Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_21Csp-74-2020.pdf
PDF · 123.72 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/74/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu EOS KSI Slovensko s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária Remedium Legal s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO 53 255 739, proti žalovanému C. S., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v Q., B. XXX/X, o zaplatenie 3 000,00 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3 000,00 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 23.03. 2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 3 000,00 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 23.03.2019 do zaplatenia. Uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.03.2019 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 03.11.2016 Zmluvu č. 5121367194, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo VOP. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 02.03.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 01.03.2018, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 9 176,57 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 5 887,46 eur, z riadneho úroku vo výške 2 770,62 eur, z úroku z omeškania vo výške 460,49 eur a z poplatkov vo výške 58,00 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky, uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky ku dňu podania žaloby neuhradil žiadnu sumu. Dlžná suma predstavovala sumu vo výške 3 000,00 eur, pričom pozostávala z neuhradenej istiny úveru vo výške 3 000,00 eur. Zvyšnú časť žalovanej sumy si žalobca neuplatnil. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania počnúc dňom 23.03.2019, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
2. Žalovaný navrhol zamietnuť žalobu v celom rozsahu. V prvom rade namietol aktívnu legitimáciu žalobcu s poukazom na to, že mu nebolo doručené v origináli listiny ani oznámenie postupcu o postúpení
pohľadávky, ani preukázanie postupníka o postúpení pohľadávky. Žalobca nepreukázal úplnosť zmluvy o postúpení pohľadávok (kde napr. chýba uvedenie odplaty za postúpenie pohľadávky, nebola doložená plná moc osoby, ktorá zmluvu podpísala v mene žalobcu), ako aj to, že práve pohľadávka, tvoriaca predmet sporu, tvorí práve súčasť prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok, pretože predložená údajná príloha nie je nikým podpísaná, nie je z nej zrejmé, že tvorí obsahovú jednotu so zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorých podľa čl. I zmluvy malo byť viacero. Okrem toho je zrejmé, že príloha zmluvy o postúpení pohľadávok nebola súčasťou zmluvy o postúpení pohľadávok, stala sa ňou až dodatočne, a teda v čase uzavretia zmluvy nebol jej predmet (postupované pohľadávky) určený nielenže dostatočne určito, ale nebol určený vôbec. Žalovaný nárok ďalej pokladal za zmätočný. Žalobca na jednej strane pojednáva o údajom nároku zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5121367194 vo výške 5 887,46 eur (istina), 2 770,62 eur (riadny úrok), 460,49 eur (úrok z omeškania) a 58,00 eur (nešpecifikované poplatky), no na druhej strane sa domáha iba časti istiny bez uvedenia, o akú presnú časť istiny vo výške 6 000,00 eur má ísť, akú má splatnosť a ako k nej vlastne dospel a pod.. Zo žalobcom predloženého prehľadu platieb je zrejmé, že v ňom platby žalovaného ďaleko presahujú výšku žalovaného nároku. Vzhľadom na skutočnosť, že k predčasnej splatnosti úveru malo dôjsť dňa 01.03.2018 a nárok bol uplatnený na súde 28.04.2020, žalovaný z opatrnosti namietol aj premlčanie žalovaného nároku. Žalobca ďalej nepreukázal, že jeho údajný právny predchodca postupoval pri uzatváraní zmluvy o splátkovom úvere v súlade s § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov), pričom porušenie tejto povinnosti spôsobuje bezodplatnosť poskytnutého spotrebiteľského úveru (§ 11 zákona o spotrebiteľských úveroch). Žalovaný ďalej namietol nesprávnosť výpočtu RPMN v jeho neprospech, čo je tiež dôvodom bezodplatnosti poskytnutého spotrebiteľského úveru (§ 11 zákona o spotrebiteľských úveroch).
