Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16C-28-2021.pdf
PDF · 81.23 KB
Case nature
Subarea
16C/28/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v sporovej veci žalobcu: ŠVEC a SPOL, s.r.o, so sídlom Staničná 502, Vráble, IČO: 31 429 947, zast. Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., Farská 25, Nitra proti žalovanému: U. G., O.. XX.X.XXXX, V. O. XXXXX/XE, V., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca doručil súdu návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal aby súd zriadil záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného a to na byt č. XX, nachádzajúci sa na X P.. obytného domu súpisné číslo XXXX, vchod č. X evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúci sa v katastrálnom území Y. F., D. Y.F. F., D. Y. F..
2. Žalobca svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 25.01.2018 Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol sumu vo výške 200.000,- eur (slovom: dvestotisíc eur) žalovanému ako dlžníkovi (ďalej len „zmluva"). Žalovaný/ dlžník sa na základe tejto zmluvy zaviazal sumu 200.000,- eur žalobcovi/veriteľovi vrátiť do troch rokov od podpisu zmluvy t. j. do 25.1.2021, spolu s ročným úrokom vo výške 11% z požičanej sumy. Žalobca poskytol v zmysle čl. 2 ods. 2 zmluvy sumu 200.000,- eur na účet žalovaného do troch dní od podpisu zmluvy a to dňa 01.02.2018. Účel použitia pôžičky bol v zmluve vymedzený ako „Kúpa a rekonštrukcia 3 poschodového obytného domu v okrese Dunajská Streda, v obci Dunajská Streda, v katastrálnom území Dunajská Streda, stavba vedená na LV č. XXXX, sup. č. XXXX, na parc .č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XXX a XXXX/XXX". Zmluva bola podpísaná dňa 25.01.2018. V rovnaký dátum sa žalovaný stal jediným spoločníkom spoločnosti Kimberley s.r.o., so sídlom Trnavská cesta 112A, Bratislava, IČO: 47 134 372, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. (ďalej len „spoločnosť Kimberley s.r.o.") Kúpnou zmluvou V-XXXX/XX bol povolený vklad do katastra nehnuteľností dňa 16.10.2018 č. z. XXXX/XX, čím sa spoločnosť Kimberley s.r.o. stala vlastníkom obytného 3 poschodového domu v katastrálnom území Dunajská Streda, obec Dunajská streda, okres Dunajská Streda, stavba zapísaná na Okresnom úrade katastrálny odbor v Dunajskej Strede v LV č. XXXX. V priebehu roka 2020 predala spoločnosť Kimberley s.r.o niekoľko bytov v nehnuteľnosti bližšie špecifikovanej v bode I. ods. 3 tohto návrhu. Žalovaný osobne nadobudol výlučné vlastníctvo k bytu č. XX, vo vchode 8, p. 4, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXX/XXXXX, titul nadobudnutia V-XXXXX/XXXX - kúpna zmluva, vklad povolený dňa 02.03.2020 v nehnuteľnosti bližšie špecifikovanej v bode I. ods. 3 tohto návrhu. Žalobca žalovaného vyzýval po uplynutí dátumu splatnosti pôžičky na jej vrátenie, avšak žalovaný na výzvu reagoval, že pôžičku vráti až keď predá zrekonštruované byty v nehnuteľnosti bližšie špecifikovanej v bode I. Žalobca vyzval teda žalovaného, aby podpísali notársku zápisnicu o uznaní
dlhu, identickú s obsahom uzatvorenej zmluvy, s predĺžením termínu splatnosti pôžičky do 31.06.2021. Na túto výzvu žalovaný nijako nereagoval a viac sa žalobcovi neozval. Spoločnosť Kimberley s.r.o. medzičasom uskutočnila predaj viacerých bytov v nehnuteľnosti, avšak žalovaný pôžičku žalobcovi stále nevrátil. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ohrozenie exekúcie vidíme vtom, že žalovaný sa na žiadosť spísať notárku zápisnicu o uznaní dlhu viac žalobcovi neozval a jeho správanie (nevrátenie pôžičky napriek predaju bytov v nehnuteľnosti, ktorú vlastní ním ovládaná právnická osoba) budí obavu, že nemá v úmysle pôžičku vrátiť. Nehnuteľnosť kúpil v mene a na účet spoločnosti Kimberley s.r.o., v ktorej je jediným spoločníkom, pričom takéto konanie vyznieva ako špekulatívne, nakoľko predmet pôžičky si požičal ako fyzická osoba na konkrétny dohodnutý účel, čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávku žalobcu. Uvedená nehnuteľnosť - byť č. XX v nehnuteľnosti bližšie špecifikovanej v bode i. tohto návrhu pritom predstavuje základný majetok žalovaného a žalobcovi sa nepodarilo zistiť či žalovaný vlastní aj iný majetok. Žalobca je toho názoru, že účel sledovaný žalobcom (predovšetkým zabezpečenie jeho pohľadávky, nakoľko žalovaný kúpil nehnuteľnosť bližšie špecifikovanú v bode I. na spoločnosť, ktorej je jediný vlastník) je možné dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením.
3. K návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca pripojil výpis z LV č. XXXX, Zmluvu o pôžičke zo dňa 25.01.2018, výpis z účtu žalobcu, výpis z Obchodného registra SR spoločnosti Kimberley s.r.o., Platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. XXUp/XXX/XXXX.
4. Podľa § 343 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej tiež ako „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
5. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
7. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
8. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
11. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo zmarenia uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného
veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva.
12. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia tak vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.
13. Súd v prvom rade posúdil samotnú možnosť vykonať žalobcom navrhnuté zabezpečovacie opatrenia. Súd z aktuálneho výpisu LV č. XXXX zistil, že v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia už žalovaný nebol vlastníkom nehnuteľnosti evidovanej na tomto liste vlastníctva a to bytu č. XX, nachádzajúcom sa na 4 p. obytného domu súpisné číslo XXXX. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na fakt, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia, nemal súd inú možnosť, ako návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť a to z dôvodu, že súd môže zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo len na veci, práva alebo na iné majetkové hodnoty vo vlastníctve žalobcu/dlžníka, čo v danom prípade splnené nebolo.
14. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané splnenie všetkých procesných a materiálnych podmienok pre poskytnutie ochrany žalobcu prostredníctvom ním požadovaného zabezpečovacieho opatrenia.
15. Keďže súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol mal žalovaný vo veci plný úspech. Avšak s poukazom na skutočnosť, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli a ani vzniknúť nemohli rozhodol súd tak, ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.