Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sa/22/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Janou Raganovou, v právnej veci žalobcu: M. L. J., nar.: XX.XX.XXXX alias M. Q., štátna príslušnosť Srí Lanka, bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, ul. Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, so sídlom Račianska 1523/71, Bratislava, IČO: 30798841, Kancelária Košice, Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Ulič, 067 67 Ulič č. 337, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- SO15-20-022/2021 - ZAV zo dňa 12.08.2021, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa písmeno c) zákona č rozhodol o zaistení žalobcu ako žiadateľa o azyl dňom 12.08.2021 za účelom výkonu administratívneho vyhostenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 12.02.2022 z dôvodu, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Zároveň žalovaný týmto rozhodnutím rozhodol o umiestnení žalobcu do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.

2. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia predmetného rozhodnutia o zaistení a nariadenia jeho prepustenia zo zaistenia. V odôvodnení správnej žaloby uviedol, že má za to, že žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu skutkovému záveru o účelovosti podanej žiadosti o azyl a zároveň vec nesprávne právne posúdil tým, že na vec žiadateľa o azyl neaplikoval celé (novelizované znenie) ustanovenia § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov a teda aj vetu za bodkočiarkou: „ to neplatí ak ide o žiadateľa o azyl.“ Poukázal na skutkový stav predchádzajúci tomuto zaisteniu opísaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Poukázal na žalobcovu žiadosť o udelenie azylu na území SR, ktorú podal z dôvodu obavy o svoj život, pričom doposiaľ nepožiadal o azyl v žiadnej inej krajine. V prípade žiadateľa o azyl platí tzv. prezumpcia proti zaisteniu cudzinca - žiadateľa o azyl a pokiaľ sú k dispozícii také opatrenia akými sú napr. špecializované ubytovacie centrá a zariadenia pre žiadateľov o azyl, potom treba tieto opatrenia uplatniť ako prvé. Vo veci žiadateľa neboli zistené alebo preukázané také skutočnosti, ktoré by bránili uloženiu miernenejšieho alternatívneho opatrenia nahrádzajúceho zaistenie. Taktiež podľa žalobcu neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho ponechanie v zaistení po podaní žiadosti o azyl, či preukazovali výlučnú účelovosť jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu. Vo veci žalobcu teda nemožno vopred a jednoznačne vylúčiť priznanie mu medzinárodnej ochrany minimálne vo forme doplnkovej ochrany z dôvodu hrozby všeobecného neselektívneho násilia voči jednotlivcom. Túto skutočnosť možno považovať za prekážku zaistenia

