Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_1T-150-2014.pdf
PDF · 103.76 KB
No categories available
1T/150/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Tóthovou na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 28.09.2021 takto
rozhodol:
X.
F. A., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom R.,
podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona sa zrušuje výrok o vine trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/111/2014 zo dňa 10.09.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.10.2014 zo spáchania pokračujúceho prečinu krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona k § 212 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona v bodoch 1, 2 a v bode 2 z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe že:
1, v čase medzi 01:30 hod. do 03:30 hod. dňa 15.01.2014 za pomoci páčidla vylomil vstupné plastové dvere do stávkovej kancelárie H., nachádzajúcej sa v R. na ul. T. č. XA, následne vošiel do stávkovej kancelárie, z ktorej po prehľadaní priestorov a nenájdení peňazí nič neodcudzil,
2, v čase medzi 16:15 hod. dňa 16.01.2014 a 06:00 hod. dňa 17.01.2014 po príchode k predajni L. A. v K. číslo XXX a následnom zabezpečení prístupových ciest A. N. a R. S., obaja z R., ktorí miesto zabezpečovali po tom, čo ich mal k tomu prinútiť obžalovaný A. hrozbou, prineseným kovovým pajsrom obžalovaný F. A. poškodil dvojkrídlové plastové vchodové dvere tak, že v oblasti spoja po celej ich dĺžke zostali viaceré ryhy, čím ich poškodil a spôsobil poškodenej spoločnosti L. A. R., spotrebné družstvo, so sídlom R., Z. námestie číslo XX, IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške 2.113,32 Eur,
a súčasne sa zrušuje aj výrok o úhrnom a súhrnom treste uložený obžalovanému v tomto trestnom rozkaze podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona vo výmere 5 (päť) mesiacov na výkon ktorého bol obžalovaný F. A. podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, výrok o uložení trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá každého druhu na dobu 2 rokov podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad a následne
sa uznáva za vinného, že
1, v čase medzi 01:30 hod. do 03:30 hod. dňa 15.01.2014 za pomoci páčidla vylomil vstupné plastové dvere do stávkovej kancelárie H., nachádzajúcej sa v R. na ul. T. č. XA, následne vošiel do stávkovej kancelárie, z ktorej po prehľadaní priestorov a nenájdení peňazí nič neodcudzil,
2, v čase medzi 16:15 hod. dňa 16.01.2014 a 06:00 hod. dňa 17.01.2014 po príchode k predajni L. A. v K. číslo XXX a následnom zabezpečení prístupových ciest A. N. a R. S., obaja z R., ktorí miesto zabezpečovali po tom, čo ich mal k tomu prinútiť obžalovaný A. hrozbou, prineseným kovovým pajsrom
obžalovaný F. A. poškodil dvojkrídlové plastové vchodové dvere tak, že v oblasti spoja po celej ich dĺžke zostali viaceré ryhy, čím ich poškodil a spôsobil poškodenej spoločnosti L. A. R., spotrebné družstvo, so sídlom R., Z. námestie číslo XX, IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške 2.113,32 Eur,
3, obžalovaný F. A. v presne nezistenom čase od dňa 31.01.2014 do 01.00 hod. dňa 02.02.2014 presvedčil mladistvú A. K. k vlámaniu do objektu spoločnosti G. K. s.r.o., nachádzajúcom sa v R. na ul. K. č. XXXX, aby s ním ušla U. a nebude musieť tak ísť do resocializačného zariadenia, na ktorý útek bude potrebovať peniaze, ktoré si musí zabezpečiť krádežou, na základe čoho sa mladistvá A. K. po predchádzajúcej dohode s obž. A. postavila pred dohodnutú autobusovú zastávku na ulici T. cesta, odkiaľ mala dávať pozor a upozorniť F. A. na príchod cudzích osôb, obvinený F. A. pristúpil ku kancelárií spol. G. K. a za pomoci páčidla páčil dvere kancelárie v snahe dostať sa do objektu, čo sa mu však nedarilo, následne k sebe privolal A. K., ktorej povedal aby to skúsila ona, následne obžalovaný F. A. tlačil do dverí a A. K. páčila dvere, pričom po tom ako ich vyrušilo okolo idúce auto s páčením po chvíli prestali a z miesta odišli preč, čím obžalovaný F. A. a A. K. svojím konaním, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu sa dopustili trestného činu v úmysle prisvojiť si cudziu vec, čin by spáchali vlámaním a majiteľovi objektu spol. M. A. - M., N. K. XXX/X, R. R., nespôsobili žiadnu škodu;
4, obžalovaný F. A. dňa 22.02.2014 v čase okolo 23.00 hod. prešiel cez poškodené oplotenie k nakladacej rampe potravín G. v R. na ul. P. č. XX, kde za pomoci páčidla na nakladacej rampe začal páčiť čierne kovové dvere v snahe dostať sa tak do skladu potravín, pričom po chvíli za ním prišla A. K., ktorej obžalovaný F. A. podal pajser s tým, aby skúsila páčiť niektoré z dverí, následne A. K. začala páčiť do jedných z dverí skladu, pričom po chvíli s páčením skončila a z miesta obaja odišli bez toho aby sa dostali do objektu, čím obžalovaný F. A. a A. K. svojím konaním majiteľovi objektu spol. M. s.r.o., P. XXX R., tak nespôsobili žiadnu škodu.
