Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8Co-68-2020.pdf
PDF · 90.72 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/68/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: E.. E. T., F.. XX.X.XXXX, Q. T. T., E. F. X, zastúpenej D.. A. C.Č., I. J. J. R. T., A. XX, proti Ž.: E.. I. T., F.. XX.X.XXXX, T. C. X, XXXX J., T., zastúpenej zákonným zástupcom: O.. I. T., T. T., R.Š. XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s.r.o. so sídlom v Bratislave, Zámocká 5, o zaplatenie 167,28 eur s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 23. mája 2019, č. k. 15C/224/2016-134, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 167,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 31.10.2016 do zaplatenia a žalobkyni priznal nárok na plnú náhradu trov konania. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 470 ods. 1, 2, § 451 ods.1, § 454, § 456 veta prvá, § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Mal preukázané, že Uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16.11.2015 bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva po poručiteľovi G. T. žalobkyni v podiele 3/4 a žalovanej v podiele 1/4, pričom dedičstvo je vymenované vo výroku VI., bod I. A/ Aktíva a B/ Pasíva (pohľadávky tretích osôb ods. 1 až 6, náklady spojené s pohrebom poručiteľa ods. 7). Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.7.2016, v spojení s Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.4.2017. Z uvedeného je preukázané, že dedičky nadobudli dedičstvo značnej hodnoty, presahujúce náklady pohrebu a dlhy poručiteľa, zodpovedajú preto za tieto náklady v zmysle § 470 ods. 1 a ods. 2 OZ podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli. Priamo vo výroku rozhodnutia súdu v bode I. sa uvádza dedičstvo, ktoré nadobúdajú (A/ Aktíva) aj dlhy poručiteľa (B/ Pasíva) ako aj ich podiel na tomto dedičstve, to znamená, že obidve tieto dedičky sa podieľajú na dlhoch poručiteľa podľa podielov nadobudnutého dedičstva, konkrétne žalovaná vo výške nadobudnutého podielu 1/4-ny. V bode II. a III. je potvrdené nadobudnutie dedičstva (hnuteľnej veci a majetkových práv) aj ďalším dvom závetným dedičkám, avšak bez akýchkoľvek pasív dedičstva, preto je tvrdenie žalovanej o tom, že tieto dedičky sa majú podieľať na nákladoch pohrebu poručiteľa nedôvodné. Mal tiež preukázané a nesporné, že pohľadávku Daňovému úradu vo výške 26,72 eur a náklady pohrebu poručiteľa vo výške 642,40 eur zaplatila žalobkyňa sama v celkovej výške 669,12 eur, a to aj za druhú dedičku, ktorá bola povinná podieľať sa na týchto nákladoch v rozsahu nadobudnutého dedičstva v podiele 1/4. Žalovaná tak na úkor žalobkyne získala bezdôvodné obohatenie v zmysle § 454 OZ tým, že sa jej majetok neznížil o dlh, ktorý bola povinná sama plniť podľa nadobudnutého dedičského podielu 1/4 z dlhu 669,12 eur, t.z. získala bezdôvodné obohatenie vo výške 167,28 eur, ktoré je povinná žalobkyni vydať. Je pravda, že žalobkyňa, ako manželka poručiteľa, náklady pohrebu a dlh daňovému úradu za poručiteľa zaplatila v roku 2008 a 2009, teda bezdôvodné obohatenie vzniklo v tomto čase, ale o tom, kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, sa dozvedela až po právoplatnosti
rozhodnutia o potvrdení dedičstva dňa 1.7.2016, ktorým žalovaná nadobudla podiel z dedičstva vo výške 1/4-ny. Dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť dňom 2.7.2016 a jej plynutie skončilo 2.7.2018. Keďže žaloba bola na súd podaná dňa 21.12.2016, právo bolo na súde uplatnené včas a námietka premlčania uplatnená žalovanou je nedôvodná. Z uvedených dôvodov zaviazal žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného na úkor žalobkyne, a teda na zaplatenie sumy 167,28 eur. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. priznal úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodov, že rozsudok je nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ako i z nesprávnych skutkových zistení. S poukazom na § 107 ods. 1 a § 106 Občianskeho zákonníka mala za to, že nárok žalobkyne je premlčaný. Vytýkala súdu prvej inštancie, že nesprávne stanovil záver, že nakoľko žaloba bola podaná počas plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, je námietka premlčania irelevantná. Poukázala na to, že súd prvej inštancie konštatoval, že pohľadávka daňového úradu a náklady na pohreb poručiteľa boli uhradené v rokoch 2008 a 2009. Ako vyplýva z odbornej teórie, subjektívna premlčacia lehota môže začať plynúť ani po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty, a v tomto prípade sa žalobkyňa námietke premlčania nedokáže úspešne brániť. Na úspešnú námietku premlčania preto stačí, ak uplynie čo i len jedna z lehôt. Uviedla, že je na ťarchu žalobkyne, že vyčkávala na právoplatné skončenie konania o dedičstve. Žalobkyni ani počas dedičského konania nič nebránilo preventívne podať žalobu a ďalej podať ďalšie návrhy napríklad na prerušenie konania do právoplatného skončenia dedičskej veci. Od nej nemožno spravodlivo požadovať, aby bola zaviazaná na plnenie z premlčaného práva žalobkyne. Zdôraznila, že pri oboch pohľadávkach tak jednoznačne minimálne objektívna premlčacia lehota uplynula, a preto je právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v požadovanej sume premlčané. Zotrvala na tom, že v zmysle § 470 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlhy pomerne znášajú aj ďalšie 2 závetné dedičky. Vytýkala súdu prvej inštancie, že liknavo až "slepo" sa pridržiaval uznesenie o potvrdení dedičstva, pričom v zmysle § 193 C.s.p. nie je viazaný rozhodnutím v dedičskej veci. Za náklady poručiteľovho pohrebu a dlhy tak zodpovedajú aj ďalšie dve závetné dedičky, ktoré takisto z poručiteľovho majetku nadobudli aktíva. Namietala, že žalobkyňa uhradila pohľadávky bez jej súhlasu a proti vôli, uplatňovanú pohľadávku žalobkyňa uhradila dobrovoľne. Záverom namietala nepreskúmateľnosť rozsudku. 3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že tvrdenie, že v zmysle § 193 C.s.p. nie je súd viazaný rozhodnutím v dedičskej veci, je v príkrom rozpore s § 237 ods. 1 a § 238 C.s.p. Považovala za nepravdivé, za absolútne a účelové tvrdenie žalovanej, že uhradila pohľadávky bez súhlasu a proti vôli žalovanej a že nepreukázala, ktorý konkrétny deň boli uhradené náklady na pohreb poručiteľa. Žalovaná ignoruje fakt, kedy bola doložka právoplatnosti fakticky vyznačená v registri súdu, že to nebola ihneď po vydaní uznesenia, ale až dňa 5. 9. 2016, vzápätí listom zo dňa 14. 9. 2016 vyzvala žalovanú na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na čo žalovaná vôbec nereagovala. Žalovanou vznesenú námietku premlčania považovala za rozpornú s dobrými mravmi, nezodpovedajúcu skutkovým a právnym okolnostiam, za absurdnú a právne nepodloženú. Z hľadiska skutkových a právnych okolností k žiadnemu premlčaniu práva nedošlo, nakoľko uznesenie v dedičskom konaní nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 4. 2016 a premlčacia doba plynie až od dňa právoplatnosti súdneho rozhodnutia a podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je 2-ročná, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 21. 12. 2016. Rozsudok považovala za riadne odôvodnený a preskúmateľný. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
5. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa domáha zaplatenia istiny v sume 167,28 eur spolu s úrokom z omeškania na tom skutkovom základe, že dňa 1.7.2016 nadobudlo právoplatnosť Uznesenie Okresného súdu Bratislava V, spis. zn. 1D 895/2008-599, Dnot 2/2009 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Bratislave spis. zn. 14CoD 1/2016-612 zo dňa 29.4.2016, ktorým súd určil všeobecnú cenu majetku poručiteľa, výšku dlhov poručiteľa a čistú hodnotu dedičstva po poručiteľovi. Nadobudnutie dedičstva na aktívach, hnuteľnostiach, právach a pasívach potvrdil v podiele 3/4 závetnej dedičke - žalobkyni a v podiele 1/4 zákonnej dedičke - žalovanej. V čl. VI. súd potvrdil nadobudnutie dedičstva a pod písm. B/ Pasíva špecifikoval v ods. 6/ Pohľadávka Daňového úradu Bratislava, ktorá vznikla z titulu
