Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10Sa-17-2018.pdf
PDF · 142.65 KB
Case nature
Area
Subarea
10Sa/17/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobcu V.. R.. N. W., nar.: XX.XX.XXXX, bývajúceho v W. R., M. XX, právne zastúpeného JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou so sídlom kancelárie v Košiciach, Kováčska 32, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej zo dňa 27.02.2018, č.: 23706-3/2018-BA takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal prostredníctvom portálu ÚPVS elektronicky na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu zo dňa 04.04.2018 (doručenú súdu dňa 04.04.2018), ktorou žiadal preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 27.02.2018, č.: 23706-3/2018-BA (v ďalšom texte aj : „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým žalovaná rozhodla o odvolaní účastníka správneho konania V.. R.. N. W., podanému proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 65172-1/2017-KEM zo dňa 24.05.2017 vo veci prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia tak, že podané odvolanie zamietla v celom rozsahu a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdila.
2. Žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (t.j. sa dovolával zrušujúcich dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/ a g/ zákona č. 162/2015 Z.z. - Správneho súdneho poriadku), preto žiadal rozhodnutie žalovanej zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Voči žalovanej uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. V dôvodoch preskúmavaného rozhodnutia žalovaná uviedla, že správny orgán prvého stupňa rozhodoval vo veci podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona o sociálnom poistení tak, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe (v ďalšom texte aj: „SZČO“) vzniklo prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 08.09.2015. Dôvody rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa sú podrobne uvedené v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovanej.
4. K skutkovým okolnostiam danej veci žalovaná v rozhodnutí konštatovala, že podľa údajov sociálnej poisťovne je žalobca zapísaný v zozname exekútorov vedenom Slovenskou komorou exekútorov od 04.12.1995 (číslo oprávnenia: 35513748). V období od 08.09.2015 do 26.02.2017 mal žalobca prerušený výkon funkcie exekútora. K dátumu začatia prerušenia výkonu funkcie mal žalobca právne postavenie SZČO v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z., pretože spĺňal podmienku veku a jeho príjmy z podnikania za rok 2014 presiahli sumu ustanovenú zákonom (t.j. boli vyššie ako zákonom ustanovená suma 4.944 EUR). Vzhľadom na prerušený výkon funkcie exekútora, správny orgán prvého stupňa predvolal listom z 27.02.2017 žalobcu za účelom prejednania trvania jeho povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia a zároveň ho upozornila na jeho povinnosť vyplývajúcu z § 228 ods. 2 zákona o sociálnom poistení na predloženie Registračného listu fyzickej osoby - prerušenie s dátumom vzniku prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 08.09.2015, resp. na predloženie iného oprávnenia na vykonávanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2, 3 zákona o sociálnom poistení (výzvu žalobca prevzal dňa 22.03.2017). Po vykonaní ústneho pojednávania a vzájomnej písomnej korešpondencii medzi žalobcom a správnym orgánom prvého stupňa pobočka Sociálnej poisťovne vydala prvostupňové rozhodnutie, ktoré žalobca napadol odvolaním.
5. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že správny orgán prvého stupňa nedostatočne prešetroval poistný pomer povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO najmä preto, že neposúdil a neobjasnil prejednávanú vec a ani nezabezpečil potrebné podklady na presné a úplné zistenie skutkového stavu veci podľa § 196 ods. 1 v spojení s ods. 6 zákona o sociálnom poistení, t.j. písomné vyjadrenie k inštitútu prerušenia výkonu funkcie exekútora na vlastnú žiadosť, a to aj od Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a Slovenskej komory exekútorov. Ďalej tvrdil, že aj keď mal prerušený výkon funkcie exekútora, naďalej vykonával činnosti povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení prostredníctvom svojej prevádzky - exekútorského úradu, a to svojimi zamestnancami, z čoho dosahoval príjmy zo samostatne zárobkovej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj: „zákon o dani z príjmov“), preto neprichádza do úvahy uplatnenie § 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v nadväznosti na § 21 ods. 4 a ods. 5 označeného zákona. Vyslovil názor, že exekútorovi, ktorý má iba prerušený výkon funkcie, nevzniká žiadna povinnosť oznamovať sociálnej poisťovni takéto prerušenie, pretože nedošlo k pozastaveniu prevádzkovania živnosti, resp. pozastaveniu činnosti tak, ako to predpokladá § 21 ods. 4 v spojení s § 26 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, a to z dôvodu, že exekútor, ktorý má prerušený výkon funkcie exekútora na vlastnú žiadosť, naďalej dosahuje príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. b) označeného zákona. Z uvedeného preto vzniká exekútorovi povinnosť platiť poistné a počas prerušenia výkonu funkcie exekútora je naďalej zamestnávateľom, ktorý zamestnancom poskytuje príjem. Zároveň žalobca argumentoval, že rozhodujúcou skutočnosťou pre správne posúdenie inštitútu prerušenia povinnosti platiť poistné, najmä preto, že nejde o pozastavenie celej činnosti, a teda aj exekútorského úradu, ale iba o pozastavenie výkonu funkcie exekútora je § 15a ods. 4 exekučného poriadku. Ustanovenie § 17 exekučného poriadku ako univerzálne znenie pre všetky prípady zastupovania je nespôsobilé pri posudzovaní inštitútu prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Takýmto inštitútom je podľa exekučného poriadku iba inštitút zániku funkcie exekútora.
