Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12Csp-86-2021.pdf
PDF · 168.56 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/86/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, Majerníkova 3/A, Bratislava-Karlova Ves, IČO: 42185190 proti žalovanej B. R., nar. X. X. XXXX, W. XXXX/XX, Z., zast. JUDr. Janou Šepeľovou, advokátkou, Námestie slobody 13/25, Humenné, o zaplatenie 1063,28 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 719,10 eur, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 15,20 eur od 18.02.2018 do 18.07.2018, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 15,35 eur od 18.02.2018 do 20.08. 2018, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 30,55 eur od 18.03.2018 do 20.08. 2018, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 14,10 eur od 18.04.2018 do 20. 8. 2018, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 16,45 eur od 18.04.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 30,55 eur od 18.05.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 30,55 eur od 18.06.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 30,55 eur od 18.07.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 30,55 eur od 18.08.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 30,55 eur od 18.09.2018 od zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 30,55 eur od 18.10.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 30,55 eur od 18.11.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 30,55 eur od 18.12.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 30,55 eur od 18.01.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 30,55 eur od 18.02.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 30,55 eur od 18.03.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 30,55 eur od 18.04.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 30,55 eur od 18.05.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 30,55 eur od 18.06.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 30,55 eur od 18.07.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 30,55 eur od 18.08.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 30,55 eur od 18.09.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 30,55 eur od 18.10.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 30,55 eur od 18.11.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 30,55 eur od 18.12.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 30,55 eur od 18.01.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 30,55 eur od 18.02.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 30,55 eur od 18.03.2020 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi vo vzťahu k žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 35,26% s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 17. 2. 2021 na Okresný súd Banská Bystrica žalobu v upomínacom konaní, v ktorom žiadal vydať platobný rozkaz a zaviazať žalovanú na zaplatenie istiny 794,44 eur, zmluvného úroku 268,84 eur, zmluvnej pokuty 10% ročne zo sumy 40,90 eur od 18. 2. 2018 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 3. 2018 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 4. 2018 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 5. 2018 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 6. 2018 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 7. 2018 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 8. 2018 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 9. 2018 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18.10.2018 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 11. 2018 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 1. 2019 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18.02.2019 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 3.2019 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18.04.2019 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 5. 2019 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 6. 2019 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 7. 2019 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 8. 2019 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 9. 2019 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 10. 2019 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 11. 2019 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 12. 2019 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 1. 2020 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 2. 2020 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 3. 2020 do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 40,90 eur od 18. 2. 2018 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 3. 2018 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 4. 2018 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 5. 2018 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 6. 2018 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 7. 2018 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 8. 2018 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 9. 2018 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 10. 2018 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 11. 2018 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 12. 2018 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 1. 2019 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 2. 2019 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 3. 2019 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 4. 2019 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 5. 2019 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 6. 2019 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 7. 2019 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 8. 2019 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 9. 2019 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 10. 2019 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 11. 2019 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 12. 2019 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 1. 2020 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 2. 2020 do zaplatenia, zo sumy 40,90 eur od 18. 3. 2020 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX. X. XXXX, uzatvorenej podľa Zák. č. 129/2010 Z. z., žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 1100 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 0 eur, úrok spojený so spotrebiteľským úverom 372,40 eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 1472,40 eur v 36 pravidelných mesačných splátkach po 40,90 eur vždy k 20. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 17. 4. 2017. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín poslednej splátky spotrebiteľského úveru nastane dňa 17. 3. 2020. Žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, a tým porušila dojednania predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca a žalovaná sa v uzatvorenej spotrebiteľskej zmluve dohodli, že v prípade ak sa spotrebiteľ dostane do omeškania s úhradou svojho dlhu, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu 10% ročne z dlžnej čiastky. Žalovaná doposiaľ uhradila žalobcovi sumu 0 eur z jednotlivých žalobcom žalovaných splátok. Keďže žalovaná ku dňu vyhotovenia žaloby neuhradila celú dlžnú sumu, preto žalobca podal na súd žalobu, kde si uplatnil istinu 794,44 eur, zmluvný úrok 268,84 eur, zmluvnú pokutu, zákonný úrok z omeškania a na náhradu trov konania.
