Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1CoE-35-2021.pdf
PDF · 79.21 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/35/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej (sudca spravodajca) a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: W. V., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom U. XX, XXX XX U., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 8534/14, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 792,69 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 4Er/447/2014 - 40 zo dňa 30. apríla 2021, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 4Er/447/2014 - 40 zo dňa 30.04.2021 zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj “Exekučný poriadok”). Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 23.02.2014, domáhal voči povinnému vymoženia peňažnej pohľadávky s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým v tomto prípade je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 03495/12 zo dňa 15.08.2012. Poverením č. 5606 135262 zo dňa 29.07.2014 súd prvej inštancie poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 8534/14. Dňa 24.02.2016 súdny exekútor postúpil podanie oprávneného označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s § 243 ods. 1 Exekučného poriadku. V predmetnom doplnení oprávnený uviedol, že dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované v § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom preskúmané, pričom medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov. Exekučné konanie začalo 23.02.2014 spísaním návrhu na začatie exekúcie do zápisnice súdnym exekútorom. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 03495/12 zo dňa 15.08.2012. Právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 06.12.2010, z ktorej povinný riadne a včas neplnil. Účastníci zabezpečili svoj záväzkový vzťah blankozmenkou vystavenou dňa 06.12.2010, kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Oprávnený vyplnil dňa 02.04.2012 zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 792,60 Eur s dátumom začiatku úročenia dňa 19.02.2012 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 09.04.2012. V zmluve o úvere je povinný označený svojim menom, priezviskom, rodným číslom a ďalšími údajmi. Vzhľadom na označenie dlžníka v predmetnej zmluve je možné ustáliť, že povinný túto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ. Dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ. V prípade nepreukázania opaku je
potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľskej zmluvy platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Na základe zmluvy o úvere poskytol oprávnený ako veriteľ povinnému ako dlžníkovi úver vo výške 500,- EUR, pričom povinný sa zaviazal vrátiť oprávnenému poskytnutú sumu zvýšenú o poplatok vo výške 420,- EUR, teda dohromady sumu 920,- EUR v 10. mesačných splátkach po 92,- EUR počnúc dňom 12.01.2001. Z čl. 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že na zabezpečenie záväzku dlžníka bol predmetný úver zabezpečený zmenkou. S prihliadnutím na to, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, bolo zabezpečenie záväzkového vzťahu a plnenie zo zmenky v čase uzatvorenia zmluvy v zmysle § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy obmedzené. V tomto prípade si oprávnený uplatnil voči povinnému nárok zo zmenky vo výške 792,69 EUR, pričom istina poskytnutého úveru predstavovala sumu 500,- EUR. V zmysle citovaného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch si veriteľ mohol voči dlžníkovi uplatniť nárok zo zabezpečovacej zmenky len v tom prípade, ak zmenková suma v čase jej vyplnenia činila maximálne 30% istiny poskytnutého úveru, t.j. v tomto prípade maximálne 150,- EUR. Z uvedeného vyplýva, že peňažný nárok uplatňovaný oprávneným je v tomto prípade v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto súd prvej inštancie zastavil predmetnú exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
2. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Oprávnený v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odmietal postavenie povinného ako spotrebiteľa s tým, že zmluvu o úvere nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko v zmluve je výslovne uvedený účel poskytnutia úveru na účely povolania. Povinný v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie, že peňažné prostriedky budú vyžité na tento účel. Pri určovaní postavenia spotrebiteľa je dôležité a rozhodujúce brať do úvahy účel, na ktorý bol spotrebiteľský úver poskytnutý, a nie na aký účel boli tieto poskytnuté prostriedky použité. V tomto prípade povinný na základe zmluvných vyhlásení a z vlastnej vôle vstúpil do zmluvných vzťahov za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon povolania a toto potvrdil aj svojim podpisom. V prípade postavenia oprávneného je potrebné chrániť dobrú vôľu, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Oprávnený vstupoval do právneho vzťahu na základe vyhlásenia povinného, že peňažné prostriedky použije na výkon povolania, a nie na súkromnú potrebu. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď aplikoval ustanovenie 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, na základe ktorého predmetnú exekúciu zastavil. Oprávnený preto navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania a nové rozhodnutie.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
4. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril syn povinného, ktorý uviedol, že s ním v celom rozsahu nesúhlasí. Tvrdenie oprávneného, že povinný bral predmetný úver na účely podnikania sa nezakladá na pravde, nakoľko povinný nepracoval v žiadnom smere a nemal ani voľný živnostenský list, ani koncesnú listinu. Samotná zmluva obsahuje klauzulu, že na uvedený právny vzťah sa bude vzťahovať podnikateľské právo a podmienky uvedené v zmluve ako aj vo všeobecných podmienkach sú jednostranne určené oprávnený s cieľom zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu vyplývajú z právnych predpisov. Na základe uvedeného navrhuje napadnuté uznesenie potvrdiť.