6. Žalovaná v odvolacom konaní po preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj argumentácie žalobcu uplatnenej v podanom odvolaní dospela k záveru, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu je vecne správne a v súlade s príslušným znením tak zákona o sociálnom poistení, ako aj exekučného poriadku. Argumentovala tým, že podľa § 15a ods. 5 exekučného poriadku v znení zákona č. 229/2013 Z. z. účinného od 01.11.2013, počas prerušenia výkonu funkcie exekútora zastupuje exekútora zástupca podľa § 17. Počas prerušenia výkonu funkcie exekútora, t.j. od 08.09.2015 do 26.02.2017 žalobca nemohol vykonávať činnosť exekútora, pretože výkon funkcie exekútora mal prerušený, a vzhľadom k tomu, že k 08.09.2015 nemal iné oprávnenie v zmysle § 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z. účinného od 01.01.2011, vzniklo mu prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňom 08.09.2015. Počas prerušenia výkonu funkcie exekútora žalobcu zastupoval zástupca podľa § 17 exekučného poriadku. Zároveň žalovaná zdôraznila, že predmetom odvolacieho konania bol vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia účastníka konania ako SZČO, nie jeho posudzovanie ako zamestnávateľa, ktorý prostredníctvom exekútorského úradu zamestnáva zamestnancov. Je preto bezpredmetné, že účastník konania ako zamestnávateľ naďalej zamestnával
zamestnancov a plnil si ďalšie povinnosti vyplývajúce mu z právnych predpisov Slovenskej republiky ako zamestnávateľovi. Žalovaná uzavrela, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona za situácie, že účastník konania nepodal registračný list fyzickej osoby - prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s dátumom vzniku prerušenia týchto poistení dňa 08.09.2015, preto správny orgán prvého stupňa v súlade s ustanovením § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona o sociálnom poistení správne rozhodol, že žalobcovi ako SZČO vzniklo prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňom 08.09.2015.
7. Žalobca v správnej žalobe zrekapituloval skutkové okolnosti vedúce k rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ako aj preskúmavanému rozhodnutiu žalovanej, v ktorej zdôraznil, že rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 14.08.2015 mu bol prerušený výkon funkcie súdneho exekútora z dôvodu uvedeného v § 15a ods. 4 exekučného poriadku (t.j. na kvalifikovanú žiadosť exekútora). Z dohody o fakturovaní podielovej odmeny, odmeny za úkony a nárokov na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času zo dňa 08.09.2015 vyplýva, že počas prerušenia výkonu funkcie súdneho exekútora mal nárok na podiely na trovách, ktoré mu uhrádzal jeho zástupca. Dohoda bola uzatvorená na základe smernice Slovenskej komory exekútorov, ktorá upravuje výšku podielu zástupcu na odmene zastupovaného exekútora. Aj keď z uvedeného vyplýva, že exekútor, ktorý má prerušený výkon funkcie súdneho exekútora, priamo nevykonáva funkciu súdneho exekútora (túto vykonáva za neho jeho zástupca, ktorý má nárok na podiel na odmene), príjem z výkonu funkcie zástupcu súdneho exekútora je v prvom rade vždy adresovaný zastupovanému exekútorovi, resp. jeho úradu. Funkcia zastúpenia v otázkach v exekučnej činnosti zastupovaného súdneho exekútora sa vykonáva na generálnej báze - čiže v mene a na účet zastupovaného exekútora. Uvedené vyplýva z odpovede Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 09.03.2016 na základe žiadosti o písomné stanovisko. Žalobca tvrdil, že prerušenie výkonu funkcie súdneho exekútora nemá vplyv na povinnosti vyplývajúce z osobitných právnych predpisov, ktoré súvisia so statusom súdneho exekútora, pričom však pripustil, že zastupovaný exekútor sa v rovine riadiacej činnosti podieľa na chode exekútorského úradu. Žalobca zhrňujúco uviedol, že jeho argumenty boli založené na nasledujúcich tvrdeniach: a/ počas prerušenia výkonu súdneho exekútora síce súdny exekútor nevykonáva funkciu exekútora priamo, avšak v jeho mene a na jeho účet vykonáva jeho funkciu zástupca, b/ počas prerušenia výkonu funkcie súdneho exekútora poberá zastupovaný exekútor stále príjem plynúci z exekučnej činnosti, c/ exekučná činnosť nie je živnosťou, d/ je zásadný rozdiel medzi prerušením výkonu funkcie súdneho exekútora podľa exekučného poriadku a pozastavením živnosti podľa živnostenského zákona, e/ žalobca v rámci správneho konania aktívne navrhoval dôkazy, ktoré správny orgán nevyžiadal, ani sa s nimi v rámci odôvodnenia nevysporiadal, f/ výkon funkcie súdneho exekútora je špecifická forma oprávnenia, čo si vyžaduje aplikáciu viacerých právnych predpisov a nie je ju možné stotožňovať s výkonom oprávnenia podľa živnostenského zákona.
