Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoP-42-2021.pdf
PDF · 130.94 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/42/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Andrea Dudášová, v mimosporovej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. Q., nar. XX.X.XXXX, adresa ako rodičia, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov - matky: Z. X., nar. X.X.XXXX, adresa X. G., V. XXX, zastúpenej advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária Lányiová, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Michala 11, Hlohovec a otca: W. Q., nar. XX.XX.XXXX, adresa V. XXXX/XX, K., zastúpeného advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Mutkovič, s.r.o., so sídlom SNP 10, Hlohovec, o úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 30P/25/2020-107 zo dňa 28.4.2021 - v časti výrokov II. a III. o výživnom, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu výrokov II. o bežnom výživnom a III. o nedoplatku na zročnom výživnom z r u š u j e a v zrušenom rozsahu vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku rozhodol nasledovne: I. Súd schvaľuje dohodu rodičov nasledovného znenia: Maloletý W. sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždňových intervaloch, s tým, že bude v starostlivosti matky od nedele 17.00 hod. nepárneho kalendárneho týždňa do nasledujúcej nedele 17.00 hod. párneho kalendárneho týždňa a v starostlivosti otca od nedele 17.00 hod. párneho kalendárneho týždňa do nasledujúcej nedele 17.00 hod. nepárneho kalendárneho týždňa. Miestom odovzdávania maloletého bude bydlisko rodiča, ktorému osobná starostlivosť o maloletého končí. Počas vianočných sviatkov bude každý párny kalendárny rok maloletý v starostlivosti matky v čase od 23.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod. a v starostlivosti otca od 25.12. od 10.00 hod. do 27.12. do 17.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok v starostlivosti otca v čase od 23.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod. a v starostlivosti matky od 25.12. od 10.00 hod do 27.12. do 17.00 hod. Počas veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok bude maloletý v starostlivosti matky od Bielej soboty od 10.00 hod. do Veľkonočnej nedele do 17.00 hod. a v starostlivosti otca od Veľkonočnej nedele od 17.00 hod. do utorka po Veľkej noci do 10.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok bude maloletý v starostlivosti otca od Bielej soboty od 10.00 hod. do Veľkonočnej nedele do 17.00 hod. a v starostlivosti matky od Veľkonočnej nedele od 17.00 hod. do utorka po Veľkej noci do 10.00 hod. II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého s účinnosťou od 09.07.2020 do 30.11.2020 sumou vo výške 250,- eur mesačne a s účinnosťou od 01.12.2020 sumou vo výške 80,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 09.07.2020 do 30.04.2021 vo výške 985,48 eur sa otcovi povoľuje zaplatiť v splátkach po 80,- eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že neuhradením ktorejkoľvek splátky riadne a včas sa stáva zročným celý dlh.. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorých zistil nasledovný skutkový stav: Rodičia sa dohodli na zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch v novembri 2020. Od tejto doby je maloletý vo faktickej striedavej starostlivosti oboch rodičov, obaja rodičia na pojednávaní dňa 28.04.2021 uviedli, že striedavá starostlivosť funguje, maloletý uviedol, že mu takáto úprava vyhovuje a chce byť s obomi rodičmi. Rodičia sa nedohodli na výživnom. Otec má príjem cca 1.350,- eur a je výlučným vlastníkom novostavby rodinného domu zaťaženej hypotékou, v ktorom žije s priateľkou. Matka má príjem cca 830,- eur, býva v prenajatom byte, nehnuteľnosti nevlastní. Do 13.11.2020 bol maloletý vo faktickej starostlivosti matky, od júla/ augusta otca navštevoval, pričom rodičia sa nezhodli na tom, ako často tieto návštevy prebiehali. Od 13.11.2020 je maloletý vo faktickej striedavej starostlivosti rodičov. Matka vyčíslila náklady na maloletého na sumu 359,- eur mesačne, náklady na bývanie na 2 osoby 200,- eur mesačne. Otec výšku nákladov rozporuje. Otec zaplatil k rukám matky od podania návrhu výživné vo výške 600,- eur, na základe neodkladného opatrenia. Ohľadom materiálneho plnenia sa tvrdenia rodičov nezhodujú, otec materiálne plnenie nepreukázal. Náklady otca na bývanie vyplývajúce z jeho vyčíslenia nákladov sú 145,- eur. Otec uvádzal, že okrem neho a maloletého žije v domácnosti aj otcova priateľka.
