Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/27/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom s predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: WIENER STÄDTISCHE VERSICHERUNG AG, Vienna Insurance Group, so sídlom Schottenring 30, Viedeň, Rakúska republika, zastúpeného: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA KORABOVA & LOVICH, s.r.o., so sídlom Záborského 42, Bratislava, IČO: 50 131 931, proti žalovanému: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Panónska cesta 11, Bratislava, IČO: 35 704 713, zastúpenému: JUDr. Jozef Mészáros, advokát s.r.o., so sídlom Jesenského 2, Bratislava, IČO: 50 657 861, o návrhu žalobcu a o vzájomnom návrhu žalovaného o určenie vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28. novembra 2018 č.k. -268, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že vlastníkom osobného motorového vozidla zn.U. L.,U.: O. (T.U. U.: O.) je obchodná spoločnosť WIENER STÄDTISCHE VERSICHERUNG AG, Vienna Insurance Group so sídlom Schottenring 30, 1010 Viedeň, Rakúska republika, zapísaná v obchodnom registri Obchodného súdu Viedeň, pod číslom FN 333376i, žalovanému uložil povinnosť osobne vykonať evidenčný úkon odhlásenia osobného motorového vozidla výrobnej značky U. L.,U.: O. (T. U.: O.) na Krajskom riaditeľstve PZ SR v Bratislave, oddelenie dopravných evidencií, žalobcovi priznal 100%-tnú náhradu trov konania, vzájomný návrh žalovaného zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Po právnej stránke vec posúdil podľa , a v spojení s čl. V bodu. 4 Všeobecných podmienok pre poistenie U. (U. XXXX), podľa ktorého ak sa ukradnuté alebo ulúpené predmety vypátrajú až po uplynutí mesiaca po prijatí oznámenia o škode, stávajú sa vlastníctvom poisťovateľa. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané že motorové vozidlo zn. U. L. M. XN/CFGBXOAF, V. T. U. Č. U. F. U. M. O., kde vozidlo s týmto VIN číslom bolo dňa 17.9.2013 od 19.00 hod do 18.9.2013 09:10 hod. odcudzené vo Viedni, Rakúska republika a má v súčasnosti nové, zmenené, VIN číslo v tvare O., bolo riadne poistené. Poistný vzťah vznikol medzi žalobcom a jeho klientom, teda poisteným na základe príslušných ustanovení hmotného práva Rakúskej republiky a tento sa aj naďalej musí posudzovať podľa hmotného práva Rakúskej republiky a nie Slovenských všeobecne záväzných právnych predpisov. Poistná zmluva bola uzatvorená riadne, poisťovateľ eviduje jej elektronický výpis, ktorý bol v konaní predložený, pričom takýto postup je v absolútnom súlade s hmotným právom Rakúska. V dotknutom výpise je presne špecifikované číslo poistky. Dospel k záveru, že poistný vzťah bez akýchkoľvek pochybností bol založený a rovnako aj v čase vzniku poistnej udalosti trval, žalobca na základe poistnej zmluvy vykonal likvidáciu a v tomto smere aj poskytol poistné plnenie. V zmysle čl. V ods. 4 Všeobecných podmienok pre havarijné poistenie konštatoval, že vznik poistnej udalosti bol žalobcovi nahlásený dňa 02.10.2013, pričom predmetné

vozidlo bolo zaistené dňa 19.02.2014. Vlastnícke právo k vozidlu preto prešlo na žalobcu ku dňu 02.11.2013. Dodal, že z textu SR vyplýva, že majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Ak vznikne situácia, že predávajúci, ako nevlastník veci, ďalej prevedie vlastnícke právo na kupujúceho, jedná sa o neplatný právny úkon. V čase prevodu predávajúci nie je vlastníkom, a preto nemôže previesť viac práv ako sám má. Vychádzal zo zistenia, že dňa 10.12.2013 došlo k uzavretiu kúpno-predajnej zmluvy medzi pánom T. ako kupujúcim a predávajúcim firmou ROCKWELL s.r.o predmetom kúpy bolo predmetné motorové vozidlo VOLKSWAGEN SHARAN. Dňa 12.12.2013 bola medzi právnym predchodcom