5, v presne nezistený deň na prelome mesiacov január - február 2014 v R., na ul. N. č. XX, v byte č. XX, v čase od 19.00 do 20.30 hod. držal proti jej vôli v kúpeľni a následne v obývacej izbe uvedeného bytu S.. F.., narodenú XX.XX.XXXX, trvale bytom H. - E., K. ulica XX, tým spôsobom, že ju odmietol z bytu pustiť, položil ju na zem, kde ju priľahol, chytal ju za bok a brucho, čím jej po celú dobu bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu, k zraneniu poškodenej nedošlo,
t e d a
v bodoch 1, 2, 3, 4 v úmysle spáchať prečin sa dopustil konania bezprostredne smerujúceho k prisvojeniu si cudzej veci jej zmocnením a ku spáchaniu činu vlámaním pričom k dokonaniu činu nedošlo, pričom v bode 2 poškodil cudziu vec a v bodoch 3, 4 spáchal čin spoločným konaním
v bode 5 inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu, čím spáchal z osobitného motívu - sexuálneho motívu, na chránenej osobe - dieťati,
č í m s p á c h a l
v bodoch 1, 2, 3, 4
pokračujúci prečin krádeže v bode 1, 2 v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona k § 212 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, v bode 2 v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, pričom v bode 3, 4 spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona,
v bode 5
zločin obmedzenia osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno g) Trestného zákona a na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 183 odsek 2 Trestného zákona za použitia § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona, § 41 odsek 3 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona za
použitia § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e) Trestného zákona na spoločný úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a), odsek 4 Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stráženia.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zároveň ruší výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/69/2014 zo dňa 15.07.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.07.2014 a ktorým bol F. A. odsúdený podľa § 289 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace pričom podľa § 48 odsek 2 písm. b) Trestného zákona bol zaradený do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a podľa § 61 odsek 1,2 Trestného zákona mu bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá každého druhu po dobu 2 rokov. Súd zároveň ruší aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
odôvodnenie:
Na obžalovaného F. A. bola podaná obžaloba prokurátorom Okresnej prokuratúry Trenčín pod spisovou značkou 1Pv 423/14/3309 zo dňa 09. 12. 2014 pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. b), d) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. g) Trestného zákona a na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v tejto obžalobe vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 1T 150/2014 a zároveň obžaloba pod spisovou značkou 2Pv 320/14/3309-30 zo dňa 07.04.2015 na obžalovaného F. A. a obžalovanú mladistvú A. K. pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v tejto obžalobe a vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 3T/38/2015.
Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/150/2014 zo dňa 24. 04. 2015 podľa § 21 ods. 3 Trestného poriadku boli spojené na spoločné prejednanie a rozhodnutie v trestnej veci Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. 1T/150/2014 a pod sp. zn. 3T/38/2015 pričom uvedené konania boli ďalej vedené pod spisovou značkou 1T/150/2014. Uznesením Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. 1T/150/2014 zo dňa 22. 07. 2016 bolo rozhodnuté podľa § 216 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 241 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku o podmienečnom zastavení trestného stíhania proti obvinenej mladistvej A. K. v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 1T/150/2014 pre skutok právne posúdený ako pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 08. 2016.