3. Právne súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 24 ods. 1 až 4, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1 zákona o rodine (zákona č. 36/2005 Z.z. - ďalej aj len ZoR).
4. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v konaní uzatvorená rodičovská dohoda je v záujme maloletého, a preto ju schválil. Zverenie do striedavej starostlivosti je v najlepšom záujme maloletého, keď striedavá starostlivosť už fakticky funguje, obom rodičom aj maloletému takáto forma starostlivosti vyhovuje a maloletý tak bude mať priestor na vytvorenie čo najbližšieho vzťahu s obomi rodičmi. Pri určovaní výšky výživného súd osobitne posúdil obdobie, kedy bol maloletý vo faktickej starostlivosti matky a osobitne obdobie, kedy bol v striedavej starostlivosti oboch rodičov, pričom rovnako posúdil aj výživné po vyhlásení rozhodnutia, keď rozsah starostlivosti oboch rodičov na základe súdom schválenej rodičovskej dohody bude de facto totožný s rozsahom starostlivosti, ako bolo dohodnuté (a v zmysle dohody rodičov aj realizované) na pojednávaní dňa 13.11.2020. Pre účely určenia výživného za obdobie od podania návrhu do novembra 2020 súd posúdil ako odôvodnené výdavky na maloletého vo výške 294,- eur (obedy škola 10,- eur, strava doma 120,- eur, hygiena 15,- eur, pohonné hmoty na cestu do školy 35,- eur, ošatenie a obuv 50,- eur, školské potreby 20,- eur, vreckové 30,- eur, výlety a kultúra 20,- eur, mobil 4,- eur) a náklady na bývanie vo výške 200,- eur, pričom alikvotná časť nákladov na bývanie pripadajúca na maloletého je 100,- eur, t.j. spolu náklady na maloletého vo výške 394,- eur. V zmysle súdnej praxe rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, znáša nižší podiel nákladov na maloletého, a to cca 1/3 nákladov, a rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará cca 2/3 nákladov, v tomto prípade 262,- eur (394,- eur /3 x2). Matka požadovala výživné za toto obdobie vo výške 250,- eur, ktorá zodpovedá približne 2/3 súdom uznaných nákladov na maloletého, táto výška zodpovedá aj skutočnosti, že otec sa s maloletým stretával v určitých obdobiach častejšie (hoci v niektorých obdobiach minimálne resp. vôbec), a takáto výška výživného zodpovedá aj možnostiam a schopnostiam otca, keď takto stanovené výživné predstavuje cca 18,5% z príjmu otca, súd preto zaviazal otca na platenie výživného vo výške 250,- eur mesačne. Súd upriamil pozornosť na to, že v zmysle ustálenej súdnej praxe výživné predstavuje cca 20-30% z príjmu povinného rodiča. Keďže však v prejednávanom prípade ide iba o určenie zročného výživného, súd nerozhodoval o výživnom určenom na tvorbu úspor, hoci by to majetkové pomery otca umožňovali. Súd sa zaoberal aj námietkami otca, ktorý uvádza, že hoci má vyššie príjmy, má aj vyššie výdavky, a to najmä hypotéku na rodinný dom, v ktorom býva. V tejto súvislosti súd uvádza, že v zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Ide o dobrovoľné rozhodnutie otca, žiť v novostavbe rodinného domu zaťaženého hypotékou so splátkou 500,- eur mesačne, navyše sám uvádzal, že žije s priateľkou, ktorá sa podieľa na financovaní domácnosti.
