Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68Ek-567-2021.pdf
PDF · 83.92 KB
Case nature
Subarea
68Ek/567/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, práv. zast.: JUDr. Oskar Chnápko - advokát, Komenského 3, 974 11 Banská Bystrica, IČO:45018201, proti povinnému: B. R., G.: XX.X.XXXX, M. G. XXXX/X, XXX XX O., zast. Občianske združenie Právna pomoc poškodeným, so sídlom Janka Kráľa 12, Lipany, zastúpené JUDr. Ján Michňák, o vymoženie pohľadávky vo výške1384,15 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Michal Bulko so sídlom exekútorského úradu Nám. sv. Egídia 95, 05801 Poprad, IČO: 37790412, ktorý ju vedie pod sp. zn. 251EX/392/21-2, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .
II. Žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 10.04.2021 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie istiny vo výške 1384,15 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Uznesenie Okresného Banská Bystrica sp. zn.: 2Up/930/2018 zo dňa 20.05.2018, ktoré sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 13.06.2019.
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril dňa 22.04.2021 súdneho exekútora JUDr. Michal Bulko so sídlom exekútorského úradu Nám. sv. Egídia 95, 05801 Poprad, vykonaním exekúcie na vymoženie istiny vo výške 1384,15 Eur, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 251EX 392/21-2. Poverený súdny exekútor vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené povinnému dňa 30.04.2021.
3. Dňa 28.05.2021 bol súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručený návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 14.05.2021, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený 14.05.2021. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril podaním zo dňa 21.05.2021. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) v zákonnom stanovenej lehote.
4. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje tým, že exekúciu považuje za neprípustnú, s odkazom na ustanovenie § 57ods. 1 zákona č. 233/1995 Exekučného poriadku. Povinný má za to, že Okresný súd Banská Bystrica pochybil, keď vydal peňažné rozhodnutie č. 2Up/930/2018, keď tento vydal v rozpore so zákonom, keď nevykonal kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok úverovej zmluvy. Povinný má za to, že predmetný úver je z dôvodu absencie podstatných náležitostí v zmluve o úvere v zmysle ustanovenia § 4 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bezpoplatkový. Vychádzajúc z obsahu predmetnej zmluvy je zrejmé, že táto zmluva neobsahuje
údaje o podmienkach upravujúcich čerpanie úveru tak, ako to vyžaduje zákon, neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, zmluva o úvere neobsahuje údaje, resp. nečlení splátky úveru na termíny istiny, úrokov a iných poplatkov. Ďalej povinný poukazuje na viacero ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky, ustanovenia, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Odplata za poskytnutie úveru dosahuje úroveň úrokovej sadzby 25,50%, priemerná RPMN - 45,11% a RPMN 30,22%, čo niekoľkonásobne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Na základe uvedeného má povinný, za to, že pre absenciu podstatných náležitostí v predmetnej zmluve o úvere, je táto sankciovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Okresný súd Banská Bystrica tak zaviazal povinného na plnenie, na ktoré oprávnený nemal nárok. Povinný taktiež považuje za nepochybné, že vydaním Platobného rozkazu Okresným súdom Banská Bystrica boli porušené dobré mravy, čo je v rozpore s verejným poriadkom. Na základe uvedených dôvodov povinný navrhuje exekúciu zastaviť.
5. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie navrhuje zamietnuť návrh povinného na zastavenie exekúcie, nakoľko exekučný titul je riadne vykonateľný a právoplatný, t. j. nebráni vymáhateľnosti nároku. Oprávnený ďalej uvádza, že tvrdenia, ktoré povinný namieta sú pre exekučné konanie bez právneho významu, nakoľko tieto tvrdenia mal povinný predložiť, resp. namietať ešte v základnom konaní. Ich relevancia sa končí vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje, aby súd posúdil podanie povinného ak nedôvodné, pretože tu nie je žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. a v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
6. Podľa § 49 Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.
7. podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
8. Podľa § 61k ods. 1 EP, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 EP, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 EP, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 12. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd
exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Tieto tvrdenia je ale nutné vyhodnotiť tak po právnej, ako aj po skutkovej stránke, a teda je nevyhnutné ustáliť, či k takejto skutočnosti naozaj došlo. Keďže tvrdené skutočnosti môžu a aj sú medzi oprávneným a povinným sporné, dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje povinného. (Exekučný poriadok, C.H.BECK, Komentár, 3. vydanie).
13. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie orgánu, (ktorý vydal exekučný titul, na podklade ktorého zákon exekúciu pripúšťa) je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutým sa tak správať, pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania sa účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný.
14. Súd uvádza, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na základe návrhu na vykonanie exekúcie a na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Uznesenie Okresného Banská Bystrica sp. zn.: 2Up/930/2018 zo dňa 20.05.2018, ktoré sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 13.06.2019, a teda v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil, čo v konečnom dôsledku povinný ani v návrhu na zastavenie exekúcie nenamietal. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne.
15. K argumentácii povinného, že vykonávaná exekúcia je neprípustná, pričom povinný v rámci svojho podania poukázal na ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, súd v súvislosti s novelou exekučného poriadku účinnou od 01.04.2017 dáva povinnému do pozornosti, že inštitút zastavenia exekúcie za súčasne platnej právnej úpravy je zakotvený v ustanovení § 61k a 61n Exekučného poriadku, keď o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súd a z dôvodov ustanovených v § 61n ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie.
16. Povinný navrhol zastaviť exekúciu v podľa ustanovenia §61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a to z dôvodu, že súd nepreskúmal neprijateľné zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu, resp. neskúmal okolnosti, následkom ktorých by mohla byť prípadná bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru poskytnutého v súlade so spotrebiteľskom zmluvou a/ alebo prípadný vznik bezdôvodného obohatenia. Súd v exekučnom konaní tieto povinným namietané dôvody vyhodnotil ako okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, ktorý je podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní. Súd uvádza, že predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý sa stal podkladom pre exekúciu. Z uvedeného je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Povinný tak vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý vo vykonávacom konaní exekučný súd neskúma. Skutkový stav, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda v konaní, počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule, prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku
konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku. V súvislosti s vyššie uvedeným súd preto konštatuje, že tvrdenia povinného nezakladajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k exekučnému konaniu, nakoľko tieto mali byť uplatnené už v základnom konaní, t.j. v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. ( ÚS SR 166/2021-14).
17. Preskúmaním spisového materiálnu má súd taktiež za preukázané, že povinný voči Platobnému rozkazu sp. zn. podal odpor, v ktorom však súdu predložil iba námietku premlčania vymáhaného nároku. Skutočnosti, ktoré povinný uvádza v návrhu na zastavenie exekúcie v podanom odpore nenamietal. Súd konštatuje, že povinný mal možnosť prípadnú neprijateľnosť zmluvných podmienok namietať práve prostredníctvom odporu proti platobnému rozkazu. V prípade sťažovateľa teda možnosť namietať existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky existovala, a to práve prostredníctvom opravného prostriedku, o ktorom bol sťažovateľ poučený. Hoci túto možnosť využil, námietky neprijateľných zmluvných podmienok nepredložil. Nedostatok procesnej aktivity sťažovateľov v základnom konaní (ktorú sa snaží prekryť námietkou nezákonnosti vydania platobného rozkazu v jeho veci a tým i nezákonnosťou vedenia exekúcie) nemožno nahrádzať v konaní vykonávacom, pretože to vzhľadom na jeho účel nie je prípustné.
18. Keďže povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie v uvedenom smere považoval za nedôvodný.
19. Súd v neposlednom rade uvádza, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa súd nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je daný dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. (I. výrok)
21. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. (II. výrok)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.