Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sa/42/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobkyne C. P., bývajúcej XXX XX J. XX, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava o preskúmanie rozhodnutia žalovanej zo dňa 17.09.2020 č. 66777-2/2020-BA, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 19.10.2020, podanou na poštovú prepravu toho istého dňa, na základe výzvy súdu doplnenou podaním zo dňa 16.11.2020 (doručeným Krajskému súdu v Košiciach dňa 23.11. 2020) žiadala zrušiť rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 17.09.2020, č. 66777-2/2020- BA, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice z 12.06.2020, č. 200-036850-CA01/2020 a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.

2. Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie označeným rozhodnutím zo dňa 17.09.2020, č.: 66777-2/2020- BA, príslušná na rozhodovanie podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o sociálnom poistení“) zamietla v celom rozsahu odvolanie účastníčky konania C. P., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej J. Č.. XX, podané proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa - Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, č. 200-036850-CA01/2020 zo dňa 12.06.2020 vo veci nepriznania nároku na ošetrovné a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdila v celom rozsahu.

3. Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia uviedla, že správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie, v ktorom podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení vyslovil, že žalobkyňa nemá nárok na ošetrovné, nárok na výplatu ktorého si uplatnila od 07.04.2020. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobkyňa podala odvolanie, v ktorom namietala, že nedoplatok na odvodoch splácala splátkovým kalendárom, v súvislosti s čím jej bolo oznámené, že keď uhradí odvody v plnej výške, ošetrovné jej bude vyplatené, čo sa však nestalo. Ďalej tvrdila, že jej dieťa muselo byť doma následkom nariadenia štátu a na uhradenie dlžnej sumy si musela požičať od rodičov. S prihliadnutím na tieto okolnosti dúfala, že odvolací orgán, t,j. žalovaná podanému odvolaniu vyhovie. Žalovaná k skutkovému stavu rozhodujúcemu pre preskúmavané rozhodnutie uviedla, že podľa údajov v informačnom systéme sociálnej poisťovne žalobkyňa bola povinne nemocensky poistená ako samostatne zárobkovo činná osoba (v ďalšom texte aj: „SZČO“) od 01.07.2017. Odo dňa 01.07.2020 má pozastavené prevádzkovanie živnosti, preto bolo jej nemocenské poistenie od uvedeného dátumu prerušené. Nárok na ošetrovné si uplatnila z poistného vzťahu povinne nemocensky poistenej SZČO z dôvodu potreby osobného a celodenného ošetrovania jej dieťaťa P. P., nar. 10.10.2007:

- Od 27.03.2020 do 06.04.2020 predložením Žiadosti o ošetrovné č. C 823131 potvrdenej príslušným lekárom,

- od 07.04.2020 do 26.06.2020 predložením Žiadosti o ošetrovné č. C 885032 potvrdenej príslušným lekárom, na ktorých tlačivách MUDr. C. D. potvrdil, že zdravotný stav syna žalobkyne nevyhnutne vyžaduje osobné a celodenné ošetrovanie inou fyzickou osobou. K žiadostiam o ošetrovné žalobkyňa predložila nasledovné doklady :

- čestné vyhlásenie k žiadosti o ošetrovné v súvislosti so šírením nákazy koronavírusu, podľa ktorého poskytovala P. P. osobné a celodenné ošetrovanie počas celého dňa v dňoch od 27.03.2020 do 31.03.2020,

- čestné vyhlásenie k žiadosti o ošetrovné na účely výplaty ošetrovného počas krízovej situácie za mesiac apríl 2020, podľa ktorého osobne a celodenne ošetrovala P. P. v období od 07.04.2020 do 30.04.2020 a

- čestné vyhlásenie k žiadosti o ošetrovné na účely výplaty ošetrovného počas krízovej situácie za mesiac máj 2020, podľa ktorého osobne a celodenne ošetrovala P. P. v období od 01.05.2020 do 31.05.2020.

4. Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí konštatovala, že jednou zo základných povinností, ktoré pre poistenca vyplývajú z poistného vzťahu povinne nemocensky poistenej SZČO je platenie poistného v lehote stanovenej zákonom, t.j. do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ustanovenie § 31 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení je vo vzťahu k tejto povinnosti pre poistenca zvýhodnením, pretože umožňuje za splnenia podmienok nároku na ošetrovné považovať aj skutočnosť, že poistenec zaplatí poistné najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie ošetrovného. Ďalej poukázal na ust. účinnom od 27.03.2020, ako aj označeného zákona s tým, že v čase krízovej situácie sa podmienky nároku na ošetrovné posudzujú u každého poistenca k prvému dňu potreby osobného a celodenného ošetrovania dieťaťa. Na základe prvej žiadosti poistenca o tzv. pandemické ošetrovné, pobočka sociálnej poisťovne rozhodne o nároku na túto dávku na celé obdobie krízovej situácie. Ak si aj poistenec uplatní nárok na tzv. pandemické ošetrovné novou žiadosťou od neskoršieho dátumu, nárok bude opätovne posúdený k prvému dňu jeho osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa. V prípade žalobkyne preto sociálna poisťovňa posudzovala nárok na ošetrovné k prvému dňu potreby osobného a celodenného ošetrovania jej dieťaťa, t.j. k 27.03.2020, ktorý bol potvrdený na Žiadosti o ošetrovné č. C 823131. Na účely splnenia podmienky vyplývajúcej z zákona o sociálnom poistení sa sleduje zaplatenie poistného na nemocenské poistenie za obdobie od 01.07.2017 do 29.02.2020. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhovateľke by tak vznikol nárok na ošetrovné z povinného nemocenského poistenia SZČO, ak by poistné za toto obdobie zaplatila najneskôr do 31.03.2020, prípadne, ak by suma dlžného poistného na nemocenské poistenie k tomuto dňu bola v úhrne nižšia ako 5 EUR. Zdôraznila, že SZČO je osobne zodpovedná za správnosť a včasnosť odvádzaných súm poistného.

5. Žalovaná v dôvodoch rozhodnutia konštatovala, že pri kontrole platieb poistného na nemocenské poistenie v označenom období bolo zistené, že k 31.03.2020 bol u žalobkyne evidovaný nedoplatok na poistnom za obdobie mesiacov október 2019, november 2019 a december 2019, ktorého suma nebola nižšia ako 5 EUR, preto nebola splnená všeobecná podmienka nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej SZČO, uvedená v § 31 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení.

6. Žalovaná preto konštatovala, že správny orgán prvého stupňa v poradí prvým rozhodnutím č. 200-032912-CA01/2020 zo dňa 26.05.2020 nepriznal žalobkyni nárok na ošetrovné, ktoré si uplatnila na základe žiadosti o ošetrovné č. C 823131 v období od 27.03.2020 z dôvodu nesplnenia podmienky zaplatenia poistného riadne a včas. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2020. Na základe žalobkyňou predloženej žiadosti o ošetrovné č. C 885032 (t.j. v poradí druhej žiadosti) pobočka opätovne posúdila nárok na ošetrovné, a to za použitia (účinnom od 27.03.2020) a splnenie podmienok posudzovala k 27.03.2020, hoci žalobkyňa predložila ďalšiu žiadosť o ošetrovné až od 07.04.2020. Správny orgán prvého stupňa v poradí druhým prvostupňovým rozhodnutím č. 200-036850-CA01/2020 zo dňa 12.06.2020 žalobkyni nárok na ošetrovné a jeho výplatu, ktorý si uplatnila od 07.04.2020 nepriznal z dôvodu nesplnenia podmienky zaplatenia poistného riadne a včas v lehote ustanovenej v zákona o sociálnom poistení. Označené rozhodnutie bolo napadnuté včas podaným odvolaním, ku ktorému sa vyjadril aj