žalovaného a pánom T. T. uzatvorená úverová zmluva č. N. a zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. N.. Podľa osvedčenia o evidencii (veľkého technického preukazu) bol uvedený dátum prvej evidencie predmetného motorového vozidla v SR 10.12.2013, čiže v deň podpisu kúpno-predajnej zmluvy medzi ROCKWELL s.r.o. a pánom T.. Ten istý údaj je uvedený aj na veľkom , kde je ako vlastník predmetného motorového vozidla zapísaný žalovaný a ako držiteľ osvedčenia je tu zapísaný pán T. T.. Dospel k záveru, že kúpno-predajná zmluva uzavretá medzi pánom T. a ROCKWELL s.r.o. o prevode vlastníctva k predmetnému motorovému vozidlu je od počiatku neplatná, pretože ROCKWELL s.r.o. nikdy nebol vlastníkom predmetného motorového vozidla, nakoľko nemohol nadobudnúť vlastnícke právo ku kradnutej veci, čiže i od osoby, ktorá túto vec nikdy nevlastnila. Keďže pán T. nenadobudol nikdy vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu na základe neplatného právneho úkonu, nemohol preto postúpiť na žalovaného vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu, ktoré sám nemal, teda nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám. Podľa priznal náhradu trov konania žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že súd žalobu v celom rozsahu zamietne a vyhovieť jeho vzájomnému návrhu. Rozsudok považoval za nesprávny a nezákonný z dôvodu, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Porušenie práva na spravodlivý proces videl v tom, že žalobca predložil všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie len v nemeckom jazyku bez ich úradného prekladu do slovenského jazyka, ich obsah bol pre súd, ako i pre strany sporu neznámy a nepreukázaný. Ani jeden preklad založený do súdneho spisu nebol úradný. Tým, že súd prvej inštancie nezabezpečil preklady rozhodujúcich dôkazov do slovenského jazyka, v rozpore s , procesne postupoval nesprávne a znemožnil mu, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, nakoľko sa nemohol vyjadriť k obsahu všetkých predložených dôkazov. Namietal, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepresvedčivé a rozporuplné, nespĺňa kritéria kladené ustanovením a V tejto súvislosti poukázal na to, že v konaní nebol vykonaný jediný dôkaz, ktorým by sa preukazoval obsah rozhodného práva Rakúskej republiky. Konštatovanie súdu o súlade postupu žalobcu a jeho tvrdení s právom Rakúskej republiky považoval za absolútne ničím nepodložené a súd vo svojom odôvodnení neuviedol jediné ustanovenie rakúskeho práva, ktoré by uvedený záver podporovalo. Vytýkal súdu prvej inštancie v súvislosti s inou vadou konania, že vôbec nezisťoval existenciu určitej konkrétnej normy právneho poriadku cudzieho štátu. Uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal, že je vlastníkom sporného osobného motorového vozidla, z listinných dôkazov produkovaných žalobcom v konaní nijakým spôsobom jednoznačne nevyplýva, že je vlastníkom motorového vozidla. Žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorým by bol doložený jeho právny titul k predmetnému vozidlu s poukazom na relevantné ustanovenia právnych predpisov Rakúskej republiky. Ustanovenie neupravuje prechod vlastníckeho práva k poistenej veci na poistiteľa na základe poskytnutia poistného plnenia. Skutočnosť, že vozidlo bolo v čase jeho odcudzenia havarijne poistené u žalobcu na základe poistnej zmluvy, resp. to, že žalobca na základe poistnej zmluvy vyplatil poistenému poistné plnenie, bez ďalšieho nepreukazuje, že vlastníkom motorového vozidla je žalobca. Zdôraznil, že v konaní žalobca nepreukázal na základe akého konkrétneho zákonného alebo zmluvného ustanovenia dojednaného v súlade so zákonom príslušného štátu malo k