žalobcu pretože jeho žiadosť o azyl nemožno vyhodnotiť ako zjavne účelovú a teda neboli splnené podmienky pre vydanie napadnutého rozhodnutia a ponechanie žalobcu v zaistení.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.09.2021 popísal skutkový stav vo vzťahu k žalobcovi ako aj úkony, ktoré predchádzali vydaniu napadnutého rozhodnutia. Žalovaný má za to, že žalobca svojím správaním, tým, že sa na území SR zdržiaval neoprávnene preukázal, že nemá skutočný záujem o udelenie azylu na území SR, pretože nepožiadal o udelenie azylu na území SR bezodkladne po vstupe na územie SR, ani počas predvedenia na útvar PZ po zistení jeho neoprávneného pobytu, ani v samotnom konaní o administratívnom vyhostení. Prejavenie vôle nastalo až po skutočnostiach, keď bol žalobca vyrozumený o začatí procesu vybavovania náhradného cestovného dokladu tranzitnou krajinou a jeho skutočným cieľom bolo dostať sa do Nemecka za pomoci služieb prevádzača. Z jeho vyjadrenia vyplýva, že si je vedomý neoprávneného pobytu na území SR. Z tohto je zrejmé, že žiadosť o udelenie azylu z dôvodu obavy o svoj život v domovskej krajine bola podaná iba s cieľom oddialiť alebo zmariť výkon rozhodnutia o návrate a že pokračovanie zaistenia je objektívne nevyhnutné na to, aby sa dotknutá osoba nemohla definitívne vyhnúť svojmu vyhosteniu. Žalovaný mal za to, že žalobca podal žiadosť o udelenie výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie a z tohto dôvodu začal konanie vo veci zaistenia žalobcu podľa ust. § 88a ods. 1 písmeno c) zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný má za to, že zmarenie výkonu administratívneho vyhostenia spočíva najmä v úteku žalobcu, ktorý nepožiadal o udelenie azylu na území SR bezodkladne po vstupe na územie SR ani počas predvedenia na útvar PZ po zistení jeho neoprávneného pobytu, ani v samotnom konaní o administratívnom vyhostení, pričom predpoklad úteku žalobcu potvrdzuje aj jeho výpoveď, kde pri spísaní zápisnice podľa o správnom konaní č. p.: PPZ-HCP- SO19-3-007/2021-ZAV zo dňa 22.06.2021 uviedol : „Cestoval som za pomoci prevádzačov a cieľom mojej cesty bolo Nemecko. Nechcel som sa prihlásiť štátnym orgánom SR. Keď dôjdem do Nemecka moja rodina mala zaplatiť na Srí Lanke okolo 14 500,- EUR). Po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov má žalobca za to, že tu je preukázateľné riziko úteku žalobcu z územia SR. Podľa žalovaného sú naplnené dôvody na zaistenie žalobcu podľa písmeno c) zákona o pobyte cudzincov. Žalobca nemá skutočný záujem o udelenie azylu na území SR a o udelenie azylu požiadal iba zo špekulatívnych dôvodov, aby sa vyhol prípadnému administratívnemu vyhosteniu z územia SR, čo potvrdzuje aj jeho výpoveď zo dňa 22.06.2021. Skutočným cieľom cesty žalobcu bolo Nemecko, kde chcel pracovať. Z jeho vyjadrenia vyplýva aj to, že SR bola len tranzitnou krajinou. Žalovaný pri rozhodovaní zároveň skúmal mieru ohrozenia účelu zaistenia žalovaného. Vzhľadom k osobe žalobcu a jeho doterajšieho správania má správny orgán za to, že prípadným uložením uvedenej povinnosti môže dôjsť k zmareniu sledovaného cieľa a to jeho vyhostenia. Z tohto dôvodu žalovaný nepristúpil k uloženiu alternatívy zaistenia. Žalobca má v ÚPZC zabezpečené všetky životné potreby vrátane ubytovania a poskytovania zdravotnej starostlivosti. Žalovaný prihliadol aj na to, že štátni príslušníci tretích krajín často krát účelovo prejavujú úmysel požiadať o azyl a ak policajný útvar nerozhodol o ich zaistení a umiestnení v ÚPZC, tak títo iba výnimočne absolvujú kompletnú azylovú procedúru a svojvoľne opúšťajú pobytové tábory, pričom ich ďalší pobyt na území SR nie je možné monitorovať. Po svojvoľnom opustení pobytového tábora im je následne ukončené azylové konanie, následkom čoho sa neoprávnene zdržiavajú v štátoch Európskej únie.

4. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a na nariadenom pojednávaní dňa 28.09.2021 podľa a nasledujúce (ďalej len ) postupujúc a zisťujúc neformálne všetko potrebné pre preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že argumentácia žalobcu v správnej žalobe nie je dôvodná a je namieste žalobu podľa zamietnuť.

5. Na nariadenom pojednávaní súd rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť včas a riadne ospravedlnil a v prítomnosti žalovaného, ktorý zotrval na svojom vyjadrení k žalobe.

6. Predmetom konania v tejto veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- SO15-20-022/2021-ZAV o zaistení žalobcu ako žiadateľa o udelenie azylu z dôvodu špecifikovaného v ustanovení § 88 ods. 1 písmeno c) zákona o pobyte cudzincov, a to na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 12.02.2022.

7. Podľa § 2 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.

8. Podľa písmeno c) o pobyte cudzincov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov) policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.

9. Podľa § 88 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny a) v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak 1. existuje riziko jeho úteku, alebo 2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia, b) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia

10. Podľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu 3) nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté.

11. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

12. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.

13. Podľa § 89 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov o druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa odseku 1 rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho pomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia. Povinnosť podľa odseku 1 však nemožno uložiť, ak ide o konanie vo veci administratívneho vyhostenia z dôvodu podľa § 82 ods. 2 písm. a) alebo písm. b).

14. Podľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.

15. Podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov, tento zákona sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy, správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