3. Žalobca nesúhlasil s námietkami žalovaného. Dňa 22.03.2019 pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu vyššie uvedenú pohľadávku v celkovej výške 9 176,57 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 5 887,46 eur, z riadneho úroku vo výške 2770,62 eur, z úroku z omeškania vo výške 72,90 eur a úroku z omeškania zákonného vo výške 387,59 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaný čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 6 000,00 eur, čerpanie peňažných prostriedkov je v platobnej histórii označené ako "Čerpanie". Žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 393,30 eur, 20.12.2016 - 193,30 eur, 29.11.2017 - 184,80 eur, 29.11.2017 - 15,20 eur, z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma vo výške 112,54 eur, na poplatky suma vo výške 8,50 eur, na riadny úrok suma vo výške 272,26 eur a na úrok z omeškania bola započítaná suma vo výške 0,00 eur. Postúpená istina tak predstavuje "Čerpanie" mínus úhrady žalovaného započítané na istinu ( 6 000,00 eur - 112,54 eur = 5 887,46 eur). Žalobca si v rámci svojho dispozičného oprávnenia uplatnil v konaní len časť postúpenej istiny vo výške 3 000,00 eur. K doručeniu oznámenia o postúpení pohľadávky žalobca uviedol, že je právne irelevantné, či ho žalovaný aj skutočne prevzal, nakoľko pri hmotnoprávnych úkonoch platí podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí tzv. teória dôjdenia, v zmysle ktorej sa nevyžaduje aby bol úkon aj reálne doručený, ale postačuje, že sa dostal do dispozičnej sféry adresáta. Žalobca má za to, že skutočnosť, že zásielku odosielal na adresu, ktorú žalovaný uviedol v zmluve a do dnes používa, jednoznačne preukazuje, že žalovaný mal možnosť sa s jej obsahom oboznámiť. Uvedené ust. stojí na spravodlivom vyvažovaní záujmov zmluvných strán. Na jednej strane poskytuje možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky adresátovi a na strane druhej zaručuje, že právny úkon sa stane právne perfektný aj v prípade, že sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky alebo zmarí jej doručenie. K námietke premlčania žalobca uviedol, že pri dohode o plnení dlhu v splátkach môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou). Každá zo splátok tak predstavuje samostatné plnenie a preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka samostatne. Občiansky zákonník ďalej v ustanovení § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie celého dlhu (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu, avšak toto svoje právo môže uplatniť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, v opačnom prípade toto právo zaniká. Ak toto právo veriteľ uplatní, trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého dlhu. Ak však veriteľ toto právo nevyužije a ďalšia splátka sa stane splatnou, potom toto právo zaniká a vzniká mu až v prípade, ak dlžník nezaplatí ani túto, ďalšiu splátku dlhu. V posudzovanom prípade bolo platobnou históriou preukázané, že žalovaný bol v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (02.03.2018) v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre nezaplatenie prvej nezaplatenej splatnej
splátky. Oprávnenie žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie tejto splátky totiž zaniklo v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka splatnosťou ďalšej splátky úveru. Zároveň je potrebné uviesť, že ak by žalobca pre nesplnenie tejto splátky vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, potom by porušil § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný nebol v tom čase v omeškaní po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Taktiež by bol takýto postup žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko by odňal žalovanému možnosť prípadného do uhradenia omeškanej splátky. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v prípade, ak žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 02.03.2018 - toto svoje právo uplatnil v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.02.2018 a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. V posudzovanom prípade teda došlo v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenie splátky splatnej dňa 20.02.2018. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 20.02.2018 tak začala v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka plynúť od zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (v posudzovanom prípade od splátky splatnej dňa 20.02.2018) a uplynula by najskôr dňa 20.02.2021. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 28.04.2020, žalobca mal za to, že svoj nárok uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby. V súvislosti s preverovaním bonity žalovaného žalobca uviedol, že zistil klientom deklarovaný príjem, overený dopytom do Sociálnej poisťovne 600,00 eur, existujúce záväzky 0 eur (existujúce záväzky boli 42,00 eur, vyplácal z úveru 42,00 eur). Maximálne splátkové zaťaženie ktoré je možné použiť na splátky úverov (55% z akceptovaného príjmu), ukazovateľ schopnosti splácať (disponibilný zostatok 330,00 eur) : 600,00 x 55% = 330,00 eur. Splátka poskytnutého úveru je nižšia ako disponibilný zostatok - podmienka primárnej návratnosti z disponibilných príjmov klienta bola splnená. Existujúce splátky úverov a úverová história klienta bola overená dopytom do Úverového registra. Výpočet RPMN úveru považoval žalobca za správny.