5. Pri určovaní výživného počas trvania striedavej osobnej starostlivosti súd vzal do úvahy skutočnosť, že obaja rodičia sa podieľajú na starostlivosti o maloletého približne rovnakým dielom, a teda by mali znášať aj náklady na maloletého rovnakým dielom. V tomto prípade je však potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že mesačný príjem otca je cca o 520,- eur vyšší ako príjem matky, otec žije v novostavbe rodinného domu a matka v prenajatom byte. Aj pri striedavej starostlivosti má maloletý právo podieľať sa na životnej úrovni otca, a to aj počas obdobia, kedy je v starostlivosti matky. Súd preto považoval za spravodlivé a v najlepšom záujme maloletého, aby aj počas fungovania striedavej starostlivosti bolo určené výživné, ktoré aspoň sčasti zabezpečí, aby maloletý mal rovnaký komfort u matky, ako u otca. Súd pre účely určenia výživného počas striedavej starostlivosti ustálil výdavky na maloletého nasledovne:
výdavky na maloletého 294,- eur bez výdavkov na cestu do školy vo výške 35,- eur, zvýšené o náklady na oblečenie a hygienu, tak, aby mal maloletý potrebné veci u každého z rodičov, cca o sumu 50,- eur (otec uvádza počas striedavej starostlivosti náklady na oblečenie maloletého 40,- eur a náklady na hygienu 15,- eur), t.j. náklady vo výške 309,- eur. K týmto nákladom súd pripočítal alikvótnu časť nákladov na bývanie maloletého u matky a u otca, u každého v 1. Alikvótna časť nákladov na bývanie u matky pripadajúca na maloletého je 100,- eur, zahrnutá do nákladov na maloletého počas striedavej starostlivosti v 1, t.j. 50,- eur. Alikvótna časť nákladov na bývanie u otca pripadajúca na maloletého je 48,33 eur (145 eur/3 osoby), zahrnutá do nákladov na maloletého počas striedavej starostlivosti v 1, t.j. 24,17 eur. Náklady na maloletého spolu s nákladmi na bývanie u oboch rodičov tak predstavujú sumu 383,17 eur (309,- eur + 50 eur + 24,17 eur). Z týchto nákladov bude znášať matka náklady na bývanie vo výške 50,- eur + 114,5 eur priame náklady na maloletého, t.j. spolu sumu 164,5 eur, čo predstavuje cca 19,82% z príjmu matky. Otec bude znášať náklady na bývanie vo výške 24,17 eur, výživné k rukám matky vo výške 80,- eur a časť priamych nákladov na maloletého vo výške 114,5 eur, t.j. spolu 218,67 eur, čo predstavuje cca 16,20% z príjmu otca. Vzhľadom na uvedené, súd rozhodol o povinnosti otca platiť výživné aj počas striedavej osobnej starostlivosti, keď to príjem a majetkové pomery otca dovoľujú, a naopak, matka má s ohľadom na svoj príjem problém zabezpečiť dieťaťu rovnakú životnú úroveň, akú by mal u otca, pričom sa suma 80,- eur mesačne s ohľadom na vyššie uvádzané skutočnosti javila súdu ako primeraná. Nedoplatok na zročnom výživnom súd vyčíslil nasledovne: výživné vo výške 250,- eur za 23 dní v mesiaci júl a 4 mesiace (august až november), predstavuje spolu sumu 1.185,48 eur, výživné vo výške 80,- eur za 5 mesiacov (december až apríl) predstavuje sumu 400,- eur, t.j. zročné výživné za celé obdobie od podania návrhu predstavuje sumu 1.585,48 eur, z čoho otec zaplatil na výživnom sumu 600,- eur, otec tak má nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 985,48 eur. Súd otcovi povolil tento nedoplatok splácať splátkami vo výške 80,- eur mesačne, aby povinnosť jednorazovej úhrady neohrozila platenie bežného výživného a starostlivosť o maloletého.
6. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal, keď v mimosporovom konaní je v zásade náhrada trov konania vylúčená a súd nezistil existenciu žiadnych výnimiek z tohto pravidla v prejednávanom prípade.
