Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18CoCsp-10-2021.pdf
PDF · 87.92 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoCsp/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu: A.. Z. H. P., J.., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. R. X, XXX XX J., právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 16Csp/193/2020-65 zo dňa 09.02.2021 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v bode 6. Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z 28.03.2006, v znení: „Poplatok za uzatvorenie zmluvy (v Sk) 1 500,-“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA SPOL. s.r.o., v časti 5. Zmluvná odmena, bod 5.1., k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z 28.03.2006, v znení: „Zmluvná odmena za poskytnutie úveru, resp. každého revolvingu je určená ako rozdiel medzi nominálnou (schválenou) výškou úveru, resp. každého revolvingu a poskytnutou čiastkou úveru, resp. každého revolvingu. Poskytnutou čiastkou v prípade úveru sa rozumie suma vyplatená Dlžníkovi po započítaní vykonanom podľa čl. 10, ods. 10.1. bez započítania poplatku za uzatvorenie zmluvy podľa čl. 19., ods. 19.1. Poskytnutou čiastkou v prípade každého revolvingu sa rozumie suma vyplatená Dlžníkovi po započítaní vykonanom podľa čl. 10., ods. 10.2.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 4, § 54 ods. 1, 2, čl. 4 ods. 2 Smernice č. 93/19/EHS z 05.04.1993, čl. 3 tejto smernice a ust. § 298 ods. 1, 2 CSP. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že sporný bol poplatok vo výške 1.500 Sk, ktorý je poplatkom za uzatvorenie zmluvy. Tento poplatok nie je základným plnením úverovej zmluvy a nepredstavuje ani hlavný predmet plnenia. Druhý prípad vylúčenia súdnej kontroly nie je samotná cena, ale primeranosť ceny na jednej strane a tovaru a služieb na strane druhej ako protiplnenie. Podmienky týkajúce sa protihodnoty, ktorú dlhuje spotrebiteľ veriteľovi alebo ktorá má vplyv na skutočnú cenu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť
veriteľovi, v zásade nepatria do tejto druhej kategórie podmienok vylučujúcich súdnu kontrolu s výnimkou otázky, či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá v zmluve primeraná službe veriteľa. V danom prípade súd neposudzoval cenu ako jej primeranosť k dodanej službe, ale celú dohodu o cene za poskytnutie úveru, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť za niečo, čo mu nie je dodané. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku preto považuje aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktorému po materiálnej stránke nie je dodané a slúži záujmom dodávateľa. Súd prvej inštancie dodal, že celá sporná dohoda sa posudzuje komplexne, teda nielen výška stanoveného poplatku, čo len potvrdzuje záver o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky ako celku. Zmluva bola uzavretá ako zmluva spotrebiteľská a z jej formy a obsahu možno konštatovať, že išlo o zmluvu formulárovú. Bola už vopred pripravená a žalovaný nemal možnosť zasiahnuť do jej zmluvných podmienok. Takto pripravená zmluva, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a takéto neprijateľné zmluvné podmienky sú preto neplatné. Čo sa týka druhej neprijateľnej podmienky uvedené v bode 2 rozsudku, týkajúcej sa zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru je nutné uviesť, že túto bezpochyby možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uvedená zmluvná odmena podľa názoru súdu predstavuje len skrytú poplatkovú povinnosť, ktorá navyše nepredstavuje pevnú sumu, ale jeho výška je tým vyššia, čím väčší je rozdiel medzi schválenou výškou úveru a poskytnutou čiastkou úveru, prípadne každého revolvingu, čo je neprípustné a v rozpore s konceptom dobrých mravov. Je absurdné, aby sa výška zmluvnej odmeny odvíjala od rozdielu medzi schváleným a poskytnutým úverom, ktorú si dodávateľ na úkor spotrebiteľa môže modifikovať. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj naliehavým právnym záujmom na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, pričom konštatoval, že naliehavý právny záujem je daný z vyššie citovaných ustanovení zákona, kde ochrana spotrebiteľských práv v priestoroch členských štátov EÚ je dominantná. Zaoberal sa záverom aj námietkou premlčania, ale túto vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže plná moc bola udelená právnemu zástupcovi žalobcu 02.01.2017, zo spisu však vyplýva, že dňa 22.10.2018 bola žaloba na Okresný súd doručená. Opätovne bola doručovaná žaloba 03.11.2020 z toho dôvodu, že právny zástupca žalobcu sa dotazoval na Okresnom súde v Prešove o pôvodne podanej žaloby z 22.10.2018, kde bola zaslaná odpoveď, že takúto konajúci súd neeviduje. Toto bolo zistené skúmaním súdom prvej inštancie a v danom prípade požadoval skutočnosť, že súd neeviduje podanú žalobu za takú, ktorú nemožno pripísať na ťarchu podané žalobcu, teda toho, kto podáva žalobu a kvôli nezaevidovaniu pôvodnej žaloby nemôže v neprospech spotrebiteľa byť vyhodnotená ani premlčacia doba. Z týchto dôvodov vyhovel žalobe v celom rozsahu a rozhodol o tom, že v zmysle zásady úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP má žalobca nárok na náhradu celých trov konania.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Poukázal na to, že namieta nesprávne posúdenie prípustnosti žaloby a existenciu právneho záujmu na požadovanom určení. Zmluvný vzťah bol medzi sporovými stranami ukončený, a teda niet žiadneho dôvodu na to, aby sa prejednávala takáto žaloba. V tejto súvislosti citoval § 131 CSP a komentár k Civilnému sporovému poriadku z roku 2016, autorov Števček M. a kol. Ďalej namietal žalovaný tiež svoje právo na spravodlivý súdny proces, keďže podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie dostatočne a nezrozumiteľne zaoberal podanou žalobou. Citoval rozhodnutia, ktoré podľa názoru žalovaného neprináležia k prejednávanej právnej veci a z toho dôvodu bolo to rozhodnutie súdu prvej inštancie nesprávne. Konštatoval to, že cena, odplata za poskytnutie úveru je upravená v zákone a nemôže byť takéto dojednanie v rozpore so zákonom, ako to konštatuje súd prvej inštancie. Citoval rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-621/17 a tiež to, že prijatím zákona 132/2013 Z.z. sa vytvorila relatívne ucelená úprava poplatkov voči bankám, sporiteľniam a iným poskytovateľom úveru, a to práve pre právnu istotu oboch strán zúčastnených sa na úverovom vzťahu. Pokiaľ konštatoval súd prvej inštancie v druhom výroku, že ide o skrytú poplatkovú povinnosť, takisto s týmto žalovaný nesúhlasil, pretože prehliadol celý článok 5 tejto zmluvy, z článku 5.2 a 5.4 vyplýva, že za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu a zmluvná odmena za poskytnutie úveru predstavuje úročenie úveru. Preto potom článok 5.1 zmluvy nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže úrok je cena plnenia aj v spotrebiteľských vzťahoch. Na základe uvedeného navrhol zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie, resp. ho zmeniť a žalobu zamietnuť. Požadoval aj priznanie nároku na náhradu trov konania.
4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
6. Z obsahu spisu nateraz vyplýva, že žalovaný uzavrel so žalobkyňou zmluvu o úvere o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe žiadosti žalobca ako dlžník požadoval úver vo výške 94.032 Sk (3.121,29 eur), pričom mu bol schválený úver vo výške 47.013 Sk (1.560,65 eur). Z obsahu zmluvy je zrejmé, že príslušný formulár zmluvy podpísal žalobca ako dlžník dňa 23.3.2006 a žalovaný 28.3.2006 s vyplnením údajov v prvej časti bodu 5 príslušného formulára. Uvádza sa v ňom, že žiada o poskytnutie úveru vo výške 94.032 Sk (3.121,29 eur) informatívnym údajom o predpokladanej mesačne platbe vo výške 2.612 Sk (86,70 eur), s počtom splátok 24. V zmluve nie je uvedená ročná úroková sadzba ani priemerná RPMN, pričom RPMN bola po poskytnutí úveru vo výške 26,66 %. V tejto kolónke sa uvádza aj poskytnutá celková čiastka revolvingu vo výške 47.013 Sk (1.560,65 eur), ako aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 1.500 Sk (49,79 eur). Druhá časť zmluvy v bode 6 formulára zmluvy obsahuje údaje o schválenom revolvingovom úvere s tými istými údajmi ako v bode 5, ale s výnimkou neuvedenia RPMN.