8. Žalobca v správnej žalobe ďalej namietal, že žalovaná nesprávne aplikovala § 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení spoločne s ustanoveniami § 15a a § 17 exekučného poriadku, pretože nesprávne zistil skutočný stav, čo sa týka postavenia súdneho exekútora, ktorý má prerušený výkon funkcie. Živnostenský zákon pozná vznik, pozastavenie a zánik živnostenského oprávnenia, exekučný poriadok pozná aj inštitút prerušenie výkonu funkcie súdneho exekútora, ktorý má svoje osobitosti a pozná inštitút zastupujúceho exekútora, kedy zástupca koná v mene a na účet zastupovaného exekútora. Prerušenie podľa exekučného poriadku rozlišuje prerušenie ex lege (výkon verejnej funkcie) a na základe vlastnej žiadosti (na základe vlastnej žiadosti z osobných alebo zdravotných dôvodov - prípad žalobcu). Z dôvodu de facto výkonu funkcie exekútora naďalej prostredníctvom zástupcu zastupovaného exekútora tak za danej situácie nedochádza k pozastaveniu výkonu podnikateľského oprávnenia, ktoré naďalej vykonáva podnik žalobcu, pričom je potrebné zdôrazniť, že na riadení podniku sa priamo aktívne podieľa aj zastupovaný exekútor. Žalovanou prezentovaný výklad jednotlivých ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na danú vec podľa žalobcu nemá oporu v príslušných ustanoveniach exekučného poriadku, pretože počas výkonu funkcie súdneho exekútora zákon pamätá na dve situácie súvisiace s postavením súdneho exekútora a jeho oprávnením vykonávať exekučnú činnosť - inštitút pozastavenia výkonu funkcie súdneho exekútora a inštitút prerušenie výkonu tejto funkcie. V oboch prípadoch však nezaniká výkon funkcie súdneho exekútora, keďže ten zaniká len v prípadoch uvedených v § 16
ods. 1 exekučného poriadku. V oboch situáciách je súdny exekútor naďalej zapísaný v Slovenskej komore exekútorov, pričom pri inštitúte prerušenia výkonu funkcie je ustanovený zástupca súdneho exekútora (obdobnú situáciu živnostenský zákon nepozná), kedy zástupca vykonáva funkciu súdneho exekútora za zastupovaného exekútora. Vzájomný vzťah zástupcov a zastupovaného exekútora sa líši podľa druhu okolnosti, na základe ktorých zástupca zastupuje súdneho exekútora. V prípade, kedy má zastupovaný exekútor prerušený výkon funkcie na vlastnú žiadosť, sa mu vypláca odmena z titulu funkcie súdneho exekútora, pričom zástupca má nárok na podiel na odmene. V okolnostiach danej veci bolo preukázané, že výkon funkcie súdneho exekútora žalobcovi bol prerušený na základe jeho vlastnej žiadosti adresovanej ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky, preto mu bol ustanovený zástupca. Žalobca naďalej dosahoval príjmy, ktoré je možné definovať v zmysle § 6 ods. 1 písm. c/ zákona o dani z príjmov, ktoré mu plynuli z titulu funkcie súdneho exekútora priamo a on následne v zmysle uzatvorenej zmluvy so svojím zástupcom časť z tejto odmeny vyplácal zástupcovi, ktorý za žalobcu podpisoval dokumenty a vykonával činnosť súdneho exekútora. Podľa žalobcu je preto dôležité rozlišovať medzi výkonom exekučnej činnosti, ktorú v zmysle § 17 ods. 4 exekučného poriadku zastupovaný exekútor nemôže vykonávať osobne a postavením súdneho exekútora ako takého. V prípade súdneho exekútora sa tak jeho oprávnenie vykonáva naďalej prostredníctvom zástupcu, no na príjmy je oprávnený priamo zastupovaný exekútor. Zástupca je tak iba akýmsi dočasným nositeľom oprávnenia zastupovaného exekútora na výkon exekučnej činnosti. Žalobca sa odvolal aj na výklad Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, v ktorom sa uvádza: „Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade rozhodovania o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie o nárokoch spojených s výkonom exekučnej činnosti, vykonáva v danom kontexte úkony zastupovaného súdneho exekútora zástupca, ktorý v konkrétnych exekúciách nároky na náhradu trov uplatňuje, sú mu doručované uznesenia súdov vo veciach náhrady trov exekúcie a z tohto titulu mu rovnako svedčí právo v mene a na účet zastupovaného exekútora podať odvolanie proti predmetným uzneseniam súdov vo výroku o náhrade trov exekúcie. Niet racionálneho argumentu, ktorý by spochybňoval režim zastúpenia zástupcov v otázkach výkonu exekučnej činnosti, a preto je vylúčené, aby selektívne pri uplatňovaní trov exekúcie konal zastupovaný súdny exekútor namiesto svojho zástupcu, ktorý vykonáva funkciu zastúpenia v otázkach exekučnej činnosti zastupovaného exekútora na generálnej báze... Vzťahy medzi zástupcom a zastupovaným exekútorom sa spravujú ustanovením § 17 ods. 4 exekučného poriadku, pričom prerušenie výkonu funkcie súdneho exekútora nemá vplyv na povinnosti vyplývajúce z osobitných právnych predpisov, ktoré súvisia so statusom súdneho exekútora alebo plnením jeho zákonných povinností. V súvislosti so štatútom prerušenia výkonu funkcie exekútora možno súhlasiť aj s tým, že zastupovaný súdny exekútor sa v rovine riadiacej činnosti podieľa na chode exekútorského úradu, čomu korešponduje aj právna úprava použitia odmeny zastupovaného exekútora na chod exekútorského úradu v súlade s § 17 ods. 1 exekučného poriadku.