Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-24-2021.pdf
PDF · 80.06 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/24/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v spore žalobkyne: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom v Břeclavi, Náměstí T. G. Masaryka 2392/17, Česká republika, IČO: 043 55 211, zastúpenej JUDr. B. Hegedüšovou, advokátkou v Bratislave, Majerníkova 3479/3A, proti žalovanému: L. L., narodený XX. januára XXXX, trvalým pobytom v Q., F. XXXX/XX, o zaplatenie 350 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 350 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 350 eur od 9. júna 2017 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 12 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu 18. mája 2020 a postúpenou tunajšiemu súdu 16. marca 2021 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 350 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 350 eur od 9. júna 2017 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 12 eur z titulu nevrátených finančných prostriedkov, ktoré jej poskytla na základe zmluvy o úvere č. XXXXXX zo 4. mája 2017.
2. Žalovaný svoje právo vyjadriť sa k žalobe nevyužil.
3. Rozhodovaný spor je konaním s cudzím prvkom, v ktorom žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalobkyňa má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie, a to v Českej republike, preto bolo potrebné najskôr ustáliť, či slovenský súd má právomoc spor prejednať a rozhodnúť a v prípade zistenia, že táto právomoc je daná, ďalej určiť, podľa ktorého právneho poriadku je predmetný spor potrebné posúdiť. 3.1. Pokiaľ ide o otázku právomoci slovenského súdu, súd dospel k záveru, že táto je v prejednávanej veci daná, pretože vyplýva z čl. 18 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I bis), podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. V danom prípade má žalovaný-spotrebiteľ bydlisko v Slovenskej republike. 3.2. Pokiaľ ide o otázku určenia rozhodného práva pre posúdenie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, súd uzatvára, že na daný spor je podľa čl. 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) potrebné aplikovať právny poriadok obvyklého pobytu spotrebiteľa-žalovaného, teda slovenské právo, pretože predmetom právneho posúdenia prejednávanej veci je spotrebiteľská zmluva uzavretá medzi spotrebiteľom a
podnikateľom (dodávateľom), pričom podnikateľ-žalobkyňa vykonáva svoju obchodnú činnosť, do rozsahu ktorej patrí i predmetná spotrebiteľská zmluva, v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa, resp. túto svoju obchodnú činnosť smeruje na krajinu obvyklého pobytu spotrebiteľa, teda na Slovenskú republiku.
4. Súd sa vo veci oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, a to zmluvou o úvere (smlouva o úvěru) č. XXXXXX zo 4. mája 2017, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, upomienkami z 5. júna 2017, 6. júna 2017, 4. septembra 2017 a 7. septembra 2017 a ostatným obsahom spisu, a zistil tento skutkový stav:
5.1. Žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný ako dlžník-spotrebiteľ 4. mája 2017 elektronicky prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 350 eur, ktorý sa zaviazal vrátiť aj s odplatou v súhrnnej výške 450 eur, a to v lehote splatnosti do 1. júna 2017. 5.2. Na základe čl. IV. tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ je oprávnený požadovať od dlžníka paušálnu náhradu nákladov spojených s upomienkou za omeškanie so splatením úveru, a to vo výške 3,- eur za každú upomienku bez ohľadu na formu jej odoslania (t. j. písomne na známu adresu na doručovanie, SMS správou alebo e-mailom). 5.3. Žalovaný svoju povinnosť riadne a včas vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky nesplnil, a tak sa jeho dlh stal po uplynutí 1. júna 2017 splatným. 5.4. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu dlhu prostredníctvom celkom štyroch upomienok zaslaných vo forme e-mailovej správy na e-mailovú adresu žalovaného, a to 5. júna 2017, 6. júna 2017, 4. septembra 2017 a 7. septembra 2017, na ktoré žalovaný nereagoval. 5.5. Žalovaný poskytnuté peňažné prostriedky doposiaľ nevrátil.
6.1. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 6.2. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. 6.3. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 6.4. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 6.5. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 6.6. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 6.7. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
7. Zo zisteného skutkového stavu súd považoval za preukázané, že žalobkyňa na základe zmluvy o úvere poskytla žalovanému peňažné prostriedky vo výške 350 eur, ktoré jej doposiaľ nevrátil. Žalovaný v rámci procesnej obrany nenamietal, že by mu povinnosť na úhradu uvedeného plnenia vôbec nevznikla, resp. nevznikla v žalobou uplatnenej výške, alebo že táto povinnosť v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu už netrvá, teda že už zanikla (napr. jej splnením - zaplatením, či inými spôsobmi zániku záväzku predpokladanými Občianskym zákonníkom ako započítaním, odpustením dlhu či jeho mimosúdnym urovnaním). Súd preto skutkové tvrdenia žalobkyne považoval za nesporné a jej žalobe čo do istiny uplatnenej vo výške 350 eur ako dôvodnej vyhovel.
8. Súd za dôvodný považoval aj uplatnený nárok žalobkyne na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, preukázaný vo forme štyroch upomienok vyzývajúcich žalovaného na zaplatenie jej (už) splatnej pohľadávky v celkovej výške 12 eur.
9. Povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere sa stáva splatnou uplynutím dojednanej doby, ktorá v danom prípade bola dohodnutá v lehote do 1. júna 2017. Žalovaný tento peňažný nárok žalobkyni v určenej lehote splatnosti nezaplatil, a tak sa nasledujúci deň 2. júna 2017 dostal s jeho plnením do omeškania. Súd preto priznal žalobkyni aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške aktuálnej k prvému dňu omeškania, a to vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy 350 eur, avšak len za dobu omeškania (úročenia) uplatnenú žalobkyňou v žalobe, t. j. od 9. júna 2017 do zaplatenia.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto jej proti neúspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.