Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoCsp/4/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členiek senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. nad V. XX, o zaplatenie 8 327,89 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. -125 zo dňa 26.10.2020, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: ,, Žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi 4 483,42 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% z dlžnej sumy ročne od 4.4.2017 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 eur mesačne, vždy do 25. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky nastáva splatnosť celého dlhu. Konanie zastavuje sčasti o zaplatenie 231 eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 7,68% z celkových trov s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.“ 1.1 V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou (spolu s jej nebohým manželom), bola uzavretá zmluva o manželskej pôžičke, pričom táto zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou, na základe ktorej žalovaným bola poskytnutá pôžička vo výške 10 000,- eur, ktorú sa zaviazali splatiť formou pravidelných mesačných splátok vo výške 239,82 eura pri počte splátok 72. Žalovaná titulom splatenia pôžičky už uhradila sumu 5.366,58 eura. Ďalej uviedol, že v zmluve o pôžičke absentuje povinný údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to údaj o dobe trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Údaj o dobe trvania zmluvy v zmluve nie je vôbec obsiahnutý. Zákon jednoznačne uvádza aj to, že povinnou náležitosťou zmluvy je aj údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, teda rozlíšil pojmy doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti. Poukázal aj na to, že v zmluve absentuje aj ďalšia podstatná náležitosť podľa v súvislosti s tam uvedenou RPMN, a to uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver formou pôžičky je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Uzavrel, že z dôvodu konštatovanej a právne zdôvodnenej bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalovanej, táto bola tak na istine úveru povinná zaplatiť sumu 10.000,- eur, teda sumu, ktorá jej bola zo strany veriteľa reálne poskytnutá. Zo strany žalovanej už boli celkovo uhradené finančné prostriedky vo výške 5.366,58 eura pred podaním žaloby a vo výške 150,- eur po podaní žaloby, teda na istine je povinná zaplatiť ešte sumu 4.483,42 eura, a preto súd v tejto časti žalobe vyhovel. Súd s ohľadom na majetkové a príjmové pomery umožnil žalovanej splácanie súdom priznanej sumy žalobcovi po 50,- eur mesačne, a to vždy k 25. dňu v mesiaci s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa celý dlh stane splatným. Zároveň žalovanú zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania v ním požadovanej výške počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie určenej pôvodným veriteľom, t.j. odo dňa 04.04.2017 z priznanej sumy v konaní. Vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázal aj na to, že zmluva o pôžičke je v časti dojednanej výšky ročnej úrokovej sadzby neplatná, a to pre rozpor daného dojednania s dobrými mravmi. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia , a .

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to proti zamietavému výroku a výroku o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 3.613,47 eura, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 3.763,47 eura od 04.04.2017 do 23.10.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 3.713,47 eura od 24.10.2019 do 22.11.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 3.663,47 eura od 23.11.2019 do 21.07.2020, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 3.613,47 eura od 22.7.2020 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Ďalej uviedol, že z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-42/2015 možno vyvodiť záver, že iba porušenie povinnosti veriteľa podstatným spôsobom môže byť sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky. Namietal, že jeho právny predchodca neporušil žiadne povinnosti, preto mu vznikol nárok aj na zaplatenie zmluvne dojednaných úrokov ako odplaty poskytnutého úveru. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-565/2012 zo dňa 27.03.2014, podľa ktorého tvrdosť sankcií pre veriteľa musí byť primeraná závažnosti jeho porušení, ako i na rozhdnutie Súdneho dvora EÚ C-348/2014 zo dňa 09.07.2015, podľa ktorého čl. 4 Smernice č. 87/102/EHS zo dňa 22.12.1986 (jedná sa o Smernicu, ktorá predchádzala Smernici 2008/48/ES) vyžaduje, aby dlžník pri uzavretí zmluvy o úvere poznal všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku. Z uvedeného vyplýva, že ak nebude v zmluve uvedená náležitosť, ktorá nemôže mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah jeho záväzku, nebude spravidla a v zásade sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti primeraná. Právny názor súdu prvej inštancie, že dojednaná odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme zmluvne dojednaného úroku je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi považoval za nesprávny. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 10.000,- eur, ktorý sa zaviazala vrátiť v 72 pravidelných mesačných splátkach á 239,82 eura. Navýšenie úveru predstavuje len zmluvne dojednaný úrok vo výške ročnej úrokovej sadzby 22,00 %. Celková čiastka, ku ktorej zaplateniu sa žalovaná zaviazala predstavuje 17.267,04 eura. Celkové náklady spotrebiteľa s úverom predstavujú 7.267,04 eura za šesť rokov. Uzavrel, že nie výška úrokovej sadzby, ale celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Veličina vyjadrená prostredníctvom RPMN predstavuje celkovú odplatu spojenú s úverom.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu v súdom stanovenej lehote, do dňa rozhodnutia odvolacieho súdu, písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z a nasl. , bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Vykonaním prieskumu dotknutej úverovej zmluvy odvolací súd vzhľadom na zistený skutkový stav dospel k záveru, že s poukazom na ust. , sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a v podrobnostiach naň odkazuje.