nedoplatku na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie rok 2008 vo výške 26,72 eur, v ods. 7/ Náklady spojené s pohrebom poručiteľa podľa predložených dokladov po odpočítaní 79,67 eur pohrebného, ktoré uhradila žalobkyňa vo výške 642,40 eur. Poukázala na to, že žalovaná v zmysle § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako dedička zodpovedá za primeraná náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na ňu prešli poručiteľovou smrťou, a to do výšky nadobudnutého podielu 1/4-ny, t.j. vo výške 167,28 eur. Žalobkyňa tieto pohľadávky preukázateľne uhradila, plnila tak aj za žalovanú, ktorá sa tak v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatila a je preto povinná toto bezdôvodné obohatenie žalobkyni vydať. Nesporné bolo, že náklady na pohreb poručiteľa žalobkyňa uhradila v roku 2008 a nedoplatok poručiteľa na daniach žalobkyňa uhradila 18.2.2009. 6. Vzhľadom na vykonané úhrady žalovaná vzniesla námietku premlčania s poukazom na to, že do podania žaloby uplynula subjektívna aj objektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia. Namietala, že pohľadávky žalobkyňa uhradila dobrovoľne, bez jej súhlasu a že si žalobkyňa uplatňuje nárok len voči nej, pričom majetok po poručiteľovi nadobudli aj ostatné dve závetné dedičky. 7. Žalobkyňa si uplatnila proti žalovanej zaplatenie alikvotnej časti nákladov za pohreb poručiteľa, pričom vychádzala z uznesenia vydaného v dedičskom konaní, podľa ktorého bol stanovený podiel žalovanej na nadobudnutí dedičstva, vrátane pasív, v rozsahu 1. V danom prípade nejde o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale o nárok podľa § 470 ods. 2 ObčZ. Povinnosť dediča zaplatiť náklady na pohreb poručiteľa vyplýva priamo z § 470 ObčZ, ide o špeciálnu právnu úpravu, ktorá vylučuje použitie všeobecných ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Priamo v dedičskom rozhodnutí bol stanovený rozsah zodpovednosti žalovanej za náklady poručiteľovho pohrebu. Deľba dlhu poručiteľa tak bola stanovená odlišne od zákonnej zodpovednosti za dlhy poručiteľa vplývajúcej z ust. § 470 ObčZ. Toto uznesenie je pre dedičky, ako účastníčky dedičského konania, podľa § 228 C.s.p. záväzné a taktiež pre konajúci súd v tom, ako bol vyriešený vzťah medzi dedičmi (NS sp.zn. 2 Cz 32/82). V danom prípade premlčacia doba bola 3-ročná a začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvýkrát (§ 101 ObčZ). Rozsahu zodpovednosti žalovanej za náklady na pohreb poručiteľa bol stanovený v uznesení, v ktorom súd potvrdil podiel dedičov na majetku a tým aj ich podiel zodpovednosti za dlhy dedičstva. Žalobkyňa tak až momentom právoplatnosti dedičského rozhodnutia mohla žalobou požadovať od žalovanej zaplatenie nákladov na pohreb poručiteľa v rozsahu stanoveného podielu na dedičstve. 8. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, a pretože právna úprava vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva, predpokladom nadobudnutia dedičstva je, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané. Právoplatné uznesenie súdu má deklaratórnu povahu a spätné účinky ku dňu smrti poručiteľa. Ten, kto zodpovedá za dlhy poručiteľa, ich v rozsahu svojej zodpovednosti preberá v stave, v akom boli v čase smrti poručiteľa. Dedič teda vstupuje do práv a povinností po poručiteľovi v rozsahu, v akom sa viazali k osobe jeho právneho predchodcu. Podľa názoru odvolacieho súdu, vychádzajúc z rozhodnutia uverejneného pod R č. 42/1974, počas konania o dedičstve dedičia ako právni nástupcovia pôvodného dlžníka zodpovedajú za dlhy poručiteľa, ktoré vznikli za jeho života, solidárne a hoci k prechodu poručiteľovho majetku na dedičov dochádza podľa § 460 ObčZ už smrťou poručiteľa, osoba zodpovedajúca za dlhy poručiteľa zaťažujúce dedičstvo je stanovená až právoplatným rozhodnutím súdu, kedy je známy aj podiel zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa. Solidarita dedičov teda končí právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým sa im potvrdzuje nadobudnutie dedičstva. A od tohto okamihu zodpovedajú dedičia za dlhy poručiteľa len do hodnoty nadobudnutého dedičského podielu. 9. Pokiaľ žalobkyňa zaplatila záväzok poručiteľa daňovému úradu, plnila ako solidárne zaviazaný dedič za všetkých dedičov, a na základe rozhodnutia o dedičstve, ktoré je pre dedičov záväzné, jej vzniklo právo požadovať od žalovanej náhradu toho, čo za ňu plnila v rozsahu na ňu pripadajúceho podielu na dedičstve. Trojročná premlčacia doba podľa § 101 ObčZ na uplatnenie regresného práva žalobkyni začala plynúť až právoplatnosťou uznesenia, kedy bol stanovený medzi dedičmi rozsah zodpovednosti za dlhy poručiteľa, a to odlišne ako vyplýva z § 470 ods. 2 ObčZ. Je bez právneho významu, že žalobkyňa plnila dobrovoľne, bez súhlasu žalovanej. 10. Vzhľadom na to, že odvolací súd posúdil námietky žalovanej uvádzané v podanom odvolaní za nedôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny. 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).