Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-8Cb/1/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci žalobcu: Slovenská republika, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, IČO: 30 794 536, sídlom Gen. Viesta 1103/4, Revúca, proti žalovanému: W. A. - V. C., J.: XX XXX XXX, V. W. T., Q. XX/XX o zaplatenie 1.513,10 Eur takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.513,10 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 14.01.2021 na tunajšom súde žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.513,10 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.02.2017 uzavrel so žalovaným dohodu č. XX/XX/XXAX/X o poskytnutí finančného príspevku na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní podľa o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o službách zamestnanosti) v rámci národného projektu ,, Úspešne na trhu práce“. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca (ďalej aj len úrad) sa zaviazal mesačne žalovanému uhrádzať finančný príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia kompletných dokladov a žalovaný sa zaviazal vytvoriť 1 pracovné miesto pre uchádzača o zamestnanie podľa zákona o službách zamestnanosti a obsadiť ho najneskôr do 30 kalendárnych dní od nadobudnutia účinnosti dohody s uchádzačom o zamestnanie mladším ako 25 rokov vedeným v evidencii najmenej tri mesiace alebo mladším ako 29 rokov vedeným v evidencii najmenej šesť mesiacov, ktorý pred prijatím nemal pravidelne platené zamestnanie, uzatvorením pracovného pomeru na týždenný pracovný čas 40 hodín, na dobu 18 kalendárnych mesiacov a na druh prác, ktoré súvisia s predmetom činnosti zamestnávateľa, s ohľadom na profesijné a kvalifikačné predpoklady zodpovedajúce konkrétnemu pracovnému miestu - čašníčka. Žalovaný dňa 01.03.2017 vytvoril 1 pracovné miesto, ktoré v súlade s dohodou obsadil X. B., N.. XX.XX.XXXX. Žalovaný sa v dohode zaviazal udržať vytvorené pracovné miesto po dobu najmenej 18 mesiacov. Dňa 07.08.2017 došlo k ukončeniu pracovného pomeru s X. B.. Podľa čl. V bodu 5 dohody v prípade predčasného skončenia pracovného pomeru zamestnanca, sa pracovné miesto preobsadzuje. Žalovaný listom zo dňa 07.09.2017 požiadal úrad o predĺženie lehoty preobsadenia miesta, dňa 20.09.2017 úrad uzatvoril so žalovaným dodatok č. 1 k dohode, kde v čl. V dohody sa zmenil bod 6: Ak zamestnávateľ v lehote najneskôr do 60 kalendárnych dní, t.j. do 06.10.2017 pracovné miesto nepreobsadí, je povinný vrátiť úradu pomernú časť poskytnutého príspevku za dobu počas ktorej bolo toto pracovné miesto nepreobsadené a to najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa uplynutia lehoty určenej na preobsadenie pracovného miesta. Žalovaný dňa 26.09.2017 pracovné miesto preobsadil v súlade s dohodou W. Š.,

N.. XX.XX.XXXX. Dňa 17.04.2018 došlo k ukončeniu pracovného pomeru s W. Š.K.. Zamestnávateľ ďalej nepreobsadil pracovné miesto iným uchádzačom o zamestnanie z oprávnenej cieľovej skupiny v lehote najneskôr do 30 kalendárnych dní, čím došlo k porušeniu čl. V bodu 5 a 6 dohody a žalovaný bol povinný podľa čl. V bodu 6 dohody vrátiť úradu pomernú časť poskytnutého príspevku za dobu, počas ktorej bolo toto pracovné miesto nepreobsadené a to najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa uplynutia lehoty určenej na preobsadenie pracovného miesta. Žalovaný pomernú časť poskytnutého príspevku nevrátil. Úrad zaslal žalovanému dňa 11.07.2018 a 03.10.2018 výzvy na vrátenie pomernej časti poskytnutého príspevku vo výške 1 513,10 EUR. Pohľadávka je riadne zaevidovaná a táto je v správe úradu práce ako riadiaceho orgánu v zmysle zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov európskeho spoločenstva, keďže správcom pohľadávky by bol iný orgán len v prípade, ak by bolo konštatované Úradom vládneho auditu porušenie finančnej disciplíny, čo ale v danej veci nebolo, konanie bolo zastavené. V otázke porušenia finančnej disciplíny sú 2 rozdielne názory (Úradu vládneho auditu a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny), pričom žalobca pri svojom postupe mal stanovisko Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, z ktorého vychádzal.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení uvádzal, že po podpísaní dohody dodržal všetky dohodnuté podmienky o preobsadení pracovného miesta. Boli vykonané viaceré finančné kontroly, kde boli dodržané všetky platby. Po ukončení podnikania v pohostinstve nevedel naďalej udržať pracovné miesto čašníčka, preto ukončil dohodu a bol si istý, že som neporušil dohodu, lebo udržal pracovné miesto viac ako polovicu dohodnutého obdobia. Prišli mu viaceré výzvy na zaplatenie, na ktoré nereagoval, keďže nič neporušil. Po konfrontácii s pracovníčkou úradu mu bolo odporúčané slovne počkať na vyjadrenie zo štátneho auditu. Po 2rokoch čakania dostal rozhodnutie z Úradu vládneho auditu pracovisko Zvolen, podľa ktorého nebolo preukázané porušenie podmienok z jeho strany.

