Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/99/2020

Potvrdené rozhodnutím 1To/2/2022
„Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov JUDr. Petra Šamka a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci proti obžalovanej K. Q., stíhanej pre prečin ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák., o odvolaní okresnej prokurátorky Okresnej prokuratúry Malacky proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 27.09.2021, sp.zn. 3T/99/2020, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. júna 2022 takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie okresnej prokurátorky Okresnej prokuratúry Malacky ako nedôvodné z a m i e t a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou v trestnej veci obžalovaného K. Q., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom N. XXX/XX, Q., pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa písmeno b), písmeno a) , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. septembra 2021, takto

rozhodol:

Obžalovaná

K. Q., nar. XX.XX.XXXX v G., trvalé bydlisko: N. XXX/XX, Q.,

sa u z n á v a z a v i n n ú , ž e

ako rodič maloletého U.., nar. XX.XX.XXXX, nezabezpečila riadne plnenie jeho povinnej školskej dochádzky na Základnej škole, K. R., O. X, XXX XX Q., pričom o neplnení povinnej školskej dochádzky maloletého bola opakovane vyrozumená zo strany školy, Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Malacky, napriek tomu nápravu nezabezpečila, bezdôvodne maloletého nechávala doma, v dôsledku čoho v školskom roku 2019/2020 v čase od 2. septembra 2019 do 29. februára 2020 vymeškal celkovo 522 neospravedlnených hodín,

t e d a

vydala osobu staršiu, ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnila viesť záhaľčivý život, a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l a

prečin: ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa písmeno b), písmeno a) .

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 211 ods. 3 Tr. zákona, § 54 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona na trest povinnej práce vo výmere 160 (stošesťdesiat) hodín.

Podľa § 55 ods. 1 Tr. zákona je obžalovaná povinná trest povinnej práce vykonať najneskôr do 1 roka od nariadenia výkonu trestu.

Podľa § 55 ods. 3 Tr. zákona je obžalovaná povinná vykonať trest povinnej práce osobne, bez nároku na odmenu vo svojom voľnom čase.

odôvodnenie:

Prokurátor okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 12.11.2020 Okresnému súdu Malacky obžalobu č. -9 na obžalovanú K. Q. pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa písmeno b), písmeno a) , na skutkovom základe opísanom vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní po poučení o svojich právach a povinnostiach urobila vyhlásenie podľa ( v znení neskorších predpisov; ďalej len ), že je vinná zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej súd postupoval primerane podľa , , , , , a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či obžalovaná :

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa jej kladú za vinu, na čo obžalovaná odpovedala: Áno. d) bola ako obžalovaná poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaná odpovedala: Áno. f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaná odpovedala: Áno. g) bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jej kladené za vinu, na čo obžalovaná odpovedala : Áno. h) sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalovaná odpovedala: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovanej o uznaní viny a jej kladných odpovedí na otázky uvedené v , , , , prijal toto vyhlásenie obžalovanej o uznaní viny zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku, sa nevykoná.

Súd preto uznal obžalovanú za vinnú z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa písmeno b), písmeno a) , na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom k prijatiu vyhlásenia obžalovanej podľa vykonal dokazovanie len ohľadne trestu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, odpisom z registra trestov obžalovanej, výpisom z evidencie priestupkov, TR OS Malacky sp. zn. zo dňa 30.10.2019, rozhodnutiami súdu o nariadení ústavnej starostlivosti maloletého dieťaťa.

Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, tak vo svojich ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny života súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli. V zmysle zásady legality trestu je možné uložiť len taký druh trestu a len

v takej výmere, v ako je to ustanovené v , pričom trestné sadzby za jednotlivé trestné činy sú ustanovené v osobitnej časti . Súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliada na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a zároveň má trest postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Z odpisu registra trestov mal súd preukázané, že obžalovaná bola doposiaľ 1 krát súdne trestaná, odsúdená bola trestným rozkazom Okresného súdu Malacky, sp. zn. zo dňa 30.10.2019, právoplatným dňa 28.11.2019, za totožný trestný čin, na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov podmienečne, s určením skúšobnej doby v trvaní 1 rok do 28.11.2020. Trestnej činnosti sa obžalovaná v danej trestnej veci teda dopustila v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Z výpisu priestupkov vyplýva, že obžalovaná nebola doposiaľ prejednávaná v priestupkovom konaní.

Podľa § 211 ods. 1 Tr. zákona, kto vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že a) zvádza ju k záhaľčivému alebo nemravnému životu, b) umožní jej viesť záhaľčivý alebo nemravný život, c) umožní jej dopúšťať sa konaní, ktoré sú podľa tohto zákona trestnými činmi, d) umožní jej dopúšťať sa konaní, ktoré sú podľa osobitných zákonov priestupkami alebo e) bráni jej v povinnej školskej dochádzke, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa Tr. zákona, Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='%2523211'&ucin-k-dni='30.12.9999'> alebo <aspi:// module='ASPI'&link='%2523211'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a) závažnejším spôsobom konania, alebo b) z osobitného motívu. Obžalovaná uviedla, že k spáchaniu skutku úprimne ľutuje, uviedla, že konala tak, pretože bola v ťažkej životnej situácii, nezvládala výchovu maloletého syna, z tohto dôvodu bola nad dieťaťom nariadená aj ústavná starostlivosť. Situácia sa už zmenila, pomery v rodine sa zastabilizovali na súd opäť vrátil maloletého U. do jej starostlivosti. Uviedla, že už si uvedomuje vážnosť situácie ona aj jej syn, ktorý taktiež chce byť doma s rodinou. Uviedla, že je na rodičovskej dovolenke, jej jediný príjem predstavuje rodičovský príspevok vo výške 300 eur. Má dve mal. deti U. 11 r. a W. 1 r. Žije v spoločnej domácnosti s druhom, ktorý je otcom jej mladšieho syna., otec maloletého U. na dieťa nijakým spôsobom neprispieva. Žijú vo viacgeneračnom rodinnom dome, spolu s ďalšími príbuznými, vlastníkom domu je jej babka.