2. Na základe výziev upomínacieho súdu zo dňa 24. 3. 2021, dňa 5. 5. 2021 a dňa 19. 5. 2021, žalobca súdu oznámil, že v danej veci nedošlo k mimoriadnemu zosplatneniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalobca si svoj nárok uplatnil z jednotlivých splátok, ktoré neboli zo strany žalovaného uhradené ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu. Zároveň súdu predložil prehľad splátok,
ktoré žalobca eviduje od žalovanej s tým, že jednotlivé platby boli prednostne započítavané na istinu poskytnutého úveru.
Zároveň žalobca pred doručením žaloby žalovanej a pred vydaním platobného rozkazu s poukazom na ustanovenie §8 ods. 1 Zák. č. 307/2016 o upomínacom konaní upravil petit žaloby v časti úrokov z omeškania tak, že tieto úroky z omeškania žiadal priznať nie zo 40,90 eur, ale z 30,55 eur.
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 7. 6. 2021 pod sp.zn. XXUp/XXX/ XXXX, ktorým priznal žalobcovi istinu 794,44 eur, úrok 268,84 eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z jednotlivých súm 30,55 eur, zmluvnú pokutu 10% ročne z jednotlivých súm 40,90 eur a náhradu trov konania.
Proti platobnému rozkazu žalovaná podala odpor a keďže žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa C.s.p., preto v súlade s ustanovením §14 ods. 3 zák. č. 307/2016 o upomínacom konaní vec bola dňa 26. 7. 2021 postúpená tunajšiemu súdu.
4. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaná potvrdila, že dňa 10. 3. 2017 uzatvorila so žalobcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1100 eur.
Žalovaná má za to, že keďže upomínací súd vydal platobný rozkaz, zrejme malo dôsť k zosplatneniu úveru, avšak túto skutočnosť žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaná teda rozporuje zaplatenie celého dlhu naraz, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom toho, že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru.
Ďalej žalovaná poukázala na to, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu, je spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej chýbajú údaje ako predpoklady pre výpočet RPMN, zložka splátky, zloženie splátky a z tohto dôvodu preto zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Okrem toho úrok vo výške 20,4% ročne je v rozpore s dobrými mravmi, pretože je v hrubom nepomere s priemernou úrokovou sadzbou za obdobné úvery v danom čase, ktoré zverejňuje NBS. Rovnako zmluvná pokuta 10% ročne je neprimerane vysoká vzhľadom na poskytnutú istinu.
5. K odporu proti platobnému rozkazu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že v danej veci nedošlo k mimoriadnemu zosplatneniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca si svoj nárok uplatnil z jednotlivých splátok, ktoré neboli zo strany žalovaného uhradené ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu a súčasne nedošlo k premlčaniu nároku jednotlivý splátok. Zmluvný úrok bo vypočítaný len na splátky, ktoré neboli ešte uhradené.
Žalobca má za to, daná zmluva nie je bez úrokov a bez poplatkov, pretože neboli naplnené dôvody, uvedené v ustanovení §11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z., Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov sú jasne uvedené priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade 36splátok počnúc dňom 17. 4. 2017. V texte zmluvy je špecifikované, že výška 1472,40 eur pozostáva z istiny 1100 eur a úroku 372,40 eur a taktiež je uvedené, že dlžník je povinný uhradiť celkovú čiastku 1472,40 eur v 36 splátkach. V zmysle uvedeného je v zmluve o spotrebiteľskom úvere jasne určené rozlíšenie splátky istiny, úrokov a poplatkov (1100 eur + 372,40 eur). Rovnako nie je správne konštatovanie absencie údaja o dobe trvania a termíne splatnosti poskytnutého úveru, nakoľko tieto údaje sú zreteľne uvedené v bode 3. zmluvy o úvere.