Samosudkyňa Okresného súdu Trenčín na hlavnom pojednávaní zistila skutkový stav veci tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný F. A. po prednesení obžalôb prokurátorom okresnej prokuratúry na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutkov uvedených v týchto obžalobách v zmysle § 257 ods. 1 písmeno b) Trestného poriadku. Nakoľko obžalovaný uznal vinnu zo spáchania žalovaných skutkov súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. b), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku a obžalovaný odpovedal na všetky položené otázky zmysle tohto ustanovenia „ áno “ prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného a vykonal dokazovanie v súvislosti s výrokom o treste. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní vinny zo spáchania žalovaných skutkov keď ich právne posúdil pod bodmi 1, 2, 3, 4 rozsudku ako pokračujúci prečin krádeže v bode 1, 2 v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona k § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, v bode 2 v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, pričom v bode 3, 4 spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a v bode 5 ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 ods. 2 písm. b,) písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. g) Trestného zákona a na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, pretože boli naplnené všetky zákonné formálne znaky týchto trestných činov
- subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, pretože na podklade výsledkov dokazovania nemal pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že sa
dokazovanie na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vykoná v súvislosti s výrokom o treste.
Zo spisového materiálu Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. 3T/111/2014 v najmä z trestného rozkazu zo dňa 10. 09. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 01. 10. 2014 v súd zistil, že obžalovaný bol odsúdený týmto trestným rozkazom pod bodmi 1, 2 pre pokračujúci prečin krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona k § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, v bode 2 v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, pričom skutky spáchal 15.01.2014 a 16.01.2014 a vznesenie obvinení mu bolo oznámené dňa 14.05.2014, za čo bol odsúdený podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obvineného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona, súd obvinenému zároveň uložil trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá každého druhu po dobu dvoch rokov. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/69/2014 zo dňa 15. 07. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 07. 2014 a ktorým bol odsúdený podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím k § 36 písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona mu bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá každého druhu po dobu dvoch rokov, súd zároveň zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Vzhľadom na uvedené a po preskúmaní tohto spisového materiálu súd dospel k záveru, že v rámci skutkov uvedených pod bodmi 1, 2, 3, 4 tohto rozsudku sa jedná o pokračovací prečin krádeže v bode 1, 2 v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, v bode 2 v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, pričom v bode 3, 4 spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona s ohľadom na to, že skutky uvedené pod bodmi 3, 4 tohto rozsudku spáchal v čase od dňa 31.01.2014 do 01.00 hod., dňa 02.02.2014 a dňa 22.02.2014 a vznesenie obvinenia mu bolo oznámené dňa 15.05.2014.
Konanie obžalovaného vo všetkých bodoch rozsudku a po subjektívnej stránke bolo posúdené podľa § 15 písm. a) Trestného zákona ako trestné činy spáchané formou priameho úmyslu, keďže obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom.
Podľa § 269 Trestného poriadku boli oboznámené listinné dôkazy, a to odpis registra trestov, rozsudok Okresného súdu Vyškov sp. zn. 2T/13/2017 zo dňa 27. 03. 2017, stručný obsah pripojených spisov Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/111/2014, ktorý bol spojený so spisom Okresného súdu Trenčín 4T/79/2014.
Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný vykazuje 5 záznamov, pričom posledné odsúdenie je na základe rozsudku Okresného súdu Vyškov sp. zn. 2T/13/2017 zo dňa 27.03.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 04. 2017 pričom sa jednalo o konanie voči ušlému a bol odsúdený pre prečin krádeže podľa § 205 ods. 3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní štyroch rokov za súčasného uloženia, aby v priebehu skúšobnej doby podľa svojich síl uhradil spôsobenú škodu. Odsúdenia uvedené pod bodmi 3, 4 v odpise z registra trestov vzťahujúce sa k trestnému rozkazu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/69/2014 a sp. zn. 3 /T/111/2014 sa rušia v súvislosti s uložením spoločného a súhrnného trestu v tomto konaní.
Obžalovaný F. A. na hlavnom pojednávaní prejavil ľútosť nad svojou trestnou minulosťou a nad spáchaním žalovaných skutkov, ktoré páchal za účelom zabezpečenia si drog, kedy sa pohyboval medzi osobami s drogovou závislosťou. Viac ako 3 roky býva spoločne so snúbenicou v spoločnej domácnosti, z ich vzťahu sa im narodila dcéra X., nar. dňa XX. XX. XXXX a v januári 2022 očakávajú narodenie syna. Obžalovaný sa venuje bojovému umeniu, pričom k tomuto športu trénuje aj deti, pôsobí v klube M. M. K. ako tréner, žije riadnym bezúhonným životom. Zároveň poukázal na to, že si nebol vedomý trestného
stíhania v U. republike, skutky, pre ktoré bol odsúdený vo vzťahu k poškodenej (jeho bývalej družke K. G. B. R. Z.) v tomto konaní sa nezakladajú na pravde a vo veci bude podávať návrh na povolenie obnovy konania.