4. Žalovaný zotrval na námietke aktívnej veci legitimácie žalobcu, pretože žalobca v svojom vyjadrení preukázal, že žalovanému tak postupca ani postupník nedoručil ani oznámenie postúpení pohľadávky ani listinu preukazujúcu postúpenie pohľadávky. Akýkoľvek podací lístok je v tomto smere nepreukazný a pokiaľ ide o akési kópie obálok s doručenkami, zo samotných doručeniek nie je zrejmé, aká písomnosť sa mala nachádzať vo vnútri obálky. Žalovaný ďalej zotrval na námietke neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, pretože zmluva o postúpení pohľadávky v čase jej podpisu nešpecifikovala postupované pohľadávky. Postupca ako veriteľ si nesplnil povinnosť s odbornou starostlivosťou preveriť bonitu žalovaného, čo znamená, že v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch nie je žalobca oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej sa postupca pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere dopustil nekalej obchodnej praktiky, keď žalovanému ako osobe s deklarovaným a neprevereným nevysokým mesačným príjmom vnútil žalovaným nepožadovanú službu, poistenie schopnosti splácať úver. Vadná je aj samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere čo do jej povinných obsahových náležitostí. Podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí o. i. obsahovať aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere je však zrejmé, že neobsahuje výšku poslednej splátky úveru, k čomu žalobca udáva, že jej výška má vyplývať z úverových podmienok, t. j. nie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo nie je právne prípustné. Všeobecné podmienky banky z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie sú dokumentom, ktorý môže obsahovať podstatné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy. Okrem toho, zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje rozčlenenie zložiek jednotlivých splátok na splátku istiny, splátku úroku a splátku iného poplatku. Nie je správnym ani výpočet RPMN. Žalobca do výpočtu RPMN nezahrnul pravidelné mesačné poistné vo výške 8,50 eur, čím účelovo argumentačne tvrdí, že RPMN zodpovedá hodnote uvedenej v zmluve. No nie je tomu tak, nakoľko vzhľadom na nezahrnutie poistného je RPMN v skutočnosti vyššia, a teda vypočítaná v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Žaloba bola podaná dňa 22.11.2017 a preto vzhľadom na trojročnú premlčaciu dobu v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka premlčanie sa môže vzťahovať na splátky úveru splatné pred 22.11.2014. Rozhodujúce však je, že právny predchodca žalobcu úver predčasne zosplatnil listom zo dňa 06.12.2014, pretože žalovaný neuhradil splátky úveru v lehote ich splatnosti. K zosplatneniu celého úveru došlo pre neuhradenie splátky splatnej v septembri 2014, ako to vyplýva z predžalobnej upomienky zo dňa 05.11.2014, v ktorej právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného na možnosť predčasného zosplatnenia úveru, v prípade, že neuhradí omeškané splátky v dodatočne stanovenej lehote. Premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie celého zostatku zosplatneného úveru začala plynúť od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej uplatnil žalobca toto
právo, t. j. najskôr od 20.09.2014, premlčacia doba plynula neprerušene, jej posledný deň pripadol na 20.09.2017, kedy uplynula. Žalobu na súd však žalobca podal až dňa 22.11.2017, teda po márnom uplynutí trojročnej premlčacej doby.