3. Podľa v platnom znení (ďalej len alebo ) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Pokiaľ žalovaný v danej veci nepoprel niektoré zo skutkových tvrdení žalobcu, tieto považoval súd za nesporné a pri rozhodnutí vo veci z nich vychádzal.

4. Súd po prečítaní žaloby a písomných vyjadrení strán sporu vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením sa s obsahom celého spisu. Listinného dôkazy doručené súdu spolu so žalobou a písomným vyjadrením žalovaného neboli osobitne na pojednávaní čítané v súlade s . Žalobca na pojednávaní predložil súdu viaceré listinné dôkazy, ktoré navrhol vykonať. Išlo o listiny týkajúce sa finančnej kontroly, ktorá bola v súvislosti s danou vecou vykonaná. Súd na tieto listinné dôkazy neprihliadal a dôkazy prečítaním nevykonal v súlade s . Listiny neboli predložené žalobcom včas, pričom nič nebránilo žalobcovi predložiť ich už spolu so žalobou, resp. spolu s písomným vyjadrením k vyjadreniu žalovaného. Išlo o väčší počet listín rozsiahleho obsahu, preto vykonanie dôkazu by si vyžiadalo odročenie pojednávania na oboznámenie sa s listinami. Žalobca bol na možnosť nepripustenia dôkazov upozornený uznesením zo dňa 16.02.2021. Vykonanie iných dôkazov nebolo navrhnuté do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

5. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca uzatvoril so žalovaným dňa 27.02.2017 dohodu o poskytnutí finančného príspevku na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní č. XX/XX/XXAX/X.

6. Podľa čl. II bodu 1 dohody zamestnávateľ sa zaväzuje vytvoriť pracovné miesto pre uchádzačov o zamestnanie podľa § 6 zákona o službách zamestnanosti do 29 rokov, ktorí nie sú zamestnaní, nepokračujú v procese vzdelávania ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave (NEET) najneskôr do 30 kalendárnych dní v celkovom počte 1 (ak sa s úradom písomne nedohodne inak). Podľa prvej vety čl. II bodu 1.1 dohody zamestnávateľ sa zaväzuje udržať po dobu najmenej 18 kalendárnych mesiacov pracovné miesto v celkovom počte 1 (ak sa s úradom písomne nedohodne inak). Podľa čl. II bodu 2 dohody zamestnávateľ sa zaväzuje obsadiť pracovné miesto po odsúhlasení úradom vytvorené podľa bodu 1 najneskôr do 30 kalendárnych dní od nadobudnutia účinnosti tejto dohody (ak sa s úradom písomne nedohodne inak): s 1 uchádzačom o zamestnanie NEET mladším ako 25 rokov veku, vedeným v evidencii úradu najmenej tri mesiace alebo uchádzačom o zamestnanie NEET mladším ako 29 rokov veku, vedeným v evidencii úradu najmenej šesť mesiacov, ktorý pred prijatím na

vytvorené pracovné miesto nemal pravidelne platené zamestnanie uzatvorením pracovného pomeru, dohodnutého na týždenný pracovný čas v rozsahu 40 hodín, na dobu 18 kalendárnych mesiacov a na druh prác, ktoré súvisia s predmetom činnosti zamestnávateľa, s ohľadom na profesijné a kvalifikačné predpoklady zodpovedajúce konkrétnemu pracovnému miestu v štruktúre: vytvorené pracovné miesta 1, profesia čašníčka, kód ISCO - 08: 5131001, predpoklad vytvorenia PM 01.03.2017, dohodnutý týždenný pracovný čas 37,5, ustanovený týždenný pracovný čas 37,5, pracovný pomer bude dohodnutý na dobu 18 kalendárnych mesiacov, maximálna výška príspevku za 12 mesiacov 5.970,48 €, predpokladaná výška príspevku na podporu vytvorenia pracovného miesta celkom 5.970,48 €. Podľa čl. II bodu 2.1 dohody v prípade, ak sa zamestnávateľovi nepodarí obsadiť / preobsadiť pracovné miesto v stanovenej lehote, môže požiadať úrad o predĺženie lehoty obsadenia / preobsadenia. V takom prípade je v čase plynutia stanovenej lehoty povinný písomne požiadať úrad o predĺženie. Podľa čl. II bodu 2.2 dohody zamestnávateľ sa zaväzuje zachovať vytvorené pracovné miesto na ktoré mu bol poskytnutý príspevok najmenej v rozsahu zodpovedajúcom polovici dohodnutého obdobia poskytovania príspevku.