7. K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza. Vo vzťahu k nedostatku naliehavému právnemu záujmu je potrebné vychádzať z ust. § 298 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd môže aj bez návrhu vysloviť neprijateľnosť určitej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. To znamená, že ak súd zistí neprijateľnosť zmluvnej podmienky, túto neprijateľnosť vysloví aj bez návrhu strán sporu a bez toho, aby bolo potrebné skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP. V danom prípade dokonca otázka neprijateľnosti určitej zmluvnej podmienky bola predmetom tohto sporu. Bezpochyby spotrebiteľ má právo aj po ukončení úverového vzťahu dovolať sa neprijateľnosti určitej zmluvnej podmienky, ktorá okolnosť môže mať vplyv na jeho postup po úspechu vo veci samej.
8. Vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru je potrebné uviesť, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa, ale aj podmienka ktorá je neurčitá alebo ktorá je v rozpore s ratio legis, zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. V predmetnom prípade dojednanie poplatku bolo žalovaným už predformulované a žalobkyňa nemohla znenie obsah predmetnej podmienky ovplyvniť. Zmluvná podmienka upravujúca poplatok za poskytnutie úveru tak nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná (§ 53 ods. 2 OZ), preto podlieha prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov nepovažoval za dôvodnú ani odvolaniu námietku žalovaného. Odvolací súd sa plne stotožnil a osvojuje si argumentáciu Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z 3.mája 2011 (17 U 192/10), ktorý potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa.
9. K námietke žalovaného o nemožnosti skúmania ceny plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky odvolací súd uvádza, že znenie ustanovenia tak, ako žalovaný ho cituje v odvolaní je nepresné. Z ustanovenia platného a účinného v čase uzavretia zmluvy vyplýva, že neprijateľná podmienka nie je hlavný predmet plnenia a primeranosť ceny možno posudzovať iba v tom prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sú určito, jasne a zrozumiteľne dojednané alebo boli dojednané individuálne. V danom prípade takýto poplatok, ktorý predstavuje povinnosť spotrebiteľa uhrádzať odmenu za poskytnutie úveru za nie hlavný predmet úverového vzťahu, išlo o vedľajšie dojednanie, ale zároveň nebolo dojednané individuálne, pretože boli predložené tieto podmienky vrátane podmienky, ktorá bola v druhom výroku vyhlásená za neprijateľnú, žalobcovi na podpis bez toho, aby mohol ovplyvniť znenie tej celej úverovej zmluvy, ale aj napadnutých neprijateľných zmluvných podmienok. Pokiaľ žalobkyňa mala záujem o úver a chcela ho získať, musela podpísať celú úverovú zmluvu bez ohľadu na jej znalosť či neznalosť po obsahovej stránke.
10. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie, resp. namietaného porušenia zo strany žalovaného na spravodlivý proces, je nutné konštatovať, že súd prvej inštancie ku každému výroku uviedol svoje odôvodnenie, ktoré zodpovedá ustálenej rozhodovacej praxi súdom prvej inštancie, ale aj odvolacieho súdu alebo aj vyšších súdnych inštancií, keďže súd prvej inštancie poukázal aj na rozhodnutia európskeho súdu vo veciach spotrebiteľského práva. Súd nemusí zakaždým ku každej
okolnosti venovať podrobné odôvodnenie, je podstatné, že z rozhodnutia vyplýva, čo je predmetom konania, ustálenie zisteného skutkového stavu a právne odôvodnenie svojho rozhodnutia.
11. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasnený skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania (Ruiz Toria c. Španielsko z 09.12.1994, séria A č. 303-A, str. 12, § 29). Ústavný súd SR vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto pre rozhodnutie vo veci samej boli bez významu.
12. Z týchto dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
13. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná nemala úspech v odvolacom konaní a žalobkyni v súvislosti s odvolacím konaním žiadne nevznikli. Preto rozhodol tak, že nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania žiadnej zo strán sporu.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).