Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cob-31-2020.pdf
PDF · 119.38 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/31/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobcu: Powerscreen SK s.r.o. so sídlom Račianska 22/A, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 46 188 240, právne zastúpený: MALOVIC s.r.o. so sídlom Kominárska 1, 831 04 Bratislava - Nové mesto, IČO: 47 231 980, proti žalovanému TOWER BC, a.s. so sídlom Košovská cesta 11B, 971 01 Prievidza, IČO: 44 073 097, právne zastúpenému: DEDÁK & Partners s.r.o. so sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 50 735 764, o zaplatenie 11.112,70 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 9Cb/9/2018-103 zo dňa 16. októbra 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 9Cb/9/2018-103 zo dňa 16. októbra 2019 zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 11.112,70 eur, úrok z omeškania 9,15% ročne zo sumy 8.932,49 eur od 31.7.2014 do 19.9.2014, úrok z omeškania 9,15% ročne zo sumy 8.877,22 eur od 20.9.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania 9,15% ročne zo sumy 2.235,48 eur od 6.8.2014 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,00 eur. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný uzavrel so žalobcom Dohodu o započítaní zo dňa 8.9.2014, čo bolo v konaní nesporné. Faktúra č. 1400132 vystavená žalobcom žalovanému bola čiastočne vo výške 55,27 eur uhradená formou dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 8.9.2014. Z podpísanej dohody, okrem iného vyplýva, že záväzok žalovaného voči žalobcovi z titulu faktúry 1400132 splatnej dňa 30.7.2014 a vystavenej na sumu 8932,49 eur (v predmetnej dohode je faktúra uvedená pod č. 14206, ktoré predstavuje interné číslo v evidencii žalovaného) sa započítava vo výške 55,27 eur. Z faktúry č. 1400132 tak ostalo uhradiť sumu 8877,22 eur, t.j. sumu, ktorú žiada uhradiť žalobca. Žalobca ďalšími listinami preukázal, že v prípade ním uplatnených faktúr voči žalovanému drvenie stavebného odpadu vykonávala spoločnosť C. - SK, a.s., ktorá bola v danom prípade subdodávateľom žalobcu pri poskytovaní plnení pre žalovaného. Za služby poskytnuté spoločnosťou C. - SK, a.s., táto vystavila žalobcovi faktúry č. 331406149 na sumu 8286,72 eur (splatná dňa 16.08.2014) a č. 331407092 na sumu 2235,48 eur
(splatná dňa 27.08.2014), ktoré boli uhradené formou jednostranných zápočtov vykonaných medzi žalobcom a spoločnosťou C. - SK, a.s. Pokiaľ spoločnosť C. - SK, a.s. dodala toto plnenie a vystavila faktúry žalobcovi, nemohla tieto isté plnenia dodať a vystaviť za toto plnenie faktúry žalovanému, ktorý tvrdil, že tieto plnenie mu dodala spoločnosť C., avšak nijako svoje tvrdenie nepreukázal. Fakturované plnenia boli poskytované žalovanému v N., ako to vyplýva z denného hlásenia o využití stroja, predloženého žalobcom, v ktorého spodnej časti sa nachádzajú pečiatky žalovaného. Žalobca zabezpečil poskytnutie prác prostredníctvom svojho subdodávateľa - spoločnosti C. - SK, a.s., ktorá tieto oprávnenia na nakladie s odpadmi mala. Stroj na drvenie odpadu bol na miesto plnenia (N.) žalobcom osobitne dopravený, s čím boli spojené náklady, ktoré sú uvedené vo faktúre č. 1400132. Žalovaný tvrdí, že mu neboli zo strany žalovaného poskytnuté plnenia, ktoré boli vyfakturované žalovanému faktúrami a sám v odpore uznáva, že tieto faktúry eviduje vo svojom účtovníctve a súčasne tiež aj v kontrolnom výkaze pre DPH. Žalovaný si uplatnil daň z pridanej hodnote na výstupe (vratku DPH) v celkovej výške 1.861,33 eur a navyše základ dane z pridanej hodnoty v súhrnnej výške 9.306,64 eur si uplatnil ako náklady za účelom zníženia dane z príjmu právnických osôb. Žalovaný u žalobcu žiadnym spôsobom faktúry nerozporoval a mal daňový prospech súvisiaci so zaradením žalovaných súm do účtovníctva. Preto z týchto okolností možno usudzovať, že uzavretím zmluvy o započítaní časti záväzku, zo dňa 8.9.2014, uznal žalovaný celý záväzok, čo zároveň preukazuje existenciu tohto záväzku, ktorý podľa názoru súdu preukazujú i denné hlásenia o použití stroja, na ktorých je pečiatka žalovaného.
3. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu 11 112,70 eur, s úrokom z omeškania 9,15% ročne zo sumy 8 932,49 eur od 31.7.2014 do 19.9.2014, s úrokom z omeškania 9,15% ročne zo sumy 8 877,22 eur od 20.9.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 9,15% ročne zo sumy 2 235,48 eur od 6.8.2014 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,00 eur podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka. Výška úroku z omeškania bola súdom stanovená podľa § 3?69 ods. 2 a § 369a Obchodného zákonníka v znení zákona č. 9/2013 Z. z. v spojení s § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z, podľa sadzby platnej od 11.6.2014 do 9.9.2014, teda platnej a účinnej v čase splatnosti jednotlivých faktúr.
4. Výrok týkajúci sa trov konania súd prvej inštancie odôvodnil v zmysle § 255 ods.1 CSP. Úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, ktoré predstavujú 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
5. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, ktoré odôvodnil tým, že konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že nárok žalobcu mal za preukázaný a dôvodný, avšak z dôkazov predložených žalobcom v konaní táto skutočnosť nevyplýva, na čo žalovaný aj poukazoval. Žalobca v konaní nijako nepreukázal existenciu objednávky, ani žiadneho vzťahu týkajúceho sa drvenia odpadu so žalovaným, ani dodanie služieb žalovanému. Žalobca si objednal u spoločnosti C. - SK a.s. spracovanie stavebného odpadu drvičom T.-N. K. v období od 24 týždňa roku 2014. Žalobca od spoločnosti C. - SK a.s. prebral dielo a žalobcovi spoločnosť C. - SK a.s. vystavila za poskytnuté služby faktúry. Neexistuje ani jeden odovzdávací - preberací protokol medzi žalobcom a žalovaným, keďže žalovaný takéto dielo nikdy neprevzal. Dôkazy, ktoré žalobca predložil do konania, preukazujú len existenciu vzájomného vzťahu žalobcu a spoločnosti C. - Sk a.s. a nepreukazujú akúkoľvek spojitosť so žalovaným. V tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pričom podľa žalovaného sa jednalo o kľúčovú skutočnosť, ktorú bolo potrebné zo strany žalobcu preukázať. Žalobca je ten, ktorý je v konaní povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti odôvodňujúce a preukazujúce ním uplatnený nárok. Žalovaný riadne poprel tvrdenie žalobcu a od žalovaného nebolo možné spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu tohto vzťahu, nakoľko je to objektívne nemožné. Konajúci súd v napadnutom rozsudku neuviedol, ktorými ďalšími listinami mal žalobca preukázať, že uvádzané služby - drvenie odpadu mali byť vykonané pre žalovaného v subdodávke spoločnosťou C. - SK a.s. Napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko nie je možné overiť, ktoré konkrétne listiny mal súd na mysli. Ďalej napadnutý rozsudok neobsahuje dostatočné a presvedčivé odôvodnenie, čo je v rozpore s požadovaným účelom súdneho konania so zásadami spravodlivého procesu. Konajúci súd v odôvodnení rozsudku ďalej poukazoval na denné hlásenia o využití stroja, ktoré predložil žalobca, na ktorých je však žalovaný podpísaný ako dodávateľ a nie ako odberateľ, na čo žalovaný upozorňoval v konaní pred súdom prvej inštancie. Odberateľom podľa tohto denného hlásenia bola spoločnosť Odpady
EÚ. Pokiaľ súd prvej inštancie požadoval od žalovaného vysvetlenie, prečo je na hlásení uvedená jeho pečiatka, žalovaný reagoval na to, že ide o dôkaz predložený žalobcom a je úlohou žalobcu vysvetliť obsah listiny a čo sa s ňou má preukázať. Súd prenášal bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno zo žalobcu na žalovaného, čím tiež porušil právo žalovaného na spravodlivý proces. Ide o dôkaz, ktorý je v konaní nepoužiteľný, nakoľko je zmätočný a nepreukazuje to, čo žalobca tvrdí, že by mal preukazovať. Žalovaný v konaní preukázal, že drvenie odpadu si objednal priamo od spoločnosti C. - SK a.s., a preto nepotreboval takúto službu si objednávať u žalobcu v rámci subdodávky. Konajúci súd sa so žiadnym z týchto tvrdení a dôkazov predložených žalovaným nevysporiadal. Súd prvej inštancie svojim postupom naplnil aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, keď na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o tom, že žalobcov nárok je dôvodný a preukázaný a nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo spolu s nedostatočným odôvodnením rozsudku napĺňa odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1, písm. b) CSP. Ďalej žalovaný namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Vo vzťahu k dohode o urovnaní žalovaný uvádza, že čiastočné plnenie záväzku môže mať účinky uznania zvyšku dlhu, len ak možno usudzovať, že týmto plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Dohodou na základe ktorej malo dôjsť k úhrade časti faktúry č. 1400132 došlo k započítaniu záväzku žalovaného na základe viacerých faktúr, ktoré žalobca vystavil žalovanému. Z faktúry č. 1400132 bola započítaná iba čiastka 55,27 eur, pričom žalovaný opakovane poukazuje na skutočnosť, že k zápočtu tejto faktúry došlo len z nepozornosti. Úmyslom žalovaného bolo započítať svoje záväzky z nájmu a z okolností prípadu nemožno usudzovať, že takýmto plnením mal žalovaný úmysel uznať aj faktúru č. 1400132, a preto nie je možné aplikovať ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Ak by aj započítanie časti faktúry č. 1400132 malo účinky uznania zvyšku dlhu (čo žalovaný popiera), uznanie by sa mohlo vzťahovať len na túto faktúru, avšak súd prvej inštancie toto uznanie stiahol aj na faktúru č. 1400144 a žalobcovi priznal nárok aj z tejto faktúry, na čo neexistoval právny dôvod. Žalovaný považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, arbitrárny a neobsahujúci dostatočné zákonné odôvodnenie. Odvolací súd žalovaný žiadal, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobcu k povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania a trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalovaného.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu (§ 373 ods- 3 CSP) uviedol, že sa s dôvodmi uvedenými v odvolaní nestotožňuje. Žalobca tvrdí, že zo strany súdu došlo k riadnemu posúdeniu a správnemu vyhodnoteniu dôkazov predložených žalobcom a že záver súdu prvej inštancie je správny. Žalovaný počas celého konania žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že mu v rozhodujúcom čase zabezpečovala drvenie stavebného odpadu spoločnosť C. - SK a.s. na základe priameho zmluvného vzťahu. Ďalej sa žalobca nestotožňuje ani s názorom žalovaného, že súd prvej inštancie prenášal bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na žalovaného. Žalovaný v priebehu konania ani na pojednávaní dňa 16.10.2019 nevedel vysvetliť a ani na priamu otázku súdu nevedel odpovedať, z akých dôvodov sa na predmetných denných hláseniach nachádzajú odtlačky jeho pečiatky, keď so vzťahom medzi žalobcom a C. - SK a.s. nemá nič spoločné, tak ako to on uvádza vo svojich podaniach. Žalobca poukázal na ustanovenie § 151 ods. 2 CSP podľa ktorého, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo jej vnímania, uvedie vlastné tvrdenia predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Žalobca považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné a účelové. Žalovaný počas celého konania neuviedol ani jeden relevantný dôvod, prečo predmetné faktúry eviduje vo svojom účtovníctve a v kontrolných výkazoch pre DPH pokiaľ tvrdí, že mu žalobca plnenia neposkytol a faktúry považuje za neoprávnené, nesprávne a neuznáva ich. Predmetné faktúry uplatňované žalobcom voči žalovanému boli splatné 30.7.2014 a 5.8.2014, pričom žalovaný si ich zaevidoval do svojho účtovníctva, uviedol ich v kontrolných výkazoch pre DPH a až do doručenia platobného rozkazu v tomto konaní ich žalobcovi žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil a nenamietal ich výšku ani dôvodnosť. Žalovaný v odvolaní namietal aj nesprávne právne posúdenie Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 8.9.2014. Žalobca opätovne poukázal na fakt, že faktúra č. 1400132 bola do predmetnej dohody o započítaní uvedená a zaradená žalovaným, s jeho vedomím a súhlasom, čo preukazuje aj skutočnosť, že faktúra bola označená v dohode interným číslom v evidencii žalovaného, pričom išlo o dohodu, to znamená dvojstranný právny úkon a nie jednostranné započítanie. Z tohto dôvodu považuje žalobca námietky žalovaného v tejto časti za neopodstatnené. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie stiahol uznanie dlhu v zmysle predmetnej dohody aj na faktúru č. 1400144. Súd riadne a v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci, ktorý následne v rozsudku aj zrozumiteľne zhodnotil a správne právne posúdil. Podľa žalobcu nedošlo k naplneniu odvolacích dôvodov uvádzaných žalovaným. Žalobca žiadal odvolací súd, aby odvolaniu žalovaného nevyhovel, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania žalobcu v rozsahu 100 %.