7. Proti tomuto rozsudku, výslovne proti výrokom II. a III. o výživnom, podal odvolanie otec maloletého z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), a že súd nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP), pričom navrhol v napadnutých výrokoch rozhodnutie zmeniť tak, že návrh matky sa v tejto časti zamietne.
8. Argumentoval tým, že náklady na maloletého, ako ich vyčíslila matka v návrhu, na sumu 359,- Eur mesačne, vo vyjadrení k návrhu vo výške presahujúcej sumu 200,- eur namietal, nakoľko, keď bývali v spoločnej domácnosti náklady na maloletého, bez nákladov na bývanie, nepresahovali túto sumu. Ako nadhodnotené považuje matkou uvádzané položky strava doma, pohonné hmoty, ošatenie, obuv a školské potreby. Pravidelne opakujúce sa mesačné sa výdavky otec vyčíslil vo výške 1.351,17 Eur. Otec na pojednávaní potvrdil výšku svojich mesačných výdavkov na maloletého, bez nákladov na bývanie vo výške 195,- Eur až 225,- Eur, a to strava: 100,- Eur - 120,- Eur, ošatenie: 40,- Eur, voľný čas: 10,- Eur, hygiena, drogéria: 15,- Eur, pomôcky do školy: 10,- Eur, vreckové: 20,- Eur - 30,- Eur. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že ako odôvodnené posúdil výdavky na maloletého vo výške 294,- Eur: obedy škola: 10,- Eur, strava doma: 120,- Eur, hygiena: 15,- Eur, pohonné hmoty na cestu do školy: 35,- Eur, ošatenie a obuv: 50,- Eur, školské potreby: 20,- Eur, vreckové: 30,- Eur, výlety a kultúra: 20,- Eur, mobil: 4,- Eurá. Výšku nákladov, teda položiek, ktoré otec namietal, súd bližšie neodôvodnil. S týmto záverom však nie je možné súhlasiť. Ide o svojvoľné a arbitrárne rozhodnutie súdu. Výšku nákladov matka nepreukázala a ani súd neuviedol, prečo práve takéto sumy možno považovať za odôvodnené (koľko kilometrov matka najazdí autom, aká je spotreba OMV, koľko a akých kultúrnych podujatí a výletov maloletý absolvuje, aké nadštandardné ošatenie kupuje matka maloletému ...), a prečo nie je možné považovať za odôvodnené práve náklady vo výške, ktoré uvádza otec, ktorú výšku matka nespochybnila. Otec trvá na tom, že suma 294,- Eur určená súdom, ako výška mesačných nákladov (bez nákladov na bývanie) nie je správna a spôsob vyčíslenia nie je jasný a odôvodnený.
9. Súd v odôvodnení rozsudku uvádza ako náklady na bývanie maloletého počas striedavej starostlivosti u otca sumu 24,17 Eur, ktorá suma ale nevychádza zo skutočného stavu veci a vykonaného dokazovania. Otec vo vyjadrení medzi svoje pravidelné mesačné náklady uviedol i splátku hypotéky 394,95 Eur a splátku úveru 289,22 Eur, ktorými financuje bývanie. K čomu treba prirátať náklady na elektrinu 100,- Eur, vodné 10,- Eur, internet a TV 35,- Eur. Spolu tieto náklady na bývanie sú vo výške 829,17 Eur. Potom, ako matka opustila spoločnú domácnosť sa otcovi podarilo prefinancovať uvedené úvery novým úverom na bývanie, ktorého výška je 500,- Eur mesačne, teda súčasné náklady na bývanie sú vo výške 645,- Eur, čo pripadá na jednu z troch osôb 215,- Eur. Pri alikvotnej časti polovice, zohľadňujúc striedavú starostlivosť, potom náklady na maloletého na bývanie na strane otca sú vo výške 107,50 Eur a nie 24,17 Eur, ako uvádza súd. Súd teda dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. nesprávne zistil skutočný stav veci.
