Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7T-76-2016.pdf
PDF · 182.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-7T/76/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Némethovej Stiffelovej a prísediacich Mgr. Marty Benkovičovej a Kataríny Kostkovej, v trestnej veci obžalovaného K. S. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Tr. zák., v bodoch 5 až 8 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.09.2021 v Bratislave, takto
rozhodol:
Obžalovaný
K. S., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v A., bytom J. XXXX/XX, A.,
sa uznáva vinným, že
1. dňa 23.04.2013 na nezistenom mieste v Bratislave podal žiadosť č. XXXXXXX o poskytnutie úveru vo výške 4.000.- € od poškodenej spol. Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné nám. 12, Kežmarok, s uvedeným príjmom za rok 2012 vo výške 4.500.- €, a za účelom preukázania splnenia podmienok na poskytnutie a splácanie úveru k žiadosti priložil medziiným nepravdivé potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 s uvedenou výškou základu dane 4.827.- €, na základe čoho mu bol toho istého dňa poskytnutý úver vo výške 3.000.- € s výškou mesačnej splátky 127,83.- €, s počtom splátok 36 a splatnosťou prvej splátky dňa 20.05.2013, pričom úver riadne nesplácal a doposiaľ z neho splatil peňažnú čiastku vo výške 677.- €,
2. dňa 13.09.2013 v pobočke Sberbank Slovensko, a.s., v Bratislave na Miletičovej 44, podal žiadosť o poskytnutie úveru zabezpečeného nehnuteľnosťou vo výške 206.000.- € od poškodenej spol. Sberbank Slovensko, a.s., so sídlom Vysoká 9, Bratislava, v ktorej za účelom preukázania splnenia podmienok na poskytnutie a splácanie úveru zamlčal existenciu jeho záväzku spočívajúceho v splácaní úveru s mesačnou splátkou vo výške 127,83.- €, na základe čoho mu bol súčasne predschválený spotrebný úver vo výške 4.000.- €, pričom dňa 27.09.2013 bola uzavretá zmluva o spotrebnom úvere č. XXXXXX s výškou úveru 4.000.- €, mesačnou splátkou vo výške 90,85.- €, s počtom splátok 60 a splatnosťou prvej splátky dňa 20.11.2013, a zmluva o spotrebnom úvere č. XXXXXX s výškou úveru 206.000.- € a mesačnou splátkou vo výške 901,05.- € zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v k. ú. Malinovo, obec Malinovo, okres Senec, pričom ani jeden z úverov nebol riadne splácaný, čím poškodenej spoločnosti spôsobil škodu spočívajúcu v neuhradení oboch istín vo výške 206.750,89.- €,
3. dňa 11.10.2013 na základe žiadosti zo dňa 10.10.2013 v pobočke Tatra banka, a.s., v Bratislave na ul. Staré Grunty 24, uzatvoril zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX s výškou úveru 7.000.- €, mesačnou splátkou vo výške 152,31.- € a počtom splátok 72, pričom v žiadosti za účelom preukázania podmienok na poskytnutie a splácanie úveru uviedol nepravdivé údaje o výške jeho existujúcich záväzkov, ktoré vyčíslil na sumu 208.- € mesačne, hoci v tom čase mal povinnosť splácať úvery s mesačnými splátkami v celkovej výške 1.119,73.- €, následne nebol
úver riadne splácaný, čím poškodenej spol. Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo nám. 3, Bratislava, spôsobil škodu spočívajúcu v neuhradení istiny poskytnutého úveru vo výške 6.122,45.- €,
4. dňa 05.11.2013 v pobočke Slovenskej sporiteľne, a.s., na Dvořákovom nábr. 10 v Bratislave, po sprostredkovaní prebiehajúcom v OC Aupark na Einsteinovej 18 v Bratislave podal žiadosť o poskytnutie úveru zabezpečeného nehnuteľnosťou vo výške 125.000.- € od poškodenej spol. Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, v ktorej za účelom preukázania splnenia podmienok na poskytnutie a splácanie úveru zamlčal existenciu jeho záväzku spočívajúceho v splácaní úverov s mesačnými splátkami v celkovej výške najmenej 1.272,04.- €, na základe čoho bola dňa 14.11.2013 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX s výškou poskytnutého úveru 100.800.- €, mesačnou splátkou vo výške 513,40.- €, počtom splátok 360 a splatnosťou prvej splátky dňa 20.12.2013 zabezpečenom záložným právom k bytu č. 2 na 4. posch. bytového domu súp. č. 702, vchod č. 4 na ulici Palisády, zapísanému na LV č. XXXX, k. ú. Staré Mesto, obec Bratislava - m. č. Staré Mesto, okres Bratislava I, následne nebol úver riadne splácaný a doposiaľ z neho splatil peňažnú čiastku vo výške 11.929,26.- €,
5. dňa 26.11.2013 v nezistenej pobočke spol. Prima banka Slovensko, a.s., v Bratislave podal žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru od poškodenej spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, vo výške 2.000.- €, v ktorej za účelom preukázania splnenia podmienok na poskytnutie a splácanie úveru uviedol nepravdivé údaje o výške jeho existujúcich záväzkov, ktoré vyčíslil na sumu 300.- € mesačne, hoci v tom čase mal povinnosť splácať úvery s mesačnými splátkami v celkovej výške najmenej 1.785,44.- €, pričom žiadosť o poskytnutie úveru bola zamietnutá a k vyplateniu úveru nedošlo,
6. dňa 27.11.2013 v pobočke Poštovej banky, a.s., na Čachtickej 25 v Bratislave, podal žiadosť o poskytnutie úveru od poškodenej spoločnosti Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábr. 4, Bratislava, vo výške 2.000.- €, v ktorej za účelom preukázania splnenia podmienok na poskytnutie a splácanie úveru uviedol nepravdivé údaje o výške jeho existujúcich záväzkov, ktoré vyčíslil na sumu 300.- € mesačne, hoci v tom čase mal povinnosť splácať úvery s mesačnými splátkami v celkovej výške najmenej 1.785,44.- €, pričom žiadosť o poskytnutie úveru bola zamietnutá a k vyplateniu úveru nedošlo,
7. dňa 29.11.2013 v pobočke spol. OTP Banka Slovensko, a.s., na Blumentálskej 20 v Bratislave, podal žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru od poškodenej spoločnosti OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, Bratislava, vo výške 2.000.- €, v ktorej za účelom preukázania splnenia podmienok na poskytnutie a splácanie úveru uviedol nepravdivé údaje o výške jeho existujúcich záväzkov, ktoré vyčíslil na sumu 320.- € mesačne, hoci v tom čase mal povinnosť splácať úvery s mesačnými splátkami v celkovej výške najmenej 1.785,44.- €, pričom žiadosť o poskytnutie úveru bola zamietnutá a k vyplateniu úveru nedošlo,
8. dňa 26.02.2014 podal na pobočke Poštovej banky, a.s., na Čachtickej 25 v Bratislave, žiadosť o poskytnutie úveru od poškodenej spoločnosti Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábr. 4, Bratislava, vo výške 7.000.- €, v ktorej za účelom preukázania splnenia podmienok na poskytnutie a splácanie úveru uviedol nepravdivé údaje o výške jeho existujúcich záväzkov, ktoré vyčíslil na sumu 760.- € mesačne, hoci v tom čase mal povinnosť splácať úvery s mesačnými splátkami v celkovej výške najmenej 1.785,44.- €, a súčasne uviedol ako svojho zamestnávateľa spol. LITEKO, s.r.o. a výšku svojho mesačného príjmu zo zamestnania 1.530.- € napriek tomu, že v predmetnom čase už nebol zamestnancom uvedenej spoločnosti, pričom žiadosť o poskytnutie úveru bola zamietnutá a k vyplateniu úveru nedošlo,
čím jeho konanie smerovalo k vylákaniu úverov od poškodených spoločností v celkovej výške 359.000.- €, a výška úverov, ktoré skutočne vylákal, predstavuje peňažnú čiastku vo výške 320.800.- €
teda
v bodoch 1-4 :
- vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a spôsobil ním škodu veľkého rozsahu,
v bodoch 5-8 :
- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, a ktorého sa dopustil v úmysle vylákať od iného úver tým, že ho uvedenie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a spôsobí ním škodu veľkého rozkazu, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,
čím spáchal
pokračovací obzvlášť závažný zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Tr. zák., v bodoch 5 až 8 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.
Za to sa
odsudzuje:
Podľa § 222 ods. 5 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaväzuje obžalovaného K. S. k náhrade škody poškodenej spoločnosti Tatra Banka, a.s. so sídlom Hodžovo nám. 3, Bratislava, IČO: 006 869 30 v sume 7067,58 Eur.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom Hlavné nám. 12, Kežmarok IČO: 35 923 130 s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V podal na Okresný súd Bratislava V dňa 16.11.2016 pod sp. zn. XPv XXX/XX/XXXX obžalobu na obvineného K. S. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Tr. zák., v bodoch 5 až 8 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.
Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného K. S., svedkov C. J., Q. B., Q.. D. M. ako splnomocneného zástupcu Tatra Banka, a.s., V.. V. V. ako splnomocneného zástupcu Prima Banka, a.s., V.. P. A. ako splnomocneného zástupcu OTP Banka, a.s., M. M. ako splnomocneného zástupcu SLSP, T. A. a V. X.. Na hlavnom pojednávaní bola čítaná zápisnica o výsluchu svedka V. R., zápisnica o výsluchu svedka - poškodeného Z. W. za Consumer Finance Holding, a.s., zápisnica o výsluchu svedka J.. D. N. za Poštovú banku, a.s., zápisnica o výsluchu svedka Q. C. za spol. Sberbank, a.s. a zápisnica o výsluchu svedka V.. M. C. za spol. OTP banka, a.s.
Obžalovaný K. S. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por., že je nevinný a k bodu 1 obžaloby, ktorý sa týka pošk. spol. Consumer Finance holding, uviedol, že čítal noviny, že poskytujú úvery. Zavolal na to číslo, ozval sa mu pán menom D., povedal
mu v akej je situácii, a že potrebuje úver. Povedal mu že je živnostník, a má daňové priznanie za rok 2012, ktoré mu následne poslal aj s OP nepamätá sa či aj VP. Poslal mu to od jedného kamaráta, ktorý mu to naskenoval. Následne si overil či to je dostačujúce, odpovedal že áno. Následne mu poslal nejaké doklady, ktoré mal podpísať a poslať. Boli to nejaké tlačivá z banky, nevie či niečo ako keď sa otvára účet, tak to popodpisoval. Nepamätá si adresu, na ktorú to poslal. O tomto mu zavolal, že to poslal naspäť. Neprišlo mu, že si má skontrolovať doklady, ktoré mu poslal on a ktoré mu poslal naspäť, len ich prebehol, že áno toto mu predložil. Následne na druhý deň m zavolal, že mu prídu peniaze z úveru na účet a tým pádom to bolo uzavreté. Nebol v žiadnej banke, prišli m papiere z banky, kde boli aj pečiatky banky, bolo to asi z mesta Liptov alebo Prešov, nepamätá si odkiaľ. Potom asi za týždeň mu prišla bankomatová karta z VÚB banky. K bodu 2 obžaloby, kde ide o úver z banky Sberbank slovensko a.s. vo výške 206.000,- eur a zároveň spotrebný úver vo výške 4.000,- eur obžalovaný uviedol, že toto žiadal na kúpu domu. To vybavovala firma Fin Centrum a povedal im, že by chcel úver a viac-menej prišiel na pobočku banky na Miletičovej ul. a podpísali zmluvu na žiadosť toho úveru. Potom čakal nejakú dobu. S tou osobou z Fin Centra hovoril, že má úver, ale ona to tam asi nenapísala. Po nich to nekontroloval. K bodu 3 obžaloby, kde ide o zmluvu zo dňa 11.10.2013 uzavretú v Tatra banke, a.s. na poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 7.000,- eur obžalovaný uviedol, že potreboval tiež nejakú hotovosť, niečo potreboval zaplatiť. Tak šiel do banky sa opýtať, či môže požiadať o úver. Odpovedal na otázky, ona si to zapisovala na papier a potom dala do počítača. Obžalovaný uviedol, že bol osobne prítomný pri uzatváraní aj pri žiadosti o poskytnutie úveru v Tatra banke, a.s. Na otázku prokurátora obžalovaný uviedol, že pri údajoch poskytnutých pracovníkovi banky vychádzal zo svojej finančnej situácie, údaje boli pravdivé z časti. Mal nejaké výdaje a tie tam uviedol. Časť údajov nebola povedaná, tzn. že to nepovedal. Zamlčal niektorý údaj. Na otázku prokurátora obžalovaný uviedol, že týmto údajom bola výška existujúcich záväzkov, mal vtedy záväzok len jeden voči Consumer Finance Holding. K bodu 4 obžaloby, kde ide o žiadosť v SLSP zo dňa 05.11.2013 na poskytnutie úveru vo výške 125.000,- eur obžalovaný uviedol, že tu to bolo tiež podobné ako v Sberbank, cez Fin Centrum. Povedal , že chce úver na bývanie či ako to bolo, naskytol sa mu nákup bytu. Tiež to tam povypĺňal - papiere resp. formulár pre Fin Centrum s tým, že zase niekto z toho Fin Centra vyriešil za neho papiere, ktoré bolo treba odniesť do banky. Potom prišiel na konkrétny dátum, keď sa podpisovali papiere. Nebolo to schválené v žiadanej sume, ktorú potreboval na byt, teda v sume 125.000,- Eur. Musel vydokladovať rozdiel sumy, ktorú zaplatil zo svojho a teraz nevie či banke, alebo predávajúcemu, bez toho by mu to neposkytli a potreboval to predložiť na kataster, resp. nevie presne kam to dával. Na otázku prokurátora týkajúcu sa preukazovania splnenia podmienok pre uzatvorenie úveru obžalovaný uviedol, že nezamlčal povinnosť splácať záväzky v sume 1.272,04 eur, pretože v tom Fin Centre vybavoval aj Sberbank, takže to vedeli. Nepovedal túto sumu, povedal však, že má úver, ktorý vybavoval cez nich. K bodu 5 obžaloby, kde ide o žiadosť o poskytnutie úveru zo dňa 26.11.2013 v Prima Banke Slovensko obžalovaný uviedol, že bol tam požiadať o úver osobne. Bol v chvíľkovej situácii, keď potreboval niečo prelepiť, tak sa išiel spýtať a predložil doklady, ktoré pýtajú t.j. OP, nevie či VP a nepamätá sa čo im všetko doniesol. Údaje ktoré pri žiadosti uviedol boli tie, ktoré sú uvedené v obžalobe teda, že má záväzky 300,- Eur lebo už si to nepamätá. Teda zamlčal ten úver, ktorý už mal, teda tú čiastku, ktorú už bol povinný platiť. K bodu 6 obžaloby, kde ide o žiadosť o úver v Poštovej banke zo dňa 27.11.2013 obžalovaný uviedol, že bol v Poštovej banke, nakoľko zamietli žiadosť v Prima Banke, tak bol požiadať v Poštovej a uviedol v podstate tie isté informácie, ktoré uviedol v Prima banke. Zamlčal výšku, ktorú mal na úveroch splácať, nakoľko potreboval rýchlo niečo prelepiť, lebo mu meškali peniaze, tak zamlčal. K bodu 7 obžaloby, kde ide o žiadosť o úver v OTP banke zo dňa 29.11.2013 uviedol, že bol v OTP Banke vtedy, taktiež im predložil papiere lebo žiadal o úver, lebo tá situácia bola tlaková a už sa to nedalo zvládať, tak uviedol údaje ktoré sú uvedené v skutku bode 7 obžaloby. K bodu 8 obžaloby, kde ide o žiadosť o úver v Poštovej banke zo dňa 26.2.2014 uviedol, že bol v Poštovej banke vtedy, požiadal o úver, uviedol údaje, ktoré sú uvedené v skutkovej vete bodu 8 obžaloby, lebo tá situácia bola už vyhrotená, neúnosná a už plietol piate cez deviate. Na otázku prokurátora obžalovaný uviedol ako svojho zamestnávateľa spol. LITEKO.