vecne príslušný odbor poistného pobočky, zo stanoviska ktorého zo dňa 05.08.2020 vyplývajú tieto skutočnosti: „Navrhovateľka je registrovaná ako samostatne zárobkovo činná osoba od 01.07.2017; poistný pomer a predpis je správny. Navrhovateľka požiadala dňa 18.02.2020 pobočku o splátkový kalendár na obdobie 2019 až december 2019 na dlžné poistné v celkovej výške 489,69 EUR (469,33 EUR istina +20,36 EUR úrok). Pobočka rozhodnutím č. zo dňa 18.02.2020 navrhovateľke povolila splátky dlžných súm. K stanovisku bol okrem iného priložený prehľad úhrad samostatne zárobkovo činnej osoby - navrhovateľky za obdobie október 2019 až marec 2020, podľa ktorého do 31.03.2020 bolo poistné za október 2019 zaplatené čiastočne vo výške 52,93 EUR, zvyšná časť poistného (105,18 EUR) bola uhradená platbami zo dňa 07.04.2020, 24.04.2020 a 27.04.2020 a poistné za november 2019 a december 2019 bolo zaplatené platbou zo dňa 27.04.2020.“

7. Žalovaná po vyhodnotení vyššie uvedených skutočností v rámci odvolacieho konania proti v poradí druhému rozhodnutiu sociálnej poisťovne, pobočky č. 200-036850-CA01/2020 zo dňa 12.06.2020 konštatovala nasledovné: „Odvodová povinnosť navrhovateľky v období od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 bola vo výške 158,11 EUR. Navrhovateľka mala povinnosť uhradiť poistné na sociálne poistenie za mesiac október 2019 v lehote splatnosti do 8. novembra 2019 vo výške 158,11 EUR, z toho na nemocenské poistenie 20,98 EUR, poistné na sociálne poistenie za mesiac november 2019 v lehote splatnosti do 9. decembra 2019 (pondelok) vo výške 158,11 EUR, z toho na nemocenské poistenie 20,98 EUR a poistné na sociálne poistenie za mesiac december 2019 v lehote splatnosti do 8. januára 2020 vo výške 158,11 EUR, z toho na nemocenské poistenie 20,98 EUR. Sledujúc obdobie od 1. júla 2017 do 29. februára 2020, ku dňu 31. marca 2020 bol u navrhovateľky evidovaný nedoplatok na poistnom za október 2019 v sume 105,18 EUR, ktorý bol uhradený až platbami zo dňa 7. apríla 2020, 24. apríla 2020 a 27. apríla 2020, a nedoplatok na poistnom za november 2019 a december 2019 v sume 316,22 EUR (2 x 158,11 EUR), ktorý bol uhradený platbou zo dňa 27. apríla 2020, t. j. nielen po lehote splatnosti poistného, ale aj po lehote ustanovenej v § 31 ods. 1 písm. b) zákona v znení neskorších predpisov (po 31. marci 2020). Ustanovenie § 31 ods. 1 písm. b) zákona v znení neskorších predpisov podmieňuje vznik nároku na nemocenskú dávku povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby zaplatením poistného na nemocenské poistenie. Navrhovateľka poistné na nemocenské poistenie za sledované obdobie v správnej výške a stanovenej lehote, do 31. marca 2020, nezaplatila. Z uvedeného dôvodu podmienku zaplatenia poistného na nemocenské poistenie v správnej výške a včas podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona v znení neskorších predpisov pri potrebe osobného a celodenného ošetrovania, ktorá prvýkrát vznikla dňa 27. marca 2020, nemožno považovať za splnenú. Skutočnosť, že navrhovateľke boli povolené splátky dlžných súm poistného za október 2019 až december 2019, neovplyvní nárok navrhovateľky na ošetrovné. Zákon v znení neskorších predpisov kogentným spôsobom, t.j. spôsobom nepripúšťajúcim odchýlku a dopadajúcim na všetky subjekty v rovnakej právnej pozícii, upravuje všeobecné podmienky vzniku nároku na nemocenskú dávku samostatne zárobkovo činnej osoby. Rozhodovanie Sociálnej poisťovne je tak limitované rámcom článku 2 ods. 2 , ktorý orgánom verejnej moci neumožňuje aplikáciu objektívneho práva v rozpore s jeho znením a zrejmým účelom. Zákon neobsahuje inštitút odstránenia tvrdosti zákona, ktorý by bolo možné uplatniť v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Vychádzajúc z uvedeného, v prípade navrhovateľky nebola splnená podmienka zaplatenia poistného riadne a včas, a preto navrhovateľke nárok na ošetrovné na základe žiadosti o ošetrovné č. C 885032 nemožno priznať. Sociálna poisťovňa, ústredie, po preskúmaní veci konštatuje, že pobočka rozhodla správne a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona v znení neskorších predpisov, keď navrhovateľke nárok na ošetrovné, ktorý si uplatnila Žiadosťou o ošetrovné č. C 885032, napadnutým rozhodnutím nepriznala. Zároveň je potrebné uviesť, že na povinnosť zaplatiť dlžné poistné najneskôr do 31. marca 2020 Sociálna poisťovňa upozornila na svojej webovej stránke dňa 25. marca 2020 v časti Úvod > Ústredie Sociálnej poisťovne informuje. Upozornila živnostníkov a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby, že nárok na dávky im nevzniká automaticky, ale musia spĺňať zákonné podmienky na ich priznanie, a čo sa týka platieb poistného, pre samostatne zárobkovo činnú osobu to znamená, že ak si chce uplatniť nárok na nemocenské alebo ošetrovné, musí mať poistné na sociálne poistenie uhradené vrátane dlžných čiastok z uplynulého obdobia.“

