Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23C-28-2020.pdf
PDF · 74.05 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/28/2020
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu V.. V. K., N.. XX.XX.XXXX, C. A. B. C. XXX, XXX XX B. C., zast. Mgr.et Mgr. Lívia Šouc Kosťová, advokátka so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom proti žalovanému Q. Y., N.. XX.XX.XXXX, C. A. B. C. XXX, XXX XX B. C., zast. JUDr. Lucia Sklenárová, advokátka so sídlom SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom, o zaplatenie 912,-Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 912,-Eur spolu s 5%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 912,-Eur od 22.04.2020 do zaplatenia, ako nároku na náhradu škody na zdraví, a to bolestného ohodnoteného znaleckým posudkom č. 162/2017 zo dňa 06.11.2017.
2. Žalobca podaním doručeným súdu 16.09.2021 zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť, a to v nadväznosti na doručenie vyjadrenia žalovaného zo dňa 06.09.2021, v ktorom vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Žalobca zároveň žiadal, aby súd v súlade s ust. § 257 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože mal za to, že priznanie náhrady trov konania žalovanému by bolo v rozpore s princípom všeobecnej spravodlivosti, dobrými mravmi, ako aj ostatnými princípmi, na ktorých je postavený nový Civilný sporový poriadok.
3. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Vzhľadom na skutočnosť, že k späťvzatiu žaloby pristúpil žalobca po prejednaní veci na pojednávaní konanom dňa 30.07.2021, súd zisťoval stanovisko žalovaného k späťvzatiu žaloby. Žalovaný vo svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa 20.09.2021 so späťvzatím žaloby a zastavením konania súhlasil, avšak nesúhlasil s tým, aby súd žiadnej zo strán sporu nepriznal náhradu trov konania v zmysle návrhu žalobcu. Podľa žalovaného, žalobca svojim procesným postupom spôsobil jednak samotné konanie, ako aj zastavenie konania, čím žalovanému vznikli trovy konania a žalobca nepreukázal žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd náhradu trov konania nepriznal. Žalobca zobral žalobu späť v dôsledku vyjadrenia žalovaného zo dňa 06.09.2021, v ktorom žalovaný vzniesol námietku premlčania
nároku. Ak by bol žalobca už v čase podania žaloby vzhliadol premlčanie nároku, mohol sa svojím konaním vyhnúť týmto trovám. Náhradu trov civilného sporového konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie upravenou v § 256 CSP a uplatňovanou aj pri rozhodovaní o náhrade trov konania zastaveného pre späťvzatie žaloby. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré nastali po začatí konania. Nakoľko späťvzatie žaloby nebolo spôsobené správaním žalovaného, ktorý by napr. bol v zmysle žaloby plnil, ale len využil svoje procesné právo na procesnú obranu v konaní a vzniesol námietku premlčania, nesie zodpovednosť za zastavenie konania samotný žalobca. Žalovaný preto z uvedeného dôvodu žiadal v prípade zastavenia konania priznanie nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
7. Ak vezme žalobca svoj návrh na začatie konania späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo (R 54/1992). Keďže v prejednávanej veci vzal žalobca so súhlasom žalovaného žalobu v celom rozsahu späť, súd konanie v súlade s § 145 ods. 1 CSP zastavil.
8. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. V prípade zastavenia sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní nároku na náhradu trov konania skúmať procesnú zodpovednosť strán sporu na zastavení konania, a to na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Pokiaľ by žalobca zobral žalobu späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom by bolo potrebné konštatovať, že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Ak by však žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nebolo by možné pričítať procesné zavinenie žalovanému, zastavenie konania by zavinil žalobca, ktorý by mal znášať aj trovy žalovaného. Keďže v danom prípade vzal žalobca žalobu späť v dôsledku vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku zo strany žalovaného, súd dospel k záveru, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, a preto priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému a rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania. Súd tiež poukazuje na to, že žalobca bol od začiatku konania zastúpený právnym zástupcom, ktorý pri náležitej odbornej starostlivosti mal vedieť, že nárok, ktorý voči žalovanému na súde uplatňuje, je premlčaný.
12. Súd zároveň v súlade s ust. § 257 posudzoval, i vzhľadom na návrh žalobcu, či sú v predmetnom konaní dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo dôvodné nepriznať nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu. Žalobca síce žiadal, aby súd nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania, ale dôvody hodné osobitného zreteľa v konkrétnostiach prejednávaného prípadu bližšie nešpecifikoval, resp. len všeobecne uviedol, že priznanie náhrady trov konania žalovanému by bolo v rozpore s princípom všeobecnej spravodlivosti, dobrými mravmi, ako aj ostatnými princípmi, na ktorých je postavený nový Civilný sporový poriadok. Ako vyplynulo súdu z vykonaného dokazovania, medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi nimi došlo k vzájomným fyzickým útokom, v dôsledku ktorých došlo ku škode na zdraví na oboch stranách. Súd po dôkladnom zvážení dospel k záveru, že nie sú v tomto prípade dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo dôvodné nepriznať nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu, a preto o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa zásady procesného zavinenia v prípade zastavenia sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a/, m/ CSP), ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).