Svedok C. J., uviedol, že sa pamätal na obžalovaného, stretol sa s ním ako sprostredkovateľ finančných služieb v roku 2013, kedy pracoval pre spol. Fin. Centrum. Bol v tom čase manažérom obchodnej skupiny, prvý úver bol poskytnutý cez spoločnosť Sberbank, pani E. bola maklér, ktorá ho sprostredkovala. Svedok bol v tom čase nadriadený p. E.. Ďalší úver sprostredkovala p. A. zo SLSP na nejaký byt v Bratislave a vtedy sa nakontaktoval na obžalovaného, lebo nie je štandardné ani dnes, že
niekto si berie dve hypotéky. Výsledkom stretnutia bolo, že sa osobne stretol s obžalovaným, skontroloval jeho totožnosť. Stretnutie bolo v Auparku v kaviarni, chcel ho vidieť, či existuje, či žije a či je to jeho identita, to bolo všetko. Na otázku prokurátora svedok uviedol, že sprostredkovateľ finančných služieb má zo zákona stanovené úlohy. Každý sprostredkovateľ je vyškolený každou bankou pre ktorú pracuje, a úlohou sprostredkovateľa je iba uspokojiť dopyt klienta ak je to možné. Zbiera údaje od klienta, zbiera podklady do úverovej zložky a skompletizovanú úverovú zložku predkladá banke a banka ako jediná schvaľuje alebo odmieta a poskytuje úver načo sprostredkovateľ nemá vplyv. U oboch identický proces prebehol. Žiadny maklér nemá prístup a ani nemal prístup do žiadnych registrov. Maklér si vie iba vypýtať občiansky preukaz opíše si z neho údaje, vyžiada od klienta zoznam podkladov, ktoré potrebuje pre banku a to je všetko. Opakoval, že on ako maklér, a teda žiadny maklér, nemá prístup do žiadnych registrov. Takýto bol stav v roku 2013 a tento stav je identický aj dnes, okrem registra exekúcii. V súčasnej dobe si vie zaplatiť poplatok a pozrieť sa či klient nemá exekúcie. Obžalovanému bol poskytnutý jeden aj druhý úver, príjmy mal, Znalecké posudky a zmluvy doniesol, a všetky atribúty spĺňal, inak by mu to banka nedala. Svedkyňa Q. B., uviedla že si na obžalovaného nepamätá. Na otázku prokurátora svedkyňa uviedla, že sprostredkovateľ donesie žiadosť, ona ju nahodí do systému. Bola tam priložená žiadosť, 2 doklady totožnosti, list vlastníctva - ak už majú nehnuteľnosť vybratú a kúpno - predajná zmluva môže byť aj predbežná, nemusí byť podpísaná. Tento prípad bol teda cez sprostredkovateľa. Pravdivosť údajov uvedených v žiadosti by mal skontrolovať v prvom rade sprostredkovateľ, ktorý sedí s klientom a komunikuje s ním. V tomto prípade uviedla, že to platí aj všeobecne, prišiel sprostredkovateľ, ktorý bol u nich v systéme overený, že môže nosiť takéto žiadosti, skontrolovala sprostredkovateľa, nahodila žiadosť podľa dokladov, ktoré jej boli predložené. V systéme to prebieha tak, že zamestnávateľa overujú cez sociálnu poisťovňu a cez úverový register overuje záväzky klienta, ktoré sú tam uvedené. Vyhodnotia túto žiadosť, potom sa predkladá ZP a posielajú to na schválenie, aktuálne je to v Banskej Bystrici. Aj v tom roku to už bolo, lebo boli v novom systéme. Schvaľovateľ posúdi uvedenú žiadosť a buď to príde zamietnuté alebo schválené. V tomto prípade to bolo schválené, takže nič nenasvedčovalo tomu, že by to nemalo byť schválené a boli by tam nejaké prekážky. Potom kontaktuje sprostredkovateľa ohľadom úrokovej sadzby výšky úveru, splatnosti, jednotlivé splátky. Sprostredkovateľ potom kontaktuje klienta, a ak s tým klient súhlasí, dávajú vypracovať úverové zmluvy. Následne dohodnú podpis s klientom, takže v tomto čase prichádza svedkyňa do kontaktu s klientom, keď podpisuje úverové zmluvy. Žiadateľa u nich kontroluje automaticky systém, svedkyňa nemá osobný prístup do úverového registra, nemôže do neho zasahovať. Svedkyňa Q.. D. M. ako splnomocnený zástupca Tatra Banka, a.s. uviedla, že osobne pri skutku nebola prítomná, je len splnomocnený zástupca menovanej spoločnosti a vychádza vo svojej výpovedi len z predložených písomných podkladov. Teda dňa 10.10.2013 požiadal obžalovaný spoločnosť Tatra banka o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Táto žiadosť bola spracovaná štandardným spôsobom, z pobočky sa posiela žiadosť na ústredie, kde sa overuje žiadosť, v tomto prípade ako aj v každom inom bol overovaný tento žiadateľ cez soc. poisťovňu a úverový register, t.j. cez register, ktorý vedú banky ohľadom neplatičov úverov. Tam sú uvádzané osoby, ktoré sú uvedené v niektorých bankách v registri neplatičov, ľudovo tzv. black list. V žiadosti sa uvádza, musí žiadateľ uviesť výšku svojho mesačného príjmu. Žiadateľ uviedol, čo presne úplne nevie, okolo 1500,- €, ako svoj čistý mesačný príjem, a v kolónke, kde sa majú uviesť existujúce záväzky uviedol sumu - nevie presne uviesť, ale bolo to cca 200,- €, v zápisnici z prípravného konania uvádzala presné sumy aj čistého príjmu aj záväzkov. V tom čase podľa výšky príjmu a záväzkov, ktoré uviedol obžalovaný pri žiadosti sa urobil výpočet vzorca podľa analýzy, on tieto základné podmienky vyžadované spĺňal, žiadosť bola schválená, o čom bola spätne informovaná pobočka. Nevie presne uviesť, či mu posielali sms-ku, nejako mu to bolo oznámené. Dňa 11.10.2013, myslí na druhý deň, bola podpísaná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Zmluva bola uzatvorená v štandardnej forme, obsahovala okrem výšky úveru aj záväzok dlžníka splatiť poskytnutý úver, myslí že v 72 anuitných splátkach najneskôr do 6 rokov od poskytnutia úveru. V zmluve sa uvádzala aj výška anuitnej splátky, spôsob poskytnutia úveru, ako aj dátum splatnosti mesačnej splátky. Úver bol poskytnutý tým spôsobom, že peňažné prostriedky boli pripísané v prospech účtu vedeného na meno obžalovaného. Úver bol čerpaný, bol voľne čerpaný, používa obžalovaný prostriedky voľne, dostane ich na účet a používa ich nakoľko nebol účelovo viazaný. V deň poskytnutia sa strháva aj poplatok za spracovanie úveru. V zmysle zmluvy sa má splácať úver tak, že klient má zabezpečiť v deň splatnosti splátky dostatok prostriedkov na tomto predmetnom účte a banka bola oprávnená v tento deň predmetnú anuitnú splátku stiahnuť. So splácaním vznikli problémy, nepamätá si, v ktorý deň koľko bolo splatené, či sa stiahla len časť istiny, časť úroku, úver nebol riadne splácaný. Drobné splátky boli urobené, je to presne popísané v jej skoršej výpovedi z prípravného konania. Nesplácal riadne a preto
mu išla upomienka, kde bol upovedomený, že je v meškaní, následne ďalšia výzva, kde bol upozornený, že pokiaľ nepríde k úhrade splatných splátok, banka využije svoje právo na to, aby vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. Ani na toto klient nereagoval a preto banka využila svoje právo a vyhlásila mimoriadnu splatnosť, klientovi to písomne oznámila, ku dňu splatnosti bolo oznámená výška celého splatného úveru, ktorá obsahovala istinu a príslušenstvo. Na otázku prokurátora týkajúcej sa preverovanie bonity klienta svedkyňa uviedla, že existujú presné interné postupy, ktoré sa modifikujú v určitých časových obdobiach. Konkrétne v tomto čase bol pracovník banky povinný vykonať určité úkony, ale to by vedel povedať konkrétny pracovník banky. Vždy to záleží aj od zadania druhu príjmu zadávateľa. Komunikuje sa so sociálnou poisťovňou ale aj s daňovým úradom. V tomto konkrétnom prípade má informáciu z banky, ktorú zastupuje, že sa komunikovalo so sociálnou poisťovňou, čo sa týka výšky príjmu. Na otázku obhajcu, či si výšku záväzkov banka preveruje, svedkyňa uviedla, že túto skutočnosť banka v podstate nemá možnosť overiť, môže overiť len cez úverový register, či už nie je vedený ako dlžník na tzv. black liste. Bankové tajomstvo nedovoľuje banke vyvolávať iným bankám, či riadne inde spláca, ani v nebankových inštitúciách toto nemá možnosť overiť. Spolupracuje s Tatra bankou, pokiaľ oni zistia, že meno sa nachádza na black liste v čase spracovania žiadosti, úver neposkytujú. Stretla sa s tým, že v mnohých prípadoch bola práve táto skutočnosť dôvodom zamietnutia žiadosti. Na otázku predsedníčky senátu svedkyňa uviedla, že banka prejde k opätovnému preverovaniu klienta až po dlhšej dobe, keď je problém so splácaním. Pokiaľ klient riadne spláca, banka nemá dôvod na preverovanie klienta ani jeho výšky záväzkov. Banka má oddelenie tzv. problémových úverov, kde v prípade problémov so splácaním, práve toto oddelenie opätovne preveruje aj cez úverový register klienta. V tomto prípade si nepamätá, musela by nahliadnuť do spisu. Nevie uviesť, či banka zistila, že obžalovaný uviedol nepravdivé údaje v jeho žiadosti o jeho existujúcich záväzkoch. Svedkyňa doplnila, že čo sa týka spôsobenej škody, čo sa týka Tatra banky, a.s., nemá informáciu, že by došlo k nejakej splátke zo strany obžalovaného, stále je uvedená výška ako je uvedená v prípravnom konaní, t.j. suma 7 067,58 €. Svedok V.. V. Magát - splnomocnený zástupca Prima Banka, a.s., uviedol, že niektoré žiadosti boli podané v spoločnosti Prima Banka a niektoré v Sberbank. Následne tieto dve spoločnosti boli zlúčené fúziou pod spoločnosť Prima banka, ktorú zastupuje. Má aj podklady z oboch. Preto sa na základe týchto podkladov bude vedieť k veci