“ Žalobca ďalej zdôraznil, že podnikom exekútora ako podnikateľa je samotný exekútorský úrad, prostredníctvom ktorého vykonáva exekučnú činnosť. Inštitút prerušenia výkonu funkcie súdneho exekútora nemá žiaden vplyv na fungovanie podniku zastupovaného exekútora, preto zastupovanému exekútorovi naďalej patrí odmena ako príjem z podnikateľskej činnosti. K tomuto žalobnému bodu žalobca uzavrel, že: „....zastupovaný exekútor, v prípade prerušenia výkonu funkcie súdneho exekútora na vlastnú žiadosť je tak naďalej oprávnený na výkon iných oprávnení, okrem exekučnej činnosti, a naďalej mu patrí odmena za výkon funkcie súdneho exekútora prostredníctvom zástupcu, ktorý má nárok na podiel na danej odmene. Uvedené považujeme za rozhodujúce skutočnosti svedčiace o tom, že na konkrétnu posudzovanú situáciu žalobcu nie je možné aplikovať ustanovenie § 26 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení.“
9. Žalobný bod týkajúci sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, žalobca v správnej žalobe zhrnul do týchto tvrdení :
- znenie exekučného poriadku citované prvostupňovým orgánom dostatočným a preukázateľným spôsobom nepotvrdzuje skutočnosť, že ak má exekútor prerušený výkon funkcie exekútora, tak sa jedná o pozastavenie celej jeho činnosti, nakoľko činnosť exekútora nie je pozastavená, ale len jej časť - status funkcie exekútora, pričom exekútorský úrad, ako samostatný substrát, pokračuje v činnosti ďalej, vydáva rozhodnutia v mene zastupovaného exekútora, ktoré iba podpisuje zástupca exekútora v zmysle § 18 exekučného poriadku;
- z ust. § 26 ods. 2 zákona, vyplýva iba to, že SZČO sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, čo nekorešponduje s inštitútom prerušenia výkonu funkcie exekútora;
- sociálna poisťovňa nijakým dôkazom, ani len úvahou neodôvodnila skutočnosť, akou dospela k záveru, že prerušenie výkonu funkcie exekútora podľa § 15a ods. 4 exekučného poriadku je totožné s inštitútom upraveným v § 26 ods. 2 zákona;
- konštatuje, že aj napriek skutočnosti, že mal prerušený výkon funkcie exekútora, naďalej vykonával činnosti povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 3 ods. 1 písm. b/ zákona prostredníctvom svojej prevádzky - exekútorského úradu svojimi zamestnancami, z čoho dosahoval príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona o dani z príjmov, a preto neprichádza do úvahy uplatnenie § 26 ods. 2 zákona, v nadväznosti na § 21 ods. 4 a ods. 5 zákona ;
- poukazuje, že v prípade prerušenia výkonu funkcie exekútora nebola splnená podmienka podľa § 21 ods. 4 zákona na zánik povinného sociálneho poistenia, pretože zastupovaný exekútor je oprávnený na výkon a prevádzkovanie exekučnej činnosti prostredníctvom svojho vlastného exekútorského úradu, naďalej dosahuje príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona o dani z príjmov, riadi bežný chod exekútorského úradu, vrátane plnenia povinností zamestnávateľa;
- prerušenie výkonu funkcie exekútora neznamená pozastavenie činnosti, pretože exekútor bol počas celého obdobia prerušenia výkonu funkcie exekútora oprávnený dosahovať príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti. Rozhodnutie ministra spravodlivosti o prerušení výkonu funkcie exekútora nie je rozhodnutím o pozastavení celkovej činnosti;
- namiesto toho, aby sa sociálna poisťovňa zaoberala podstatou prerušenia povinného sociálneho poistenia, posudzovala iba § 26 ods. 2 zákona a § 17 exekučného poriadku, so zameraním na § 71 ods. 4 exekučného poriadku. Ide o subjektívny a nesprávny postup sociálnej poisťovne, pretože v prvom rade mala skúmať dôsledky vyplývajúce z vyššie uvedených inštitútov, teda mala vychádzať z legálnej úpravy inštitútu prerušenia výkonu funkcie exekútora, ako prvotného dôvodu vzniku, v spojení s následkami predpokladanými exekučným poriadkom;
- všeobecná úprava zastupovania uvedená v § 17 exekučného poriadku upravuje iba následky toho, keď vzniknú dôvody zastupovania, či už z dôvodu dovolenky, choroby, či iných osobných dôvodov prerušenia, resp. pozastavenia iba výkonu funkcie exekútora, čím sa ale nepozastavuje celková činnosť exekútorského úradu zastupovaného exekútora, tak ako to uvádza;
- rozhodujúcou skutočnosťou pre správne posúdenie inštitútu prerušenia povinnosti platiť poistné, najmä preto, že nejde o pozastavenie celej činnosti, a teda aj exekútorského úradu, ale iba o pozastavenie výkonu funkcie exekútora je § 15a ods. 4 exekučného poriadku. Ustanovenie § 17 exekučného poriadku, ako univerzálne znenie pre všetky prípady zastupovania je nespôsobilé pri posudzovaní inštitútu prerušenia povinného sociálneho poistenia. Takýmto inštitútom je podľa Exekučného poriadku iba inštitút zániku funkcie exekútora;
- žalobca v rámci konania predložil listinné dôkazy, taktiež navrhoval vykonanie ďalšieho dokazovania, prostredníctvom listinných dôkazov.