7. Žalovaný vo svojom vyjadrení (§ 374 ods. 1 CSP) zotrval na svojich tvrdeniach o arbitrárnosti a nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku. Opätovne poukázal na skutočnosť, že faktúra č. 1400132 bola do dohody o započítaní uvedená z nepozornosti. Napriek tomu, že sa jednalo o dohodu podpísanú žalovaným, z výšky sumy, ktorá mala byť započítaná (suma 55,27 eur), ako aj zo skutočností, že jednoznačným úmyslom žalovaného bolo započítať svoje záväzky z nájmu, nie je možné usudzovať, že týmto plnením mal žalovaný úmysel uznať faktúru č. 1400132. Poprel tvrdenia žalobcu o nepreukázaní svojich tvrdení, že mu v rozhodujúcom čase zabezpečovala drvenie stavebného odpadu spoločnosť C. - SK a.s. Žalovaný spolu so svojím vyjadrením zo dňa 5.4.2019 predložil aj faktúru č. 331407093, ktorá preukazuje, že C. - SK a.s. vykonával drvenie odpadu priamo pre žalovaného. Vo vzťahu k denným hláseniam o využití stroja, ktoré do konania predložil žalobca žalovaný zotrváva na tom, že ide o dôkaz predložený žalobcom a je jeho úlohou vysvetliť jeho obsah a čo sa s ním má preukázať. Žalovaný zotrval na tom, že žalobca v konaní nijako nepreukázal existenciu objednávky, ani žiadneho vzťahu týkajúceho sa drvenia odpadu so žalovaným, ani dodanie služieb žalovanému. Samotný fakt, že žalovaný sporné faktúry evidoval vo svojom účtovníctve nepreukazuje dôvodnosť žalobcovho nároku.
8. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (§ 374 ods. 2 CSP) zotrval na všetkých svojich doterajších vyjadreniach. Odvolanie žalovaného považuje za neopodstatnené, pričom má za to, že súd prvej inštancie riadne a v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, ktorý následne v rozsudku aj zrozumiteľne zhodnotil a právne posúdil.
9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadovalo ani dôležitý verejný záujem.
10. Odvolanie žalovaného prejednal odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trenčíne a na webovej stránke Krajského súdu v Trenčíne v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, dňa 22.9.2021, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku odvolacím súdom.
11. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.