6. Odvolací súd len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že v prvom rade v predmetnej úverovej zmluve uzavretej dňa 24.03.2015 medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom a žalovanou a jej zosnulým manželom ako spotrebiteľmi, absentuje zákonná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to uvedenie doby trvania úverového vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, podľa názoru odvolacieho súdu túto náležitosť si nemožno zamieňať s údajom o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (v danom prípade uvedenom nepresne len ako 3/2021, pričom sa vyžaduje uvedenie dňa, mesiaca a roku), a to už aj z dôvodu, že ak by zákonodarca mal v úmysle stotožniť tieto dva pojmy, neuvádzal by ich v zákonnom znení osobitne, ako aj z dôvodu, že neuvedením tejto skutočnosti sa úverová zmluva stáva pre spotrebiteľa málo transparentná a výpovedná, keďže spotrebiteľ by mal mať poskytnuté prehľadné informácie o úvere bez potreby použitia kalkulačky (t.j. napr. bez toho aby bol nútený odpočítavať si od konečného dátumu splatnosti počiatočný dátum splatnosti a pod.), pričom treba mať stále na zreteli, že žalobca (dodávateľ) poskytuje úverové služby neurčitému počtu klientov na rôznej úrovni vyspelosti, pričom aj spotrebiteľ s priemernými schopnosťami by mal mať reálnu predstavu o dobe, počas ktorej bude zaťažený bremenom splácania svojho finančného záväzku pochádzajúceho z úverového vzťahu.

7. Zároveň podľa názoru odvolacieho súdu údaj o dobe trvania úverovej zmluvy nie je možné stotožňovať ani s údajom o počte splátok (v danom prípade 72 splátok), ktorými mala žalovaná jej poskytnutú pôžičku žalobcovi splatiť, a to v uvedenom kontexte už aj len z dôvodu, že aj v tomto prípade, ak by tomu tak bolo (t.j. žeby tieto pojmy bolo možné stotožniť), tak zákonodarca by logicky nevyžadoval uvedenie oboch týchto parametrov úveru v úverovej zmluve [počet splátok - cit. § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch; doba trvania - cit. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch], ale uspokojil by sa iba s uvedením jedného z nich.

8. Avšak práve v záujme ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľsko - dodávateľskom vzťahu, v záujme neponechať spotrebiteľa, aby si sám pracne z dodávateľom uvedených údajov úveru sám vypočítaval jeho iné parametre, zákonodarca vyslovene vyžaduje, aby v úverovej zmluve bola uvedená tak doba trvania úverového vzťahu, ako aj počet splátok.

9. V tomto smere podľa názoru odvolacieho súdu sa nejedná len o vec výkladu aplikovanej právnej normy, ale ide o explicitne (jasne a presne) formulovaný zákonný imperatív ohľadne náležitosti úverovej zmluvy, ktorého porušenie je explicitne sankcionované zákonnom predvídaným spôsobom, a to bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru.

10. Vzhľadom na absenciu obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa úver považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Už len absencia tejto náležitosti spôsobuje, že veriteľ nemôže účtovať žiadne iné nároky, než istinu. Preto skúmanie ostatných náležitostí zmluvy a zistenia prvoinštančného súdu o bezpoplatkovosti a bezúročnosti sú bez významu k správne zisteným záverom uvedeným v § 11 ods. 1 písm. b) vyššie uvedeného zákona.

11. Odvolací súd považuje za potrebné pokiaľ sa týka neprimerane vysokého úroku uviesť, že právny predchodca žalobcu od žalovanej žiadal platiť neprimerane vysoký úrok vo výške, čo v priemere ročne vychádza cca 22,00 %, napriek skutočnosti, že ako poskytovateľovi finančných služieb mu muselo byť z dostupných zdrojov zrejmé (napr. z internetovej stránky Národnej banky Slovenska, z ktorej vyplýva, že pri čerpaných úveroch pre obyvateľstvo v rozhodnom období (marec 2015) priemerná úroková miera predstavovala 10,13 % p.a.), že požadovaný úrok v danom prípade bol viac ako dvojnásobne vyšší ako úrok, za ktorý za obdobných podmienok iné banky úver poskytovali. Úrok z úveru vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť ( ), nemožno obhajovať ani princípom zmluvnej slobody, a toto konanie možno jednoznačne považovať za úmyselné porušenie , ako aj Zákona o spotrebiteľských úveroch a z toho potom vyplýva ako nutný dôsledok aj úmysel (minimálne nepriamy) na strane dodávateľa získať bezdôvodné obohatenie.

Dohodnutá úroková miera teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je potrebné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi podľa ustanovenia .

12. Odvolací súd poznamenáva, že nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ v takejto situácii poskytoval dlžníkovi neprimerané, až úžernícke úroky.

13. Žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybnili vecnú správnosť rozhodnutia v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol.

14. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd žalobu žalobcu zamietol, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol v spojení so súvisiacim výrokom o trovách konania, ako vecne správny postupom podľa , potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe v spojení s podľa . Žalobca ako procesne neúspešná strana nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá a plne úspešná žalovaná bola v odvolacom konaní pasívna, k odvolaniu žalobcu sa v súdom stanovenej lehote, ale ani do dnešného dňa písomne nevyjadrila, preto jej súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

17. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).