10. Argumentáciu vo vzťahu k tejto žalobnej námietke následne žalobca zhrnul nasledovne: „Napadnuté rozhodnutie správneho orgánu charakterizujeme len ako určité „rozšírenie“ rozhodnutia prvostupňového správnemu orgánu, kedy druhostupňový správny orgán napadnuté rozhodnutie vytváral spôsobom začlenenia námietok žalobcu v zmysle odvolania a následne rozšíril argumentáciu včlenením ďalších zákonných ustanovení, pričom obsah odôvodnenia netvoria dôvody, na základe ktorých sa pre aplikáciu zákonných ustanovení rozhodol, resp. argumentáciu týkajúcu sa vyhodnotenia predložených a navrhovaných dôkazných prostriedkov, takisto správny orgán v rámci odôvodnenia neuvádza dôkazy, z ktorých vychádzal a ani úvahy, ktorými sa pri hodnotení dôkazov vedený. Uvedené vyvodzujeme zo skutočnosti, že druhostupňový orgán, ako aj prvostupňový orgán sa v rámci napadnutého rozhodnutia nezaoberá námietkami vyššie uvedenými, keďže ich hodnotenie nie je obsahom napadnutého rozhodnutia. Podotýkame, že správny orgán neopomína časť námietok, ktoré by mohol považovať za nedôvodné, ale opomína podstatnú argumentáciu žalobcu, ktorá smeruje k otázke aplikácie prerušenia povinného sociálneho poistenia na inštitút prerušenia výkonu funkcie súdneho exekútora, ktorý charakterizuje ako jedinečný, čo aj dôkladne zdôvodňuje. Z uvedeného dôvodu považujeme napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a pre nezrozumiteľnosť, a preto považujeme aj tento žalobný bod za dôvodný.“
11. Zároveň žalobca poukázal na podľa jeho názoru nezmyselnú a nezrozumiteľnú požiadavku zo strany administratívneho orgánu na podanie registračného listu fyzickej osoby, pretože zákonnosť tejto požiadavky nie je daná a dokonca nevyplýva ani zo zisteného skutkového stavu v čase posudzovania predmetnej veci. Žalobný dôvod týkajúci sa nedostatočného zistenia skutkového stavu orgánov verejnej
správy pre riadne posúdenie veci žalobca špecifikoval tým, že správny orgán napriek navrhovaným dôkazom zo strany žalobcu, jeho ústnemu prednesu na ústnom pojednávaní, ako aj v troch písomných podaniach nedostatočne zistil skutkový stav, keďže pristúpil k aplikácii § 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Správny orgán sa vôbec nezaoberal tým, že žalobca ďalej dosahoval príjem ako samostatne zárobkovo činná osoba. Žalobný bod týkajúci sa tvrdenia o podstatnom porušení ustanovení o konaní pred správnym orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, žalobca v správnej žalobe odôvodnil tak, že administratívny orgán nesprávne aplikoval, resp. ignoroval príslušné ustanovenia týkajúce sa potreby spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci. Žalobca, aj keď predložil viaceré rozsiahle vyjadrenia a listinné dôkazy, navrhol vykonanie ďalšieho dokazovania, administratívny orgán tieto dôkazy nevykonal s poukazom na to, že organizačná zložka sociálnej poisťovne je oprávnená rozhodnúť, ktoré dôkazy, a v akom rozsahu vykoná, pričom dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Podľa názoru žalobcu žalovaná vyslovila právny záver, ktorý založila na nesprávnej aplikácii § 195 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, keďže ho vykladá izolovane bez ohľadu na § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorý hovorí o povinnosti zisťovania skutočného stavu, ale hlavne nie je možné vyhodnotiť rozhodnutie prvostupňového orgánu v súlade so zákonom, ak neobsahuje rozhodnutie o vykonaní dôkazov, resp. odmietnutí ich vykonania a hneď na to pristupovať k výkladu zákonného ustanovenia, ktoré bolo zo strany prvostupňového správneho orgánu zjavne porušené. Nad rámec uplatnených žalobných dôvodov žalobca poukázal aj na znenie § 203 ods. 2 Správneho súdneho poriadku a navrhol, aby v prípade zistenia nezákonnosti rozhodnutia nad uplatnené žalobné body, súd zrušil rozhodnutie žalovanej a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.
12. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a/ Správneho súdneho poriadku, o ktorej súd rozhodol uznesením č. k. 10Sa/17/2018-44 zo dňa 21.01.2021 tak, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
13. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 12.06.2018 k správnej žalobe navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zastával názor, že vo veci prerušenia žalobcovho sociálneho poistenia postupoval v súlade so zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pričom konal len v medziach predmetného zákona. V žiadnom prípade pri jednotlivých rozhodnutiach týkajúcich sa žalobcu administratívny orgán neprekročil právomoci, ktoré mu dáva zákon o sociálnom poistení. K jednotlivým žalobným námietkam uplatneným v správnej žalobe uviedol, že žalobca mal v spornom období právne postavenie SZČO v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z., pričom až po dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO ustanoveného zákonom o sociálnom poistení vzniká SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (§ 21 ods. 1, a ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, resp. k 1. októbru kalendárneho roka (ak bola SZČO predĺžená lehota na podanie daňového priznania), pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý SZČO dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie. Zákon o sociálnom poistení pritom pozná inštitút prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, v ktorom prípade, ak nastanú také právne skutočnosti, s ktorými zákon o sociálnom poistení spája prerušenie jej povinného poistenia, odo dňa vzniku predmetného prerušenia samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká povinnosť platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie. Vznik prerušenia povinného poistenia v zmysle § 26 ods. 5 zákona o sociálnom poistení posudzuje rovnako ako zánik poistenia. Žalovaná zdôraznila, že z ustanovenia § 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že k prerušeniu povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dochádza u SZČO v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť. Ak teda u SZČO nastane niektorý z vyššie popísaných dôvodov, dochádza u nej automaticky k prerušeniu jej povinného poistenia, t.j. k prerušeniu povinného poistenia nastáva priamo zo zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa údajov, ktoré sociálnej poisťovni poskytla Slovenská komora exekútorov mal žalobca v období od 08.09.2015 do 26.02.2017 prerušený výkon funkcie exekútora, pričom žalobca v danom období nedisponoval žiadnym iným oprávnením na vykonávanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, došlo u žalobcu k prerušeniu jeho povinného poistenia. Žalobca bol vyzvaný, či
