Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_19C-111-2016.pdf
PDF · 111.8 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/111/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, sudkyňou JUDr. Tatianou Zapletajovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154 so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, zastúpená JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48 proti žalovanej: Y. G., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom obec Nová Dedinka o zaplatenie 989,89 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 989,89 eur a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 989,89 eur od 10.05.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou vo veci samej, podanou na tunajšom súde dňa 17.03.2016 sa žalobca (v čase podania žaloby na súd pod obchodným názvom „Intrum Justitia Slovakia s.r.o.“) domáhal zaplatenia sumy vo výške 989,89 eur spolu s 8,50 % ročným úrokom z omeškania od 10.05.2013 do zaplatenia, a náhrady trov konania. 2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Tatra banka, a.s., Hodžovo nám. č. 3, Bratislava IČO: 00 686 930 postúpil na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení zo dňa 06.10.2015. Právny predchodca žalobcu Tatra banka, a.s., Hodžovo nám. č. 3, Bratislava IČO: 00 686 930 dňa 31.10.2012 uzatvorila so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 00-0001910866, na základe ktorej poskytol žalovanej celkovú sumu 1 150,00 eur, ktorú sa zaviazala splácať v pravidelných 72 mesačných splátkach v sume 23,13 eur, pričom doposiaľ uhradila do odstúpenia pohľadávky iba sumu 160,11eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, právny predchodca žalobcu dňa 06.05.2013 oznámil žalovanej vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti a vyzval ju na zaplatenie zostatku úveru vo výške 1 217,46 eur. 3. Súd prvej inštancie vo veci po vykonanom dokazovaní rozhodol rozsudkom 19C/111/2016-75 zo dňa 24.07.2017, ktorým žalobu v dôsledku premlčania nároku žalobcu zamietol s poukazom na v tom čase platné ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa ktorý stanovoval v čase rozhodnutia súdu podmienenú povinnosť prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali v konaní a pokiaľ predmetom sporu je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy na márne uplynutie premlčacej doby súd musel prihliadnuť i bez návrhu dlžníka teda vznesenia námietky premlčania. 4. Rozsudok súdu prvej inštancie na odvolanie žalobcu bol zrušený uznesením súdu druhej inštancie sp. zn. 14Co/233/2017 - 100 zo dňa 28. 11.2019, ktorý však zároveň konštatoval, že súd prvej inštancie rozhodoval na základe a v súlade v tom čase platného a účinného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. teda v čase vyhlásenia rozsudku 27.4.2017. Súd druhej inštancie konštatoval, že dňa 7.2.2018 bol Ústavným súdom Slovenskej republiky vyslovený nesúlad tohto ustanovenia s Ústavou Slovenskej republiky a preto musela byť táto skutočnosť zohľadnená v rámci odvolacieho konania. Súd druhej
inštancie v ďalšom poukázal na to, že uvedený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky treba vnímať tak, že ním bol vyhlásený od počiatku existujúci nesúlad napadnutého ustanovenia s Ústavou Slovenskej republiky. Nález Ústavného súdu SR - okrem toho, že je právnym dôvodom neúčinnosti nesúladného ustanovenia zákona predstavuje tiež interpretáciu dotknutých ustanovení ústavy (v tomto prípade čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) v tom zmysle, že ich treba vykladať inak, než ich vyložil zákonodarca pri prijímaní nesúladného ustanovenia zákona (v tomto prípade to znamená, že prihliadanie na premlčanie bez námietky strany je v rozpore s týmito ustanoveniami ústavy). Súdy sú pri rozhodovaní viazané nielen zákonom, ale aj ústavou (čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Teda postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci použil ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tak bol síce v súlade s vtedy účinným zákonom, avšak v rozpore s ústavou, konkrétne s ustanoveniami čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Takýto protiústavný postup (aj keď išlo o postup v zmysle zákona) predstavuje porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Hmotnoprávne účinky nálezu vo vzťahu ku konaniam, ktoré ešte neboli právoplatne skončené, nastávajú ex tunc, teda na ustanovenie zákona, ktoré bolo v nesúlade s ústavou, sa hľadí, akoby nebolo. Súd druhej inštancie potom musel postupovať podľa § 389 odsek 1 písmen b) a c) CSP a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a uložil súdu prvej inštancie vyhodnotiť dôkazy vo vzťahu k hmotnoprávnej dôvodnosti uplatneného nároku a jeho výške a opätovne vo veci rozhodnúť a to aj o trovách konania. 