Žalovaná v prípade, že po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mala právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo žalovaná nevyužila, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasila s obsahom zmluvy a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru. Žalobca ďalej uviedol, že jednotlivými splátkami sa hradí najprv istina poskytnutého úveru a po uhradení istiny sa uhrádza zostatok z poskytnutého úveru (úroky, poplatok). Započítanie celej sumy splátky sa hradí najprv na istinu a až tak na úrok a poplatok v prospech dlžníka, pretože v prípade nezaplatenia niektorej splátky alebo omeškania dlžníka s platbou splátky dôjde skôr k zníženiu istiny, z ktorej by si žalobca ako veriteľ mohol uplatňovať zákonné úroky z omeškania. V prípade osoby žalovanej má žalobca za to, že sa jedná o osobu, ktorá má rozumové schopnosti na úrovni primerane spôsobilej osoby schopnej vnímať
a posúdiť zmysel a účel konania ako i jazykové vyjadrenia právnych úkonov obsiahnutých v listinách, ktoré podpísala (obdobne o tom hovorí i čl. 11 ods. 2 C.s.p.). Žalovaná navyše žiadnym spôsobom nebol k podpisu zmluvy o úvere donútená a podpisy činila bez akéhokoľvek psychického či fyzického nátlaku. V tomto smere žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. XCo/XXX/XXXX.
6. Keďže v danej veci boli splnené podmienky podľa ustanovenia §297 písm. b) C.s.p., súd vo veci rozhodol na základe predložených listinných dôkazov a vyjadrení strán sporu bez nariadenia ústneho pojednávania. V súlade s ustanovením §219 ods. 3 C.s.p. súd miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, t.j. tento oznam bol vyvesený od 2. 9. 2021 do 17. 9. 2019.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so žalobou a jej prílohami, výpisom z obchodného registra žalobcu, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, predžalobnou výzvou na úhradu dlžnej sumy, prehľadom splátok, písomnými vyjadreniami žalobcu, odporom proti platobnému rozkazu žalovanej a zistil nasledovný skutkový stav.
8. Dňa XX. X. XXXX strany sporu uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver 1100 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s úrokom vo výške 372,40 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 1472,40 eur a to v 36 pravidelných mesačných splátkach po 40,90 eur vždy k 17. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 17. 4. 2017.
Podľa bodu 3 zmluvy, dohodnutý úrok bol 20,04% ročne, čo predstavuje sumu 372,40 eur. Spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška RPMN sa vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 21,99%.
Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín poslednej splátky spotrebiteľského úveru nastane dňa 17. 3. 2020.
Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak sa spotrebiteľ dostane do omeškania s úhradou svojho dlhu, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% ročne z dlžnej čiastky.
Spotrebiteľ berie na vedomie, že výška priemernej hodnoty RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je vo výške 17,31%.
9. Predžalobnou výzvou zo dňa 15. 2. 2021 právna zástupkyňa žalobcu vyzvala žalovanú na úhradu sumy 1883,24 eur, t.j. istiny 794,44 eur, príslušenstva vyčísleného ku dňu vyhotovenia tohto listu vo výške 939,30 eur (úroku 627,23 eur, zmluvnej pokuty 208,05 eur, úroku z omeškania 104,02 eur) a trov 149,50 eur.
10. Žalobca predložil súdu prehľad splátok, z obsahu ktorého vyplýva, že žalovaná v danom úverovom vzťahu uhradila celkovú istinu 380,90 eur (dňa 18. 4. 2017 uhradila sumu 40 eur, dňa 29. 9. 2017 uhradila sumu 40,90 eur, dňa 19. 1. 2018 sumu 60 eur, dňa 19. 2. 2018 sumu 60 eur, dňa 3. 5. 2018 sumu 60 eur, dňa 18. 7. 2018 sumu 60 eur a dňa 20. 8. 2018 uhradila sumu 60 eur.
11. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná len čiastočne.