je držiteľom aj iného oprávnenia na vykonávanie činnosti (listom správneho orgánu prvého stupňa č. 52094-3/2017-KEM zo dňa 27.02.2017, doručeným žalobcovi dňa 22.03.2017), no žiadanú skutočnosť nepreukázal. Pri osobnej návšteve pobočky Sociálnej poisťovne, ako aj vo všetkých svojich ďalších podaniach adresovaných správnemu orgánu prvého stupňa namietal len to, že podľa jeho právneho názoru prerušenie výkonu funkcie exekútora nespôsobuje na účely sociálneho poistenia prerušenie jeho povinného poistenia. K tejto otázke žalovaná v písomnom vyjadrení zaujala rovnaké stanovisko ako v preskúmavanom rozhodnutí, s tým, že § 17 ods. 4 exekučného poriadku jasne ustanovuje, že kým zastupovanie trvá, nemôže zastupovaný exekútor vykonávať exekučnú činnosť. Vychádzajúc z predmetného paragrafového znenia je teda zrejmé, že zastupovaný exekútor (čo je aj prípad žalobcu) nemôže počas prerušenia výkonu svojej funkcie sám vykonávať činnosť, exekučnú činnosť za neho vykonáva jeho zástupca. V tej súvislosti žalovaná poukázala na to, že žalobca v správnej žalobe sám uviedol, že: „… za žalobcu podpisoval dokumenty a vykonával činnosť súdneho exekútora jeho zástupca, pričom v zmysle ustanovenia § 18 ods. 1 pri každom úkone uvádza zástupca okrem svojho mena aj meno zástupcu.“ Podľa žalovaného tak žalobca sám priznal, že exekučnú činnosť po prerušení výkonu svojej funkcie sám nevykonával, iba mu plynul príjem v exekučnej činnosti, ktorú za neho vykonával jeho zástupca. Vo vzťahu k tvrdeniu, že žalobca napriek prerušeniu výkonu funkcie exekútora bol naďalej povinný zabezpečovať riadny chod exekútorského úradu vo veciach personálnych, materiálnych a technických, žalovaná uviedla, že v prípade uskutočňovania tejto stránky jeho činnosti má exekútor, ktorý stojí na čele exekútorského úradu na účely sociálneho poistenia právne postavenie zamestnávateľa. Sám žalobca v správnej žalobe uviedol, že činnosť ďalej vykonával podnik žalobcu. Platenie a odvádzanie poistného z právneho postavenia zamestnávateľa a platenie a odvádzanie poistného z titulu povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa žalovaného sú dve rozdielne veci, ktoré treba striktne odlišovať a nie je možné tieto dve sociálne poistenia zamieňať. Uvedené inštitúty sú upravené osobitnými ustanoveniami zákona. Žalovaná zdôraznila, že prerušením povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobca nestratil právne postavenie SZČO v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení a aj naďalej tento status na účely sociálneho poistenia mal, len sa mu z dôvodu prerušenia výkonu funkcie exekútora prerušilo jeho povinné poistenie. Práve vzhľadom na túto skutočnosť má administratívny orgán za to, že žalobcovi vzniklo prerušenie jeho povinného poistenia odo dňa 08.09.2015, čo bol žalobca v zmysle § 228 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 572/2009 Z. z. povinný oznámiť správnemu orgánu na registračnom liste fyzickej osobe. Žalobca si túto svoju zákonnú povinnosť nesplnil, a to ani po predošlej výzve, preto Sociálna poisťovňa, pobočka Košice bola povinná vo veci prerušenia povinného poistenia žalobcu rozhodnúť, čo aj vykonala rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa.
14. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa zistenia skutkového stavu, ako aj konania vo veci vzniku, prerušenia a zániku sociálneho poistenia, žalovaná uviedla, že v sporných prípadoch ide o nedávkové konanie, ktoré vzhľadom na § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení môže začať aj z podnetu organizačnej zložky sociálnej poisťovne. Táto nie je pri zisťovaní skutkového stavu viazaná len návrhmi účastníkov konania, ale je povinná vykonať aj z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Organizačná zložka je pritom oprávnená rozhodnúť, ktoré dôkazy, a v akom rozsahu vykoná, pričom tieto dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (§ 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení). Je preto na organizačnej zložke sociálnej poisťovne, či určitú skutočnosť považuje za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú, a či treba vykonať ďalšie dôkazy, resp. či je potrebné obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Podľa názoru žalovanej správny orgán prvého stupňa v čase svojho rozhodovania disponoval všetkými potrebnými dôkazmi na preukázanie skutkového stavu potrebného na riadne právne posúdenie danej veci a vydanie rozhodnutia. Vo vzťahu k poukazu žalobcu na stanovisko Slovenskej komory exekútorov týkajúce sa prerušenia výkonu funkcie exekútora žalovaná vo vyjadrení uviedla, že v zmysle § 120 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sociálne poistenie vykonáva sociálna poisťovňa a podľa ods. 2 označeného ustanovenia zákona ide o verejnoprávnu inštitúciu zriadenú na výkon sociálneho poistenia. S poukazom na tieto skutočnosti jedinou verejnoprávnou inštitúciou oprávnenou autoritatívne rozhodovať o vzniku, prerušení a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je sociálna poisťovňa, preto žalovaná považuje stanovisko Slovenskej komory exekútorov za právne bezvýznamné, nemajúce vplyv na posúdenie zákonnosti rozhodnutí sociálnej poisťovne.