10. V ďalšej časti odvolania otec uviedol, že súd sa nevysporiadal s podstatnou okolnosťou, na ktorú počas konania opakovane poukazoval. Uviedol, že maloletý chodieva denne po škole k otcovi, nakoľko nemá priamy spoj domov. Syn u otca robí úlohy a trávi voľný čas, pričom je o neho riadne postarané, vrátane stravy. V priemere ide v súčasnosti zhruba o 4 hodiny denne počas pracovných dní, a to aj v týždni, kedy má starostlivosť o maloletého zabezpečovať matka. Túto skutočnosť prvostupňový súd opomenul pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti. Uvedeným spôsobom otec zabezpečuje starostlivosť o syna nad rámec určenej striedavej starostlivosti aj po vydaní rozsudku. Otec tiež namietal, že po opustení spoločnej domácnosti matkou bol maloletý výlučne v starostlivosti matky. Syn trávil čas aj u otca nielen cez deň, ale u neho aj prespával. V akom rozsahu v období od júna 2020 do 13.11.2020 nebolo v konaní dostatočne zisťované a ustálené.
11. Súd prvej inštancie tak neúplne zistil skutočný stav veci, pričom následne vec nesprávne právne posúdil, keď zaviazal otca na platenie výživného. S prihliadnutím na uvedené v odvolaní považuje otec napadnuté výroky II. a III. rozsudku za nesprávne a navrhuje, aby bol rozsudok v napadnutom rozsahu výrokov II. a III. zmenený tak, že návrh matky v tejto časti bude zamietnutý.
12. Matka, ani procesný opatrovník maloletého odvolanie nepodali. Procesný opatrovník sa k doručenému odvolaniu otca písomne nevyjadril.
13. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že považuje otcom napadnuté výroky rozsudku za vecne správne a žiada, aby odvolací súd tieto výroky svojim rozhodnutím potvrdil. Trvá na tom, že je v záujme maloletého, aby otec platil výživné pre syna aj počas striedavej starostlivosti, a to najmä s poukazom na to, že príjem otca je vo výške 1,7-násobku príjmu matky, pričom platením výživného bude zabezpečená aspoň približne rovnaká životná úroveň maloletého u oboch rodičov počas striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti k maloletému od 9.7.2020 do 30.11.2020, túto matka takisto považuje za dôvodnú, keďže maloletý po rozchode rodičov žil s matkou. Matka v konaní pred súdom prvej inštancie vyčíslila reálne výdavky na výživu pre maloletého, tieto preukázala a zdôraznila, že žiadny z týchto výdavkov nie je nadhodnotený, ako to otec uvádza vo svojom odvolaní.
14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku - ďalej CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie pri - bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že že odvolanie otca maloletého je z časti dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu výrokov II. a III. o výživnom zrušiť a v zrušenom rozsahu vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP).
15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť správnosť procesného postupu súdu prvej inštancie, jeho skutkových a právnych úsudkov vedúcich k záveru, že bolo potrebným výrokmi II. a III. uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého s účinnosťou od 9.7.2020 do 30.11.2020 sumou 250 Eur mesačne a súčinnosťou od 1.12.2020 sumou 80 Eur mesačne, pričom nedoplatok na výživnom za obdobie 9.7.2020 do 30.4.2020 v sume 985,48 Eur bolo otcovi povolené uhradiť v mesačných splátkach po 80 Eur. Keďže výrok I., ktorým bola schválená rodičovská dohoda o striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletého, nebol odvolaním žiadneho z účastníkov napadnutý (ani odvolanie proti výroku I. nebolo prípustné) rozsudok v tomto rozsahu nadobudol právoplatnosť a nepodliehal prieskumu odvolacieho súdu.
16. V zmysle § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane.
17. V zmysle § 24 a § 36 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode a určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti a kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (ods. 1). Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia (ods. 3).
18. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
20. V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
21. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane
povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. V zmysle cit. ust. § 62 ods. 5 ZoR zákon pred potreby rodiča kladie potreby dieťaťa. Každý rodič teda má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Tie z výdavkov rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť súd nesmie zohľadniť pri výpočte výšky vyživovacej povinnosti voči dieťaťu. Rozhodnúť o výške výživného potom súd môže len na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania.