5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ,,CSP").
7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP a 380 ods. 2 CSP zrušil a v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 23.02.2014 bola za prítomnosti splnomocneného zástupcu oprávneného spísaná pred súdnym JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., zápisnica, obsahom ktorej je návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa 30.05.2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je v tomto konaní rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 03495/12 zo dňa 15.08.2012. Dňa 29.07.2014 poveril súd prvej inštancie súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Súd prvej inštancie následne odvolaním napadnutým uznesením zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Oprávnený podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie.
9. Odvolací súd má ďalej z obsahu predloženého súdneho spisu, v zmysle výsledku lustrácie v Registri obyvateľov preukázané, že povinný dňa 20.02.2015 zomrel. Uvedená skutočnosť vyplýva taktiež aj zo záhlavia odvolaním napadnutého uznesenia, a teda musela byť známa aj súdu prvej inštancie, ktorý následne odvolaním napadnuté uznesenie zasielal zrejme dedičom po povinnom. Odvolaním napadnuté uznesenie bolo vydané dňa 30.04.2021. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie zistil, že povinný zomrel a nevyriešil si prípadnú otázku nástupníctva v konaní na strane povinného.
10. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku; účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
11. Podľa § 161 ods. 1 CSP; ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
12. Podľa § 62 CSP; ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
13. Podľa § 63 ods. 1 a 2 CSP; ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. (1) V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. (2)
14. V zmysle citovaného ust. § 37 ods. 1 Exekučného poriadku je zrejmé, že účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný. Na to, aby sa v konaní pokračovalo s iným subjektom než je ten, kto vystupuje v konaní v pozícii oprávneného či povinného, je nevyhnutné, aby nastala právna skutočnosť, s ktorou právny poriadok spája relevantné právne účinky (napr. prevod alebo prechod povinnosti z exekučného titulu, zánik účastníka konania a pod.).
15. Ustanovenie § 63 CSP upravuje situácie, ak dôjde od začatia konania až do jeho právoplatného skončenia, teda počas prebiehajúceho súdneho konania, k smrti fyzickej osoby, ktorá je stranou v konaní. V zmysle tohto ustanovenia súd rozhodne buď o zastavení konania, alebo o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami fyzickej osoby, ktorá stratila procesnú subjektivitu. V prejednávanom prípade z obsahu predloženého súdneho spisu a lustrácií súdu prvého stupňa vyplýva, že povinný zomrel dňa 09.03.2015 t.j. pred rozhodnutím súdu prvej inštancie.
16. Súd prvej inštancie konal ako s účastníkom konania s fyzickou osobou, ktorá nemala procesnú subjektivitu. Odvolací súd preto odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1, písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd postupoval podľa § 380 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Keďže k zrušeniu rozhodnutia došlo pre nedodržanie procesných podmienok konania, odvolací súd sa meritórne s podaným odvolaním nemohol zaoberať.
17. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zaoberať sa stratou procesnej subjektivity na strane povinného a postupovať v závislosti od výsledku dedičského konania.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení platnom v čase vydania tohto rozhodnutia (v znení zákona č. 2/2017 Z. z., účinného od 1. 4. 2017) dovolanie, ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.