7. Podľa čl. III bodu 1 dohody úrad sa zaväzuje poskytnúť zamestnávateľovi finančný príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelnom platenom zamestnaní pre uchádzača o zamestnanie po splnení podmienok tejto dohody: vytvorené pracovné miesta 1, kód ISCO - 08: 5131001, doba trvania pracovného pomeru 18 kalendárnych mesiacov, doba poskytovania príspevku (uviesť najmenej 6 kalendárnych mesiacov a najviac 12 kalendárnych mesiacov) 12 kalendárnych mesiacov, maximálna výška príspevku za 12 mesiacov 5.970,48 €, príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta celkom 5.970,48 €. Podľa prvej vety čl. II bodu 2 dohody úrad sa zaväzuje v súlade s bodom 1 tohto článku poskytovať zamestnávateľovi finančný príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelnom platenom zamestnaní na jeho účet mesačne, najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia kompletných dokladov podľa čl. II, bodu 7 a 11 tejto dohody.

8. Podľa čl. V bodov 5 až 8 dohody v prípade predčasného skončenia pracovného pomeru zamestnanca sa pracovné miesto preobsadzuje. Ak zamestnávateľ v lehote najneskôr do 30 kalendárnych dní, ak sa s úradom písomne nedohodne inak, maximálne však do 60 kalendárnych dní, pracovné miesto nepreobsadí, je povinný vrátiť úradu pomernú časť poskytnutého príspevku za dobu, počas ktorej bolo toto pracovné miesto nepreobsadené a to najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa uplynutia lehoty určenej na preobsadenie pracovného miesta. Ak zamestnávateľ nezachová vytvorené pracovné miesto najmenej v rozsahu zodpovedajúcom polovici dohodnutého (podporovaného) obdobia poskytovania príspevku, je povinný vrátiť úradu pomernú časť poskytnutého príspevku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého nezachoval vytvorené pracovné miesto. Doba zachovania pracovného miesta sa vždy predlžuje o dobu jeho neobsadenia.

9. Podľa čl. VII bodov 1 a 4 dohody zmeny v tejto dohode možno vykonať len písomným dodatkom k tejto dohode podpísaným oboma účastníkmi dohody, na základe písomného návrhu jednej zo strán tejto dohody. Zmluvné strany uzatvárajú týmto dohodu podľa , v zmysle ktorej sa ich záväzkovo-právne vzťahy spravujú a budú spravovať ustanoveniami .

10. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca a žalovaný podpísali dňa 20.09.2017 dodatok č. 1 k dohode č. XX/XX/XXAX/X dohodu o poskytnutí finančného príspevku na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní v znení: V zmysle čl. VII Všeobecné a záverečné ustanovenia, ods. 1 dohody č. XX/XX/XXAX/X o poskytnutí finančného príspevku na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní podľa § 51a zákona o službách zamestnanosti zo dňa 27.02.2017 a na základe žiadosti zamestnávateľa o predĺženie lehoty preobsadenia pracovného miesta, sa predmetná dohoda mení a dopĺňa nasledovne: V čl. V Osobitné podmienky sa bod 6 mení a dopĺňa nasledovne: 6) Ak zamestnávateľ v lehote najneskôr do 60 kalendárnych dní, t.j. do 06.10.2017 pracovné miesto nepreobsadí, je povinný vrátiť úradu pomernú časť poskytnutého príspevku za dobu, počas ktorej bolo toto pracovné miesto nepreobsadené a to najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa uplynutia lehoty určenej na preobsadenie pracovného miesta.

Podľa čl. II. ods. 1 a 2 dodatku: Ostatné články a odseky dohody č. 17/30/51A2/3 zostávajú zachované v plnom rozsahu. Dodatok č.1 je neoddeliteľnou súčasťou dohody.

11. Výzvou zo dňa 11.07.2018 vyzval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca žalovaného, aby do 10 pracovných dní od prevzatia výzvy doložil doklady k skončeniu pracovného pomeru a zároveň k preobsadeniu pracovného miesta, keďže kontrolou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že Petra Škvarková skončila pracovný pomer dňom 17.04.2018.