22. Po preskúmaní celej veci, po oboznámení sa s dokazovaním vykonaným pred prvoinštančným súdom, odvolací súd dospel k názoru, že súd vo veci o výživnom rozhodol nie na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania, teda neúplne zistil skutočný stav veci, a svoje rozhodnutie zároveň nedostatočne odôvodnil, čím boli naplnené odvolateľom uplatnené odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP a § 62 ods. 1 CMP.
23. Predovšetkým je potrebné poukázať na rozpor či nesprávnosť obsiahnutú v odseku 10. odôvodnenia preskúmaného rozsudku, v ktorom súd uvádza, že uznal odôvodnené výdavky maloletého vo výške 294 Eur ako súčet výdavkov na obedy škola 10 Eur, strava doma 120 Eur, hygiena 15 Eur, pohonné hmoty na cestu do školy 35 Eur, ošatenie a obuv 50 Eur, školské potreby 20 Eur, vreckové 30 Eur, výlety a kultúra 20 Eur, mobil 4 Eur, avšak súčet týchto výdavkov činí 304 Eur a nie 294 Eur ako uvádza prvoinštančný súd. Je teda možné, že sa súd dopustil buď chyby v počítaní alebo niektorú z položiek uznal v nižšej sume o 10 Eur než ako uviedol v odseku 10. Táto chyba potom spochybňuje všetky nadväzné a nasledujúce výpočty súdu prvej inštancie v odsekoch 10. a 11. odôvodnenia preskúmavaného rozsudku.
24. Je potrebné prisvedčiť námietke otca v odvolaní, že prvoinštančný súd uznanie nákladov na maloletého v rámci jednotlivých položiek nijako bližšie neodôvodnil ani neuviedol z akých vykonaných dôkazov pri nich vychádzal, a to napriek tomu, že zo strany rodičov v tomto smere nedošlo k zhodným skutkovým tvrdeniam, naopak otec maloletého výšku nákladov vyčíslených matkou maloletého vo výške 359 Eur namietal a uznával len náklady v celkovej výške 200 Eur, pričom osobitne namietal výšku nákladov na stravu na doma, pohonné hmoty, ošatenie, obuv a školské potreby. V odôvodnení preskúmavaného rozsudku sa prvoinštančný súd nijako nevysporiadal s touto námietkou otca a svoje rozhodnutie o uznaní vyšších nákladov na maloletého v uvedených položkách nijako bližšie nezdôvodnil, ani neoprel o výsledky vykonaného dokazovania.
25. Je tiež pravdou, že prvoinštančný súd sa v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal ani nevysporiadal s tvrdením otca, čiastočne potvrdeným aj výpoveďou matky, že v čase do realizácie striedavej starostlivosti rodičov o dieťa (od 9.7.2020 do 30.11.2020) syn trávil čas aj u otca včítane prespávania (od čoho otec zrejme odvodzuje potrebu určenia nižšieho výživného z jeho strany). K tejto skutočnosti vypovedala matka aj otec na pojednávaní prvoinštančného súdu dňa 28.4.2021 a súd v odôvodnení v odseku 7. odôvodnenia preskúmavaného rozsudku ustálil, že rodičia sa nezhodli na tom ako často tieto návštevy prebiehali, pričom následne riadne nezdôvodnil prečo to nemalo žiaden vlyv na výšku výživného. Otec v predmetnej výpovedi tvrdil, že syn bol u neho zhruba polovicu mesiaca, ale nie pravidelne, včítane prespávania, pričom nevedel ako často, ale dosť často. Matka uviedla, že syn bol u otca pár dní, prespával u neho cez víkend cca 5-krát za mesiac a počas leta 2-krát do týždňa. Súd prvej inštancie sa na predmetnom pojednávaní nepokúsil doplňujúcimi otázkami spresniť výpovede rodičov v tomto smere, nezisťoval či matkou priznaný pobyt maloletého u otca bol v rozsahu dní alebo len v rozsahu hodín v rámci jednotlivých dní, nezisťoval ani čo otec maloletému počas týchto dní zabezpečoval a poskytoval. Z dosiaľ vykonaného dokazovania sa pritom nejaví, že by tento pobyt maloletého u otca bol iba v zanedbateľnom rozsahu, aby bol bez vplyvu na výšku výživného. Pokiaľ súd v ods. 10 odôvodnenia skonštatoval, že rodič, ktorému nie je dieťa zverené má znášať cca 2/3 nákladov, je s tým rozporné
tvrdenie, že tieto 2/3 zohľadňujú aj stretávanie sa otca s mal. (presnejšie pobyt mal. u otca) v uvedenom období (ak by išlo o nie zanedbateľný rozsah). Je pravdou, že rodičia na predmetnom pojednávaní ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali, avšak v zmysle § 36 CMP súd v danom konaní je povinný vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci a v zmysle § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný (nie skutkový) stav veci.