Pri ukladaní trestu súd u obžalovanej prihliadol aj na pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Pri ukladaní trestu súd u obžalovanej prihliadol ako na poľahčujúcu okolnosť, že k spáchaniu trestného činu sa priznala a tento úprimne oľutovala. Z vyjadrenia obžalovanej je zrejmé, že skutok ktorý vykonala, bol neuvážený, dopustila sa trestnej činnosti z dôvodu, že nezvládla výchovu maloletého dieťaťa a z tohto dôvodu, bola aj nad výchovou dieťaťa nariadená ústavná starostlivosť. Naopak obžalovanej priťažovalo, že už bola za trestný čin v minulosti odsúdená (totožná trestná činnosť). Teda u obžalovanej bol pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností rovnaký, trestná sadzba daného trestného činu sa nemenila.

Vo všeobecnosti súd konštatuje, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia, zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanej vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého bola obžalovaná uznaná vinnou a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom ( ) v rozpätí šesť mesiacov až päť rokov. Stanovením rozpätia trestnej sadzby zaradil zákonodarca tento trestný čin - prečin medzi menej závažné trestné činy, čo možno vyvodiť z toho, že za jeho spáchanie nemusí súd povinne ukladať trest odňatia slobody ( argumentum a contrario). Trestom odňatia slobody

sa tu má na mysli nielen jeho nepodmienečná forma, ale aj prípadné podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody. Súd za spáchanie prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa môže preto uložiť dokonca len samostatné alternatívne tresty ako napríklad peňažný trest, trest povinnej práce, trest zákazu činnosti a podobne.

Nakoľko obžalovaná spáchala úmyselný trestný čin počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, s poukazom na ustanovenie bolo vylúčené uložiť obžalovanej podmienečný trest odňatia slobody. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade sú splnené zákonom vyžadované podmienky pre uloženie trestu povinnej práce, nakoľko odsudzuje páchateľa za prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje 5 rokov, obžalovaná s uložením tohto druhu trestu súhlasila a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu, osobné pomery obžalovanej, možnosť jeho nápravy a okolnosti spáchania trestného činu má súd za to, že takto uložený trest možno považovať za primeraný. Nie je teda v danom prípade potrebné uložiť trest odňatia slobody a to nepodmienečný, keďže trestný čin bol spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, pričom s poukazom na ustanovenie Tr. zák. tak prichádzalo do úvahy uloženie tohto druhu trestu jedine ako nepodmienečného. Je síce faktom, že k ďalšiemu uloženiu trestu odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu nemohlo dôjsť, avšak ustanovenie Tr. zák., o nemožnosti uloženia trestu odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu, nemožno vždy vykladať tak, že do úvahy prichádza len uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Na druhej strane, najmä pri ukladaní krátkodobých nepodmienečných trestov odňatia slobody, musí súd skúmať, či nemôže byť účel trestu splnený alternatívnym trestom nespojeným s odňatím slobody. Je pritom všeobecne v súdnej praxi uznávané, že krátkodobé tresty odňatia slobody by mali byť ukladané len výnimočne a taktiež, že záujem všeobecnej prevencie nemôže prevážiť nad reálnym záujmom individuálnej prevencie. V predmetnej veci v prospech neuloženia trestu odňatia slobody (v danom prípade jedine nepodmienečného) naviac svedčí aj okolnosť, že obžalovaná urobila vyhlásenie o vine, skutok úprimne oľutovala a napravila svoje rodinné pomery tak, že súd v civilnom konaní navrátil maloleté dieťa do jej starostlivosti. V konaní o zrušení ústavnej starostlivosti ako súd, tak aj orgány sociálnej kurately a dohľadu, mimoriadne starostlivo posudzujú nápravu pomerov a vhodnosť výchovného prostredia maloletého dieťaťa. Taktiež súd s poukazom na znenie ust. , t.j. že trest má postihovať páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu, dáva do pozornosti, že obžalovaná má v osobnej starostlivosti zverené maloleté deti, je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke a okrem staršieho syna, zabezpečuje starostlivosť aj o mladšieho syna vo veku 1 rok. Uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody by tak súd neprimerane zasiahol aj do výkonu rodičovskej starostlivosti a mohlo by prísť aj k ohrozeniu výživy a výchovy maloletých detí. Významne však súd prihliadol aj k ďalšej zásade pre ukladanie trestov uvedenej v Tr. zák. Podľa tejto zásady má trest plniť nie len represívnu funkciu, teda zabraňovať v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale i výchovnú funkciu, teda vytvárať podmienky pre výchovu páchateľa, aby viedol riadny život. Uložený druh trestu - trest povinnej práce, tak splnia svoj účel uvedený v Tr. zák. - trest bude plniť prevýchovnú funkciu najmä tým, že umožní obžalovanej vlastným pričinením nahradiť spoločnosti ujmu spôsobenú na právom chránených záujmoch tým, že vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu odpracuje v prospech spoločnosti určité práce v rozsahu 160 hodín. Úplne na záver súd uvádza, že obžalovaná si počas výkonu uloženého trestu bude musieť uvedomiť, že do budúcnosti svoje eventuálne protiprávne konanie nebude môcť pred prísnejšou sankciou nijako ospravedlniť.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( )