5. Podľa § 470 ods.1 prechodných ustanovení Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku platného a účinného od 01.07.2016 (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 470 ods.2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Súd v zmysle ustanovenia § 180 CSP opätovne prejednal vec na pojednávaní dňa 28.09.2021 v neprítomnosti strán sporu, keď právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomne podaním doručeným súdu dňa 22.09.2021 s tým, že súhlasí aby súd prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti, pričom na podanej žalobe trvá. Nedostavila sa žalovaná, ktorej predvolanie bolo doručované cestou obce Nová Dedinka s poukazom na zákon č. 253/1998 Z.z., kedy si žalovaná predvolanie na pojednávanie prevzala dňa 02.06.2021 (č.l. 146), avšak svoju neúčasť neospravedlnila a v konaní bola nečinná. 8. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 9. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na ust. § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany. 10. Súd viazaný právnym názorom súdu druhej inštancie vo vzťahu k hmotnoprávnej dôvodnosti uplatneného nároku a jeho výške vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom nasledovných dôkazov a to: Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 31.10.2012 č. 00-0001910866, Všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou zo dňa 26.04.2012, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2015 a jej oznámením zo dňa 08.10.2015 o postúpení pohľadávky, Výpisom z bankovej knihy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2015, Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a výzvou na zaplatenie zo dňa 06.05.2013 a žalobcom doplnenými dôkazmi a to výzvou pred mimoriadnou splatnosťou úveru zo dňa 08.04.2013 (č.l.140), výzvou na zaplatenie zo dňa 04.02.2013 (č.l. 141), poslednou výzvou na zaplatenie zo dňa 21.02.2013 (č.l. 142), Upozornením zo dňa 14.03.2013 (č.l. 143), poštovým podacím hárkom č. EPH000470092 (č.l. 144) a prehľadom splátok (č.l. 145) a zistil nasledovný skutkový stav. 11. Zo zmluvy o úvere zo dňa 31.10.2012 č. 000001910866 (č.l.18) súd zistil, že bola uzatvorená medzi spoločnosťou Tatra banka, a.s., Hodžovo nám. č. 3, Bratislava IČO: 00 686 930 a žalovanou. Celková
suma poskytnutej úveru bola 1 150,00 eur, klient sa zaviazal zaplatiť úver v 72 mesačných splátkach vo výške 23,13 eur, s ročnou úrokovou sadzbou 12,9 %, s výškou ročnej percentuálnej miery nákladov 19,38 %, výškou priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov 27,07 %, výškou mesačného poistenia 0,25 eur a výškou celkovej čiastky, ktorú musí žalovaná zaplatiť v sume 1881,36 eur ako aj ďalšími dojednaniami v zmysle čl. I Zmluvy. Súčasťou zmluvy o pôžičke boli Všeobecné obchodné podmienky. Žalovaná prevzatie úveru nepoprela. 12. Výzvou na zaplatenie zo dňa 04.02.2013 (č.l.141) právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú, že ku dňu 01.02.2013 je v omeškaním so splácaním úverových splátok s dňom vzniku omeškania dňa 05.01.2013 a výška sumy v omeškaní ku dňu 01.02.2013 predstavuje sumu vo výške 71,41 eur s lehotou na zaplatenie sedem dní. 13. Poslednou výzvou na zaplatenie (č.l.142) pod hrozbou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vyzval právny predchodca žalobcu žalovanú na zaplatenie sumy v omeškaní vo výške 91,41 eur v lehote siedmych dní. 14. Upozornením zo dňa 14.03.2013 (č.l.143) právny predchodca žalobcu opätovne vyzval žalovanú na úhradu nesplatenej časti úveru vo výške 118,93 eur a sumu vo výške 0,52 eur za nepovolené prečerpanie na účte. 15. Výzvou pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 08.04.2013 (č.l.140) právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú, aby v lehote siedmych dní uhradila nesplatené splátky vo výške 133,91 eur a platbu za nepovolené prečerpanie na účte vo výške 0,77 eur. Poštovým hárkom zo dňa 08.04.2013 (č.l.144) žalobca preukázal jeho doručenie žalovanej. 16. Z listu navrhovateľa zo dňa 06.05.2013 (č.l.17) mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu dňom doručenia tohto listu vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky vo výške 1 217,12 eur ku dňu 04.05.2013 a teda táto zanikla, ktorej skutočnosti zodpovedá aj písomné vyjadrenie žalobcu, a teda žalobca si mohol právo uplatniť prvý krát dňom 05.05.2013. 