26. Pokiaľ otec v odvolaní namieta, že súd sa nevysporiadal s ním opakovane tvrdenou podstatnou okolnosťou, že maloletý aj v týždňoch kedy je v striedavej starostlivosti matky chodieva denne po škole k otcovi, kde trávi cca 4 hodiny denne počas pracovných dní a je o neho postarané, čo mal súd zohľadniť pri určení vyživovacej povinnosti, je potrebné prisvedčiť, že prvoinštančný súd sa s touto otázkou v preskúmavanom rozsudku nezaoberal. Je pritom faktom, že právoplatne súdom schválená rodičovská dohoda takéto dojednanie v rámci striedavej osobnej starostlivosti neobsahuje. Otec maloletého tiež v odvolaní namieta, že súd pri jeho nákladoch na bývanie nezohľadnil splátku hypotéky na bývanie, aktuálne vo výške 500 Eur, čím by náklady na maloletého na bývanie u otca boli vo výške 107,50 Eur a nie 24,17 Eur ako uvádza súd. Prvoinštančný súd sa s touto skutočnosťou vysporiadal v závere odseku 10. odôvodnenia preskúmavaného rozsudku kde s odkazom na § 62 ods. 5 ZoR uviedol, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a ide o dobrovoľné rozhodnutie otca žiť v novostavbe rodinného domu zaťaženého hypotékou, pričom naviac jeho priateľka sa na financovaní domácnosti podieľa. I keď záver súdu prvej inštancie je v tomto smere správny, predsa len je potrebné zohľadniť, že keby otec nebýval vo vlastnom rodinnom dome (zaťaženom hypotékou), býval by v prenajatom priestore, kde by musel pravidelne platiť štandardné bežné nájomné.
27. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
28. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
29. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).
30. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I. ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
31. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.
32. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 234 ods. 2 CSP) musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel,
ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.
33. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
34. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
35. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (riadnym neodôvodnením rozhodnutia v časti výživného vo vyššie uvedenom rozsahu v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu účastníkom realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, keď rozhodnutie v relevantných záveroch riadne neodôvodnil a nepodložil vykonaným dokazovaním, nie je dobre možné tento nedostatok napraviť až v konaní pred odvolacím súdom.
36. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu výrokov II. a III. o výživnom zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP a § 391 ods. 1 CSP).
37. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je viazaný vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude riadne v súlade s procesným predpisom vykonať všetky náležité a pre vec relevantné dôkazy, ktorých potreba vyplynie najmä z aplikácie cit. ust. § 62 ZoR, v rámci dokazovania okrem iného zistiť reálne výdavky a primerané a odôvodnené mesačné náklady na mal., zistiť skutočný čas strávený mal. u otca v čase od júla do novembra 2020 a vyhodnotiť jeho dopad na výživné. Skutkový stav je následne potrebné opätovne komplexne vyhodnotiť, na zistený skutkový stav aplikovať všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia, a následne vo veci v časti výživného (bežného aj zročného) opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite, v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP vyčerpávajúco odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov včítane náhrady trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
38. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).