12. Výzvou zo dňa 03.10.2018 vyzval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca žalovaného, aby v zmysle čl. V bodu 6 dohody vrátil poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.513,10 Eur na účet úradu.

13. Podľa nepopretých skutkových tvrdení žalobcu žalovaný nevrátil žalobcovi ani časť poskytnutého finančného príspevku na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní.

14. Úrad vládneho auditu, pracovisko Zvolen ako správny orgán príslušný podľa o finančnej kontrole a audite zastavil konanie voči žalovanému podľa o správnom konaní z dôvodu, že odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu. Úrad vládneho auditu v rozhodnutí konštatoval uzavretie predmetnej dohody o poskytnutí finančného príspevku medzi stranami sporu, poskytnutie príspevku žalovanému v celkovej výške 4.491,25 Eur, uzavretie dodatku k dohode a nepreobsadenie pracovného miesta po skončení pracovného pomeru pani P. Š. dňa 17.04.2018. Úrad vládneho auditu dospel k nasledovnému záveru: Podmienka preobsadenia pracovného miesta upravená v čl. V bod 6 dohody bola zmenená dodatkom č. 1 zo dňa 20.09.2017, kedy bola určená konkrétna lehota na preobsadenie do 06.10.2017. Keďže pracovné miesto bolo dňa 26.09.2017 preobsadené pani P. Š., lehota na preobsadenie písomne dohodnutá s ÚPSVaR bola dodržaná. Povinnosť upravená v čl. II. bod 2.2 dohody v znení dodatku č. 1 zo dňa 20.09.2017, a to zachovať pracovné miesto najmenej v rozsahu zodpovedajúcom polovici dohodnutého obdobie poskytovania príspevku (t.j. polovica z 12 mesiacov poskytovania príspevku = 6 mesiacov) bola dodržaná, nakoľko pracovný pomer s pani G. S. trval od 01.03.2017 do 07.08.2017 (160 dní) a s pani P. Š. od 26.09.2017 do 17.04.2018 (204 dní), t.j. celkovo 364 dní. O povinnosti zachovať vytvorené pracovné miesto, na ktoré bol poskytnutý príspevok, najmenej v rozsahu zodpovedajúcom polovici dohodnutého obdobia poskytovania príspevku pojednáva zákona o službách zamestnanosti. Nesplnenie podmienky v čl. II bod 1.1 dohody v znení dodatku č. 1 zo dňa 20.09.2017 (udržať pracovné miesto po dobu najmenej 18 kalendárnych mesiacov) nie je spojené s povinnosťou vrátenia finančných prostriedkov a vo vzťahu k č. II bod 2.2 dohody v znení dodatku č. 1 zo dňa 20.09.2017 (zachovať vytvorené pracovné miesto, na ktoré bol poskytnutý príspevok, najmenej v rozsahu zodpovedajúcom polovici dohodnutého obdobia poskytovania príspevku) je stanovená nejednoznačne. V správnom konaní tak nebolo preukázané porušenie podmienok dohody zo strany účastníka konania, ktoré by malo za následok porušenie finančnej disciplíny.

15. Žalobca vypovedal, že dňa 10.02.2017 si podal žalovaný žiadosť o poskytnutie finančného príspevku, žiadosť bola schválená a so žalovaným bola uzavretá dohoda o poskytnutí finančného príspevku na podporu vytvorenia pracovného mieste v prvom pravidelnom platenom zamestnaní. Žalovaný vytvoril v zmysle dohody pracovné miesto a toto obsadil 01.03.2017. Miesto bolo obsadené do 07.08.2017. Žalovaný bol povinný preobsadiť pracovné miesto v lehote 30 dní, čo nestihol. Žalovaný požiadal o predĺženie tejto lehoty a následne žalobca žalovanému povolil preobsadenie miesta v dlhšej 60-dňovej lehote do 06.10.2017. Pracovné miesto bolo v súlade s touto dohodou obsadené novou zamestnankyňou od 26.09.2017 do 17.04.2018. Pracovný pomer bol opäť predčasne ukončený, následne už nedošlo k preobsadeniu pracovného miesta, pričom podľa dohody malo byť pracovné miesto obsadené až do 31.08.2018 (podporované obdobie + 6 mesiacov, pričom o dobu neobsadenia miesta sa lehota predlžuje). Žalovaný bol povinný udržať pracovné miesto po dobu najmenej 18 mesiacov, čo nebolo dodržané. Žalovanému boli doručené 2 výzvy na dodržanie zmluvných povinností. Bola vykonaná finančná kontrola, v rámci ktorej zistili porušenie finančnej disciplíny žalovaným v rozsahu 1.513,10 €, keď žalovaný nepreobsadil pracovné miesto po 17.04.2018 iným vhodným zamestnancom. Došlo k porušeniu čl. V, bodov 5 a 6 dohody, keďže miesto nebolo preobsadené do 16.06.2018. V zmysle čl. V, bodu 6 dohody bol žalovaný povinný vrátiť pomernú časť finančného príspevku za dobu nepreobsadenia pracovnej pozície. Tým, že žalovaný neudržal pracovné miesto po dobu 18 mesiacov, porušil čl. 2.1