vyjadriť. K bodu 2 svedok uviedol, čo sa týka úveru zo dňa 13.09.2013, k tomu osobne nevypovedal v prípravnom konaní, k tomu sa vyjadrila p. C. ako vtedajšia zamestnankyňa Sberbank. Informácie, ktoré má, sú iba z jej zápisnice ako poškodenej. Stotožňuje sa s jej výpoveďou, ktorú uviedla v prípravnom konaní, viac k tomu nevie uviesť nič, okrem aktuálnej skutočnosti ohľadne škody, že škoda je vymáhaná v civilnom konaní, pričom túto výšku škody nevie presne uviesť ani číslo konania ani súd a vzhľadom na túto skutočnosť sa s náhradou škody v tomto trestnom konaní nepripájajú. K bodu 5 svedok uviedol, že v tejto veci vypovedal v prípravnom konaní ako splnomocnený zástupca poškodeného, kde uvádza, že dňa 20.09.2013 bola podaná zo strany klienta S. žiadosť o poskytnutie úveru vo výške 4 200,- €. Následne bola podaná žiadosť o poskytnutie úveru vo výške 3000,- € a následne tretia žiadosť na sumu vo výšku 2 000,- €, pričom pri prvej žiadosti uviedol príjmy vo výške 1 530,- €, výdavky vo výške 200,- €, pri druhej žiadosti výšku príjmu 1 530,- € a výdavky vo výške 84,- € a pri tretej žiadosti zo dňa 26.11.2013 výdavky vo výške 300,- €, kde banka po posúdení žiadostí zamietla z dôvodov nesplnenia kritérií na poskytnutie úverov, pričom interným dôvodom bolo, že klient bol vedený v databáze exekúcií. Zo strany banky k poskytnutiu úveru nedošlo a nevznikla jej ani škoda. Svedkyňa V.. P. A.- splnomocnený zástupca OTP Banka, a.s. uviedla, že bola splnomocnená za OTP Banku a nakoľko pracuje ako právnik na ústredí, osobne neprišla do kontaktu s daným prípadom a vie len vypovedať na základe sprostredkovaných údajov a dokumentov obsiahnutých v spise. V plnom rozsahu sa pridržiava predchádzajúcich vyjadrení bývalej zamestnankyne M. C. obsiahnutých v zápisnici zo dňa 02.06.2016. Dňa 29.11.2013 požiadal pán S. na pobočke OTP Banky a to Blumentálska ulica o poskytnutie spotrebného bezúčelového úveru bez zabezpečenia a to vyplnením tlačiva „žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru“, ktorého kópia by mala byť aj súčasťou vyšetrovacieho spisu. V predmetnej žiadosti sa uvádza, že požiadal o poskytnutie úveru vo výške 2000 €, pričom ako svoj hrubý príjem za posledný mesiac uviedol 2100 €, ako celkovú výšku úverov už čerpaných 12 000 € s výškou mesačných splátok vo výške 320 €. Predmetná žiadosť bola zamietnutá automatom a to na základe informácií z úverového registra. Z dôvodu neprípustného počtu odmietnutých žiadostí. Svedkyňa M. M.- splnomocnený zástupca SLSP, a.s uviedla, že nie je priamym svedkom, je splnomocneným zástupcom banky, jej výpoveď vychádza z bankového informačného systému. V tomto momente nevie uviesť, kde táto žiadosť bola podaná, na ktorej pobočke, jednalo sa o sprostredkovaný úver cez spoločnosť Umbrella Group,s.r.o. sprostredkovateľom C. J.. Žiadateľ podľa žiadosti žiadal úver vo výške 125 000 € , a na základe prehodnotenia klienta podľa vtedajších pravidiel mu bola
schválená čiastka 100 800 €. Po čerpaní úveru, boli tieto finančné prostriedky na žiadosť klienta p. S. prevedené na účet do VÚB. Na otázku prokurátora svedkyňa uviedla, že obžalovaný mal 2 alebo 3 úvery zo spoločnosti SLSP. Jeden bol vyplácaný z ďalšieho nového úveru, v súčasnosti sa pozerala do bankového informačného systému a na obžalovaného nie je vedený žiaden úver. Úver, ktorý je predmetom daného konania, bol splatený alebo vyplatený inou osobou a to Q. K. dňa 06.03.2017, a úver ako taký bol v bankovom informačnou systéme zrušený 08.03.2017. Z tohto dôvodu nežiada náhradu škody tak, ako na prvom konaní uviedla, nakoľko bol úver vyplatený. Nejednalo sa o dražbu alebo iné konanie zo strany banky. Svedkyňa uvádza, že v žiadosti je uvedený čistý mesačný príjem 1500 € a výdavky mimo banku našu nie sú uvedené žiadne. Čo je ešte dôležité do výpočtu retingu je počet členov domácnosti, kde je uvedené, že je on sám jeden. A že býva v byte a mzda mu chodí do SLSP. Plus má uvedeného zamestnávateľa slovenskú spoločnosť Liteko,s.r.o. ktorú si banka preveruje prostredníctvom systému AVT, čo je priame prepojenie cez sociálnu poisťovňu. Tieto tvrdenia, ktoré sú uvedené v žiadosti na znak súhlasu podpísal klient pán S., teda obžalovaný. Na otázku obhajcu svedkyňa uviedla, že sprostredkovateľ nie je ich zamestnancom. Sprostredkovateľ všeobecne musí mať licenciu národnej banky a zmluvný vzťah prostredníctvom spoločnosti, ktorá sa zaoberá takouto činnosťou so SLSP. V danom čase tento sprostredkovateľ mal zmluvný vzťah so SLSP, ale nakoľko sa vyskytlo viacero úverov, v ktorých boli znaky podvodného konania, bol s ním ukončený zmluvný vzťah. Všeobecne iba podľa jej informácií bol aj neskôr vyšetrovaný na polícií. V akom stave sú tieto prípady, neviem uviesť. Jeho príjem je overovaný prostredníctvom AVT a taktiež je overovaný v dostupných databázach ako je úverový register, register ukradnutých alebo odcudzených OP a v ich bankovom informačnom systéme. Tieto údaje sú overované pred príchodom klienta, nakoľko pri sprostredkovanom úvere, pri žiadosti nie je prítomný klient. Klient v takýchto prípadoch prichádza, až keď je úver schválený a je možnosť čerpania, kde sú mu vysvetľované práva a povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy. Čo sa týka náhrady škody, svedkyňa uviedla, že toho času nežiada náhradu škody, nakoľko bol inou osobou vyplatený úver. Svedkyňa na otázku obhajcu uviedla, že obžalovaný neuviedol, že má už v tej istej banke poskytnutý iný úver. Každý úver je v bankovom informačnom systéme a preto som ho uvádzala aj ja a preto aj keď sa spracuje ďalší úver, čo je úplne bežné, že klient má úver a chce ešte ďalší úver, tak automaticky sú zarátavané v systéme údaje z prvého úveru pri prepočte pri reitingu. Áno, tieto sa nedajú obísť, sú v systéme zaznamenané a preto ich videla aj ona pri príprave k výsluchu v PK. Upresňnila, že klient neuviedol pravdivý údaj o príjme a keďže uviedol taký aký uviedol, mu banka poskytla ten úver. Ale vo výške zníženej, teda nie takej ako žiadal. Svedok T. A., po oboznámení skutku svedok uviedol, že žiadosť bola zamietnutá z dôvodu informácií v úverovom registri. Obžalovaný si žiadal dva úvery, prvý v októbri 2013 a druhý v novembri 2013. Pracuje v bankovom dome - OTP banka Slovensko, vedúci oddelenia úverovej politiky. V 10/2013 bola žiadosť pozastavená na pobočke, nebola ani podpísaná a ani sa reálne neuskutočnila, nebola vôbec spracovaná z jemu neznámych príčin. Nedopátral sa príčine prečo. Druhá žiadosť v 11/2013 bola riadne podaná, podpísaná, ale bola zamietnutá systémom automaticky z dôvodu záznamu v úverovom registri. Taktiež táto žiadosť vykazovala ďalšie rizikové parametre ako napr. sektor zamestnávateľa, výška príjmu v hotovosti. Taktiež nebola potvrdená Soc. poisťovňa - nepotvrdila príjem. Ďalej sa s tou žiadosťou už nič nedalo robiť. Žiadosť o poskytnutie úveru bola podaná osobne na pobočke. Svedok podrobne vysvetlil postup od prijatia žiadosti cez preverenie vierohodnosti údajov v nej uvedených: všeobecne klient príde na pobočku, podpíše žiadosť o úverový produkt, klientsky pracovník na pobočke túto papierovú žiadosť pretypuje do bankového systému (do počítača), kde následne sa odošle na spracovanie na centrálu. V rámci tejto žiadosti systém vykonáva kontroly interných databáz a externých databáz. Medzi interné databázy patria databázy banky príp. nejaké negatívne listiny - negatívne databázy. V rámci externých databáz existuje viacero spoločností, ktoré poskytujú informácie, medzi ktoré zaraďujú spoločný bankový úverový register /SRBI/. Soc. poisťovňa, EOS, INTRUM - sú spoločnosti, ktoré vymáhajú pohľadávky. Následne po týchto informáciách systém vyhodnotí žiadosť, či môže žiadosť ísť na ďalšie spracovanie na úverového analytika, ktorý posúdi žiadosť. Keď sú tieto informácie v poriadku, analytik má stiahnuté informácie z interných a externých databáz, posúdi jeho finančnú rezervu teda klienta - zhodnotí príjmy a výdavky, taktiež celkovo posúdi žiadosť ako takú. Ak systém nájde nejaké negatívne informácie v interných a externých databázach, systém žiadosť automaticky zamietne. Ak analytik po predbežnom rozhodnutí nájde nejaké negatívne informácie môže žiadosť posúdiť ako zamietnutá ale taktiež môže posúdiť ako schválená - má na to kompetenciu, napr. ak je taká informácia menej závažná. Následne po schválení je doručené stanovisko na pobočku, kde systém vytvorí úverové zmluvy pre klienta, ktoré predloží po vypracovaní klientovi a dá ich na podpis. Následne je kontrola štyroch očí, minimálne dvaja pracovníci pobočky musia podpisovať tieto úverové zmluvy. Ak sú úverové zmluvy podpísané pobočkou aj klientom, môže byť žiadosť čerpaná na účet klienta alebo v hotovosti. Svedok si prezeral
túto konkrétnu žiadosť, dôvod zamietnutia bol negatívne informácie v úverovom registri, tzn. klient mal už štyri zamietnuté žiadosti v iných bankách a zároveň štyri ďalšie rozpracované žiadosti v iných bankách. Toto bol dôvod na automatické zamietnutie žiadosti.