12. Odvolaciu námietku žalovaného v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, podľa ktorej súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán sporu. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom;
13. Žalovaný namietal nepreskúmateľnosť, arbitrárnosť napadnutého rozsudku, ktorý podľa neho neobsahuje dostatočné zákonné a presvedčivé odôvodnenie. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie sa jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadril k nároku uplatnenému žalobcom, k obrane žalovaného ako aj k vykonaným dôkazom a svoje rozhodnutie jasne a zrozumiteľne odôvodnil. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
14. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, napr. že zoberie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
15. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
16. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Žalobca preukázal vznik nároku na zaplatenie ceny diela. Naopak žalovaný svoje tvrdenia o tom, že v období, za ktoré si žalobca nárokuje zaplatenie ceny diela za drvenie stavebného odpadu, vykonávala spoločnosť C. - SK a.s. uvedené činnosti priamo pre žalovaného, nepreukázal. Žalobca si uplatnil cenu diela za drvenie stavebného odpadu pri faktúre č. 1400132 za obdobie od 1.6.2014 do 30.6.2014 a pri faktúre č. 1400144 za obdobie od 1.7.2014 do 7.7.2014. Žalobca predložil súdu aj faktúry vystavené spoločnosťou C. - SK a.s., z ktorých vyplýva dátum dodania služby dňa 30.6.2014 pri faktúre č. 1400132 a dňa 7.7.2014 pri faktúre č. 1400144. Zmluvný vzťah so žalovaným preukázal žalobca predložením Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 8.9.2014, ktorú vypracoval žalovaný, predmetom ktorej bolo čiastočné započítania jednej zo žalovaných faktúr a aj predloženými Dennými hláseniami o využití stroja č. 026455, 026456, 013761 a 026454, na ktorých sa nachádza odtlačok pečiatky žalovaného a jeho podpis v dolnej časti dokladu (pričom odtlačok pečiatky zasahuje nielen do kolónky dodávateľ, ale aj odberateľ). Žalovaný predložil súdu doklad - faktúru č. 331407093 zo dňa 25.7.2014 na zaplatenie ceny diela za drvenie lomového kameňa vystavenú spoločnosťou C. - SK a.s. priamo žalovanému s dátumom dodania služby 17.7.2014, to zn. po dátume dodania služby, ktorej cenu si uplatňuje žalobca v tomto konaní.
17. Žalovaný v odvolaní poukázal na neunesenie dôkazného bremena žalobcu pri preukazovaní zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a na nemožnosť žalovaného preukázať neexistenciu tohto vzťahu. Odvolací súd vo vzťahu k námietke dôkazného bremena poukazuje na ustanovenie § § 132 ods. 1 a 3 CSP v spojení s § 150 ods. 1 a § 151 CSP, podľa ktorých strany označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenia stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť a pripojiť dôkazy na svoje tvrdenia, okrem pripojenia tých, ktoré nemôže strana pripojiť bez svojej viny. Iniciatíva pri označovaní a pripájaní dôkazov patrí zásadne stranám sporu. Tá strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho, kto síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkaznú povinnosť ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti a predložiť,
resp. navrhnúť dôkazu na podporu svojich tvrdení. Právo súdu je v tom, že rozhodne, ktorý z dôkazov vykoná. Hmotnoprávna norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania, ktorá sa môže meniť a tým môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
18. Podľa § 151 ods. 1,2 CSP - skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
19. Popretie skutkových tvrdení protistranou má rovnako ako skutkové tvrdenia strany sporu osobitný význam. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne požiadavky spočívajúce v povinnosti strany sporu uviesť vlastné tvrdenia, ktoré musia byť výslovné a iné ako sú skutkové tvrdenia protistrany. Nepostačuje všeobecné vyhlásenie o nesúhlase so skutkovým stavom tvrdeným protistranou. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladané skutkové tvrdenia žalobcom v žalobe podľa § 150 ods. 1 CSP. Za podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia/skutočnosti, aj v rámci popretia, treba považovať skutkové tvrdenia/skutočnosti významné pre právo v ponímaní toho, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy. Hmotné právo určuje, ktoré skutočnosti sú podstatné a rozhodujúce ako skutočnosti označené určitou právnou normou v jej hypotéze, prípadne vo viacerých právnych normách. Pre sporové konanie platia domnienky vyjadrené v § 151 ods. 1, 2 CSP ako nesporné skutkové tvrdenie v prípade, ak ich protistrana výslovne nepoprela a ako neúčinné popretie v prípade ich popretia bez uvedenia vlastných tvrdení o popretých skutkových okolnostiach.