15. Žalobca v replike zo dňa 20.07.2018 k vyjadreniu žalovanej trval na žalobných dôvodoch, ako aj na svojich stanoviskách vo veci a právne názory žalovanej z vyššie uvedených dôvodov za správne nepovažoval.
16. Žalovaná v duplike zo dňa 17.05.2021 k replike žalobcu zdôraznila, že: „.... kým zastupovanie trvá, nemôže zastupovaný exekútor vykonávať exekučnú činnosť ...... exekučnú činnosť za neho vykonáva zástupca.“
17. Správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasledujúcich zákona č. 162/2015 Z.z. - Správneho súdneho poriadku (SSP), posudzujúc správnu žalobu neformálne (§ 202 ods. 2 SSP), po oboznámení sa s obsahom súdneho, ako aj s obsahom úplného administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného, na nariadenom pojednávaní dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, preto túto rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol.
18. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.
19. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu, súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
20. Úlohou správneho súdu v tomto súdnom preskúmavacom konaní bolo preskúmať zákonnosť postupu, ako aj rozhodnutia žalovanej, ktorá rozhodnutím vydaným v odvolacom konaní potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o vzniku prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (podľa § 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení) u žalobcu ako SZČO dňa 08.09.2015, ako následok prerušenia výkonu funkcie exekútora v období od 08.09.2015 do 26.02.2017 (podľa § 15a exekučného poriadku), za situácie, že v danom období žalobca nedisponoval žiadnym iným oprávnením na vykonávanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení.
21. Podľa § 15a ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, minister po vyjadrení komory môže vyhovieť žiadosti exekútora o prerušenie výkonu funkcie exekútora z vážnych rodinných alebo osobných dôvodov. Prerušenie výkonu funkcie exekútora nemôže v tomto prípade trvať viac ako päť rokov; uplynutím piatich rokov prerušenie výkonu funkcie exekútora zaniká a exekútor sa opätovne ujíma svojej funkcie. Exekútor, ktorému bol prerušený výkon funkcie, je povinný aspoň 30 dní pred tým, ako znovu začne vykonávať funkciu exekútora, oznámiť túto skutočnosť ministrovi a komore.
22. Podľa ods. 5 označeného ustanovenia zákona, počas prerušenia výkonu funkcie exekútora zastupuje exekútora zástupca podľa § 17.
23. Podľa § 17 ods. 1 exekučného poriadku, po vymenovaní do funkcie exekútora komora určí exekútorovi na jeho návrh zástupcu pre prípad choroby, dovolenky alebo z iných vážnych dôvodov, pre ktoré exekútor nemôže vykonávať svoju funkciu viac ako 30 dní. Komora určí exekútorovi zástupcu aj vtedy, ak ho sám nenavrhol do jedného mesiaca od vymenovania do funkcie exekútora, ako aj v prípade pozastavenia výkonu funkcie exekútora. Komora zároveň určí výšku podielu zástupcu na odmene
zastupovaného exekútora. Odmena sa nevypláca zastupovanému exekútorovi, ktorý má prerušený výkon funkcie exekútora z dôvodu výkonu verejnej funkcie alebo pozastavený výkon funkcie exekútora; v tomto prípade sa odmena použije na financovanie činnosti exekútorského úradu.
24. Podľa ods. 4 označeného ustanovenia zákona, kým zastupovanie trvá, nemôže zastupovaný exekútor vykonávať exekučnú činnosť. Zástupca exekútora zodpovedá za škodu podľa § 31.
25. Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie; časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 písm. d) platí rovnako.
26. Podľa ods. 6 označeného ustanovenia zákona, vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení.
27. Z vyššie uvedených ustanovení zákona vyplýva, že v prípade prerušenia výkonu funkcie exekútora, zastupovaný exekútor počas zastupovania nesmie simultánne vykonávať exekučnú činnosť so zástupcom, ktorý pôsobí ako exekútor namiesto zastupovaného exekútora. Ustanovenie zástupcu exekútora patrí do pôsobnosti Slovenskej komory exekútorov, ktorá pri každom zástupcovi (bez zreteľa na spôsob jeho ustanovenia) zároveň určí výšku jeho podielu na odmene zastupovaného exekútora. V poverení komora výslovne uvedie, že sa udeľuje zástupcovi exekútora, deň začatia zastupovania, skončenia zastupovania, upozornenie, že zastupovaný exekútor nemôže počas zastupovania vykonávať svoju funkciu. Zastupovanie sa končí zánikom dôvodov, pre ktoré vzniklo. Vyrovnanie medzi zástupcom exekútora a exekútorom sa vykoná ku dňu ukončenia zastupovania. Samotný zánik zastupovania spravidla vyplynie z konania exekútora (návrat do úradu).