8. V podanej správnej žalobe žalobkyňa s rozhodnutím žalovanej, ako aj s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa nesúhlasila, rozhodnutia žiadala zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zdôraznila, že riadne poistné v čase podania žiadosti o ošetrovné mala zaplatené a podlžnosti splácala splátkovým kalendárom z predchádzajúceho obdobia. Zdôraznila, že ošetrovné nežiadala z diagnózy syna alebo jej diagnózy, ale nariadenia štátu vzhľadom na pandémiu ochorenia COVID-19. Odvolala sa na informáciu, že keď vyrovná splátkový kalendár, na ktorý si požičala od rodičov (ktorí sú dôchodcovia), môže požiadať o ošetrovné novou žiadosťou, čo aj urobila, ale opakovane jej nebolo vyhovené. Odvolala sa aj na bližšie nešpecifikované oznámenie vlády pri poskytovaní prvej pomoci zamestnávateľom, ako aj zamestnancom (ako aj ministra Krajňáka): „Platí úzus a takú metodiku sme dohodli aj s ministrom financií, že ak niekto požiada o splátkový kalendár, ak tam má nejakú dlžnú sumu a zaplatí prvú splátku, nebude sa považovať za subjekt, ktorý je v omeškaní. Teda, môže žiadať aj o prvú pomoc plus. Takto chceme vyjsť čo najviac v ústrety potenciálnym žiadateľom, aby každý, kto pomoc potrebuje, mohol o ňu žiadať, a aby ju dostal.“ Uvedené podľa žalobkyne sa týka prvej pomoci, ktorá bola poskytovaná počas prvej vlny pandémie, ako aj prvej pomoci plus poskytovanej v čase podania správnej žaloby. Podľa jej názoru zákony by mali platiť rovnako pre zamestnávateľov a zamestnancov, ako aj pre SZČO na pandemickej OČR nariadenej štátom. Nebyť takéhoto nariadenia, jej maloletý syn by chodil do školy a ona do práce a nevznikol by jej dlh u starých rodičov, ktorý bol pripísaný jednorázovo na účet sociálnej poisťovne vo výške 474,33 EUR. Konaním žalovanej bola uvedená do omylu, že keď doplatí poistné, bude jej ošetrovné vyplatené.

9. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 15.01.2021 k správnej žalobe po vyhodnotení žalobkyňou uplatnených žalobných dôvodov dospela k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa boli vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, preto navrhla žalobu zamietnuť. Zdôraznila, že ošetrovné je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení poskytuje z nemocenského poistenia. Zopakovala, že všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej SZČO sú upravené v § 31 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pričom jednou zo základných povinností, ktoré pre poistenca vyplývajú z poistného vzťahu povinne nemocensky poistenej SZČO je platenie poistného v lehote stanovenej zákonom, a takáto osoba je osobne zodpovedná za správnosť a včasnosť odvádzaných súm poistného. Odvolala sa na argumentáciu z preskúmavaného rozhodnutia s tým, že nedoplatky na poistnom u žalobkyne boli sociálnej poisťovni zaplatené nielen po lehote splatnosti poistného, ale aj po lehote ustanovenej v § 31 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, t.j. po 31.03.2020, teda pre nesplnenie zákonných podmienok nárok žalobkyni nemohol byť priznaný.

10. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne, že jej bolo oznámené, že po doplatení nedoplatku môže opakovane požiadať o pandemické ošetrovné, ktoré jej následne bude vyplatené, žalovaná uviedla, že k tejto námietke nie je možné sa relevantne vyjadriť vzhľadom na časový odstup a skutočnosť, že nekonkretizuje, kým bola takto nesprávne informovaná. Poukázala na to, že v zmysle § 140 zákona o sociálnom poistení žalobkyňa za obdobie ošetrovania dieťaťa nie je povinná platiť poistné na sociálne poistenie. Vo vzťahu k jednotlivým opatreniam vlády pri poskytovaní pomoci zamestnávateľom, zamestnancom a SZČO uviedla, že prvú pomoc týmto kategóriám osôb pri znižovaní negatívnych dopadov vyplývajúci z aktuálnych mimoriadnych opatrení schválila vláda Slovenskej republiky dňa 31.03.2020, a jej doplnenie dňa 14.04.2020. Tento projekt pripravilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na podporu udržania zamestnanosti, aby podporilo zachovanie pracovných miest a podnikanie SZČO v čase pandémie koronavírusu. V rámci projektu o príspevok mohla požiadať SZČO, ktorá v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu prerušila vykonávanie alebo prevádzkovanie samostatne zárobkovej činnosti na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, alebo jej poklesli tržby o najmenej 20 %. Jednou z podmienok na poskytnutie finančného príspevku v rámci tohto projektu podľa odsek b) o službách zamestnanosti bolo, že žiadateľ má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Podľa označeného zákona takáto podmienka sa považuje za splnenú, ak sociálna poisťovňa žiadateľovi povolila splátky dlžných súm poistného alebo zdravotná poisťovňa žiadateľovi povolila splátky dlžných súm preddavku na poistné alebo nedoplatku z ročného zúčtovania poistného. Z uvedeného preto vyplýva, že povolenie splátok dlžných súm poistného na sociálne poistenie umožňuje SZČO požiadať o finančný príspevok, ktorý vypláca Ministerstvo práce,

sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v rámci projektu prvá pomoc, avšak žalobkyňa sa mylne domnieva, že povolenie splátok dlžných súm poistného na sociálne poistenie má vplyv aj na nárok na nemocenskú dávku poskytovanú sociálnou poisťovňou. Zákon o sociálnom poistení neobsahuje ustanovenie, na základe ktorého by bolo možné podmienku zaplatenia poistného v správnej výške a včas považovať za splnenú v prípade povolenia splátok dlžných súm poistného.

11. Žalobkyňa v replike zo dňa 11.03.2021 k vyjadreniu žalovaného nesúhlasila s tvrdením, že OČR na maloletého P. P. bola prerušená od 01.07.2020, pretože na prvej strane rozhodnutia je doba trvania od 07.04.2020 do 26.06.2020 na základe lekárskeho potvrdenia. Mala výhrady aj k tomu, že na dve OČR, a to od 27.03.2020 do 06.04.2020 a od 07.04.2020 do 26.06.2020 bolo vydané jedno rozhodnutie správneho orgánu, čo podľa zákona o správnom konaní nie je v súlade so zákonom. V prípade ošetrovného od 07.04.2020 sú splnené podmienky odvodov, pretože tie je možné zaplatiť do 31.05.2020 a zaplatené boli 27.04.2020, čím bola splnená podmienka nároku na ošetrovné.