dohody. V správe finančnej kontroly je uvedené, v akej výške boli poskytnuté príspevky a aká pomerná časť poskytnutých príspevkov má byť žalovaným vrátená - táto bola vypočítaná podľa internej normy úradu č. 103/2015. Spolu to predstavovalo 1.513,10 Eur. Počas výkonu finančnej kontroly 25.02.2019 požiadali o stanovisko Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie aktívnych opatrení trhu práce a štátnej pomoci, sekciu služieb zamestnanosti. Stanovisko im bolo doručené 27.02.2019, kde bolo konštatované, že čl. II, bod 2.2 dohody predstavuje zákonnú požiadavku uvedenú v § 51a ods. 5 zákona o službách zamestnanosti, že zamestnávateľ je povinný zachovať pracovné miesto najmenej v rozsahu 1 dohodnutého obdobia poskytovania príspevku. Na základe logického a jazykového výkladu zákona vyplýva, že doba zachovania pracovného miesta nasleduje po dobe podporovania pracovného miesta. Dodržanie bodu 2.2 dohody je zabezpečené čl. V, bod 7 dohody, čo predstavuje zákonnú požiadavku. Žalovaný nezachoval pracovné miesto po skončení podporovaného obdobia 12 mesiacov ešte 1 podporovaného obdobia, t.j. 6 mesiacov. Pracovné miesto malo byť teda zachované 18 mesiacov, reálne bolo zachované len 13 mesiacov. Následne bol vypracovaný návrh správy finančnej kontroly, s ktorým bol žalovaný oboznámený 09.04.2019. V návrhu bolo konštatované porušenie finančnej disciplíny. Žalovaný mohol proti návrhu podať námietky do 12.04.2019, čo neurobil. Žalovaný tak bol povinný prijať opatrenia na nápravu. 23.04.2019 doručil žalovaný úradu správu o prijatých opatreniach, v zmysle ktorej deklaroval, že prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov a 29.04.2019 pošle úradu časť peňazí. To sa ale nestalo. Listom zo 14.05.2019 vyzval úrad žalovaného, aby splnil svoju povinnosť prijať opatrenia, žalovaný list prevzal 17.05.2019, finančný príspevok v pomernej časti ale nevrátil. Úrad zaslal žalovanému správu o finančnej kontrole, ktorú prevzal 04.06.2019. Keďže finančný príspevok nebol v pomernej časti vrátený, úrad zaslal 06.08.2019 spis Úradu vládneho auditu na začatie správneho konania na uloženie sankcií. Úrad vládneho auditu konštatoval, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu finančnej disciplíny. Pokiaľ ide o uzavretie dodatku k dohode, dodatok sa týka predĺženia lehoty v konkrétnom prípade. Žalovaný požiadal v prvom prípade uvoľnenia pracovného miesta o predĺženie lehoty a uzavretím dodatku mu žalobca túto lehotu predĺžil na 60 dní. Dodatok bol teda odpoveďou na jeho žiadosť a tá sa týkala len tohto konkrétneho preobsadenia. Dodatkom sa menila lehota len v tomto konkrétnom prípade a nie zakaždým do budúcna. Potom už platilo pravidlo ako predtým. Po uvoľnení miesta obsadeného p. Š. už nebola žiadosť ani dodatok, takže platilo pôvodné znenie dohody. Stáva sa, že na základe jednej dohody zamestnávateľ aj opakovane požiada o predĺženie lehoty na preobsadenie miesta a zakaždým sa vydá takýto dodatok. Ako presne prebehlo uzavretie dodatku si nespomína. Žalovanému na základe jeho žiadosti bola predĺžená lehota na preobsadenie miesta do 06.10.2017. Keby sa dodatkom menila dohoda do budúcna aj pre ďalšie prípade preobsadzovania, tak by to nedávalo zmysel, lebo v dodatku je konkrétny dátum 06.10.2017, ktorý by už pri neskorších preobsadzovaniach nemohol byť dodržaný. Určite bolo žalovanému povedané, že sa dodatok týka len tej lehoty po uvoľnení miesta X. B.. Žalovaný hľadal osobu na obsadenie toho miesta, takže vedel, že dodatok je v tejto súvislosti. Aj po podpise dodatku ostala žalovanému v zmysle čl. 2.1 dohody povinnosť požiadať úrad o predĺženie lehoty, ak pracovné miesto nevie preobsadiť do 30 kalendárnych dní. Takéto dohody sú veľmi prísne a vždy sa musí dodržať postup žiadania o predĺženie. Zmluvné strany majú vždy možnosť riadne si prečítať dokumenty, ktoré podpisujú. Pri uzatváraní takejto dohody vždy upozorňujú zamestnávateľa najmä na čl. 5 body 5 - 8.