28. Správny súd zastáva názor, že súdny exekútor počas prerušenia výkonu svojej funkcie nemôže sám vykonávať činnosť, pretože túto za neho vykonáva ustanovený zástupca. Prerušenie výkonu funkcie súdneho exekútora v zmysle ust. § 15a ods. 4 exekučného poriadku zodpovedá pozastaveniu výkonu činnosti SZČO osoby v zmysle ust. § 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktoré má priamo zo zákona za následok prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňom prerušenia výkonu funkcie súdneho exekútora. Správny súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovanej uvedeným v jej vyjadrení k správnej žalobe, že: „...... ak u povinne poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby nastane niektorý z vyššie popísaných dôvodov, dochádza u tejto samostatne zárobkovo činnej osoby automaticky k prerušeniu jej povinného poistenia, t.j. prerušenie povinného poistenia nastáva priamo zo zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytla Slovenská komora exekútorov mal žalobca v období od 8. septembra 2015 do 26. februára 2017 prerušený výkon funkcie exekútora, pričom žalobca v predmetnom období nedisponoval žiadnym iným oprávnením na vykonávanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, došlo u žalobcu k prerušeniu jeho povinného poistenia.“
29. Vo vzťahu k námietke žalobcu zo správnej žaloby, že na základe Dohody o fakturovaní podielovej odmeny, odmeny za úkony a nárokov na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času zo dňa 08.09.2015 uzavretej so zastupujúcim exekútorom nebol bez príjmu, ale počas prerušenia výkonu funkcie súdneho exekútora mal nárok na podiely na trovách, ktoré mu uhrádzal jeho zástupca, ako aj to, že podľa interných predpisov Slovenskej komory exekútorov príjem z výkonu funkcie zástupcu súdneho exekútora je adresovaný zastupovanému exekútorovi, resp. jeho úradu, správny súd uvádza, že túto námietku nepovažuje za dôvodnú, pretože za rozhodujúcu skutočnosť pre vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO, v zmysle argumentácie uvedenej vyššie, je potrebné považovať samotné prerušenie výkonu funkcie exekútora, ktoré zodpovedá pozastaveniu výkonu činnosti v zmysle § 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Príjem súdneho exekútora počas prerušenia výkonu jeho funkcie pre prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia tak nie je relevantný.
30. Ako nedôvodnú hodnotí správny súd aj námietku, že k prerušeniu poistenia nemohlo dôjsť z dôvodu, že ako súdny exekútor s prerušeným výkonom funkcie bol naďalej povinný zabezpečovať riadny chod exekútorského úradu vo veciach personálnych, materiálnych a technických, pretože podľa názoru súdu pri takejto činnosti má súdny exekútor, ktorých stojí na čele exekútorského úradu na účely sociálneho poistenia právne postavenie zamestnávateľa. Platenie a odvádzanie poistného z právneho postavenia zamestnávateľa je iným inštitútom zákona o sociálnom poistení, ako platenie a odvádzanie poistného titulu povinného poistenia SZČO (uvedené poistenia zákon o sociálnom poistení upravuje v osobitných ustanoveniach). Prerušením povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobca nestratil právne postavenie zamestnávateľa a dokonca ani právne postavenie SZČO v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení, iba z dôvodu pozastavenia výkonu činnosti SZČO bolo prerušené jeho povinné poistenie.
31. Správny súd nesúhlasí ani s námietkou žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovanej pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ako aj dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu. Podľa názoru súdu správny orgán prvého stupňa, ako aj odvolací orgán vo veci zistili skutkový stav v potrebnom rozsahu, a zistené skutočnosti vyhodnotili zákonným spôsobom. Žalovaná sa v preskúmavanom rozhodnutí dostatočným spôsobom vysporiadala so všetkými podstatnými tvrdeniami žalobcu obsiahnutými v podanom odvolaní a jej právne závery podľa názoru správneho súdu zodpovedajú príslušným ustanoveniam zákona o sociálnom poistení, ako aj exekučného poriadku. Žalovaná správne vyhodnotila právne postavenie súdneho exekútora, ktorý má prerušený výkon funkcie, ako aj dôsledky toho vyplývajúce pre jeho povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Aj keď počas prerušenia výkonu funkcie exekútora žalobcovi plynuli príjmy z výkonu exekučnej činnosti prostredníctvom jeho zástupcu, administratívne orgány správne vyhodnotili, že uvedená skutočnosť nie je rozhodujúcou pre prerušenie povinného poistenia, pretože takouto rozhodujúcou skutočnosťou je pozastavenie výkonu činnosti SZČO, ktorému zodpovedá prerušenie výkonu funkcie exekútora podľa 15a ods. 4 exekučného poriadku.
32. V prípade, ak žalobca poukazoval na bližšie nešpecifikovaný výklad Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, podľa ktorého: „ ...... prerušenie výkonu funkcie súdneho exekútora nemá vplyv na povinnosti vyplývajúce z osobitných právnych predpisov, ktoré súvisia so statusom súdneho exekútora alebo plnením jeho zákonných povinností,“ resp. výklad Slovenskej komory exekútorov, správny súd zastáva zhodne so žalovanou názor, že v zmysle § 120 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa, ktorá je verejnoprávnou inštitúciou a je aj jedinou verejnoprávnou inštitúciou oprávnenou autoritatívne rozhodovať o vzniku, prerušení a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. Uvedené stanoviská preto nemajú žiaden vplyv na posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovanej.
33. Vzhľadom na tieto podstatné skutočnosti, po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, správny súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnené žalobné dôvody nie sú opodstatnené. Pri neformálnom posúdení správnej žaloby v zmysle § 202 ods. 2 SSP súd nezistil ani žiadne také pochybenia v procesnom postupe administratívneho orgánu (vrátane výzvy správneho orgánu prvého stupňa na predloženie registračného formulára), prípadne v jeho rozhodnutí, ktoré by boli dôvodom pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Za takejto situácie správny súd vyhodnotil, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto žalobu rozsudkom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol.
34. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že právo na ich náhradu účastníkom nepriznal, pretože žalobca v konaní nebol úspešný a žalovanému voči žalobcovi nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak nemá sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.