údajnému prevodu vlastníctva k dôjsť, resp. k akému dátumu. Z predloženej elektronickej poistky nijakým spôsobom nevyplýva kto je v danom prípade poisteným subjektom, kto s poisťovňou túto poistnú zmluvu uzatvoril, resp. na aké konkrétne osobné motorové vozidlo sa táto poistná zmluva vzťahuje. Existencia poistného vzťahu nebola v konaní na súde prvej inštancie preukázaná a žalobca neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno. Za nesprávne považoval konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobca sa stal vlastníkom motorového vozidla na základe a v súlade s ustanovením článku V. ods. 4 VPP, teda uplynutím jedného mesiaca po prijatí oznámenia o vzniku škodovej udalosti. V konaní bolo nesporné, že motorové vozidlo bolo

políciou vypátrané a zaistené až dňa 1. 10. 2014, čiže najskôr až týmto okamihom sa žalobca mohol stať vlastníkom motorového vozidla. Keďže však ešte pred týmto dátumom došlo k dobromyseľnému nadobudnutiu vlastníctva k tomuto motorovému vozidlu z jeho strany, nemohol žalobca v tento deň nadobudnúť vlastníctvo k motorovému vozidlu na základe článku V. ods. 4 VPP.2. Výrok napadnutého rozsudku považoval za nevykonateľný z dôvodu, že nebude vlastníkom motorového vozidla v čase kedy by mal povinnosť vykonať evidenčný úkon odhlásenia predmetného motorového vozidla, teda nebude právne spôsobilým subjektom na vykonanie tohto úkonu, vzhľadom na to, že zmeny v evidencii vozidiel je oprávnený vykonať samotný vlastník motorového vozidla. Zdôraznil, že nepreskúmateľnosť rozsudku zakladá inú vadu konania. V časti konania o vzájomnej žalobe poukázal na to, že je jediným vlastníkom motorového vozidla, pričom vlastnícke právo nadobudol na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 12. 12. 2013, za účelom zabezpečenia pohľadávky z úverovej zmluvy zo dňa 12. 12. 2013 vo výške 21 000 eur. Vytýkal súdu prvej inštancie, že predmetom dokazovania v konaní nebolo na základe akého právneho titulu nadobudla spoločnosť ROCKWELL s.r.o. predmetné vozidlo, keďže ho mohla nadobudnúť podľa , ktorý poskytuje ochranu dobromyseľnému kupujúcemu a pripúšťa, aby takýto kupujúci nadobudol vlastníctvo k tovaru aj v takom prípade, keď predávajúci nie je jeho vlastníkom. Súd postavil svoje rozhodnutie na skutočnosti, ktorá nebola v konaní predmetom dokazovania a súd ani nemohol mať o nej žiadnu vedomosť. Namietal, že v odôvodnení rozsudku absentuje aj samotné uvedenie konkrétnej právnej normy, podľa ktorej súd neplatnosť zmluvy posudzoval, rozhodnutie je tak absolútne arbitrárne a neodôvodnené. Na podporu svojej argumentácie poukázal na nález Ústavného súdu I. US sp.zn. 151/2016. Mal zato, že v danej veci pri uzatváraní zmluvných dokumentov s Petrom Paulíkom vzhľadom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu patrí vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu. Všetky skutočnosti o vlastníckom práve k tomuto motorovému vozidlu totiž boli potvrdené aj údajmi v štátom vedenej evidencie, konkrétne vyplývali z evidencie motorových vozidiel príslušného dopravného inšpektorátu SR. Ak o existencii vlastníckeho práva k motorovému vozidlo nemal pochybnosť ani konajúci štátny orgán, ktorý vlastnícke právo T. T., ako i jeho právneho predchodcu, riadne zaevidoval vo svojej evidencii, nemal žiadnu možnosť zistiť nesprávnosť týchto zápisov a evidencii a spochybňovať vlastnícke právo prechádzajúceho subjektu, resp. vedieť o skutočnosti, že motorové vozidlo bolo predmetom krádeže na území iného štátu. Namietal účelovosť, resp. nedbanlivosť konania žalobcu. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na to, nemohlo dôjsť k porušeniu vo vzťahu k osobe žalovaného, ktorý je slovenskou právnickou osobou a pred súdom koná po celý čas v slovenskom jazyku. V konaní predložil preklad článku V. VPP pre havarijné poistenie, z nemeckého do slovenského jazyka, počas celého konania poukazoval výlučne na túto časť dotknutej listiny. Poukázal na zhodné vyjadrenie strán v zápisnici o pojednávaní, že nebolo potrebné podrobne oboznamovať VPP ani ich obsah, v dôsledku čoho súd celkom správne postupoval podľa veta druhá Predkladanie celého znenia VPP z nemeckého do slovenského jazyka by predstavovalo predkladanie ustanovení dokumentu, ktoré nemajú žiadny súpis s prejednávanou vecou a bolo by to aj v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania a zbytočne by to predlžovalo súdne konanie. Mal za to, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku podrobne a vyčerpávajúco konkretizoval dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Trval na tom, že nadobudol vlastnícke právo k spornému osobnému motorovému vozidlu v dôsledku plnenia predchádzajúcemu vlastníkovi následkom krádeže motorového vozidla v Rakúskej republike, čo v zmysle článku V. ods. 4 VPP, teda v zmysle zmluvného vzťahu medzi ním a predchádzajúcim vlastníkom, viedlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu z jeho strany. Argumentáciu žalovaného týkajúcu sa spochybňovania poistného vzťahu považoval za účelovú. Poukázal na to, že predložil kompletný elektronický výpis v nemeckom a v slovenskom jazyku, slúžiaci okrem iného aj ako poistka, obsahujúci exaktnú špecifikáciu čísla poistky, poistenej osoby a taxatívnu špecifikáciu všetkých poistných produktov, vrátane havarijného poistenia motorového vozidla a rozsahu poistného krytia a taktiež poukázal na množstvo ďalších listinných dôkazov preukazujúcich existenciu poistného vzťahu. Dodal, že ak by medzi ním a pôvodným vlastníkom motorového vozidla neexistoval žiadny poistný vzťah, nemal by žiaden relevantný dôvod vykonávať šetrenia poistnej udalosti a následne dokonca poskytnúť pôvodnému vlastníkovi poistné plnenie. Mal zato, že žalovaný uzatvoril zmluvu o zabezpečovacom prevode práva s nevlastníkom, pričom v žiadnom zo svojich ustanovení neupravuje legislatívny predpoklad, že by na základe takto uzatvorenej zmluvy mohlo dôjsť k prelomeniu zásady " nemo plus iuris". Zo žiadnych ustanovení nemožno vyvodiť záver o tom, že by zmluva o zabezpečovacom prevode práva vôbec mohla viesť k nadobudnutiu vlastníckeho práva aj od nevlastníka. Poukázal v tomto smere aj na konštantnú judikatúru najvyšších súdnych autorít. Nález Ústavného súdu SR, ktorým žalovaný argumentoval, nepovažoval za použiteľný pre daný prípad vzhľadom na to, že sa dotýka celkom

odlišného skutkového aj právneho stavu. Zdôraznil, že akonáhle sa dozvedel, že motorové vozidlo bolo vypátrané a zaistené na území Slovenskej republiky, už v trestnom konaní si na rozdiel od žalovaného riadne uplatnil vlastnícke právo k motorovému vozidlu, a to v upozornení prostredníctvom uznesenia OR PZ v Banskej Bystrici zo dňa 1. 10. 2014, včas si uplatnil svoj nárok v civilnom súdnom konaní v stanovenej lehote šesťdesiatich dní. Poukázal na to, že žalovaný najprv poskytol úver na odcudzené motorové vozidlo, pričom sa nejedná o jediný prípad v rámci jeho podnikateľskej činnosti, čo vyplýva aj z obsahu súdneho spisu a následne ignoroval výzvu podľa na uplatnenie svojho tvrdeného vlastníckeho práva v civilnom sporovom konaní, čo spravil dodatočne po 3,5 roku odo dňa oznámenia vyššie uvedeného uznesenia OR PZ. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. 5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobcu, ktorým sa domáhal určenia vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlo, ako aj vzájomnou určovacou žalobou žalovaného, z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil proti uplatňovanému nároku. Na ich posúdenie si zadovážil potrebné dôkazy, ktoré vykonal zákonom predpísaným spôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Jeho skutkové závery sú dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania. Ustálený skutkový stav tak umožňoval prijať spoľahlivý záver o existencii poistného vzťahu medzi žalobcom a jeho klientom ako poisteným ako aj o nadobudnutí vlastníctva k motorovému vozidlu žalovaným na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode od nevlastníka. 6. Vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď jeho právne závery vychádzajú zo správnej aplikácie právnych predpisov ako i výkladu relevantných zmluvných ustanovení. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca sa stal vlastníkom osobného motorového vozidla, za odcudzenie ktorého vyplatil poistné plnenie, na základe článku V ods. 4 Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie, a to aj s právnymi dôsledkami, ktoré z neho vyvodil, plne stotožňuje. Žalovaný v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, a ani takými, ktoré by nebol súd prvej inštancie uvážil, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty, nie sú spôsobilé privodiť iné právne posúdenie danej veci. 7. Rozsudok súdu prvej inštancie je zákonu zodpovedajúcim spôsobom a presvedčivo odôvodnený. Z odôvodnenia možno zistiť, na akých skutkových a právnych záveroch je rozhodnutie súdu prvej inštancie založené, teda je z neho zrejmé, k akým právnym záverom konajúci súd dospel a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je tak dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých skutkových a právnych záverov, proti týmto záverom súdu prvej inštancie mohol žalovaný náležite skutkovo a právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované jeho právo na spravodlivý súdny proces, nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom len z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá jeho predstavám a očakávaniam, a preto žalovaným uplatnený odvolací dôvod založený na tvrdení, že bolo porušené jeho právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nemôže obstáť. 8. Žalovaný v podanom odvolaní nedôvodne namieta porušenie práva na spravodlivé konanie z dôvodu porušenia , Konajúci súd nepostupoval v rozpore s , , pokiaľ nezabezpečil preklad Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie z nemeckého do slovenského jazyka, keď tieto neboli v konaní rozhodujúce pre posúdenie uplatňovaných nárokov, a preto by aj ich preklad bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Žalovanému tak nebolo znemožnené realizovať právo konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie. 9. Žalobca v konaní spoľahlivo preukázal, že poistné plnenie vyplatil poistenému na základe poistnej zmluvy, a to predložením poistky č. S., z ktorej vyplýval rozsah havarijného poistenia Kasko, a z ktorej v spojení s potvrdením o odškodnení zo dňa 15.11.2013, v ktorom sa na číslo uvedenej poistky odkazuje, možno vyvodiť, že poisteným bol LeasePlan Ősterreich Fuhrparkmanagement GmbH a ktorého poistenie u žalobcu napokon vyplýva aj z potvrdenia o daní oznámenia zo dňa 18.09.2013. Žalovaný v podanom odvolaní tak nedôvodne namieta, že žalobca nepreukázal existenciu poistného vzťahu. Vykonanie dokazovania obsahom hmotného práva Rakúskej republiky; ktoré je v civilnom sporovom