16. Žalovaný vypovedal, že komunikoval s úradom práce osobne aj telefonicky. V čase, keď došlo druhýkrát k ukončeniu pracovného pomeru na pracovnom mieste, za ktorý poberal finančný príspevok, musel podnik zavrieť. Komunikoval s úradom, aby nemusel nič úradu vracať. Ústne mu bolo povedané, že nemusí nič platiť. Neskôr mu prišli písomné výzvy na platenie, na ktoré síce písomne nereagoval, ale riešil to telefonicky a bolo mu ústne povedané, že nemusí nič platiť, že už aj v minulosti boli takéto prípady a v rámci auditu bolo povedané, že v takomto prípade nedochádza k porušeniu finančnej disciplíny. Preto príspevok nevrátil. Je pravda, že v určitom štádiu, keď bol v ťažšej situácii, sa dohodol na splácaní toho príspevku, ale ústne mu bolo na úrade povedané, že nech to zatiaľ nespláca. Čakal na rozhodnutie auditu a ten konštatoval, že nedošlo k porušeniu finančnej disciplíny, preto so žalobou nesúhlasí a myslí si, že pomernú časť príspevku nemá vracať. Na úrade mu tiež ústne povedali, že podľa nich je v práve a nemá nič vracať, len im to v účtovníctve stále figuruje a musia to vyriešiť. Tiež hovorili, že zmluva je v určitom bode zlá. Uzavretie dodatku k dohode si presne nepamätá, bolo to už dávno. Vie, že to riešili ústne, ale podpisovanie dohody si nepamätá. Ak je na dohode podpis, tak to teda podpísal, ale vždy to prebiehalo tak, že sa na niečom ústne dohodli a potom mu povedali, kde má čo podpísať. V súvislosti s predĺžením lehoty po prvom uvoľnení pracovného miesta to bolo tak, že si musel dať žiadosť. Povedali mu, že mu dávajú dlhšiu lehotu a že túto lehotu musí dodržať. Nejako oboznámený nebol, len o tých dňoch, aby

niekoho dovtedy našiel. Dodatok si asi nečítal pred podpisom, bolo mu povedané, aby dodržal tú lehotu 60 dní, inak sa to zruší. Bol v tom, že v tomto konkrétnom prípade sa mu tá lehota predlžuje.

17. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd vec nasledovne právne posúdil:

18. Podľa § 51a ods. 1, 3 až 7 zákona o službách zamestnanosti úrad môže poskytnúť príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní (ďalej len "príspevok") zamestnávateľovi, ktorý na vytvorené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom mladším ako 25 rokov veku vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, alebo uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom mladším ako 29 rokov veku vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť mesiacov, a ktorí pred prijatím na vytvorené pracovné miesto nemali pravidelne platené zamestnanie, ak pracovný pomer je dohodnutý v rozsahu najmenej polovice ustanoveného týždenného pracovného času a ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. Príspevok sa neposkytuje na zamestnávanie uchádzača o zamestnanie, na ktorého zamestnávanie bol na to isté obdobie poskytnutý príspevok podľa § 50, § 50j, § 56a alebo § 60. Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnávateľom najmenej počas 6 kalendárnych mesiacov a najviac počas 12 kalendárnych mesiacov. Výška príspevku podľa odseku 2 zodpovedá pracovnému pomeru dohodnutému na ustanovený týždenný pracovný čas; ak je pracovný pomer dohodnutý na kratší pracovný čas, výška príspevku sa pomerne kráti. Za vytvorenie pracovného miesta u zamestnávateľa sa považuje zvýšenie počtu pracovných miest, ktoré predstavuje v priemere za 12 kalendárnych mesiacov v porovnaní s rovnakým predchádzajúcim obdobím celkový nárast počtu jeho zamestnancov. Ak nedošlo k zvýšeniu počtu pracovných miest podľa prvej vety, zamestnávateľ je povinný preukázať, že k tomuto zvýšeniu nedošlo v dôsledku zrušenia pracovných miest z dôvodu nadbytočnosti. Zamestnávateľ je povinný zachovať vytvorené pracovné miesto, na ktoré mu bol poskytnutý príspevok, najmenej v rozsahu zodpovedajúcom polovici dohodnutého obdobia poskytovania príspevku. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť podľa prvej vety, je povinný vrátiť úradu pomernú časť poskytnutého príspevku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého nezachoval vytvorené pracovné miesto. Príspevok poskytuje zamestnávateľovi úrad, v ktorého územnom obvode zamestnávateľ vytvorí pracovné miesto. Zamestnávateľ nemôže zamestnanca, na ktorého zamestnávanie sa mu poskytuje príspevok, dočasne prideliť na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi.

