval pri plnení zmluvy s odbornou starostlivosťou, ktorú má ako podnikateľ, ak nájomná zmluva bola uzatvorená dňa 11.01.2017, no nájomné za rok 2017 uhradil dňa 27.12.2017 bez toho, že by sa dovolával či už neplatnosti zmluvy alebo sa aspoň dožadoval zľavy z nájomného. Podľa názoru žalobcu takéto správanie žalovaného svedčí o tom, že zmluvu považoval za platnú a predmet nájmu za plne spôsobilý. Nie je pravdou, že by žalobca vedel o nestabilnom podloží, ako tvrdí žalovaný. Je tiež zrejmé, že žalovaný počas celého roka mal možnosť preveriť, či je schopný, a to či už objektívne alebo subjektívne, splniť účel nájomnej zmluvy - výstavbu bytového domu v zmysle výzvy na predkladanie ponúk. Žalobca celkom legitímne očakával, že žalovaný si začne plniť svoje povinnosti v lehotách stanovených zmluvou a začne s výstavbou bytového domu, nakoľko požiadavka výstavby bytového domu vzišla z požiadaviek verejnosti zvýšiť dostupnosť nájomného bývania v meste Partizánske. Vzhľadom na uvedené sa tiež

javí ako zvláštne, že argumentácia žalovaného smeruje aj k spochybneniu obchodnoprávnej povahy tohto zmluvného vzťahu. Jednoznačným účelom nájomnej zmluvy, ktorý je aj výslovne vyjadrený v jej článku II., je výstavba bytového domu, čím žalobca zabezpečuje uspokojovanie verejných potrieb. Žalobca má za to, že v danom prípade je nájomná zmluva platná, je ňou založený obchodnoprávny vzťah a žalovaný mal objektívnu možnosť postaviť bytový dom podľa podmienok uvedených vo výzve na predkladanie ponúk a v nájomnej zmluve. Vzájomná žaloba, ktorá je založená na tvrdenej neplatnosti zmluvy, preto neobstojí. Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia na predmetný zmluvný vzťah, s týmto sa žalobca plne stotožňuje. Zároveň si dovoľuje konštatovať, že pokiaľ sa má na daný vzťah aplikovať , znamená to, že medzi stranami vznikol obchodnoprávny vzťah so všetkými z toho plynúcimi právnymi dôsledkami. V zmysle ustanovenia : „Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.“ Ako žalobca totiž uviedol aj vo svojich skorších písomných podaniach v danej veci, v danom prípade ide o tzv. kombinovaný obchodnoprávny vzťah, kedy sa aplikujú príslušné ustanovenia o nájomnej zmluve v , no všetky ďalšie práva v povinnosti strán sa spravujú (napr. premlčanie, odstúpenie od zmluvy atď.) Uvedené vyplýva zo znenia právnej normy ustanovenej v , predovšetkým z jej dôvetku: „... a týmto zákonom“. Spravujúc sa teda , v prípade, ak súd vyhodnotí odstúpenie od zmluvy niektorej zo strán ako platné a účinné, zmluva sa zrušuje ex nunc od okamihu nadobudnutia účinnosti tohto úkonu. Žalobca si preto dovoľuje nesúhlasiť s názorom súdu, že od hlavného záväzku sa odvíjajú aj všetky vedľajšie dojednania a teda, že všetky ďalšie práva a povinnosti strán z nájomnej zmluvy sa spravujú . Tvrdenie podľa predchádzajúcej vety by totiž úplne poprelo zmysel a účel právnej normy ustanovenej v . Žalobca odstúpil od nájomnej zmluvy podaním zo dňa 01.04.2019, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 04.04.2019. Žalobca je toho názoru, že okamihom doručenia predmetného odstúpenia od zmluvy žalovanému došlo k zániku nájomnej zmluvy s účinkami ex nunc, čo znamená, že do toho času má žalobca nárok voči žalovanému na zaplatenie nájomného. Pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy, ktoré doručil žalovaný žalobcovi, toto považuje žalobca za nedôvodné a neplatné. Žalovaný mal odstúpiť od zmluvy z dôvodu, že mu bola prenajatá vec odovzdaná v stave nespôsobilom na dohodnuté užívanie. V prvom rade si žalobca dovoľuje upozorniť, že predmetné odstúpenie žalovaného od zmluvy zasielal v mene žalovaného splnomocniteľ, pani K. Š., a to podľa priloženej plnej moci zo dňa 08.10.2018. Prejudiciálnou otázkou je, či žalovaný udelil účinné hmotnoprávne plnomocenstvo na predmetný právny úkon - odstúpenie od zmluvy, nakoľko predmetná plná moc je podľa jej obsahu len všeobecne koncipovaná. Čo sa však týka dôvodu odstúpenia - tvrdenej nespôsobilosti prenajatej veci, tak v danom prípade sú predmetom nájmu pozemky a to za účelom výstavby bytového domu v zmysle výzvy žalobcu na predkladanie ponúk zo dňa 14.07.2016. Ako už argumentoval žalobca vo svojich predošlých podaniach, iba samotný fakt, že bytový dom je potrebné založiť na pilotoch, nepredstavuje nespôsobilosť prenajatej veci na jej použitie na účel stanovený nájomnou zmluvou. Žalovaný argumentuje tým, že podľa jeho slov v čase uzatvorenia zmluvy nepoznal geologické pomery v danej oblasti. V tejto súvislosti si však žalobca dovoľuje predložiť aj ďalší listinný dôkaz - technickú správu k dokumentácii pre stavebné povolenie - časť statika, v ktorej sa na strane 3 v bode 8 konštatuje: „Vzhľadom na údaje o základových pomeroch dostupných v archíve I.-Z. sa navrhuje založenie hĺbkové - na pilóty DN600“, o čom svedčí ako dôkaz technická správa k dokumentácii pre stavebné povolenie - časť statika. Uvedené teda znamená, že už z dostupných údajov H. I.-Y. bolo možné zistiť, aké sú v danom mieste geologické pomery a už na základe nich mal žalovaný vychádzať z toho, že stavbu bude potrebné založiť na pilotoch. Taktiež je potrebné uviesť, že žalovaný tak, ako si teraz zabezpečil projektovú dokumentáciu vyhotovenú pre žalobcu v minulosti ešte spoločnosťou E., K..E.., mohol tak urobiť ešte v čase zverejnenia výzvy na predkladanie ponúk. Žalobca totiž vo výzve na predkladanie ponúk uviedol aj kontaktnú osobu - pána B.. G. L., po dohode s ktorým bolo možné poskytnúť všetky informácie, ktoré prípadný uchádzač potreboval vedieť za účelom predloženia svojej ponuky. Na uvedenom nemení nič ani ten fakt, že žalobca už v minulosti neúspešne realizoval súťaž na bytový dom. Žalobca na žiadnom mieste výzvy na predkladanie ponúk nedeklaroval, že založenie bytového domu na pilotoch nebude potrebné. Žalobca má za to, že ak sa žalovaný ako uchádzač podnikajúci v danom predmete podnikania uchádzal o takúto zákazku, mal si zabezpečiť všetky potrebné informácie a podklady, ktoré boli pre neho relevantné za účelom predloženia ponuky. Osobitne preto za nedôvodnú považujú námietku relatívnej neplatnosti právneho úkonu opierajúcu sa o tvrdenie, že žalobca mal zamlčať informácie o geologických pomeroch

- nestabilnom podlaží, keď tieto vyplývali z verejne dostupných údajov I.-Z..

9. Súd vo veci opakovane nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a z listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu ako i z vyjadrení právnych zástupcov a v konaní vypočutého svedka mal súd preukázaný a ustálený tento skutkový stav, na podklade ktorého vo veci rozhodol:

10. Právny zástupca za žalobcu v rámci vyjadrení zotrval na všetkých písomných podaniach a poukázal okrem iných vecí na to, že v marci 2017 došlo k podpisu zmluvy so žalovaným. Samotný žalovaný v mesiaci marec až máj 2017 nadobudol vedomosť o tom, že stavba musí byť postavená na pilotoch. 16.6. podal žiadosť o stavebné povolenie, ktoré bolo aj vydané. 27.12.2017 zaplatil nájomné, až v januári 2019 odstúpil od zmluvy, pričom v zmluve je uvedené, že môže odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu, mohol vypovedať zmluvu bez uvedenia dôvodu. V danej veci poukazuje na to, že námietky samotného žalovaného sú účelové. Na pozemkoch je aktuálne už rozostavaný bytový dom. Samotný žalovaný si mohol tieto informácie overiť z I.-Z., rovnako tak mu mohla byť poskytnutá súčinnosť zo strany samotného žalobcu, ktorý by mu takúto súčinnosť aj poskytol. V danej veci samotný žalovaný vedel o týchto skutočnostiach už v roku 2017 a teda k zániku zmluvy došlo až v roku 2019 a teda tieto jeho tvrdenia považuje v celom rozsahu za účelové. Z tohto dôvodu zotrval na podanej žalobe a predložil súdu dôkazy a to v prvom rade ide o dokumentáciu pre územné rozhodnutie, kde poukazuje na bod 1.3 vo vzťahu k nestabilnému podlažiu, statický výpočet, projekt pre stavebné povolenie, kde v danom stavebnom povolení v bode 2.1 bolo jednoznačne konštatované, že bytový dom bude vystavaný na pilotoch, čo si mal možnosť samotný žalovaný ako také v danej veci overiť. Poukazuje v danej veci na konkrétne jednoznačné vyjadrenia v danej veci. Samotný žalovaný ako taký mal dospieť k tomu, že stavba je založená na pilotoch. Vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy poukazuje na článok 6, odsek 2 zmluvy alebo bod 2/ zmluvy, kde každý mohol vypovedať danú zmluvu aj bez udania dôvodov už júli, kedy boli predkladané takéto doklady, samotný žalovaný mohol túto zmluvu vypovedať. Zo strany žalobcu nešlo o získanie majetkového prospechu ani nič podobné, v danej veci má zato, že je na daný spor nevyhnutné aplikovať ustanovenia , pretože samotný žalobca v danej veci nechcel získať majetkový prospech, ale jeho záujmom bolo, aby na danom pozemku boli vystavané bytové domy, čo bolo vo verejnom záujme. To, že nebolo záujmom samotného žalobcu získať nejaký finančný prospech, potvrdzuje to, že nežiadal zmluvnú pokutu 30.000,- Eur za to, že nebol dom skolaudovaný do 24 mesiacov. Tento bytový dom ako taký je aktuálne v rámci výstavby realizovaný, to znamená, že nejde o nemožnosť zrealizovať na danom pozemku výstavbu bytového domu, o čom predložil kópiu článku z novín.

11. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný nemal vedomosť v rámci podpisu o skutočnostiach, tak ako to tvrdí samotný právny zástupca. V čase podpisu neexistovala vedomosť o vade na konkrétnych pozemkoch. Až po podpise sa dozvedeli o nestabilnom podloží, teda aby bola zabezpečená potrebná stabilita danej nehnuteľnosti alebo daných bytov, bolo potrebné vybudovať pre stabilitu tieto pilóty. Projekt, ktorý realizoval samotný žalovaný a ktorý si nechal spracovať, nevychádzal z geologických prieskumov, spracoval iba základnú štruktúru budovy pri bežnom stavebnom podloží, kedy mala byť budovaná ako taká budovaná na základovej doske, nie na pilotoch. Žalovaný ako taký mal postaviť bytový dom za špecifických podmienok, pričom tieto boli vymedzené konkrétnymi zákonmi, o Štátnom fonde rozvoja bývania a konkrétne Zákona o dotáciách. Nestabilné podložie ako také stavbu celú predražilo a nebolo ju možné realizovať z dôvodu, že by neboli splnené podmienky, tak ako si stanovil samotný žalobca v nadväznosti na poskytovanie dotácií a poskytovanie príspevkov zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Túto stavbu by neúmerne navýšili minimálne v rozsahu 100.000,- až 150.000,- Eur. V danej veci sa snažili zo strany žalovaného nájsť možné riešenie. K riešeniu v danej veci nedošlo a preto vlastne riešením ako takým bolo jedine odstúpiť od zmluvy, pričom nebolo možné splniť tieto podmienky, tak ako boli zadané za predpokladu, resp. dodržania podmienok v rámci Štátneho fondu rozvoja bývania a Zákona o dotáciách. Vo vzťahu k zmluvnej pokute, tak ako prezentoval právny zástupca, ktorú si neuplatnili v sume 30.000,- Eur, v danej veci má zato, že podstatné je pre či už uplatnenie alebo neuplatnenie rozhodnutie v danej veci, kedy pokuta nebola vyčíslená z dôvodu, že namietli oni relatívnu neplatnosť daného úkonu a má zato, že bude účtovaná až dodatočne na základe rozhodnutia tohto súdu. Vo vzťahu k posúdeniu daného sporu je otázka kľúčová, či ide o posúdenie podľa alebo podľa . V danej veci má zato, že nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia . Poukazuje na uzatvorenú nájomnú zmluvu a rovnako tak aj na svoje obsiahle vyjadrenie v danej veci. Účel zmluvy bol jednoznačne stanovený, bola to výstavba bytového domu. V čase uzatvorenia zmluvy neexistovala žiadna zmluva o budúcej zmluve, bolo tam v podstate iba naznačené zo strany samotného žalobcu, že

môže odkúpiť predmetnú budovu. Vo vzťahu k vydaniu plnenia k odstúpeniu od zmluvy poukazuje na svoju vzájomnú žalobu, kde platí to, čo je uvedené aj v Občianskom aj v , že každá strana si je povinná vydať to, čo plnila. Z tohto titulu si oni uplatňujú nárok na zaplatený nájom. Pokiaľ bolo preukazované alebo tvrdené zo strany právneho zástupcu za žalobcu vo vzťahu, že samotný žalovaný si mal možnosť vyžiadať potvrdenie, resp. dokumentáciu o geologickom prieskume. V danej veci navrhol vypočuť ako svedka pána C.. Súťaž bola vyhlásená opakovane, pričom nebol oboznámený samotný žalovaný s tým, že vlastne z akého dôvodu bola takáto súťaž nerealizovaná. Mal vedomosť o tom, že v danej veci sa uchádzala vlastne o takúto zákazku aj iná firma, bola to firma T., avšak ani oni neboli schopní realizovať za takýchto podmienok daný projekt. Poukazuje na to, že daná nehnuteľnosť ako taká, dané pozemky nie sú nespôsobilé, avšak nie je možné na nich vystaviť bytový dom za tých podmienok tak, ako si dal samotný žalobca v rámci danej U.. Pokiaľ aktuálne z listinného dôkazu, resp. z fotokópie je preukazované, že má byť na danom pozemku realizovaná stavba, toto je síce pravdou a môže to byť pravdou, avšak nemusia to byť tie podmienky, tak ako boli dané v zmluve, ktorú uzatvárali oni, resp. zmenili sa zákony a možno že aj tie príspevky, tak ako stanovuje Zákon o dotáciách alebo zo Štátneho fondu rozvoja bývania, sa zmenili. Samotná inžinierska činnosť je pomerne náročná a samotný žalovaný preinvestoval do tohto projektu niekoľko desiatok tisíc eur. Chceli nájsť vhodné riešenie v rámci mimosúdnych jednaní, rokovaní, preto nedošlo k vypovedaniu zmluvy potom, čo sa takáto skutočnosť zistila, čomu nasvedčuje aj mailová komunikácia, ktorú mal samotný žalovaný s primátorom mesta. Keď bolo zrejmé, že k takejto dohode nedôjde, odstúpil teda žalovaný od zmluvy, pretože za cenu, tak ako bola stanovená, nebolo možné za podmienok Štátneho fondu rozvoja bývania postaviť túto budovu a teda táto mala stáť na pilotoch. Pokiaľ je uvádzané, že bytový dom stojí, je to aj pravdou, avšak za úplne iných podmienok, pretože došlo k zmene zákona o dotáciách a zmluva s investorom je taktiež odlišná. Pokiaľ samotný žalobca mal vedomosť od roku 2011, vyhlásil výberovú súťaž, nie je zrejmé, prečo v roku 2016 takúto informáciu vo vzťahu k takejto súťaži neoznámil ani nepredkladal takéto dôkazy, pokiaľ takéto mal a nie je ani zrejmé, prečo vlastne investora o tomto žiadnym spôsobom neinformoval. Vo vzťahu k I.-Z. a k tomu, čo tu odznelo zo strany svedka na pojednávaní, v I. sonda indikovala, že to môže byť na pilotoch, ale tak ako uviedol samotný svedok, toto podložie sa môže meniť každých 30 metrov, čiže toto pre neho nie je záväzné a v danej veci bolo vypracované samotné iné teda geologické skúmanie. Vo vzťahu ku geologickému prieskumu tento nežiadali, pretože tento trvá dva až tri mesiace, prihlásili sa do súťaže, kedy mali na splnenie podmienok dva až tri týždne, čiže pokiaľ by mali splniť aj túto podmienku, teda šetrenie o geologickom prieskume, nestihli by to do uzatvorenia samotnej súťaže.

12. Svedok B.. G. C. vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že v roku 2017 realizovali dokumentáciu pre územné rozhodnutie na základe objednávky investora - žalovaného, následne pre stavebné povolenie bytového domu, ktorý sa nachádzal na sídlisku Š. H. D.. Vykonávali túto prácu vlastne od februára, následne marec, máj až do leta, kedy bolo vydané stavebné povolenie. Realizovali práce na podklade objednávky alebo na podklade žiadosti investora - investičný zámer, pretože chcel ísť investor do súťaže. Takých súťaží vlastne alebo takýchto zámerov môžu realizovať viacero a následne keď investor uspeje, realizujú pre neho stavebnú dokumentáciu pre rozhodnutie a pre stavebné povolenie. V danej veci štúdia ako taká spočiatku bola jednoduchá, pretože malo ísť o jednu bytovku. Investor ich následne informoval o tom, že uspel a preto sa spracovala pre neho aj dokumentácia. Podstatné bolo, že išlo vlastne o bytový dom, kedy všetky tieto informácie a skutočnosti odkomunikovali priamo s týmto investorom. Prvotná štúdia bola realizovaná v roku 2016 koncom roka na jeseň. Mal vedomosť o tom, už s odstupom času, že tam bol pomerne veľký pozemok, bolo to okolo 4000 až 5000 m2. Podložie vplyv malo na samotný výstup, boli na opakovaných poradách, bolo to u investora v L. U. L., kde boli vlastne pracovné porady, kde bolo vlastne zistené na podklade ním uvádzaných informácií, že vlastne štrkové podložie sa nachádza tri a pol až štyri metre v hĺbke a vlastne že je potrebné realizovať zakladanie týmito pilotmi. Bolo tam stanovisko geológa, ktorý realizoval prieskum toho podložia ako takého a následne tam bolo aj stanovisko samotného statika. Čiže tieto informácie mali priamo od investora. I. je webový portál, kde za poplatok sa zistia určité informácie, napríklad kto na určitom kopci vŕtal a vlastne aké skutočnosti zistil, avšak ide o všeobecné konštatovanie, pričom z toho sa jednoducho vychádzať nedá, pretože vždy potrebujú konkrétnu informáciu a nevzali by to vlastne do úvahy, pretože vychádzali potom následne až z toho, čo bolo realizované zo strany samotného geológa a statika. Ide skôr o informatívnu záležitosť, napríklad môžete tam však vzniknúť to, že teda je tam informácia o tom, že v tejto oblasti tieto nehnuteľnosti vlastne dávajú na pilóty. Jednoznačne potrebujú mať sondu priamo zo staveniska, pretože ide o budovu, čiže priamo z miesta, kde konkrétne táto budova má stáť.

13. Súd návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne, prípadne znaleckým dokazovaním zo strany právneho zástupcu žalovaného zamietol nakoľko vo vzťahu k predmetu sporu sa tieto javili ako nadbytočné a nehospodárne.

14. Právny zástupca za žalovaného v rámci ústneho prednesu na pojednávaní do zápisnice vzal časť vzájomnej žaloby späť s poukazom na to, že na predmetných nehnuteľnostiach už teda má byť vystavaný bytový dom. Právny zástupca žalobcu v rozsahu späťvzatia vzájomnej žaloby žalovaného so zastavením konania v tejto časti súhlasil.

15. Na daný spor súd aplikoval tieto zákonné ustanovenia:

Podľa ust. v znení neskorších predpisov („Obč. zák.“) nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa ust. § 671 ods.1 Obč. zák. nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Podľa ust. , a v znení neskorších predpisov („Obch. zák.“): (1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. (2) Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. (9) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

Podľa ust. § 369 ods.1,2 Obch. zák. (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 369c ods. 1 Obch.zák. (1) Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

16. Súd danú zmluvu posúdil podľa ustanovení . V danej veci súd poukazuje na ustanovenie , kedy ak niektorý zmluvný typ nie je upravený v , spravuje sa podľa predpisov preto v danom prípade postupoval podľa ust. a nasl. , nakoľko nájomná zmluva nie je upravená ako zmluvný typ v , ale iba v . Možno na podklade listinných dôkazov prijať jednoznačný záver, že strany sporu uzavreli dňa 11.2.2017 zmluvu o nájme pozemkov, keď pri vzniku ich záväzkového vzťahu bolo s prihliadnutím na okolnosti (obsah zmluvy, účel, označenie zmluvných strán) zrejmé, že sa ich vzťah založený nájomnou zmluvou týka ich podnikateľskej činnosti a ide o vzťah medzi samosprávnou územnou jednotkou a podnikateľom ( ). Obchodnoprávna povaha vzťahu medzi stranami sporu tak bola zrejmou už pri založení tohto vzťahu. Ustanovenie odseku 9 vymedzuje práve takýto vzťah medzi a , resp. ich aplikovateľnosť v prípade zmlúv, ktoré nie sú upravené v hlave II tretej časti , ale ako zmluvné typy sú upravené len v , kedy použitie <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> sa obmedzuje len na zmluvy upravené ako zmluvné typy v , ak budú uzavreté medzi

subjektmi uvedenými v odseku 1 a 2 a len na osobitné ustanovenia <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o príslušnom zmluvnom type. Všetko ostatné, čo priamo zmluvný typ neupravuje, sa bude spravovať všeobecnými ustanoveniami o záväzkových vzťahoch (napr. omeškanie, premlčanie, náhrada škody a podobne). Pokiaľ došlo v Čl. VII bod 5 k voľbe v rozsahu tak, že práva a povinnosti zmluvných strán neupravené v tejto zmluve sa riadia ustanoveniami a súvisiacej legislatívy súd má zato, že nakoľko došlo k splneniu podmienok relatívneho obchodu uvedeného v ust . nemajú subjekty daného záväzkového vzťahu právo voľby právneho režimu tejto zmluvy a záväzkový vzťah týchto subjektov sa bude spravovať kombinovaným záväzkovým režimom, kedy sa takýto vzťah riadi občianskym ako aj . V tomto smere sa súd odchýlil od vysloveného predbežného právneho názoru vo vzťahu k stanovisku, že hlavným záväzkom sa spravujú aj všetky ďalšie dojednania.

17. V danej veci má za nesporné existenciu nájomnej zmluvy, ktorú uzatvorili zmluvné strany ako podnikatelia v roku 11.1.2017 ( č.l. 12-13 spisu), rovnako tak nie je ani sporné, že bola zmluva uzatvorená na dobu určitú, to znamená na obdobie dvoch rokov od 1.1.2017 do 31.12.2019. Predmet nájmu bol vymedzený v Čl. I zmluvy o nájme pozemku, na základe ktorej žalobca prenechal žalovanému do odplatného užívania nehnuteľnosti v katastrálnom území Partizánske bližšie špecifikované v čl. I. ods. 1. Nájomnej zmluvy. V zmysle čl. V. Nájomnej zmluvy sa žalovaný ako nájomca zaviazal platiť ročné nájomné vo výške 6.440,- €, ktoré je v zmysle ods. 3. tohto článku splatné vždy do 31. marca príslušného kalendárneho roka. V Článku VI. si zmluvné strany dohodli spôsoby skočenia nájmu, pričom pod bodom 1 písm. c) bol dohodnutý spôsob odstúpením od zmluvy z dôvodov uvedených vo všeobecne záväzných právnych predpisoch alebo dohodnutých v tejto zmluve. Dôvody nájomcu na odstúpenie od zmluvy boli špecifikované v bode 4 Čl. 6 tak, že nájomca môže od zmluvy odstúpiť z dôvodov: a to nesúhlasí so zvýšením nájomného a nedošlo k dohode o zmene výšky nájomného, prenajímateľ urobil na pozemku úpravy, ktoré podstatným spôsobom obmedzuje jeho užívanie a účel, na ktorý je pozemok prenajatý. Prenajímateľ (žalobca v tomto spore) mohol od zmluvy odstúpiť podľa Čl. VI ods. 3 písm. h) aj z dôvodu, že nájomca napriek výzve nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného. 18. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že obe zmluvné strany (každá v inom čase) odstúpili od nájomnej zmluvy, tak žalobca ako aj žalovaný, žalobca pre nezaplatenie nájmu v rozhodnej dobe, žalovaný z dôvodu nemožnosti plnenia, resp. nespôsobilého predmetu nájmu. Sporné v danom prípade sa teda javí platnosť odstúpenia tej ktorej strany sporu od nájomnej zmluvy. 19. Súd odstúpenie od zmluvy posudzoval podľa ust. v spojení s ust. . Ako prvý od zmluvy odstúpil žalovaný a to listom z 8.1.2019, ktorý doručil žalobcovi 11.1.2019, pričom ako dôvod uviedol, že vec (pozemky) bola odovzdaná žalovanému v stave nespôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé účely. Konštatoval, že počas inžinieringu bytový dom nie je možné realizovať, tak ako bol nimi navrhnutý v predloženej ponuke pre nevyhovujúce základové pomery. Bolo by nevyhnutné realizovať pilóty zapustené až do únosných vrstiev štrku, čo by predražilo stavbu o približne 100000,- € oproti navrhovanej cene bytového domu. Do tohto projektu investovali nemalú finančné prostriedky pozostávajúce nielen z nájmu za rok 2017, ale aj z nákladov na stavebné povolenie, inžiniersku činnosti pre vydanie stavebného povolenia. Vzhľadom na to, že pozemky nie sú spôsobilé na splnenie účelu nájmu, odstúpili od zmluvy. Podľa Čl. II zmluvy účel nájmu bol dohodnutý medzi zmluvnými stranami : výstavba bytového domu v zmysle výzvy na predkladanie ponúk zo dňa 14.7.2016. Tu v danom prípade je však na mieste uviesť, že nájomca v rámci zmluvy písomne vyhlásil, že skutkový a právny stav predmetu pozná a v takomto stave preberá predmet nájmu preberá do nájmu. V tomto smere súd má zato, že odstúpením od zmluvy fakticky žalovaný len sa snažil vytvoriť si priestor na nezaplatenie nájomného pre nespôsobilý predmet. Podľa názoru súdu predmet nájmu nespôsobilý nebol, žalovaný s pozemkami a miestom, ktoré bolo prenajaté, bol oboznámený a informácie o vybudovaní pilotoch na pozemku vo vzťahu k vybudovaniu bytu získal už krátko po uzatvorením zmluvy v rámci inžinieringu tak, ako to uvádzal aj on sám (pozn. súdu najneskôr máj 2017) a preto nebolo na mieste jeho vyčkávanie o takmer ďalšie dva roky, hoci už v tom čase zrejme vedel, že za podmienok podľa vyhlásenej pre žalovaného úspešnej súťaže nebude môcť bytový dom postaviť tak, ako bol dojednaný účel nájmu, čomu nasvedčovala i jeho argumentácia. Tomuto nasvedčuje i dohoda o ukončení zmluvy, ktorú podpísanú zaslal žalobcovi už 19.4.2018 ( č.l. 82 spisu), avšak k ukončeniu nedošlo. Pokiaľ poukazoval žalovaný na neplatnosť zmluvy z dôvodu nespôsobilosti predmetu nájmu a teda dôvod pre aplikáciu ust , v tomto smere súd uvádza, že samotná skutočnosť, že žalovaný nemohol vybudovať bytový dom v Partizánskom na pozemkoch špecifikovaných v nájomnej zmluve a za podmienok medzi stranami dohodnutými nezakladá absolútnu neplatnosť, nakoľko išlo o plnenie

nie nemožné. Neplatnosť podľa predpokladá, že ide o počiatočnú, objektívnu a trvalú nemožnosť. Ak je plnenie fakticky a aj právne možné, iná dohodnutá vlastnosť alebo stav predmetu plnenia nemá sama o sebe za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu a to ani podľa ust. . Samotná skutočnosť, že rovnaká súťaž bola vyhlásená opakovane a že žalobca neinformoval žalovaného o potrebe zapustenia pilotov, podľa názoru súdu nemohla spôsobiť uvedenie žalovaného do omylu, nakoľko tak ako vypovedal svedok, na konkrétny projekt sa spracúva konkrétna štúdia a vychádza sa z potvrdení či už geológa, statika, ktorý odporučí najvhodnejší spôsob pre postavenie bytového domu v tomto prípade to bolo na pilotoch. Potreba položenia základovej dosky na základové konštrukcie - vence/trámce vtiahnuté zo zväzujúcich vencov pilot bola zrejmá už z dokumentácie pre stavebné povolenie ( máj 2017), ktorú vypracoval v konaní vypočutý svedok B.. G. C. ( čl. 111-121 spisu), rovnako tak to konštatoval i autorizovaný stavebný inžinier B.. D. G. ako zodpovedný projektant na strane 2 bod 6 v projekte pre stavebné povolenie ( čl. 129 ). Rovnako tak má súd zato, že v danom prípade zo strany žalobcu nebol uvedený žalovaný do omylu tak, ako poukazoval v tvrdeniach prostredníctvom právneho zástupcu v nadväznosti na aplikáciu ust. , čo by malo za následok neplatnosť právneho úkonu. Snahou žalobcu podľa názoru súdu nebolo uviesť žalovaného do omylu tým, že by mu nedbanlivostne a už vôbec nie úmyselne zatajil informáciu pri podpisovaní zmluvy tak, že by mal žalovaného informovať o povinnosti vybudovať bytový dom na pilotoch, čo by predražilo celý projekt, čím by nedošlo k splneniu účelu zmluvy. Otázne v danom prípade je, či ním označovaný omyl bol podstatný v tom, že by žalovaný pri informácii o ňom vôbec nevstupoval do súťaže, ak by bol vedel o tejto informácii, pričom súd má zato, že táto podľa neho zo strany žalobcu zatajovaná informácia by mu v tom nebránila a to opätovne súd uvádza s poukazom na to, že aj keď mal žalovaný vedomosť o nutnosti vybudovania bytového domu na pilotoch v máji 2017 žiadal ako investor (už po realizácii geoprieskumu, statického posúdenia, projektovej dokumentácie) o povolenie stavby na sídlisku Š. a pokračoval v prípravách na výstavbu a realizáciu bytového domu. Podľa názoru súdu o omyl nepôjde aj z dôvodu, že žalovaný, ktorý sa omylu dovolával, tieto informácie mohol zistiť a aj dodatočne zistil, nakoľko nešlo o utajované informácie. Z týchto dôvodov súd odstúpenie od zmluvy adresované žalovaným žalobcovi súd vyhodnotil ako nie platné a za platné považoval odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu. Dovolávania sa neplatnosti zrušenej zmluvy podľa názoru súdu preto nie je aktuálne už na mieste (ide o relatívnu neplatnosť), nakoľko zmluva zanikla odstúpením zo strany žalobcu podľa na poklade zmluvného dojednania tohto dôvodu pre odstúpenie - tj. pre omeškania dlžníka s úhradou nájomného do splatnosti ďalšieho nájomného, pričom doručenie odstúpenia žalobcu zo strany žalovaného rozporované nebolo a tento dôkaz - odstúpenie predložil sám žalovaný ( č.l. 37 spisu), teda odstúpenie sa dostalo do jeho sféry a bolo mu účinne doručené. 20. Na podklade tohto zistenia súd dospel k záveru, že nakoľko došlo k vypovedaniu zmluvy v mesiaci apríl 2019, žalovaný nemal preukázateľne uhradené nájomné za rok 2018 v sume 6440,- € (toto ani žalovaný netvrdil), nehnuteľnosť mal v nájme, túto užíval (opak tvrdený ani preukázaný nebol) a preto súd podanej žalobe žalobcu čo do zaplatenia nájomného dohodnutého v zmluve vyhovel, ako plne dôvodnému nároku na podklade ust. . 21. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu nájomného za rok 2017 listom zo dňa 28.8.2017, ktorá výzva bola doručená žalovanému 4.9.2017. Právny zástupca žalobcu opakovane vyzval žalovaného na zaplatenie dlžného nájomného za rok 2018 listom zo dňa 4.3.2019, rovnako tak vyzval žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty, úrokov z omeškania za nezaplatené nájomné za rok 2017 za obdobie od 1.4.2017 do 27.12.2017. Výzva bola doručená žalovanému 8.3.2019. 22. Žalovaný neuhradil nájomné riadne za rok 2018, oneskorene nájomné aj za rok 2017, pričom podľa nájomnej zmluvy bola dohodnutá splatnosť nájomného do 31.3. príslušného roka na účet prenajímateľa alebo do pokladne G. Ú. D.. Povinnosť zaplatiť úroky z omeškania pri omeškaní s úhradou peňažného záväzku vyplýva priamo zo zákona Obch. , ktoré nadobudlo účinnosť spolu s novelou 1. februára 2013. Relevantným ustanovením nariadenia vlády, ktorým sa na základe splnomocňovacieho ustanovenia a upravuje sadzba úrokov z omeškania, je , ktorý stanovil, že sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. 23. Na podklade toho preto súd zaviazal žalovaného k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania a to v rozsahu za oneskorenú úhradu nájomného za rok 2017, kedy bolo nájomné hradené až 27.12.2017, t.j. v sadzbe zákonnej 9% ročne z dlžnej sumy 6440,- € odo dňa nasledujúceho po splatnosti nájomného t.j. od 1.4.2017 do dňa úhrady t.j. do 27.12.2017 (doklad o úhrade bol predložený žalovaným na č.l. 64) a za nezaplatené nájomné za rok 2018, ktoré bolo splatné 31.3. súd priznal

úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 6440,- € od 1.4.2018 do zaplatenia dlžnej sumy postupom podľa v spojení nariadením vlády č. . 24. Súd priznal žalobcovi aj ním uplatnený ďalší nárok a to náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,- €, ktorý nárok vyplýva z ust. Obch. . 25. Ďalším nárokom žalobcu bol nárok na zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorú súd posúdil ako nárok podľa pri aplikácii ust. . Ustanovenie je založené práve na princípe objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie. Zmluvná pokuta je upravená ako samostatný inštitút v rámci a preto súd posúdil tento nárok podľa cit. zákonného ustanovenia. Súd súčasne uvádza, že podľa odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Dohoda o zmluvnej pokute medzi stranami sporu bola dohodnutá v nájomnej zmluve, je písomná, je znej zrejmá i výška a spôsob jej určenia. Zmluvné strany/strany sporu dohodli v Čl. V Nájomné a spôsob platenia v bode 4, že „V prípade, že nájomné nebude zaplatené v správnej výške (výška nájomného + valorizačný rozdiel) v dohodnutej lehote, alebo v lehote podľa výzvy, zaväzuje sa nájomca zaplatiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.“

26. V zmysle platnej právnej úpravy nie je vylúčené, aby zmluvná pokuta bola dojednaná aj pre prípad omeškania s úhradou peňažného záväzku. Úprava zmluvnej pokuty má v len rámcový charakter, v dôsledku čoho je možné podľa aplikovať v danom spore i vzťahujúci sa na zmluvnú pokutu.

27. Žalobca si uplatnil i nárok na zmluvnú pokutu, ktorá predstavuje sumu 872,62 € ( pozn. súdu t.j. 0,05% denne /18,25% ročne/ zo sumy 6440,- € od 1.4.2017 do 27.12.2017) a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie od 1.4.2018 z dlžného nájomného za rok 2018 zo sumy 6440,- € ku dňu uplatnenia voči žalovanému ( č.l. 26), ktorý nárok žalobca vyčíslil v sume 1088,36 €. Žalovaný sa dostal do omeškania aj so zaplatením nájomného za rok 2018, na základe čoho ho žalobca cestou právneho zástupcu Výzvou na zaplatenie a uplatnením zmluvnej pokuty zo dňa 04.03.2019 vyzval na dodatočné splnenie jeho peňažných povinností. Preukázateľne za vyššie uvedené rozhodnuté obdobia bol žalovaný v omeškaní s úhradou nájomného ako peňažného záväzku, zmluvná pokuta preto bola uplatnená dôvodne, preto súd i v tomto rozsahu nároku žalobcu ako dôvodnému vyhovel. Zmluvná pokuta uplatnená žalobcom voči žalovanému bola v celkovej sume 1960,98 € ( 1088,36 € + 872,62 ktorú súd priznal žalobcovi. Celkovo priznanú dlžnú sumu súd uložil uhradiť žalovanému v paričnej lehote 3 dni.

28. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaného súd uvádza, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vzal podanú žalobu v časti o vydanie nehnuteľnosti žalobcovi späť, nakoľko túto nehnuteľnosť fakticky má žalobca vo svojej dispozícii a na predmetných pozemkoch pokračovala výstavba bytového domu iným investorom, čo bolo preukazované z novín. Súd za súhlasného stanoviska protistrany rešpektujúci dispozičné oprávnenie žalobcu konanie v rozsahu čiastočného späťvzatia zastavil postupom podľa , 145 ods. 2 .

29. Predmetom vzájomnej žaloby žalovaného tak bol nárok na zaplatenie uhradeného nájomného 6440,- €, ktorý nárok si žalovaný uplatnil z dôvodu, že podľa jeho názoru zmluva zanikla od počiatku pri aplikácii ust. a posúdení odstúpenia od zmluvy podľa ust. . V danom prípade pokiaľ súd vec právne posúdil odlišne podľa ustanovení vo vzťahu k zániku zmluvného vzťahu odstúpením, nevznikol žalovanému nárok na vrátenie plnenia v zmysle ust. , kedy v prípade neplatnosti zmluvy sú zmluvné strany povinné si vydať vzájomne plnenia, teda každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal ( ). Tu je na mieste však poukázať na to, že žalovaný predmetný pozemok v rozhodnom období, za ktoré žiadal vrátiť nájomné, užíval (opak preukázaný nebol) v zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy a teda na jeho strane aj v prípade právneho posúdenia odlišného ako súd zaujal stanovisko v tomto rozhodnutí, by vzniklo bezdôvodné obohatenie v rozsahu rovnajúcemu sa bežnému nájomnému za rozhodné obdobie roku 2017, ktoré bežné nájomné by zodpovedalo dohode strán sporu v nájomnej zmluve.

30. Nakoľko mal žalobca vo vzťahu k ním podanej žalobe proti žalovanému plný úspech a rovnako tak i vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaného, súd mu priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100%

postupom podľa v spojení s ust. . O konkrétnej sume po právoplatnosti rozsudku rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Čadca písomne v dvoch vyhotoveniach. (, ).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. ) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.