20. Žalovaný, rovnako ako v konaní pred súdom prvej inštancie, aj v odvolacom konaní, zameral svoje tvrdenia v rámci popretia skutkových tvrdení žalobcu použitými prostriedkami procesnej obrany, na nedôvodný a nepreukázaný nárok žalobcu. Poprel tvrdenie žalobcu o tom, že spoločnosť C. - SK a.s. vykonávala drvenie odpadu pre žalovaného v pozícii subdodávateľa žalobcu, pričom neuviedol vlastné vnímania a tvrdenia tak, aby popretie mohol súd vyhodnotiť ako účinné. Doklad, ktorý žalovaný k uvedenému tvrdeniu predložil sa týkal iného obdobia. Žalovaný poprel aj svoje postavenie odberateľa pri využití stroja podľa Denných hlásení o využití stroja č. 026455, 026456, 013761 a 026454, tvrdil, že on bol dodávateľom a nie odberateľom, avšak žiadnym dôkazom nepreukázal svoje tvrdenie. Žalovaný ani na otázku súdu, prečo sa na uvedených dokladoch nachádza jeho podpis neodpovedal s odôvodnením, že ide o doklad žalobcu a žalobca je povinný vysvetliť jeho obsah. (nakoľko samotné vykonanie diela nebolo rozporované), popretie týchto skutkových tvrdení vyhodnotil odvolací súd tiež ako neúčinné.
21. Námietku žalovaného týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k ustanoveniu § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Čiastočné plnenie záväzku má účinky uznania zvyšku dlhu, ak nemožno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok dlhu. Žalovaný nesprávne vykladá ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka z pohľadu dôkazného bremena. Žalobca preukázal, že žalovaný svoj záväzok čiastočne plnil (započítaním). Žalobca nebol povinný preukazovať ďalšie okolnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať uznanie zvyšku dlhu. Pri čiastočnom uznaní nie je povinnosťou veriteľa preukazovať úmysel dlžníka uznať aj zvyšok dlhu, naopak dlžník musí preukázať, že čiastočným plnením nemal v úmysle uznať aj zvyšok záväzku. Pokiaľ žalovaný neprejavil nesúhlas so zvyškom dlhu, tento nesúhlas žalobcovi nijako neoznámil a ani zo žiadnych úkonov žalovaného tento nesúhlas nie je možné vyvodiť, súd prvej inštancie správne vyvodil právny záver, že čiastočným splnením žalobcovej pohľadávky žalovaný uznal aj zvyšok svojho záväzku. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že k započítaniu došlo omylom a že nie je možné z tohto čiastočného plnenia vyvodiť úmysel žalovaného uznať faktúru č. 14400132, bolo to jeho dôkazné bremeno, nakoľko každá zo strán si nesie dôkazné bremeno svojich tvrdení. V čase uzavretia dohody o započítaní pohľadávok medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej bolo započítanie časti žalovanej faktúry č. 1400132, žalovaný neuskutočnil žiaden úkon, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že zvyšok nezaplatenej sumy z faktúry č. 1400132 neuznáva.
22. Vychádzajúc z obsahu spisu, skutkového stavu zisteného a preukázaného vykonaným dokazovaním, vrátane vyjadrení strán sporu ako prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany bol odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, toho názoru, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.112,70 eur spolu s príslušenstvom z titulu ceny diela. Dôvodnosť a opodstatnenosť žalovanej sumy vo výške 8.877,22 eur preukázal žalobca predložením Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 8.9.2014 a vo výške 2.235,48 eur predložením dokladov - Hlásenie o použití stroja, na ktorom je odtlačok pečiatky žalovaného a jeho podpis.
23. Argumentácia žalovaného v odvolaní ohľadne nemožnosti preukázať neexistenciu zmluvného vzťahu pri tvrdenej zmluve o dielo je nedôvodná. Obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že službu, zaplatenie ktorej si žalobca uplatňuje v tomto konaní, vykonala pre neho spoločnosť C. - SK a.s., s ktorou bol v priamom zmluvnom vzťahu. Toto svoje tvrdenie bol žalovaný povinný aj preukázať, čo neurobil.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Obchodného zákonníka, žalobe žalobcu vyhovel. Odvolací súd v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku o veci samej. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.
25. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného, pričom svoje rozhodnutie zrozumiteľne a jasne odôvodnil. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalobca bol v konaní pred súdom prvej inštancie úspešný v celom rozsahu, preto súd prvej inštancie rozhodol správne, keď priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).