5. Žalobca zotrval na tom, že zmluva o postúpení pohľadávok je platná. Zmluva v čase jej podpisu jasne definovala postupované pohľadávky. Napokon bez uvedeného by nebolo možné určiť ani odkupnú cenu týchto pohľadávok, ktorá predstavuje určité percento z nich. Záver žalovaného, podľa ktorého bola najskôr uzavretá zmluva, potom zaplatená odplata a následne špecifikované postupované pohľadávky je preto nesprávny. Žalobca predložil papierovú prílohu č 1. k zmluve o postúpení pohľadávok v časti, kde je presne definovaná postupovaná pohľadávka. Žalobca nie je oprávnený zverejniť celý tento dokument, nakoľko táto listina obsahuje osobné údaje množstva dlžníkov, ktoré je povinný chrániť. Je tiež pravda, že žalobca dostáva tieto údaje od postupcu aj na CD nosiči, nakoľko interné procesy žalobcu sú plne elektronické a dáta sú preto jednoduchšie na pracovanie. Žalobca má tiež vedomosť, že súdy prílohu č. 1 nespochybňujú a preto ju obvykle predkladá vo forme ako ju predložil aj v tomto konaní. Pokiaľ žalovaný uviedol, že akýkoľvek podací lístok pri doručovaní zásielok je nepreukazný a pokiaľ ide o akési kópie obálok s doručenkami, zo samotných doručeniek nie je zrejmé, aká písomnosť sa mala nachádzať vo vnútri obálky, je tento názor žalovaného absurdný. Všetky inštitúcie, ktoré sú podobne ako právny predchodca žalobcu, odosielateľom veľkého množstva listín, majú proces vytvárania listín vrátane ich balenia do obálok, plne automatizovaný. Zásielky sú preto označované číslom, keďže je tým zabezpečené množstvo jedinečných označení. Nakoľko však žalovaný tvrdí, že z doručeniek nie je zrejmé, aká listina sa v týchto zásielkach mala nachádzať, poukázal žalobca na to, že doručenka k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.03.2018 je jasne označená číslom úverovej zmluvy 5121367194. Rovnako podací hárok k výzve pred postúpením zo dňa 18.12.2018 nesie označenie podanej zásielky LC08BDS-10434; car4-a_me_20181219_4_0_e03_zOO_000000_0101_9 ...., čo je totožné s označením Naše číslo LC08BDS-10434 na tejto listine. Obdobne vrátená zásielka k Oznámeniu o postúpení pohľadávky zo dňa 30.03.2019 nesie označenie LC09-12327, čo je totožné s označením Naše číslo na tejto listine. Z predložených doručeniek je tiež zrejmé, že žalovaný si zásielky nepreberal, a preto s nimi nebol oboznámený. Ani jedna zásielka nebola odosielateľovi vrátená s príznakom "adresát neznámy", ale ako "zásielka neprevzatá v odbernej lehote". Je preto zrejmé, že tvrdenie žalovaného, že na "adrese Clementisova 656/2, 911 01 Trenčín sa nezdržiaval, nevlastní ani neužíva na nej žiadnu nehnuteľnosť" je účelová snaha o popieranie nepochybných skutočností. Rovnako nemožno opomenúť ani skutočnosť, že ide o adresu, ktorá je adresou žalovaného aj priamo v Zmluve o úvere, pričom správnosť tohto údaju osvedčil vlastnoručným podpisom na jej konci. Zároveň na podporu svojich tvrdení podľa názoru žalobcu dodnes nepredložil žiadny dôkaz. Žalobca ďalej uviedol, že odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver (t. j. pri posudzovaní bonity) bola zachovaná. V rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti veriteľa. Pri posúdení bonity žalovaného boli do úvahy vzaté všetky dostupné informácie, vrátane údajov zo spoločného bankového/úverového registra. Výsledkom daného posúdenia schopnosti žalobcu splácať úver bol jednoznačný záver o jeho platobnej spôsobilosti/schopnosti splácať daný úver. Finančná analýza, platná v tom čase, bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru s mesačnou splátkou 193,30 eur. Dispozostatok (suma finančných prostriedkov, ktoré má žiadať k dispozícií po odrátaní výdavkov) bol vo výške 330,00 eur, čo postačovalo na splátku poskytnutého úveru. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného týkajúce sa absencie povinných náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., že tieto otázky nemajú pre výsledok konania žiadnu relevanciu. Žalovaný čerpal úver vo výške 6 000,00 eur a uhradil sumu 393,30 eur. Je preto zrejmé, že aj v prípade vyslovenia záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru je nárok žalobcu plne dôvodný. Absencia žalovaným uvádzaných náležitostí nie je spôsobilá navodiť absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere. Uvedené spôsobuje výlučne sankciu, ktorej dôsledkom je nemožnosť požadovať od úverového dlžníka zmluvne dojednané poplatky a úroky.
6. Z tvrdení žalobcu a ním predložených listinných dôkazov súd zistil, že právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a. s. ako banka a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 03.11.2016 Zmluvu o splátkovom úvere č. 5121367194, na základe ktorej sa banka zaviazala poskytnúť žalovanému úver vo výške 6 000,00 eur, s úrokovou sadzbou v deň podpisu zmluvy 19,90 % ročne a žalovaný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver banke spolu s úrokom v 48 mesačných splátkach po 193,30 eur, splatných k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, s konečnou splatnosťou 20.11.2020. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť bola 9 277,59 eur, priemerná RPMN bola 16,57 %, RPMN úveru 25,22 %. V čase do postúpenia
pohľadávky žalobcovi (22.03. 2019) bola celková pohľadávka 9 176,57 eur, pozostávala z istiny 5 887,46 eur, riadneho úroku 2 770,62 eur, poplatkov 58,00 eur a úroku z omeškania 460,49 eur.
7. 22.03.2019 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok č. 0215/2019/CE medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a. s. a postupníkom žalobcom, príloha k tejto zmluve ohľadne žalovaného obsahuje identifikáciu poskytnutého úveru totožnú s údajmi v úverovej zmluve.
8. Listom zo dňa 28.01.2018 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že je v omeškaní so splatením sumy 2 301,81 eur a vyzval ho na zaplatenie tejto sumy do 15 dní, s možnosťou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Listom zo dňa 02.03.2018 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že došlo k mimoriadnej splatnosti jeho dlhu ku dňu 01.03.2018. Listom zo dňa 18.12.2018 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že výška jeho nezaplatenej pohľadávky predstavuje 8 629,93 eur a vyzval ho k úhrade tejto sumy s tým, že v opačnom prípade je banka oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Listom zo dňa 30.03.2019 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému postúpenie pohľadávky voči nemu žalobcovi. Z platobnej histórie žalovaného vyplynulo, že žalovaný čerpal úver 6 000,00 eur a v decembri 2016 zaplatil 193,30 eur a v novembri 2017 zaplatil 184,80 eur a 15,20 eur, teda celkom 393,30 eur.
9. Vyššie uvedené skutočnosti súd nepovažoval za sporné.
10. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
12. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 15. Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Na základe zmluvy o úvere právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému na jeho požiadanie peňažné prostriedky a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť zvýšené o dohodnuté úroky v pravidelných mesačných splátkach. Zmluva spĺňa náležitosti zmluvy o úvere definované v § 497 Obchodného zákonníka a záväzkový vzťah medzi stranami je teda vzťahom zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, ktorý predstavuje tzv. absolútny obchod. Napriek uvedenému je nutné vec posúdiť i podľa ustanovení spotrebiteľského práva.
19. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Posudzovaný právny vzťah túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o pôžičke bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností Obchodné podmienky, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný v čase uzavretia zmluvy nekonal v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísal ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi veriteľom ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľkou. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
20. V danom prípade predmetná zmluva v časti týkajúcej sa poskytnutia úveru neobsahovala také podmienky, ktoré by boli v rozopre s dobrými mravmi, prípadne ktoré by predstavovali zjavný nepomer práv a povinností medzi účastníkmi zmluvy a ktoré by teda mohli byť vyhodnotené ako neprijateľné zmluvné podmienky.
21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že bola uzavretá zmluva o úvere, ktorú svojou povahou a charakterom zmluvných strán možno považovať za spotrebiteľskú. Zároveň mal súd za preukázané, že žalovaný ako dlžník si neplnil svoje povinnosti splácať poskytnutý úver tak, ako bolo dohodnuté. Z pohľadu vyššie uvedeného bol nárok žalobcu uplatnený dôvodne, súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi aj žiadaný úrok z omeškania, ktorý bol uplatnený v zákonnej výške v zmysle žaloby odo dňa postúpenia pohľadávky.
22. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, len časť z nich by bola relevantná pre rozhodnutie vo veci. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcu, súd mal za to že došlo k platne uzavretej zmluve o postúpení pohľadávok, pohľadávka voči žalovanému bola riadne identifikovaná, oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému doručované, v bližšej argumentácii sa súd stotožnil s argumentáciou žalobcu. Žalovaný nepreukázal pobyt na inej adrese ako uviedol v zmluve, a podľa pripojených doručeniek sa zásielky vracali ako neprevzaté v odbernej lehote. Rovnako sa súd stotožnil s argumentáciou žalobcu ohľadne skúmania bonity žalovaného, táto bola skúmaná v potrebnom rozsahu.