Svedok V. X. uviedol, že obžalovaného nepozná. Na otázky prokurátora svedok odpovedal, že k uvedenej veci a k poskytnutiu úveru pánovi S. nevie uviesť nič bližšie ako to, čo uviedol v zápisnici o výsluchu svedka - poškodeného, keďže banku už niekoľko rokov nezastupuje. Svedok ďalej uviedol, že za údaje uvedené v žiadosti o úver vrátane údajov o výške príjmov a výške mesačných výdavkov zodpovedá klient, čo potvrdzuje svojim podpisom. V prípravnom konaní svedok uviedol k overovaniu pravdivosti osobných údajov, ktoré banka vyžaduje od klienta nasledovné: zamestnanec banky musí najskôr vykonať identifikáciu klienta na základe dokladov, prevezme a skontroluje žiadosť o úver zabezpečený nehnuteľnosťou a ostatnú dokumentáciu, následne, ak sú dokumenty úplné a v poriadku, banka preverí informácie o klientovi v dostupných registroch, ako sú napr. úverový register SR, kde sa zisťuje, či nemá ďalšie úverové pohľadávky, na stránke notar.sk existenciu leasingových pohľadávok, v Sociálnej poisťovni výšku príjmu, dobu zamestnania na základe preddefinovaných otázok štandardne zasielaných, databáza dlžníkov Sociálnej poisťovne, obchodný a živnostenský register, história klienta v ich banke. Ak sa pri klientovi nevyskytol žiadny zásadný problém, vykoná sa finančná analýza klienta. Potom sa skompletizuje úverová zložka a dochádza k schvaľovaniu žiadosti. V prípade pána S. bola žiadosť schválená na sumu 206.000,- eur, spotrebný úver zabezpečený nehnuteľnosťou, a spotrebný úver vo výške 4.000,- eur bez zabezpečenia. Zmluvy boli podpísané 27.9.2013 a podmienky poskytnutia úveru v zmysle zmluvy č. 710981 boli splnené.
Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď svedka V. R., ktorý uviedol, že je majiteľom a konateľom spoločnosti LITEKO s.r.o. zaoberajúcej sa stavbou bytov. Pán K. S. bol zamestnancom v tejto spoločnosti v roku 2012 alebo 2013. Zamestnal ho cez známeho, bol šikovný pracovník, manažér. Mal manažovať firmu, naháňať zákazky, zabezpečovať bežný chod firmy. Zamestnaný bol niekoľko mesiacov, potom mu dal svedok výpoveď, nakoľko sa niekoľko dní neukázal v práci. Mal veľmi slušný plat, bolo to vyše 2.000 eur v hrubom, plat mu chodil na účet asi do SLSP a.s.
Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď svedka - poškodeného Z. W., ktorá uviedla, že pracuje na odbore vymáhania pohľadávok spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. Dňa 23.4.2013 bola uzatvorená zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky č. XXXXXXXXXX, ev.č. XXXXXXX, na meno K. S., sprostredkovateľom zmluvy bol pán D. T.. K uzatvoreniu zmluvy bol doložený platný občiansky preukaz č. EA XXXXXX, vodičský preukaz, potvrdenie o podaní daňového priznania za rok 2012, zmluva o bežnom účte z VÚB banky. Svedkyňa ďalej uviedla, že ak by ich spoločnosť mala vedomosť o tom, že boli predložené falošné doklady, t.j. na daňovom priznaní za rok 2012 bol skutočný základ dane vo výške 0,- eur, tak by zmluvu s K. S. neuzatvorila, nakoľko by nespĺňal podmienky k jej schváleniu. S odstupom času sa svedkyňa nevie vyjadriť, či boli tieto doklady preverované. S určitosťou vie uviesť, že bol overený občiansky preukaz, či nie je v evidencii stratených alebo odcudzených dokladov na web. stránke Ministerstva vnútra. K preverovaniu samotného žiadateľa svedkyňa uviedla, že zaužívaným pravidlom ich spoločnosti, ako aj samotných sprostredkovateľov zmlúv je, že žiadateľ o pôžičku je preverovaný len s fotografiou na doklade totožnosti, ktorý predkladá. Iný spôsob preverovania sa nevykonáva. Štandardný postup pri uzatvorení zmluvy je taký, že klient je povinný dokladovať sprostredkovateľovi zmluvy svoj platný občiansky preukaz, iný osobný doklad, uviesť zdroj a výšku svojho príjmu. Tieto doklady overil sprostredkovateľ zmluvy a nakoľko klient splnil podmienky ku schváleniu zmluvy, ich spoločnosť dala súhlas na jej uzatvorenie a podpísanie. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo výške 3.000,- eur. Obvinený uhradil dve platby - dňa 28.8.2013 vo výške 549,- eur a dňa 2.10.2013 vo výške 128,- eur. Na neplatenie bol obvinený pravidelne upozorňovaný SMS správami a písomnými výzvami, bola mu zaslaná aj predžalobná upomienka.
Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď svedka - poškodeného J.. D. N., ktorá uviedla, že je splnomocneným zástupom spoločnosti Poštová banka, a.s. Svedkyňa popísala, že pri podaní žiadosti o úver je preverovaný zamestnávateľ a príjem žiadateľa, klient je preverovaný aj v spoločnom registri bankových informácií. Konkrétne pán S. dňa 24.9.2013 požiadal o pôžičku na pobočke na Čachtickej ulici č. 25 v Bratislave. V žiadosti o úver uviedol, že je zamestnaný v spol. Liteko s.r.o. v Pezinku s čistým mesačným príjmom 1.500,- eur. Iný príjem neuviedol, čistý mesačný príjem domácnosti mal byť 1.500,- eur, pričom mesačné splátky iných úverov alebo pôžičiek uviedol vo výške 205,- eur. Požadovaná suma
úveru bola 7.000,- eur so splatnosťou 6 rokov, splácanie malo byť realizované prevodom z účtu. Banka uvedenú žiadosť zamietla na základe interných kritérií banky. Rovnako dňa 27.11.2013 podal žiadosť na tej istej pobočke, uviedol rovnaké údaje o príjme, výdavky mali byť vo výške 300,- eur. Aj túto žiadosť banka zamietla, na základe údajov zo Spoločného registra bankových informácii. Posledná tretia žiadosť bola na rovnakej pobočke, s rovnakým uvedeným príjmom, mesačné splátky iných úverov alebo pôžičiek pán S. uviedol vo výške 760, - eur. Táto žiadosť bola zamietnutá, nakoľko žiadna možnosť úveru nebola vyhovujúca.
Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď svedka - poškodeného Q. C., ktorá uviedla, že je splnomocneným zástupom Sberbank, a.s., pracuje ako vedúca oddelenia comliance. Svedkyňa uviedla, že pri podaní žiadosti o úver zabezpečeného nehnuteľnosťou sa štandardne posudzuje bonita klienta, čiže jeho príjmy a výdavky, v prípade fyzických osôb sú príjmy overované v databáze Sociálnej poisťovne. Pokiaľ osoba nie je zamestnaná, napr. je živnostníkom, preskúmavajú sa daňové priznania, čo sa týka výdavkov, skontroluje sa SBCD, kde sú registrované úvery osôb. Ak je aj zakladaná nehnuteľnosť, klient predloží list vlastníctva a oddelenie úverového rizika v spolupráci s poradcom klienta overuje informácie o vlastníckych vzťahoch, ťarchách, možnosť založenia nehnuteľnosti v prospech banky za účelom zabezpečenia úveru. Svedkyňa tiež uviedla, že banka v prípade pána S. zistila, že sa jedná o úverový podvod až na základe oznámenia a komunikácie s policajným útvarom. Svedkyňa na otázku vyšetrovateľa uviedla, že v čase žiadosti v roku 2013 nebola možnosť preveriť záväzky klienta v čase podania žiadosti o úver v nebankových spoločnostiach. Pokiaľ by pán S. uviedol pravdivé údaje, úver by mu nebol poskytnutý, nakoľko rozdiel medzi príjmami a výdavkami by nepostačoval na splácanie.
Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď svedka - poškodeného V.. M. C., ktorá uviedla, že pracuje ako právnik na ústredí spol. OTP Banky, a.s. a je splnomocneným zástupcom banky. Svedkyňa uviedla, že schvaľovací proces banky v prípade bezúčelového spotrebného úveru bez zabezpečenia začína na základe vlastnoručne vypísaného tlačiva žiadosť o úver klientom, ktorý je fyzicky prítomný na pobočke banky, musí predložiť originál dvoch dokladov totožnosti, zväčša občiansky preukaz, pas, vodičský preukaz. Následne je občiansky preukaz overený pracovníkom banky v registri stratených a odcudzených dokladov. V žiadosti o úver musí žiadateľ uviesť bankou vyžadované informácie, najmä o osobných údajoch, príjmoch, záväzkoch a udelenie súhlasu pre banku, aby realizovala dopyt do externých registrov. Následne dochádza k vyhodnoteniu žiadosti o úver. Lustruje sa najmä úverový register, kde sa overuje, či žiadateľ požiadal alebo čerpá úvery aj v iných bankách, register Sociálnej poisťovne za účelom overenia zamestnávateľa a výšky príjmu. Ďalej nasleduje schválenie žiadosti automatom alebo manuálne posúdenie žiadosti úverovým analytikom. Ak je žiadosť schválená, nasleduje proces prípravy úverových zmlúv. Dňa 29.11.2013 bola pánom S. podaná žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru vo výške 2.000,- eur, ktorá bola zamietnutá automatom toho istého dňa na základe informácií z úverového registra.
Z listinných dôkazov vyplývajú nasledovné skutočnosti: Ku skutku 1 Zo zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXXX/XXXX vedenom vo VÚB, a.s. (č. l. 110 - 111), vyplýva, že majiteľom účtu, na ktorý bola poukázaná pôžička vo výške 3.000 eur s výškou mesačnej splátky 127,83 eur s počtom splátok 36 a dátumom prvej splátky 20.5.2013 na základe žiadosti o poskytnutie pôžičky č. XXXXXXX (čl. 104-107), je obžalovaný K. S.. Ku skutku 2 Zo zmluvy o spotrebnom úvere č. XXXXXX (č. l. 72 - 74) vyplýva, že dňa 27.09.2013, uzatvorila Sberbank Slovensko a.s. s obžalovaným zmluvu o spotrebnom úvere s celkovou výškou úveru 4.000.- € s mesačnou splátkou vo výške 90,85.- €, počtom splátok 60 a dátumom prvej splátky 20.11.2013, ktorý mal byť čerpaný v prospech účtu č. XXXXXXXXX/XXXX.
Zo zmluvy o spotrebnom úvere č. XXXXXX (č. l. 75 - 80) vyplýva, že dňa 27.09.2013, uzatvorila Sberbank Slovensko a.s. s obžalovaným zmluvu o spotrebnom úvere s celkovou výškou úveru 206.000.- € zabezpečeného nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXXX, k. ú. Malinovo, obec Malinovo, okres Senec.
Ku skutku 3
Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XX-XXXXXXXXXX (č. l. 157 - 161) vyplýva, že dňa 11.10.2013 uzatvorila Tatra banka, a.s. s obžalovaným túto zmluvu s úverom vo výške 7.000.- €, výškou mesačnej splátky 152,31.- € a počtom mesačných splátok 72, podľa ktorej mu bol úver vyplatený na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX; na základe žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 10.10.2013 (č. l. 168 - 172), ktorou obžalovaný žiadal o poskytnutie úveru vo výške 7.000.- € a uviedol v nej svoje mesačné záväzky vo výške 208.- €. Z výpisu z účtu s IBAN: B (č. l. 184 - 191), ktorého majiteľom je obžalovaný vyplýva, že dňa 11.10.2013 naň boli prevedené peňažné prostriedky vo výške 7.000.- € - predmetný úver.
Ku skutku 4
Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (č. l. 270 - 275) vyplýva, že dňa 14.11.2013 uzatvorila Slovenská sporiteľňa s obžalovaným zmluvu o splátkovom úvere s celkovou výškou úveru 100.800.- €, 360-timi mesačnými splátkami vo výške 513,40.- € so splatnosťou prvej splátky dňa 20.12.2013; úver je zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti - bytu č. 2 na 4. posch. bytového domu súp. č. XXX, vchod č. 4 na ulici W., zapísanému na LV č. XXXX, k. ú. Staré Mesto, obec Bratislava - m. č. Staré Mesto, okres Bratislava I; na základe žiadosti o poskytnutie úveru vo výške 125.000.-eur zo dňa 05.11.2013 (č. l. 266 - 269) pričom obžalovaný v žiadosti neuviedol žiadne mesačné výdavky v spojitosti so splácaním iných úverov.
Ku skutku 5
Zo žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 26.11.2013 (č. l. 94 - 95), vyplýva, že obžalovaný požiadal spoločnosť Prima banka Slovensko, a.s., o úver vo výške 2.000.- €, pričom v žiadosti uviedol hodnotu mesačných splátok úverov vo výške 300.- €.
Ku skutku 6 + 8
Zo žiadosti o úver zo dňa 27.11.2013 (č. l. 127 - 128), vyplýva, že obžalovaný žiadal o poskytnutie úveru vo výške 2.000.- €, pričom mesačné splátky iných úverov a pôžičiek vyčíslil na sumu 300.- €, Zo žiadosti o úver zo dňa 26.02.2014 (č. l. 130 - 131), vyplýva, že obžalovaný žiadal o poskytnutie úveru vo výške 7.000.- €, pričom mesačné splátky iných úverov a pôžičiek vyčíslil na sumu 760.- €, ako zamestnávateľa uviedol spol. LITEKO, s.r.o., so sídlom Tehelná 9, Pezinok a čistý mesačný príjem zo zamestnania uviedol vo výške 1.530.- €. Zo správy spoločnosti LITEKO, s.r.o., zo dňa 29.04.2015 vyplýva, že obžalovaný bol v uvedenej spoločnosti zamestnaný od 01.06.2013 do 30.11.2013.
Ku skutku 7
Zo žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru zo dňa 29.11.2013 (č. l. 142 - 144), vyplýva, že obžalovaný žiadal uvedenú banku o poskytnutie úveru vo výške 2.000.- €, pričom výšku mesačných splátok úverov vyčíslil na sumu 320.- €.
Z výpisu z registra priestupkov (č.l. 905-922) vyplýva, obžalovaný sa dopustil 17 priestupkov, takmer výlučne na úseku dopravy, avšak vzhľadom na výšku uložených sankcií, vo všetkých prípadoch sa jedná o priestupky menej závažného charakteru.
Z odpisu z registra trestov (č.l. 904) vyplýva, že obžalovaný nemá žiadny záznam v registri trestov GP SR.