12. K replike žalobkyne žalovaná zaujala stanovisko duplikou zo dňa 30.03.2021, v ktorom uviedol: „Žalobkyňa vo svojom vyjadrení uvádza, že žalovaná v I. časti vyjadrenia k žalobe zo dňa 15. januára 2021 uviedla rozporné tvrdenie, a to že ošetrovné na maloletého P. P., nar. XX. M. XXXX bolo prerušené od 1. júla 2020. Uvedené tvrdenie žalobkyne nie je pravdivé, nakoľko v žalovaná na prvej strane v I. časti vyjadrenia k žalobe uvádza obdobia, počas ktorých si žalobkyňa uplatnila nárok na ošetrovné z dôvodu potreby osobného a celodenného ošetrovania dieťaťa P. P., nar. XX. M. XXXX (od 27. marca 2020 do 6. apríla 2020 a od 7. apríla 2020 do 26. júna 2020). Ďalej na strane 2 v I. časti vyjadrenia k žalobe žalovaná uvádza obdobie nemocenského poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby, ktoré trvalo v období od 1. júla 2017 do 30. júna 2020. Od 1. júla 2020 má žalobkyňa prerušené nemocenské poistenie z dôvodu pozastavenia prevádzkovania živnosti, to znamená, že žalobkyňa toho času nie je nemocensky poistená ako samostatne zárobkovo činná osoba. V ďalšom bode vyjadrenia žalobkyne je uvedené, že o nároku na ošetrovné, ktorý si žalobkyňa uplatnila od 27. marca 2020 do 6. apríla 2020 a od 7. apríla 2020 do 26. júna 2020 bolo rozhodnuté jedným rozhodnutím. Uvedené tvrdenie žalobkyne taktiež nie je pravdivé, nakoľko o nároku na ošetrovné, ktorý si žalobkyňa uplatnila od 27. marca 2020 Sociálna poisťovňa, pobočka Košice (ďalej len „pobočka") rozhodla rozhodnutím č. 200-032912-CA01/2020 zo dňa 26. mája 2020. Predmetné rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 8. júna 2020 a právoplatnosť nadobudlo dňa 9. júla 2020. O nároku na ošetrovné uplatnené žalobkyňou od 7. apríla 2020 pobočka rozhodla rozhodnutím č. 200-036850-CA01/2020 zo dňa 12. júna 2020, ktoré žalobkyňa prevzala dňa 19. júna 2020 a následne voči tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehota podala odvolanie a v druhom stupni žalovaná toto rozhodnutie pobočky potvrdila. Posúdenie splnenia podmienok vzniku nároku na ošetrovné v období od 7. apríla 2020 bolo podrobne vysvetlené v rozhodnutí žalovanej č. 66777-2/2020-BA zo dňa 17. septembra 2020 a rovnako aj vo vyjadrení žalovanej k žalobe žalobkyne zo dňa 11. januára 2021.“

13. Správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa a nasledujúcich - , posudzujúc správnu žalobu neformálne ( ), po oboznámení sa s obsahom súdneho, ako aj s obsahom úplného administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného, na nariadenom pojednávaní dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, preto túto podľa zamietol.

14. Na pojednávaní, ktoré sa pred súdom uskutočnilo dňa 21.06.2021 žalobkyňa trvala na podanej správnej žalobe v celom rozsahu a zdôraznila, že celý dlh vyrovnala, túto skutočnosť pri posudzovaní uplatneného nároku sociálna poisťovňa nezobrala dostatočne do úvahy. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní špecifikovala stanovisko žalovanej aj vo vzťahu k novelizácii zákona o sociálnom poistení a zdôraznila, že tento zákon neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by umožňovalo odstrániť aj prípadné tvrdosti pri jeho aplikácii.

15. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní ( ); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už

nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.

16. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

17. Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, a/ ak splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia a b) zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 EUR.

18. Podľa § 293er ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení (uvedené ustanovenie bolo do zákona zavedené dňom 27.03.2020), v čase krízovej situácie nárok na ošetrovné vzniká od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti a zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti, ak poistenec osobne a celodenne ošetruje dieťa do dovŕšenia šestnásteho roku veku, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, alebo podľa písm. b) označeného ustanovenia zákona, splnil podmienky nároku na ošetrovné podľa § 39 ods. 1 písm. b),

19. Podľa ods. 4 označeného ustanovenia zákona, podmienky nároku na ošetrovné podľa odseku 3 sa posudzujú u každého poistenca k prvému dňu jeho osobnej a celodennej starostlivosti alebo osobného a celodenného ošetrovania.

20. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovanej, ako aj z obsahu predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že v prípade žalobkyne vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia zákona Sociálna poisťovňa posudzovala nárok na ošetrovné k prvému dňu potreby osobného a celodenného ošetrovania maloletého P. P., nar. XX.XX.XXXX, t.j. k 27.03.2020, ktorý deň bol potvrdený príslušným lekárom na Žiadosti o ošetrovné č. C 823131. V tej súvislosti na účely splnenia podmienky vyplývajúcej z ustanovenia § 31 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení bolo potrebné vyhodnotiť zaplatenie poistného na nemocenské poistenie u žalobkyne ako SZČO za obdobie od 01.07.2017 do 29.02.2020. Z označeného ustanovenia zákona o sociálnom poistení priamo vyplýva, že žalobkyni by vznikol nárok na ošetrovné z jej povinného nemocenského poistenia, ak by poistné za označené obdobie zaplatila najneskôr do 31.03.2020, prípadne ak by suma dlžného poistného na nemocenské poistenie k uvedenému dňu bola spolu nižšia ako 5 EUR. Kontrolou platieb poistného na nemocenské poistenie za obdobie od 01.07.2017 do 29.02.2020 však bolo zistené, že u žalobkyne je evidovaný nedoplatok na poistnom za obdobie mesiacov október 2019, november 2019 a december 2019 v sume presahujúcej 5 EUR (konkrétne na nemocenskom poistení predstavoval dlh 55,92 EUR), preto nebola splnená všeobecná podmienka nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej SZČO, tak ako táto podmienka vyplýva z § 31 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení.

21. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že dlh na poistnom začala splácať splátkovým kalendárom, ale jej bola poskytnutá informácia, že keď vyrovná svoj dlh (čím sa aj zadlžila u svojich rodičov), môže požiadať o ošetrovné novou žiadosťou, čo aj urobila, ale žiadosť bola opakovane zamietnutá z dôvodu, že ide o tú istú diagnózu. Zdôraznila, že nebyť karantény nariadenej štátom, takýto problém by jej nevznikol. K uvedenej námietke správny súd uvádza, že túto vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože aj podľa názoru správneho súdu administratívny orgán vo veci žiadosti žalobkyne o ošetrovné č. C 885032 (t.j. v poradí druhej žiadosti) postupoval zákonom upraveným spôsobom a jeho rozhodnutie je plne v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení. K skutkovým okolnostiam vedúcim k vydaniu preskúmavaného rozhodnutia správny súd uvádza, že tak, ako je to uvedené v ods. 3 a nasledujúcich odôvodnenia tohto rozsudku, o nároku žalobkyne na ošetrovné, ktorý si uplatnila v poradí prvou žiadosťou č. C 823131 za obdobie od 27.03.2020 do 06.04.2020 správny orgán prvého stupňa rozhodol rozhodnutím č. 200-032912- zo dňa 26.05.2020 tak, že žalobkyni nárok na ošetrovné nepriznal, rozhodnutie opravným prostriedkom napadnuté nebolo a právoplatnosť nadobudlo dňom 09.07.2020. Žalobkyňa si následne uplatnila nárok z dôvodu potreby osobného a celodenného ošetrovania jej dieťaťa v období od 07.04.2020 do 26.06.2020 podaním Žiadosti o ošetrovné č. C 885032. O tomto nároku žalobkyne bolo rozhodnuté prvostupňovým správnym orgánom rozhodnutím č. 200-036850/CA01/2020 zo dňa 12.06.2020 a nárok nebol priznaný z dôvodu nesplnenia podmienky zaplatenia poistného riadne a včas. Správny orgán prvého stupňa a následne aj žalovaný konštatovali, že v zmysle § 293er ods. 4 zákona o sociálnom poistení sa podmienky nároku na ošetrovné posudzujú u každého poistenca k prvému dňu jeho osobnej a celodennej starostlivosti alebo osobného a celodenného ošetrovania. Podľa dokladov, ktoré mal administratívny orgán k dispozícii (konkrétne ide o Žiadosť o ošetrovné č. C 823131 potreba prvej osobnej a celodennej starostlivosti o maloletého syna žalobkyne vznikla dňa 27.03.2020), preto ku dňu 27.03.2020 sa posudzovali aj podmienky nároku na ošetrovné uplatnené v poradí druhou žiadosťou o ošetrovné. Tak, ako to je vyššie uvedené, žalobkyni by vznikol nárok na ošetrovné za takejto situácie, ak by mala uhradený dlh na nemocenskom poistení najneskôr do 31. marca 2020, alebo by tento dlh bol nižší ako 5 EUR.