19. Podľa v platnom znení (ďalej len ) touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

20. Podľa prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak podľa tejto časti zákona je rozhodné sídlo, miesto podnikania, miesto závodu alebo prevádzkárne alebo bydlisko strany zmluvy, je rozhodné miesto, ktoré je v zmluve uvedené, dokiaľ nie je zmena oznámená druhej strane.

21. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že strany sporu uzavreli dohodu o poskytnutí finančného príspevku na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom

zamestnaní podľa citovaného zákona o službách zamestnanosti. Predpokladaná výška príspevku pri dodržaní podmienok dohody bola 5.970,48 Eur, v skutočnosti bol príspevok žalovanému poskytnutý v celkovej výške 4.491,25 Eur. Záväzkovo-právny vzťah strán sporu sa riadi v zmysle . V zmysle dohody bol žalovaný povinný vytvoriť 1 pracovné miesto pre uchádzača o zamestnanie, obsadiť toto pracovné miesto do 30 dní uchádzačom o zamestnanie spĺňajúcim podmienky uvedené v dohode, zachovať ho v rozsahu zodpovedajúcom polovici dohodnutého obdobia poskytovania príspevku, udržať ho po dobu najmenej 18 kalendárnych mesiacov. V prípade predčasného skončenia pracovného pomeru zamestnanca sa pracovné miesto preobsadzuje a v takom prípade doba zachovania pracovného miesta sa vždy predlžuje o dobu jeho neobsadenia. V prípade, ak sa zamestnávateľovi nepodarí obsadiť / preobsadiť pracovné miesto v stanovenej lehote, môže úrad na písomnú žiadosť zamestnávateľa predĺžiť lehotu obsadenia / preobsadenia. Zo zhodných tvrdení strán sporu a nepopretých tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaný vytvoril a obsadil pracovné miesto v súlade s dohodou, toto miesto bolo obsadené 364 dní (v období 01.03.2017 - 07.08.2017 a 26.09.2017 - 17.04.2018) a zachované do 17.04.2018, kedy skončil pracovný pomer zamestnankyni na tomto mieste a miesto nebolo preobsadené, bolo úplne zrušené, keďže ako žalovaný vypovedal, že vtedy podnik zavrel.