17. Žalovaná nesplatený úver po vyhlásení okamžitej splatnosti a ani ku dňu rozhodovania súdu nesplatila. 18. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 19. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. 20. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. 21. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (účinného k 31.10.2012) (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2)Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 22. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 1 23. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. 24. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinný k 31.10.2012) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 25. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 26. Podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 27. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas. 28. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 29. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 30. Súd prvej inštancie po takto vykonanom dokazovaní pri splnení zásady, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné a oboznámením sa s listinnými dôkazmi uvedenými v bode 10 až 14 tohto odôvodnenia dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu so žalovanou uzavrel platnú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu a zároveň splnil všetky zákonné predpoklady v zmysle § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru vyplývajúceho z uzatvorenej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.:00-0001910866 zo dňa 31.10.2012. Žalovaná bola v omeškaní splátok viac ako tri mesiace, právny predchodca v lehote 15 dní žalovanú na omeškanie upozornil, avšak žalovaná nesplatené splátky neuhradila a to doposiaľ. 31. Dňa 06.10.2015 bola uzavretá medzi postupcom spoločnosťou Tatra banka, a.s., Hodžovo nám. č. 3, Bratislava IČO: 00 686 930 a postupníkom v rozhodnom čase Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Bratislava, teraz s názvom Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154 so sídlom v Bratislave, Mýtna 48 Zmluva o postúpení pohľadávok na základe ktorej postupca odplatne postúpil pohľadávky na postupníka a postupník sa stal novým veriteľom. Pohľadávky boli postúpené spolu so všetkými právami a za týmto účelom boli postúpené pohľadávky spolu s príslušenstvom, sumárny zoznam pohľadávok bol uvedený v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok. Táto skutočnosť bola žalovanej oznámená listom zo dňa 08.10.2015 (č.l.23). Tomuto korešponduje skutočnosť o výšky postúpenej pohľadávky 989,89 eur (t.j. nesplatená istina úveru bez príslušenstva), ktorá je uvedená aj vo výpise z bankovej knihy zo dňa 14.12.2015 (č.l.24). Žalobca predložil výpis z poštového hárku z 8.10.2015 (č.l.25) ako dôkaz o doručovaní tohto oznámenia žalovanej a to v zmysle čl. IV bod 4.5.5. 32. Žalobca svojim podaním zo dňa 27.02.017(č.l.62) a 26.04.2017 (č.l.70) oznámil súdu, že pôvodný veriteľ poskytol žalovanej pôžičku vo výške 1 150,00 eur, žalovaná sa zaviazala uhradiť poskytnutú pôžičku v 72 mesačných splátkach. Z platobnej histórie (č.l.70) je zrejmé, že z predpísaných úhrad žalovaná uhradila pred postúpením pohľadávky iba sumu vo výške 160,11 eur. Predmetom postúpenia pohľadávky je tak iba nesplatená istina úveru vo výške 989,89 eur. 33. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, účinného v čase postúpenia dlhu, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 34. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
35. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 36. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. 37. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 38. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. (ďalej len „ZoSÚ“), práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 39. Podľa § 17 ods. 2 ZoSÚ, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa. 40. Súd konštatuje, že na základe vyššie splnených citovaných zákonných ustanovení tak mohol právny predchodca žalobcu svoju pohľadávku aj bez súhlasu žalovanej ako dlžníka postúpiť písomnými zmluvami postupníkovi, s postúpením pohľadávky prešlo aj príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené na žalobcu v tom čase pod obchodným názvom Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Bratislava, ktorý sa stal novým veriteľom, podľa § 524 Občianskeho zákonníka. Následky postúpenia pohľadávky sa prejavili v právnom postavení účastníkov, postupca stratil postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými, postúpená pohľadávka bola individualizovaná s poukazom na bod 10. tohto odôvodnenia rozsudku. V prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok pôvodná výška úveru bola 1 150,00 eur, zostatok pohľadávky 989,89 eur (č.l.24). 41. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 42. Podľa § 53 ods. 1, Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 43. Spotrebiteľskou zmluvou je zmluva, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah. To znamená, že k zmluvným (obchodným) podmienkam môže spotrebiteľ buď pristúpiť, resp. nepristúpiť a nemá možnosť takéto podmienky zásadným spôsobom modifikovať. Spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi, a to bez ohľadu na to, či je upravená v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku alebo v inom osobitnom zákone. 44. Podľa § 1 Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 45. Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka súd zároveň prihliadol na charakter účastníkov pri uzavieraní zmluvy, právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu podnikateľskej činnosti, poskytoval finančné služby a žalovaná bola fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorá, vystupovala ako spotrebiteľ. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu platnú Zmluvu o úvere uzatvorenú aj v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. ako fyzická
osoba nepodnikateľ. Pretože právny predchodca žalobcu sa v tom čase zaoberal v rámci svojej obchodnej činnosti aj poskytovaním úverov zo svojich vlastných prostriedkov, vystupoval vo vzťahu k žalovanej ako dodávateľ. Je teda nesporné, že v danom prípade uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou tzv. spotrebiteľskú úverovú zmluvu. Medzi stranami nebolo takisto sporné, žalovaná to nepoprela a vyplynulo to aj z listinných dokladov predložených do spisu žalobcom, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej na základe uzavretej zmluvy úver v celkovej výške 1150,00 eur a že žalovaná doposiaľ žalobcovi z poskytnutého úveru vrátila iba sumu 160,11 eur (viď prehľad splátok a úhrad na č.l.70). Predmetom sporu je potom uplatnená iba suma nesplatenej istiny úveru vo výške 989,99 eur. 46. Súd dodáva, že žalovaná bola v konaní nečinná, k žalobe sa nevyjadrila. Je nutné zdôrazniť, že v civilnom sporovom konaní nesie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno sporová strana, ktorá v prípade, že je v konaní nečinná, sama sebe znemožňuje predkladanie argumentov a tvrdení na svoju obranu. Súd v takomto prípade vychádzal preto zo skutkových tvrdení žalobcu a považoval ich za nesporné. 47. Keďže súd posúdil zmluvu medzi stranami sporu zároveň ako zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, je žalovaná ako dlžník povinná vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. Zároveň v súlade s § 502 ods.1 Obchodného zákonníka a ustanoveniami zmluvy boli dojednané úroky za poskytnutá úver zo strany právneho predchodcu žalobcu. Keďže žalovaná nesplnila v súlade § 559 ods. 2 Obchodného zákonníka svoj dlh voči žalobcovi vo výške istiny 969,99 eur riadne a včas, dostala sa do omeškania podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vznikol žalobcovi v súlade s 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka nárok na úrok z omeškania podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení do 31. marca 2013 podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. keďže záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovanou vznikol dňa 31.10.2012 t. j. pred 01.02.2013 a teda riadi sa znením nariadenia vlády SR č. 87/1995 účinnom do 31.01.2013. Výška úroku z omeškania je tak 8,05% p. a. čo zodpovedá súčtu 8 percentuálnych bodov a základnej úrokovej sadzbe ECB vo výške 0,05%. 48. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto rozsudku, keď považoval žalobcu za plne dôvodnú. 49. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 50. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 51. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 52. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 53. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto mu súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje / § 355 ods. 1 CSP/. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné / § 358 CSP/. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje /§ 362 ods. 1, veta prvá CSP/. 1. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci/ § 62 ods. 1 CMP/. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní / § 62 ods. 2 CMP/. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.