Podľa ustanovenia §1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
Podľa ustanovenia §1 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
Podľa ustanovenia §2 písm. a), b) a d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere jezmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ustanovenia §9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ustanovenia §9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
Podľa ustanovenia §11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
Podľa ustanovenia §11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
Podľa ustanovenia §3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa ustanovenia §52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia §53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia §54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ustanovenia §517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia §3 ods. 1 nariadenia č.87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ustanovenia §544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
12. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle §52 Občianskeho zákonníka.
13. Súd teda na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva o úvere, na základe ktorej žalovanej bol poskytnutý úver 1100 eur, ktorý sa zaviazala splatiť formou pravidelných 36 mesačných splátok pri úroku 20,4% ročne, pri RPMN 21,99% a priemernej hodnote RPMN 17,31%. Žalovaná jednotlivými splátkami uhradila len sumu 380,90 eur.
14. Uzatvorená zmluva o úvere je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona). Žalobca bol právnickou osobou, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytoval spotrebiteľské úvery a žalovaná je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Nakoľko zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia §1 ods. 2 a §2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z., musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa §9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.
15. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že v zmluve o pôžičke absentuje povinný údaj v zmysle §9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v súvislosti s tam uvedenou RPMN, a to uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
V zmysle ustanovenia §9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
,,Súdu prvej inštancie teda nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý predpokladá ustanovenia §11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch videl v absencii predpokladov použitých na výpočet RPMN (§9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch). K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca namieta formalistický výklad súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery;“ rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/59/2017 zo dňa 11.05.2017.
Obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/124/2016 zo dňa 03.11.2016, sp. zn. 3Co/7/2017 zo dňa 06.04.2017, sp. zn. 13Co/22/2017 zo dňa 27.03.2018.
16. Tomu, že v zmluve absentuje náležitosť a to všetky predpoklady pre výpočet RPMN, zodpovedá aj v zmluve nesprávne uvedená RPMN vo výške 21,99% pričom podľa prepočtu má byť správne uvedená sadzba 21% (výpočet súd realizoval prostredníctvom kalkulačky <http://www.fininfo.sk/sk/kalkulacky/ kalkulacka-rpmn>). Súd pri tomto výpočte vychádzal z výšky úveru 1100 eur, výšky splátky úveru 40,90 eur, pri ich mesačnom počte 36, teda údaje uvádzané v zmluve. Teda aj z hľadiska rôzneho výsledku RPMN vyplýva, že zmluva neobsahuje všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN.
Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) je pre spotrebiteľov najdôležitejší ukazovateľ ceny úveru. Náklady sú v tomto prípade suma, ktorú musí dlžník zaplatiť za požičanú sumu. RPMN teda vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru alebo pôžičky, lebo zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom.
Podľa Smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, kapitola I, čl. 3, písm. g) celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; zahrnuté sú aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytovaní služieb, aby získal úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
Podľa Smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, kapitola I, čl. 3, písm. g), ročná percentuálna miera nákladov“ sú celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, vyjadrené ako percento ročne z celkovej výšky úveru, prípadne vrátane nákladov v súlade s článkom 19 ods. 2.
17. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ustanovenie §54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Tento výklad dopadá aj na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného zákona s poukazom na §1 ods. 8 Zákona č. 129/2010 Z.z., kde je vyjadrená subsidiarita Občianskeho zákonníka, ako aj subsidiarita osobitných predpisov. Podstatou spotrebiteľskej ochrany je, že sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho dodávateľa, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany slabšej strany (spotrebiteľa a to údaj o výške splátky, o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý aj zákon č. 129/2010 Z. z. a ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatnosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.
18. Súd tiež konštatuje, že žalobca v danej veci nepreukázal, či a ako pri uzatváraní úverovej zmluvy so žalovanou sa náležite zaoberal skúmaním bonity žalovanej, keďže uvedené zo Zmluvy o úvere nevyplýva. Nebolo preukázané, či jej príjem a nevyhnutné výdavky na živobytie by jej umožňovali plniť si povinnosti podľa úverovej zmluvy, t. j. splácať ho pravidelnými mesačnými splátkami.
Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka sa aj Súdny dvor EÚ uvedeným zaoberal (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53).
Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.
Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.
Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
Podľa rozsudku KS v Prešove sp. zn. XXCo/XX/XXXX - V súvislosti so zisťovaním bonity spotrebiteľa odvolací súd poukazuje na doplňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 129/2010 Z.Z. v ktorom sa okrem iného uvádza: „Zámer finančného sprostredkovateľa je často presvedčiť nebonitného klienta, ktorý má problémy s kontrolou vlastných finančných tokov a hospodárením, aby pristúpil na úver, u ktorého je v mnohých prípadoch zjavné, že ho spotrebiteľ nebude vedieť splácať. Finančný sprostredkovateľ je motivovaný zanedbať povinnosť skúmania spotrebiteľovej schopnosti splácať úver vidinou peňažnej prémie za sprostredkovanie a subjekt poskytujúci úver si je vedomý, že v prípade neschopnosti splácať majetok môže siahnuť za pomoci štátneho donútenia na majetkové hodnoty dlžníka, napríklad obydlie. Prípadný argument zo strany veriteľa, že exekúcia majetku u nebonitných klientom je prirodzeným následkom nedodržania povinnosti splácať úver neobstojí. Je tak z dôvodu, že v prípade hrubého porušenia povinnosti skúmať spotrebiteľovu schopnosť splácať úver veriteľom z dôvodu vidiny majetkových hodnôt spotrebiteľa vstupuje veriteľ do zmluvného vzťahu v zlej viere (malé fide), keďže si je dopredu vedomý toho, že spotrebiteľ pri svojej úrovni bonity s veľkou pravdepodobnosťou nebude môcť splácať úver. Veriteľ si je teda vedomý faktu, že hlavnou časťou zmluvného plnenia, ktorú od spotrebiteľa obdrží nebudú splátky úveru, ale poplatky za omeškanie platieb a uspokojenie z majetkových hodnôt spotrebiteľa v dôsledku spotrebiteľovej platobnej neschopnosti. .... Za hrubé porušenie povinnosti podľa§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný splácať. Keďže žalobca súdu žiadne doklady o skúmaní bonity žalovaného nepredložil, je zrejmé, že vyššie uvedeným spôsobom zodpovedajúcim odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity dlžníka žalobca nepostupoval (nezaujímali ho skutočné výdavky žalovaného a ich preukázanie a to, či po ich úhrade má dostatočnú finančnú rezervu na splácanie úveru a nevykonal ani lustráciu v prístupných registroch). V zmluve sa síce uvádza, že žalovaný má príjem 380,00 € a výdavky 0,00 € ale tieto údaje neboli doložené žiadnymi dokladmi.“
Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 28.05.2020 uviedol: ,, Žalobca v konaní na súde prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní poukázal na to, že pri skúmaní bonity vychádzal jednak zo Žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru, reportu J. poisťovne a z B. reportu, avšak z týchto listín žalobca nemohol úplne zistiť finančnú situáciu na strane žalovaných. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uvádza, že z uvedených listín a registrov nemohol žalobca ako veriteľ zistiť celkovú finančnú situáciu žalovaných, teda takýto postup žalobcu nemožno považovať za skúmanie bonity. Odvolací súd uvádza, že v prípade, ak by aj uvedené konanie žalobcu považoval za skúmanie bonity žalovaných, toto konanie by nebolo možné považovať za náležité skúmanie bonity s odbornou starostlivosťou, pretože bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty a okolnosti na strane žalovaných, ako napr. ich celkovú zadlženosť, počet vyživovacích povinností, mesačné výdavky, výdavky na zabezpečovanie ubytovania, stravy, atď., teda žalobca si nemohol utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaných potrebnej pre posúdenie ich schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Z uvedeného teda možno konštatovať správny záver súdu prvej inštancie o nesplnení si povinnosti žalobcom o nepreukázaní odbornej starostlivosti posúdenia schopnosti žalovaných splácať úver. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že pre posúdenie splnenia povinnosti ustanovenej v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa.“
Súd v danej právnej veci nemal za preukázané, žeby žalobca vôbec skúmal bonitu žalovanej, aby vyžadoval od žalovanej preukázanie skutočností týkajúcich sa jej schopnosti predmetný úver splácať dohodnutými pravidelnými mesačnými splátkami, resp. že by skúmal jej bonitu tak ako jeho oprávnenie vyplýva z §7 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Teda z dokladov predložených žalobcom nevyplýva, že by veriteľ zisťoval príjmy, výdavky či iné záväzky žalovanej pri komplexnom posúdení schopnosti splácať predmetný úver, teda konal v rozpore s prístupom starostlivého hospodára.
19. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa §11 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru, žalovaná bola tak na istine úveru povinná zaplatiť žalobcovi len sumu 1100 eur. Žalovaná už čiastočne úver splatila čo do výšky 380,90 eur a teda je ešte povinná uhradiť na istine úveru sumu 719,10 eur. Súd preto v tejto časti žalobu považoval za dôvodnú a žalovanú zaviazal na zaplatenie istiny 719,10 eur a v prevyšujúcej časti istiny a úroku z úveru žalobu zamietol.
20. Súd pre úplnosť poukazuje, že zmluva o úvere v časti dojednanej výšky ročnej úrokovej sadzby je neplatná a to aj pre rozpor daného dojednania s dobrými mravmi.
Dobrými mravmi (bonimores), ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem na ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v uvedenom mimoprávnom súbore pravidiel chovania, ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem samé osebe nemajú.
Dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie poskytnutie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to, že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100% oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.
Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) uzatvorených na dobu od 1 do 5 rokov v marci 2017, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 7,22% ročne. Výška úrokovej sadzby úveru dohodnutá medzi stranami sporu bola 20,04% ročne. Úroková sadzba predmetného spotrebiteľského úveru je tak viac ako o 100% vyššia ako priemerná sadzba úrokov pri úveroch poskytovaných bankami v rovnakom období. Súd je toho názoru, že takto dohodnutá výška úrokov v zmluve o pôžičke je neprimeraná a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle §39 Občianskeho zákonníka.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XM D. zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením §39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“
21. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 10% ročne z dlžnej čiastky do zaplatenia, z obsahu predmetného bodu v zmluve, kde mala byť zmluvná pokuta dohodnutá, vyplýva, že ide o text upravujúci záväzok dlžníka platiť zmluvnú pokutu v presne nešpecifikovanej výške, kedy spotrebiteľ pri podpise nevie, aká je výška zmluvnej pokuty v eurách. Súd tento text hodnotí ako predtlačený žalobcom,
vopred naformulovaný, bez možnosti, aby mohol do textu, konkrétne výšky zmluvnej pokuty zasiahnuť dlžník. Zmluvná pokuta je osobitný sankčný inštitút, ktorý by mal byť dohodnutý osobitne individuálne medzi zmluvnými stranami. Sankcia vo forme zmluvnej pokuty, uvedená v neprehľadnom texte zmluvy, nenapĺňa zákonnú požiadavku písomného dojednania zmluvnej pokuty v zmysle ustanovenia §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na charakter dojednania a začlenenia v texte právneho úkonu, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že predmetná zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si spotrebiteľ zvolí určitú formu záväzku, avšak musí prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, minimálne ich nemôže vylúčiť. V danej veci dojednanie zmluvnej pokuty je súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej žalobcom a teda je sporná skutočnosť, či vôbec žalovaný mal možnosť privodiť jej zmenu, nakoľko žalovaný tým, že podpísal zmluvu, keďže mal záujem o úver, musel prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom - žalobcom vrátane ustanovení o zmluvnej pokute. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty preto nie je možné považovať podľa názoru súdu za individuálne dohodnuté v zmysle §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty medzi stranami sporu, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa - žalovanej, ako to predpokladá ustanovenie §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže dojednaním o zmluvnej pokute je sankcionovaný len jeden účastník zmluvného vzťahu.