konaní predmetom dokazovania; na posúdenie existencie poistného vzťahu, strany nielen v konaní nenavrhovali, ale jeho aplikácia nebola ani nevyhnutným predpokladom pre správnosť rozhodnutia v danej veci. Zisťovanie existencie a obsahu rakúskeho práva by nič nezmenilo na správnosti záveru súdu prvej inštancie, že poistný vzťah vznikol medzi žalobcom a jeho klientom ako poisteným na základe hmotného práva Rakúskej republiky a tento sa aj naďalej musí posudzovať podľa hmotného práva Rakúskej republiky. Žalovaný v priebehu konania súlad postupu žalobcu s právom Rakúskej republiky nenamietal, a preto v odvolaní nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že v odôvodnení neuvádza ani jedno ustanovenie rakúskeho práva na podporu uvedeného súladu. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že odcudzené motorové vozidlo bolo u žalobcu riadne havarijne poistené, keď výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že poistný vzťah bol bez akýchkoľvek pochybností založený a rovnako aj v čase vzniku poistnej udalosti trval. 10. Súd prvej inštancie tiež dospel k správnemu záveru, že žalobca preukázal prechod vlastníckeho práva z poisteného po vyplatení poistného plnenia, na základe dojednania v čl. V ods. 4 Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie. Nemôže preto obstáť odvolacia argumentácia žalovaného, že žalobca nepreukázal na základe akého konkrétneho zákonného alebo zmluvného ustanovenia malo k prevodu vlastníctva zo spol. LeasePlan Ősterreich Fuhrparkmanagement GmbH dôjsť. Pokiaľ by aj žalobca k predmetu poistenia nadobudol vlastnícke právo po tom, ako žalovaný uzatvoril zmluvu o zabezpečovacom prevode, teda 1.10.2014, kedy bolo vypátraného vozidla políciou zaistené, nič to nemení na závere, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo, ktoré odvodzoval od zmluvy o zabezpečovacom prevode zo dňa 12.12.2013, od nevlastníka, pretože vlastnícke právo by v čase tohto zmluvného prevodu svedčalo poistenému spol. LeasePlan Ősterreich Fuhrparkmanagement GmbH. 11. Žalovaný neopodstatnene napáda nevykonateľnosť druhého výroku rozsudku, keď povinnosťou na vykonanie zmeny v evidencii vozidiel, ktorá je v rozpore so skutočným stavom, bolo možné zaviazať jedine žalovaného, ktorý je uvedený v evidencii ako vlastník vozidla. 12. Žalovaný v konaní neodvodzoval nadobudnutie vlastníckeho práva k vozidlu zo skutočnosti, že spol. ROCKWELL s.r.o. nadobudla vlastnícke právo podľa poskytujúceho ochranu dobromyseľnému kupujúcemu, dokazovanie na preukazovanie právneho titulu nadobudnutia vlastníctva spol. ROCKWELL s.r.o. žalobca riadne (označením konkrétneho dôkazného prostriedku a právne významnej skutočnosti) a včas (do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie) nepredložil ani neoznačil, a preto nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že zistil neúplne skutkový stav, pretože nevykonal ďalšie dôkazy. Skutkový stav tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie na základe tých dôkazov, ktoré boli navrhnuté a označené stranami do skončenia dokazovania pred súdom prvej inštancie, bolo potrebné považovať za úplný. 13. Pokiaľ sa žalovaný dovolával ochrany dobromyseľnosti v tom, že mu vlastnícke právo patrí, odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na uznesenie veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. apríla 2021, sp. zn. , podľa záverov ktorého na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. Ustanoveniu o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra, nezodpovedá výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník. 14. Na základe uvedených záverov možno konštatovať, že samotná dobromyseľnosť žalovaného, ktorú nemožno bez ďalšieho vyvodzovať z jeho dobrej viery v zápis v evidencii motorových vozidiel na dopravnom inšpektoráte, nemôže mať za následok nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka. 15. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).