Z obhajobných tvrdení obžalovaného a jeho obhajcu vyplýva, že úvery mal obžalovaný v úmysle splácať a splatiť ich do posledného centu. Obhajca namieta, že vykonanými dôkazmi nebolo preukázané, že skutky, ktoré sa obžalovanému kladú za vinu sú trestným činom. Ďalej, že banky, ktoré poskytli ďalšie úvery, nepostupovali s dostatočnou obozretnosťou, že ich zástupcovia konali bez dodržania obvyklej miery opatrnosti, aká je v súvislosti s povolaním a pracovnou činnosťou vyžadovaná a k potenciálnej škode na majetku poškodených došlo v príčinnej súvislosti s porušením ich povinností.
Okresný súd vyhodnotil takto vykonané dokazovanie podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný ako trestne zodpovedný subjekt sa dopustil skutku uvedeného v skutkovej vete rozsudku, čím naplnil
zákonné znaky obzvlášť závažného zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Tr. zák., v bodoch 5 až 8 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. tak po objektívnej ako i po stránke subjektívnej.
Tieto skutočnosti vyplývajú najmä z výpovede samotného obžalovaného, z výpovede svedka C. J., ktorý popísal aké oprávnenia má sprostredkovateľ pri sprostredkovaní úveru, teda vypýtanie si občianskeho preukazu na overenie totožnosti klienta a ďalších podkladov pre banku, pričom maklér nemá prístup do žiadnych registrov. Svedkyňa Q. B. popísala postup pri uzatváraní hypotekárnych úverov, overovane zamestnávateľa žiadateľa o úver cez sociálnu poisťovňu a overovanie záväzkov klienta cez úverový register. Z výpovede svedkyne Q.. D. M., splnomocnenej zástupkyne Tatra banky, okrem iného vyplýva, že základné podmienky vyžadované na poskytnutie úveru obžalovaný v čase podania žiadosti spĺňal, keby sa meno obžalovaného nachádzalo na tzv. black liste, bola by práve táto skutočnosť dôvodom zamietnutia žiadosti. Z výpovede svedkyne ďalej vyplýva, že žalovaný nesplácal úver riadne, pričom mu prišla upomienka a následne ďalšia výzva, kde bol obžalovaný upozornený, že ak k úhrade splátok nedôjde, banka vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru. Svedkyňa M. M., splnomocnená zástupkyňa SLSP, a.s. popísala ako prebieha overovanie údajov v ich dostupných databázach. Na základe toho, že obžalovaný neuviedol pravdivý údaj o príjme, bol mu poskytnutý úver v zníženej výške. Tiež z výpovede svedka T. Bartu, ktorý vysvetlil postup od prijatia žiadosti cez preverenie vierohodnosti údajov v nej uvedených.
Obžalovaný vyhlásil, že zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu úverového podvodu sa cíti byť nevinný, avšak na hlavnom pojednávaní sa sám pousvedčoval tým, že uvádzal pracovníkom jednotlivých bánk nepravdivé informácie rôzneho charakteru - ako je výška príjmov, výška záväzkov spočívajúcich v pravidelných mesačných splátkach už predtým preukázateľne poskytnutých úverov, i údaje o zamestnávateľovi. Obžalovaný teda postupne v jednotlivých bankách podával žiadosti o poskytnutie úverov, pričom jeho konanie naberalo na intenzite najmä v období od septembra 2013 do novembra 2013, kedy sa snažil vylákať čo najväčšiu peňažnú sumu, pričom si musel byť vedomý toho, že jeho príjem nebude dostačujúci na splácanie jednotlivých úverov.
Trestná činnosť obžalovaného bola preukázaná výpoveďou samotného obžalovaného a výpoveďou svedkov, tiež prečítaním listinných dôkazov, z ktorých vyplynulo, že obžalovaný vedome uvádzal nepravdivé údaje za účelom poskytnutia rôznych druhov úverov, pričom niet pochýb o tom, že sa obžalovaný dopustil obzvlášť závažného zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Tr. zák., v bodoch 5 až 8 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. Pričom pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin.
Čo sa týka obrany obhajcu obžalovaného, kde namieta, že poškodení podstatným spôsobom zanedbali svoju povinnosť, konali bez dodržania obvyklej miery opatrnosti, súd s týmto tvrdením nemôže súhlasiť, nakoľko výpoveďami samotných svedkov - poškodených bolo preukázané, že postupovali v súlade so štandardnými postupmi pri vybavovaní úverov, nezanedbali žiadne povinnosti, nakoľko pred poskytnutím úverov si preverovali okrem iného aj skutočnosť, či sa klient nenachádza ako dlžník na tzv. black liste a vychádzali z údajov poskytnutých obžalovaným v jednotlivých žiadostiach. Keďže sú zamestnanci banky viazaní bankovým tajomstvom nemajú iný spôsob ako overiť splácanie úverov klienta, ktoré mu boli poskytnuté v iných bankách. Trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto od iného vyláka úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úve- ru alebo na splácanie úveru a tak mu spôsobí malú škodu. Z tejto legálnej definície trestného činu úverového podvodu možno, za pomoci gramatického a logické- ho výkladu, ustáliť, že ak úverový dlžník uvádza banke, resp. inej obdobnej inštitúcii (nebankový sektor a pod.) /ďalej len všeob. banka/, nepravdivé údaje o svojej bonite (napríklad predkladá banke falošné potvrdenia o zamestnaní, o výške príjmu, ako aj zamlčí údaje potrebné na posúdenie a podobne s cie- ľom získať finančné prostriedky z úveru) tak napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Tr. zák. v tom smere, že „uvádza iného do omylu v otázke spl- nenia podmienok na poskytnutie úveru“. Pre banky je totiž takmer vždy podstatnou podmienkou na poskytnutie úveru pravdivé zistenie týkajúce sa bonity žiadateľa o úver, t. j. preukázanie žiadateľa, že má zamestnanie a tomu zodpovedajúci príjem, ktorý oprávňuje na vyvodenie predbežného záveru o možnosti (schopnosti) žiadateľa uhrádzať zmluv- ne dohodnuté splátky. Pri posudzovaní „otázky splnenia podmienok na poskytnutie úveru“ banka (cel-
kom logicky) môže vychádzať len z dokladov, ktoré má k dispozícii pred uzatvorením úverovej zmluvy, pretože len v tomto štádiu môže posudzovať úverové riziko ohľadne návratnosti finančných prostried- kov zo strany žiadateľa o úver. Úverový dlžník pritom vie, že predkladá banke falošné doklady o svo- jej bonite, zamlčiava údaje, výdavky, a že ak by banka poznala všetky rozhodné okolnosti, celkom urči- te by mu úver neposkytla. Výška poskytnutého úveru zo strany banky, tak predstavuje jej škodu, preto- že skutočne (reálne) došlo vyplatením úveru k zmenšeniu majetku banky a tento úbytok na jej majetku chcel vyvolať (a vyvolal) svojím konaním práve úverový dlžník. Takto spôsobená škoda je preto pokrytá úmyselným zavinením úverového dlžníka, pričom nastala hlavne a jedine v dôsledku podvodného ko- nania zo strany úverového dlžníka pri preskúmavaní jeho bonity (z hľadiska posudzovania príčin, ktoré viedli k následku relevantnému z hľadiska trestného práva, bolo konanie úverového dlžníka rozhodujú- cou príčinou, ktorá ho spôsobila). Úverový dlžník teda následok nielen spôsobil, ale ho aj zavinil. Ak následne, po obdržaní finančných prostriedkov z úveru, pojme úverový dlžník úmysel úver splácať (napríklad z dôvodu neodhalenia jeho podvodného konania pri preskúmavaní jeho bonity), prípadne následne začne úver splácať, nakoľko sa mu podarilo získať legálnou, či nelegálnou činnosťou finan- čné prostriedky na jeho splatenie (napríklad z ďalších podvodne vylákaných úverov) alebo úver začne splácať len preto, že si „vstúpil do seba“, nemajú tieto okolnosti na naplnenie formálnych znakov skut- kovej podstaty trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Tr. zák. žiadny vplyv, pretože nas- tali až po dokonaní trestného činu a ide tu v podstate len o náhradu spôsobenej škody zo strany úve- rového dlžníka. Sporným môže byť to, či ide o škodu v prípadoch, keď úverový dlžník uvádzal nepravdivé údaje o svo- jej bonite a tak vylákal od banky úver, avšak zároveň, v čase podpisu úverovej zmluvy, konal v presved- čení (v úmysle), že úver splácať bude. Aj tu je, podľa názoru súdu, potrebné vychádzať z toho, že pri- márnym úmyslom (cieľom) úverového dlžníka je vylákať od banky úver a to predstieraním svojej boni- ty. Úverový dlžník sa preto chce obohatiť na úkor banky, teda jeho konanie je zamerané na vyvolanie neoprávneného presunu majetku z banky na neho. Vyplatenie finančných prostriedkov zo strany banky je potom práve tým momentom, kedy dôjde k reálnemu úbytku na majetku banky. Tento „úbytok“ možno označiť za škodu a táto škoda je pokrytá úmyselným zavinením úverového