22. Tým, že žalovaná neuhradila dlžné splátky riadne a včas, dostala sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania.
Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne, súd je toho názoru, že takto uplatnená výška úroku z omeškania je v súlade s platnou právnou úpravou. Súd preto žalobu považoval v tejto časti za dôvodnú a žalovanú zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania v ním požadovanej výške 5% a to podľa splatnosti jednotlivých mesačných splátok.
Ďalej súd vychádzal z toho, že výška mesačnej splátky bez úroku a poplatku je 30,55 eur, keďže žalovaná čerpala sumu 1100 eur a zaviazala sa ju uhradiť 36mesačnými splátkami.
Zároveň pri priznávaní úroku z omeškania súd zohľadnil jednotlivé už vykonané úhrady splátok zo strany žalovanej. Žalobca požadoval úrok z omeškania za splátky splatné v období od 18. 2. 2018 do 18. 3. 2020. Priznaná suma 719,10 eur, s úhradou ktorej je žalovaná aktuálne v omeškaní, predstavuje neuhradených 23splátok po 30,55 eur, splatných v období od 18. 5. 2018 do 18. 3. 2020 + časť neuhradenej splátky vo výške 16,45 eur splatnej dňa 18. 4. 2018 s tým, že zvyšok splátky splatnej dňa 18. 4. 2018 vo výške 14,10 eur bol uhradený poslednou úhradou vykonanou žalovanou dňa 20. 8. 2018 a teda takto súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania.
Žalobca podanou žalobou požadoval úrok z omeškania aj zo splátok splatných dňa 18. 2. 2018 a 18. 3. 2018. Súd mal za preukázané, že žalovaná posledné úhrady v prospech žalobcu vykonala dňa 18. 7. 2018 a dňa 20. 8. 2018 a to vždy po 60 eur. Súd započítal, že z týchto úhrad bola vykonaná úhrada splátok, splatných dňa 18. 2. 2018 a 18. 3. 2018 a to tak, že časť splátky vo výške 15,20 eur splatnej dňa 18. 2. 2018 žalovaná uhradila dňa 18. 7. 2018 a časť splátky vo výške 15,35 eur žalovaná uhradila dňa 20. 8. 2018. Čo sa týka splátky, splatnej dňa 18. 3. 2018 vo výške 30,55 eur, túto žalovaná uhradila dňa 20. 8. 2018. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 15,20 eur od 18.02.2018 do 18.07.2018, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 15,35 eur od 18.02.2018 do 20. 8. 2018 a úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 30,55 eur od 18.03.2018 do 20. 8. 2018. Vo zvyšnej časti požadovaného úroku z omeškania súd žalobu zamietol.
23. Záverom súd považuje za potrebné vyjadriť sa k obrane žalovanej v tom smere, že v danej veci malo dôjsť k zosplatneniu úveru, čo však žalobca nepreukázal a preto žalovaná rozporovala zosplatnenie celého dlhu naraz. K tejto skutočnosti súd uvádza, že v danej veci nedošlo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru. V zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere, splatnosť poslednej dohodnutej splátky bola dňa 17. 3. 2020. Žalobca podal žalobu na upomínací súd dňa 17. 2. 2021, t.j. v čase keď už bola splatná aj posledná splátka v zmysle zmluvy.
24. Podľa ustanovenia §255 ods. 1,2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa ustanovenia §262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 1063,28 eur s príslušenstvom. Súd žalobe vyhovel len do výšky uplatneného nároku na zaplatenie sumy 719,10 eur s prísl. a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 67,63% a úspech žalovanej predstavuje 32,37%. Súd preto žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešnejší, vo vzťahu k žalovanej priznal nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 35,26% z celkových trov konania, na ktoré by mal žalobca nárok pri plnom úspechu.
Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.