Pri ukladaní trestu súd postupoval v zmysle zásad ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona a prihliadol najmä na spôsob spáchania činov, ich následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, a tiež prihliadal na to, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
U obžalovaného súd zistil 2 poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a podľa § 36 písm. n) Trestného zákona teda, že sa k trestnej činnosti priznal, túto úprimne oľutoval a zároveň napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní jeho trestnej činnosti a taktiež v konaní pred súdom, keď dal vyhlásenie o svojej vine v celom rozsahu čím významne uľahčil v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní dokazovanie jeho trestnej činnosti a prispel k hospodárnosti celého trestného konania. Zároveň súd zistil u obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona a to, že spáchal viac trestných činov.
Súd pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal primárne z ustanovenia § 41 ods. 3 Trestného zákona, ktoré ustanovuje postup pri ukladaní spoločného trestu v prípadoch za niektoré z čiastkových útokov jedného pokračovacieho trestného činu bol už obžalovaný právoplatne odsúdený a zároveň vychádzal aj z ustanovenia § 42 Trestného zákona o ukladaní súhrnného trestu v zmysle, ktorého súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom.
Podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin, vrátane nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším rozsudkom súd, prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.
Pri ukladaní trestu bolo nevyhnutné vychádzať zároveň aj z § 41 ods. 2 Trestného zákona, ktorý pri zbiehajúcich sa trestných činoch, z ktorých je aspoň jeden zločinom, stanovuje povinnosť ukladať úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, pričom sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu o jednu tretinu. Prísnejším trestným činom je zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, preto je pri ukladaní trestu potrebné vychádzať práve z trestnej sadzby tohto zločinu, v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom v rozpätí od troch do ôsmich rokov. Vzhľadom na to, že u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona, súd znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby uvedenej v paragrafe 183 ods. 2 Trestného zákona (trest odňatia slobody 3 roky až 8 rokov). Následne bolo potrebné upraviť takto ustanovenú trestnú sadzbu podľa režimu § 41 ods. 2 Trestného zákona (zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu).
Súd konštatuje, že od spáchania žalovanej trestnej činnosti uplynul výrazný časový odstup viac ako 7 rokov, pretože obžalovaný sa žalovaných trestných činov dopustil v roku 2014. Vzhľadom na túto skutočnosť a zároveň vzhľadom na postoj obžalovaného k spáchaniu jeho trestnej činnosti v minulosti, jeho oľutovanie a priznanie sa, napomáhanie orgánom činným v trestnom konaní a súdu, vedenie v súčasnosti riadneho a usporiadaného života, keď si obžalovaný založil rodinu a riadne pracuje a očakáva narodenie druhého dieťaťa, ako aj s poukazom na charakter, závažnosť, okolnosti žalovanej trestnej činnosti, súd dospel k záveru, že použitie trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom by bolo pre neho neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, preto aplikoval v prípade obžalovaného ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona a vzhľadom na okolnosti prípadu ako aj pomery obžalovaného mu uložil trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. V zmysle § 39 ods. 3 písm. e) Trestného zákona pri ukladaní trestu pod
zákonom ustanovenú trestnú sadzbu súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratšie ako 6 mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako 5 rokov.
Súd uložil obžalovanému spoločný úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pričom vychádzal najmä z už citovaného § 41 ods. 3 Trestného zákona v zmysle, ktorého pri ukladaní spoločného trestu za pokračovací trestný čin tento spoločný trest nesmie byť miernejší než trest uložený skorším rozsudkom. Súd pripomína, že trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/111/2014 zo dňa 10.09.2014 bol obžalovanému uložený nepodmienečný úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, to znamená, že v danom prípade je vylúčené uloženie iného druhu trestu než nepodmienečný trest odňatia slobody a miernejší než 5 mesiacov. Zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/68/2014 zo dňa 15.07.2014 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Vzhľadom na ta, že si obžalovaný už v celom rozsahu vykonal trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu dvoch rokov, ktorý mu bo vyššie uvedeným trestným rozkazom uložený, súd mu tento trest už neukladal. Súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, hoci by mal byť zaradený do ústavu pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože mal so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného za to, že v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. v bodoch 1, 2, 3, 4 v úmysle spáchať prečin sa dopustil konania bezprostredne smerujúceho k prisvojeniu si cudzej veci jej zmocnením a ku spáchaniu činu vlámaním pričom k dokonaniu činu nedošlo, pričom v bode 2 poškodil cudziu vec a v bodoch 3, 4 spáchal čin spoločným konaním
v bode 5 inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu, čím spáchal z osobitného motívu - sexuálneho motívu, na chránenej osobe - dieťati,
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie proti tomuto rozsudku nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.