23. Námietky ohľadne správnosti výpočtu RPMN úveru neboli podstatné, vzhľadom na výšku sumy, ktorá bola v spore uplatnená. Žalobca čerpal úver 6 000,00 eur, zaplatil len 393,30 eur, z čoho vyplýva, že len na samotnej istine bol žalobca oprávnený žiadať zaplatenie 5 606,70 eur, domáhal sa len úhrady 3 000,00 eur. Z tohto pohľadu nebolo potrebné skúmať možnú bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru pre nedostatok zásadných náležitostí v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobcom tvrdenú výšku úhrad žalovaný nepoprel.
24. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach
uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
25. Plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú splátku k dohodnutému termínu. Veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov alebo na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba plynie samostatne. Splatnosť jednotlivých splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu. Premlčanie sa v zmysle § 103 veta prvá OZ viaže na jednotlivé splátky a nie na celý dlh. Predčasnú splatnosť peňažného záväzku môže veriteľ za podmienok stanovených v § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ vyvolať jednostranným právnym úkonom. Ak toto právo nevyužije, celý dlh sa bude premlčiavať odo dňa zročnosti jednotlivých splátok. Situácia sa zmení, ak veriteľ účinne uplatní zaplatenie celej pohľadávky naraz.
26. V ustanovení § 103 OZ, ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 101 OZ špeciálne, je počiatok premlčania upravený odlišne od všeobecného. Podľa vety prvej ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, neplynie teda odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 OZ). Podľa vety druhej v prípade tzv. zosplatnenia dlhu len pre v budúcnosti majúce byť splatné splátky, premlčacia doba začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§103 OZ), avšak tej, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie práva podľa § 565 OZ. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 OZ veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva.
27. Ak teda veriteľ právo na zosplatnenie v budúcnosti splatného dlhu nevyužije, jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne odo dňa splatnosti každej z nich až do ich zaplatenia; ak účinne uplatní zosplatnenie celého dlhu, pre zvyšok dlhu, ktorý mal byť pôvodne zaplatený v splátkach, začína plynúť premlčacia lehota od splatnosti tej nesplnenej splátky, v dôsledku ktorej k uplatneniu predčasnej splatnosti dlhu došlo.
28. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ modifikuje § 565 OZ vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. Podľa neho je strata výhody splátok podmienená splnením, že musí ísť o a) spotrebiteľskú zmluvu, b) strata výhody splátok nenastáva automaticky pre nesplnenie niektorej splátky, ale až po uplatnení práva veriteľa; veriteľ môže toto právo uplatniť najskôr až po uplynutí lehoty 3 mesiacov od omeškania dlžníka so zaplatením splátky, c) veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky. Obsahom upozornenia dlžníka je, že veriteľ si uplatňuje právo na jednorazové zaplatenej celej pohľadávky naraz.
29. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru právny predchodca žalobcu upovedomil žalovaného o tom, že nakoľko poskytnutý úver nesplácal riadne a včas (výzva zo dňa 28.01.2018), ku dňu 01.03.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru. Právny predchodca žalobcu nekonkretizoval v tomto oznámení nezaplatenú splátku, pre ktorú sa rozhodol využiť svoje právo na zaplatenie celého dlhu. Žalovaný neuhradil v priebehu roka 2017 žiadnu splátku, vychádzajúc z lehoty 3 mesiacov od omeškania dlžníka so zaplatením splátky, splátka, pre ktorú nastalo zosplatnenie úveru bola splátka splatná za mesiac október 2017, konkrétne splatná dňa 20.10.2017, teda od uvedeného dátumu začala plynúť premlčacia lehota v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka, čiže od nezaplatenej splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Premlčacia doba uplynula dňa 20.10.2020. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 28.04.2020 Okresnému súdu v Banskej Bystrici, nárok bol uplatnený na súde pred uplynutím premlčacej doby.
30. Námietka premlčania teda nebola vznesená dôvodne.
31. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.