22. Z obsahu administratívneho spisu pritom vyplýva, že u žalobkyne v čase podania žiadosti o ošetrovné bol evidovaný nedoplatok na poistnom za obdobie mesiacov október 2019 sume 105,18 EUR, ktorý bol uhradený až platbami zo dňa 07.04.2020, 24.04.2020 a 27.04.2020, a nedoplatok na poistnom za november 2019 a december 2019 v sume 316,22 EUR (2x 158,11 EUR), ktorý bol uhradený platbou zo dňa 27.04.2020, teda po lehote ustanovenej v § 31 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Neobstojí preto tvrdenie žalobkyne, že v prípade ošetrovného od 07.04.2020 boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, pretože svoj dlh mohla vyrovnať až do 31.05.2020. Správny súd zdôrazňuje, že ani v administratívnom konaní a ani v konaní pred súdom žalobkyňou nebola spochybňovaná výška jej dlhu titulom nezaplatených platieb poistného povinne nemocensky poistenej SZČO, ale podstata jej argumentácie súvisela s existenciou povoleného splátkového kalendára, ako aj tvrdením o zaplatení celej dlžnej čiastky.

23. K námietke žalobkyne, že ak pri úhrade dlžnej sumy požiadala o splátkový kalendár, ktorý jej bol priznaný a zaplatila aj prvú splátku, tak sa nebude považovať za subjekt, ktorý je v omeškaní, a takáto skutočnosť nemôže byť vyhodnotená v jej neprospech pri posudzovaní žiadosti o ošetrovné, správny súd uvádza, že ani túto námietku nepovažuje za dôvodnú. Poukazuje na projekt Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na podporu udržania zamestnanosti, označený ako „Prvá pomoc,“ ktorý bol schválený Vládou Slovenskej republiky dňa 31.03.2020 (doplnenie 14.04.2020), a to v záujme podpory udržania zamestnanosti a zachovania pracovných miest, ako aj podnikania SZČO v čase pandémie koronavírusu, na základe ktorého bolo možné požiadať o príspevok, v prípade SZČO aj za situácie, že táto prerušila vykonávanie alebo prevádzkovanie samostatne zárobkovej činnosti na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky alebo jej poklesli tržby o najmenej 20 %, s tým, že jednou z podmienok na poskytnutie finančného príspevku bolo, že žiadateľ má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Uvedené podmienky vyplývajú z a o službách zamestnanosti, ktoré ustanovenie zároveň stanovuje, že podmienka splnenia povinnosti odvodov preddavkov sa považuje za splnenú, ak Sociálna poisťovňa žiadateľovi povolila splátky dlžných súm poistného alebo zdravotná poisťovňa žiadateľovi povolila splátky dlžných súm preddavku na poistné alebo nedoplatku z ročného zúčtovania poistného. Povolenie splátok dlžných súm poistného (tzv. splátkový kalendár) tak umožňovalo SZČO

požiadať o finančný príspevok v rámci projektu Prvá pomoc, uvedené však nemá vplyv na nárok na nemocenskú dávku poskytovanú Sociálnou poisťovňou v režime príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení.

24. Vzhľadom na tieto podstatné skutočnosti po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania správny súd dospel k záveru, že žalobkyňou uplatnené žalobné dôvody nie sú opodstatnené. Pri neformálnom posúdení správnej žaloby v zmysle súd nezistil ani žiadne také pochybenia v procesnom postupe administratívneho orgánu, prípadne v jeho rozhodnutí, ktoré by boli dôvodom pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Za takejto situácie správny súd vyhodnotil, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná, preto žalobu rozsudkom podľa zamietol.

25. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia a tak, že právo na ich náhradu účastníkom nepriznal, pretože žalobkyňa v konaní nebola úspešná a žalovanej voči žalobcovi nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak nemá sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.