22. Dohoda strán sporu stanovovala povinnosť vrátenia pomernej časti príspevku v 2 prípadoch a to v prípade, ak zamestnávateľ nesplní povinnosť zachovať vytvorené pracovné miesto, na ktoré mu bol poskytnutý príspevok, najmenej v rozsahu zodpovedajúcom polovici dohodnutého obdobia poskytovania príspevku a v prípade, ak zamestnávateľ v lehote najneskôr do 30 kalendárnych dní, ak sa s úradom písomne nedohodne inak, maximálne však do 60 kalendárnych dní, pracovné miesto nepreobsadí. Pokiaľ ide o povinnosť vrátenia pomernej časti príspevku pre nesplnenie povinnosti zachovať pracovné miesto, medzi stranami sporu je sporené, či žalovaný splnil povinnosť zachovať vytvorené pracovné miesto najmenej v rozsahu zodpovedajúcom polovici dohodnutého obdobia poskytovania príspevku. Žalobca tvrdí, že žalovaný túto povinnosť nesplnil, keďže podľa dohody malo byť pracovné miesto udržané 18 mesiacov a obsadené až do 31.08.2018 (podporované obdobie + 6 mesiacov, pričom o dobu neobsadenia miesta sa lehota predlžuje). Žalovaný poukazoval na rozhodnutie Úradu vládneho auditu, podľa ktorého povinnosť zachovať pracovné miesto bola na 6 mesiacov (t. j. polovica z 12 mesiacov poskytovania príspevku) a táto bola dodržaná. Súd zdôrazňuje, že jednotlivé ustanovenia dohody nemôžu byť vykladané nezávisle od seba, ale musia byť vykladané vo vzájomnej súvislosti. Pokiaľ v dohode bola stanovená povinnosť žalovaného zachovať pracovné miesto v rozsahu zodpovedajúcom polovici dohodnutého obdobia poskytovania príspevku a zároveň povinnosť udržať ho po dobu najmenej 18 kalendárnych mesiacov, nemožno povedať, že povinnosť zachovať miesto je len prvých 6 mesiacov. Povinnosť zachovať vytvorené pracovné miesto 6 mesiacov (polovica dohodnutého obdobia poskytovania príspevku) začala plynúť po skončení podporovaného obdobia. Výklad, podľa ktorého by zamestnávateľ bol povinný udržať pracovné miesto 18 mesiacov, ale zachovať pracovné miesto len prvých 6 mesiacov je nezmyselný. Možno teda uzavrieť, že žalovaný mal povinnosť zachovať vytvorené pracovné miesto, na ktoré mu bol poskytnutý príspevok, 6 mesiacov po uplynutí 12 mesiacov podporovaného obdobia a tak udržať pracovné miesto 18 mesiacov, čo splnené nebolo. Preto je žalovaný povinný vrátiť pomernú časť poskytnutého príspevku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého nezachoval vytvorené pracovné miesto. Pokiaľ ide o dohodu zmluvných strán o povinnosti zamestnávateľa vrátiť pomernú časť príspevku i v prípade, ak pracovné miesto nepreobsadí, je dôležité posúdenie dodatku č. 1 k dohode. Pokiaľ ide o výklad dodatku, opäť mali strany sporu rôzne názory. Žalobca tvrdil, že dodatkom sa nezmenil pôvodný čl. V bod 6 dohody, len sa predĺžila tam ustanovená lehota na preobsadenie pracovného miesta jednorazovo pre prípad preobsadenia po jeho uvoľnení 07.08.2017 na 60 kalendárnych dní do 06.10.2017. Žalovaný poukazoval na rozhodnutie Úradu vládneho auditu, podľa ktorého sa dodatkom zmenilo znenie čl. V bodu 6 dohody tak, že povinnosť vrátiť príspevok je len v prípade nepreobsadenia pracovného miesta do 06.10.2017 a keďže to splnené bolo, neskôr v prípade nepreobsadenia miesta už takáto povinnosť vôbec nie je daná. Dodatok výslovne hovorí, že je robený na základe žiadosti žalovaného a že sa ním mení č. V bod 6 dohody. Pre výklad tohto právneho úkonu je ale dôležité, čo vypovedali strany sporu, že mienili týmto právnym úkonom dosiahnuť, aby sa lehota zmenila len v jednom konkrétnom prípade. Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Žalovaný podľa zhodných tvrdení strán sporu žiadal o predĺženie lehoty na preobsadenie vytvoreného pracovného miesta po skončení pracovného pomeru s p. B. a úmyslom zmluvných strán pri robení právneho úkonu zo dňa

20.09.2017 bolo predĺženie tejto lehoty pre tento prípad. Žalovaný bol v tom, že v tomto konkrétnom prípade sa mu tá lehota predlžuje. Vychádzajúc z úmyslu zmluvných strán, ktorý bol zistený vykonaným dokazovaním, je nutné vykladať nejasný právny úkon z 20.09.2017 tak, že nešlo o dodatok meniaci čl. V bod 6 dohody (napriek mätúcej formulácii dodatku), ale išlo o dohodu zmluvných strán o predĺžení lehoty na preobsadenie pracovného miesta po skončení pracovného pomeru zamestnankyne žalovaného dňa 07.08.2017 z 30 kalendárnych dní na 60 kalendárnych dní, t.j. do 06.10.2017. Takého dojednanie umožňoval a jeho možnú budúcu existenciu predpokladal samotný čl. V bod 6 dohody v slovách “ ak sa s úradom písomne nedohodne inak“. Išlo teda práve o dohodu v zmysle tohto slovného spojenia. Možno teda konštatovať, že žalovaný mal povinnosť vrátiť pomernú časť poskytnutého príspevku z titulu čl. V bodu 6 dohody i z titulu čl. V bodu 7 dohody. V oboch prípadoch ide o rovnakú časť poskytnutého príspevku, ktorá má byť vrátená, keďže doba, počas ktorej nebolo pracovné miesto preobsadené a obdobie, počas ktorého nebolo pracovné miesto zachované, sú rovnaké. Pomerná časť príspevku za toto obdobie predstavuje 1.513,10 Eur.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje súd žalobu za dôvodnú a rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.513,10 Eur.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech v celosti, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Revúca.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.