dlžníka a vzniká momentom vyplatenia finančnej čiastky. To, že úverový dlžník má zároveň aj sekundárny úmysel (cieľ), t. j. neopráv- nene získaný úver splácať, na tom nemôže nič zmeniť, pretože trestný čin úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Tr. zák. bol už dokonaný a tento sekundárny úmysel možno označiť len za tzv. úmysel nah- radiť spôsobenú škodu. Banka síce nebola uvedená do omylu v otázke, že finančné prostriedky, ktoré poskytla jej budú vrátené v určitej dobe, ale banka poskytla úver za takých okolností, kedy by ich objek- tívne nebola poskytla, ak by bola pravdivo informovaná. Z hľadiska súkromnoprávneho možno klama- nie banky zo strany žiadateľa označiť za také konanie, ktoré sa vo všeobecnosti medzi poctivými ľuďmi považuje za neprípustné, teda za úmyselné konanie odporujúce dobrým mravom. Naviac na vyvodenie trestno-právnej zodpovednosti skutková podstata trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Tr. zák. nevyžaduje, aby spôsobenie škody bolo trvalé (teda, aby išlo o trvalé odňatie majet- ku veriteľa), ale na naplnenie formálnych znakov postačí prípadne aj dočasné odňatie majetku veriteľa. Je potrebné tiež uviesť, že trestný čin úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Tr. zák. je vyjadrený tzv. alternatívnou skutkovou podstatou. Teda, že pre naplnenie formálnych znakov skutkovej podstaty tres- tného činu úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Tr. zák. postačí, ak páchateľ uvedie iného do omy- lu „v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru“ a nevyžaduje sa zároveň, aby páchateľ aj uvie- dol iného do omylu „v otázke splácania úveru“. Je potrebné tiež zdôrazniť, že sám zákonodarca vyjad- ril skutkovú podstatu trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Tr. zák. alternatívne a pre- to znaky základnej skutkovej podstaty nemožno rozširovať tak, že o trestný čin pôjde len vtedy, ak žia- dateľ v čase žiadosti o úver nemal dostatok finančných prostriedkov na jeho riadne a včasné spláca- nie, prípadne či mohol dôvodne predpokladať, že úver riadne nesplatí. Ak žiadateľ o úver predloží fa- lošné (nepravdivé) údaje o svojej bonite s cieľom vylákať od banky - v danom prípade od poškodených bankových/ nebankových inštitúcií, finančné prostriedky na podklade úverovej zmluvy, naplní formál- ne znaky základnej skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Tr. zák., samozrejme z hľadiska výšky skutočne spôsobenej škody, teda celkovej sumy, ktorá bola poškodeným spoločnostiam spôsobená vo výške 320.800,- Eur, čím teda bola naplnená skutková podstata obzvlášť závažného zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Tr. zákona, v bodoch 5 až 8 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. Splácanie úveru zo strany úverového dlžníka môže mať vplyv len na náhradu škody, ktorá bola spôsobená už dokonaným trestným činom. Záverom súd uzatvára, že obžalovaný v žiadostiach o úver uviedol nepravdivé informácie jednak o výške svojich záväzkov a tiež nepravdivé údaje o svojom zamestnaní. Čo sa týka spôsobenia škody, je súd toho názoru, že táto bola spôsobená v momente vyplatenia vylákaných úverov v bode 1-4 a predstavuje
sumu uvedenú v bode 1 obžaloby teda 3000,- Eur, v bode 2 obžaloby predstavuje sumu 4000 eur a sumu 206.000 eur, v bode 3 obžaloby predstavuje sumu 7000 eur a v bode 4 obžaloby sumu 100.800 eur, čím v súhrne došlo k vylákaniu peňažnej čiastky 320.800 eur, teda bola poškodeným spoločnostiam spôsobená škoda veľkého rozsahu podľa § 125 Trestného zákona. Úmysel obžalovaného však smeroval k získaniu peňažnej čiastky v celkovej výške 359.000,- eur, pričom v tejto časti k dokonaniu trestného činu nedošlo výlučne z dôvodu nesplnenia interných kritérií jednotlivých spoločností. V bodoch 5-8 obžaloby sa obžalovaný snažil vylákať ďalšie úvery, avšak žiadosti o poskytnutie úverov boli bankami zamietnuté, teda ku škode v týchto bodoch obžaloby nedošlo.
Vo vzťahu k stanoveniu výšky spôsobenej škody a od toho sa odvíjajúcej právnej kvalifikácie žalovaného skutku, súd uvádza, že pokiaľ ide o zisťovanie ceny úveru, ktorý sa v mieste a čase činu obvykle pre- dáva (požičiava), tak v bankovom sektore nie je dôvod nevychádzať z uzatvorenej zmluvy o úvere, te- da z výšky dohodnutých úrokov uvedených v zmluve o úvere, pretože cena veci, či služby dohodnutá v rámci štandardného záväzkovoprávneho vzťahu spravidla zodpovedá cene, za ktorú sa vec (služba) v čase a mieste činu obvykle predáva. Preto ak z okolností prípadu nie je zrejmé niečo iné, nemožno do- hodnutú cenu ako východisko pre určenie výšky škody bez ďalšieho spochybňovať (primerane rozhod- nutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 07.04.2005 sp. zn. 5 C. XXX/XXXX). Obdobne sa bude postupovať aj pri poskytovaní úverov tzv. nebankovým sektorom, pri ktorom je nutné zohľadniť, že nebankový sek- tor je v zásade rizikovejší ako sektor bankový a preto nebankový sektor poskytuje obvykle úvery za vy- ššiu cenu (za vyššie úroky) ako sektor bankový (dohodnutá výška úrokovej sadzby, pokiaľ nie je v roz- pore so zásadami poctivého obchodného styku, môže prevyšovať úroky, ktoré banky žiadajú pri posky- tovaní úverov - uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. X Obdo 3/1996). Škoda vzniká teda tomu, kto úver poskytuje a prejavuje sa v skutočnom zmenšení majetku veriteľa, kto- rý úver poskytol. Z hľadiska základných znakov skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu je preto bez významu o akú čiastku sa páchateľ obohatil (t. j. aký mal prospech zo svojho podvodného ko- nania). Výška skutočnej škody na jednej strane (na majetku úverového veriteľa) nemusí (a spravidla ani nie je) totožná s výškou prospechu (obohatenia) na strane druhej (na majetku úverového dlžníka) a pre- to tieto pojmy nemožno stotožňovať a ani zamieňať. Podstatným pri zisťovaní následku trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Tr. zák. nie je preto výška prospechu úverového dlžníka, ale pod- statným je spôsobenie skutočnej škody veriteľovi. Podporne možno vychádzať aj z toho, že poškode- ným v zmysle § 46 ods.3 Tr. por. je ten, kto má proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom (poškodeným môže byť v danom prípade výhradne subjekt, ktorého maje- tok bol protiprávnym konaním skrátený, t. j. v prejednávanom prípade poškodená spoločnosť). Nároku na náhradu škody pritom zodpovedá len náhrada skutočnej škody a ušlého zisku. Naproti tomu, pros- pechu, ktorý bol získaný neoprávnene, zodpovedá povinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Vo vzťahu k uloženému trestu súd zhodnotil všetky zásady ukladania trestu, a pri zabezpečení individuálnej i generálnej prevencie, za súčasného nezistenia poľahčujúcich ani priťažujúcich okolností, jeho pohnútky a spôsobený následok a uložil obžalovanému trest v spodnej hranici trestnej sadzby teda 10 rokov, keďže došlo k škode veľkého rozsahu. Ustanovenie § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. ukladá pri rozhodovaní o zaradení obžalovaných, ktorí sú páchateľmi obzvlášť závažného zločinu, ich zaradenie na výkon trestu do maximálneho stupňa stráženia. Vzhľadom k osobe obžalovaného, spôsobu spáchania trestného činu a skutočnosti, že doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd vyhodnotil, že v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená, a preto ho za použitia ustanovenia § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obligatórne v zmysle § 76 ods. 1 Tr. zák. súd pri odsudzovaní obžalovaného za obzvlášť závažný zločin, uložil obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 1 rok, ktorý považuje za primeraný.
Čo sa týka škody, poškodená Tatra banka, a.s. si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 7.067,58 eur a poškodená Consumer Finance Holding, a.s. si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 3.369,99 eur a zmluvnú pokutu vo výške 369,88 eur. Vzhľadom k jednoznačne preukázanej škode vo výške 7.067,58 eur, súd uložil obžalovanému nahradiť poškodenej Tatra banke, a.s. škodu v tejto výške a
poškodenú Consumer Finance Holding, a.s., s nárokom na náhradu škody, odkázal na civilný proces. Ostatní poškodení si neuplatnili nárok na náhradu škody.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave.