Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_12C-19-2021.pdf
PDF · 76.48 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/19/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, sudkyňou JUDr. Zuzanou Pajtášovou , v právnej veci žalobcu: Ján Früstök, nar. 04.04.1978, bytom Hlavná 109/22, Malé Ozorovce, práv. zast.: Hrčka - Sabó s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom Obchodná 187/6, 078 01 Sečovce, proti žalovanej: F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, XXX XX R. N. , o vypratanie nehnuteľnosti - rodinného domu, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á vypratať nehnuteľnosť- rodinný dom, nachádzajúci sa na ul. X. XXX/XX, R. N., ktorý je postavený na parcele č. XXX, k. ú. R. N. a je evidovaný na LV č. XXX, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť vypratať- vysťahovať sa z rodinného domu - nehnuteľnosti, nachádzajúci sa na ul. X. XXX/XX, R. N., ktorý je postavený na parcele č. XXX, k. ú. R. N. a je evidovaný na LV č. XXX. Podanú žalobu odôvodnil tým, že ich manželstvo so žalovanou bolo rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp .zn. 8Pc/48/2019, zo dňa 24.07.2020 rozvedené. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 05.08.2020. So žalovanou počas trvania manželstva bývali v rodinnom dome v obci R. N. na ul. X. XXX/XX. Výlučným vlastníkom tohto rodinného domu je žalobca. Naposledy bola žalovaná vyzvaná na vysťahovanie sa z rodinného domu listom právneho zástupcu žalobcu dňa 22.02.2021. Do dnešného dňa sa však žalovaná z rodinného domu nevysťahovala. K podanej žalobe pripojil: výpis z LV č. XXX, výzvu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 22.02.2021 adresovanú žalovanej na vysťahovanie sa z predmetnej nehnuteľnosti .
2. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa podanou žalobou, predloženými listinnými dôkazmi, prednesom právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 27.09.2021, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
4. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúci sa na ul. X. XXX/XX, R. N., ktorý je postavený na parcele č. XXX, Q.. ú. R. N., vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudol Osvedčením o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, č. V. XX/XXXX, zo dňa 07.04.2017 - 262/17. Z výzvy na vysťahovanie zo dňa 22.02.2021 adresovanej žalovanej vyplýva, že právny zástupca žalobcu vyzval žalovanú aby sa v lehote 5 dní od obdŕžania tejto výzvy vysťahovala z rodinného domu jeho klienta, pretože ak sa v uvedenej lehote nevysťahuje , žalobca bude riešiť túto situáciu súdnou cestou. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 27.9.2021 uviedol, že trvajú na podanej žalobe s tým, že k mimosúdnej dohode nedošlo a žalovaná
naďalej býva v tomto rodinnom dome a nemieni sa odsťahovať, napriek tomu, že sa má kam odsťahovať, a to k svojim rodičom do Mesta T., kde majú rodinný dom a bývajú v ňom sami.
5. Z pripojeného rozvodového spisu súd konštatuje, že manželstvo sporových strán uzavreté dňa 01.09.2001 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trebišov č. k. 8Pc/48/2019-42, zo dňa 24.07.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.08.2020.
6. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
7. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
8. Na základe vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX a to rodinného domu nachádzajúceho sa na ulici X. Č.. XXX/XX, R. N. , postaveného na parcele č. XXX, k.ú. R. N.. Predmetné nehnuteľnosti užíva žalovaná bez toho, aby mala so žalobcom uzavretú akúkoľvek zmluvu, ktorá by ju oprávňovala nehnuteľnosti užívať. Za daného stavu tak treba konštatovať, že žalovaná nehnuteľnosti užíva bez právneho dôvodu, teda neoprávnene. Žalobca sa teda dôvodne domáhala ochrany svojho vlastníctva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka formou vypratania nehnuteľnosti, keď túto bez právneho dôvodu užíva žalovaná.
9. Žalovaná v konaní ostala pasívna, k žalobe a jej prílohám sa nevyjadrila, pojednávania na ktoré bola riadne a včas predvolaná sa nezúčastnila. Svoju neúčasť neospravedlnila a o odročenie pojednávania nežiadala.
10. Je nepochybné, že medzi žalobcom a žalovanou nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy. Napriek tomu žalovaná (bývalá manželka žalobcu) užíva nehnuteľnosti žalobcu už niekoľko rokov. Za daných okolností mal súd za to, že žalovaná mohla oprávnene užívať nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu. Žalovanej vzniklo právo bývania v danej nehnuteľnosti, keď sa do nej nasťahovala po uzavretí manželského zväzku so žalobcom.
11. Riešeniu danej situácie a zisteným okolnostiam prípadu prichádza analogicky podľa § 853 Občianskeho zákonníka do úvahy aplikácia ust. § 712a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 711 ods. 1 písm. c/ Občianskeho zákonníka, pretože ide o situáciu obdobnú ako v prípade, ak prenajímateľ dáva výpoveď z nájmu bytu preto, že nájomca sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov alebo porušuje dobré mravy. V takomto prípade nájomcovi bytová náhrada nepatrí. Vykonaným dokazovaním, pripojeným spisovým materiálom o rozvodovom konaní považoval súd za preukázané, že žalovaná holduje alkoholu, čím podľa názoru súdu narušuje pokojné bývanie žalobcu a takéto správanie treba hodnotiť aj ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Súd dospel k záveru, že žalobca nemá povinnosť zaobstarať žalovanej náhradné ubytovanie.
12. Súd prihliadol aj na to, že od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva uplynula doba dlhšia ako 1 rok a žalovaná nepreukázala aby počas tejto doby prejavila akúkoľvek aktivitu smerujúcu k zabezpečeniu náhradného bývania. Súd určil trojdňovú lehotu a nie dlhšiu na vypratanie nehnuteľnosti aj keď išlo o zánik užívacieho práva potom, čo žalovanej právny dôvod na užívanie domu odpadol a to dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode a aj vzhľadom k pomerom žalovanej, keďže je bezdetnou osobou a nepreukázala ani ďalšie iné závažné, osobné prekážky, ktoré by jej neumožňovali zabezpečiť si bývanie mimo domu žalobcu. Súd sa teda stotožnil so žalobou žalobcu aj v časti lehoty určenej na splnenie povinnosti vypratať dom.
13. Na základe vyššie uvedeného súd zaoberajúc sa aj osobitnými okolnosťami daného prípadu dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, preto jej vyhovel a žalovanej uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
14. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP. V zmysle § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli , súd prizná náhradu týchto trov protistrane. Právny zástupca žalobcu v konaní pred súdom uviedol, že nežiada priznať náhradu trov konania, nároku sa vzdal a preto súd rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trebišov. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.