16. Podľa o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

17. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

18. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

19. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a k nemu sa vzťahujúcej judikatúry ESĽP, môže zaistenie alebo iné zbavenie osobnej slobody cudzinca (napr. vydanie alebo vyhosťovacia väzba) prebehnúť iba v súlade s konaním stanoveným zákonom, pričom táto právna úprava musí mať určitú kvalitu tak, aby jasne a predvídateľným spôsobom vymedzovala podmienky zaistenia alebo iného obmedzenia osobnej slobody a jednak toto zbavenie osobnej slobody musí sledovať Dohovorom vymedzený účel, teda zabrániť nepovolenému vstupu cudzinca na územie alebo realizovať vyhostenie, či vydanie (napr. rozsudky ESĽP zo dňa 25.06.1996 Amuur proti Francúzsku, zo dňa 05.02.2002 Čonka a ďalší proti Belgicku, zo dňa 27.11.2003 Shamsa proti Poľsku, zo dňa 25.01.2005 Singh proti ČR, zo dňa 27.01.2008 Rashed proti ČR, zo dňa 12.02.2009 Nolan a ostatní proti Rusku, zo dňa 19.02.2009 A. a ostatní proti Spojenému kráľovstvu). Rovnako podľa čl. 15 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch v členských štátoch pri navracaní neoprávnene pobývajúcich štátnych príslušníkoch tretích krajín (ďalej len ,,Smernica 2008/115/ES“) môžu členské štáty zaistiť iba štátneho príslušníka tretej krajiny, o ktorého navrátenie prebieha konanie, a to za účelom prípravy návratu alebo výkonu vyhostenia, najmä v prípadoch kde hrozí nebezpečenstvo skrývania alebo dotyčný štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba príprave návratu či uskutočňovania vyhostenia alebo ho inak sťažuje. K zaisteniu je možné prikročiť len vtedy, pokiaľ nemôžu byť v konkrétnom prípade účinne uplatnené iné dostatočné účinné avšak miernejšie donucovacie opatrenia.

20. Pri posudzovaní otázky zaistenia občana tretej krajiny je potrebné vychádzať z toho, že zaistenie cudzinca znamená obmedzenie alebo dokonca v závislosti na povahe, dĺžke, dôsledkoch a spôsobe zaistenia zbavenie jeho slobody. Ide teda o veľmi citeľný zásah do jedného z najvýznamnejších práv jednotlivca. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných nielen zákonom o pobyte cudzincov, ale predovšetkým ústavným poriadkom SR. Podľa čl. 8 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je osobná sloboda zaručená. Podľa čl. 8 ods. 2 Listiny nesmie byť nikto zbavený svojej slobody inak než z dôvodov a spôsobom, ktorý stanoví zákon.

21. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol podľa § 77 ods. 1 a § 82 ods. 1 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky do krajiny pôvodu ktorou je Srí Lanka, a to rozhodnutím Oddelenia hraničnej a cudzineckej polície PZ Topoľa o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-SO19-3-009/2021-ZAV zo dňa 22.06.2021 a podľa § 82 ods. 3 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov mu bol uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky, ako aj na ako aj na územie všetkých členských štátov ktorými sa na účely tohto konania rozumejú Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Cyprus, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Island, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Švédsko, Španielsko, Švajčiarsko a Taliansko na dobu troch rokov, pričom lehota zákazu vstupu začína plynúť dňom vycestovania cez hraničný priechod na vonkajšej hranici podľa § 82 ods. 9 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. Na základe tejto skutočnosti správny orgán - Oddelenie hraničnej a cudzineckej polície PZ Topoľa vydal dňa 23.06.2021 rozhodnutie č.: PPZ-HCP-SO19-11-006/2021-ZAV, ktorým zaistil žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu vyššie označeného administratívneho vyhostenia. Toto zaistenie bolo predĺžené rozhodnutím zo dňa 23.07.2021 číslo PPZ- HCP-SO19-11-017/2021- ZAV podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, ktorým bolo predlžené zaistenie do 23.08.2021. V čase zaistenia žalobcu tento dňa 02.08.2021 v Útvare pre zaistenie cudzincov v Sečovciach požiadal o udelenie azylu. S účinnosťou od 01.08.2021 z dôvodu reorganizačnej zmeny (zrušenie OHK PZ Topoľa k 31.07.2021) prevzal spisový materiál žalovaný, ktorý dňa 12.08.2021 vydal napadnuté rozhodnutie.

22. Z obsahu ustanovenia § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že účelom zaistenia cudzinca je skutočnosť, že ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, ktorý podal žiadosť o udelenie azylu, aj keď existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Jedným z predpokladov postupu podľa uvedeného ustanovenia je, že žalobca bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. Správny súd konštatuje, že zaisteniu žalobcu predchádzalo rozhodnutie žalovaného, ktorým bol žalobca administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky z dôvodu, že má neoprávnený pobyt na jej území (§ 82 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov). V rozhodnutí o administratívnom vyhostení správny orgán neurčil lehotu na vycestovanie cudzinca a zároveň vylúčil odkladný účinok odvolania proti tomuto rozhodnutiu, čím predmetné rozhodnutie jeho doručením nadobudlo vykonateľnosť.

23. Žalobca bol preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zaistený podľa § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov ako žiadateľ o azyl, pričom o udelenie azylu požiadal až po tom, ako prebehlo konanie o administratívnom vyhostení a to v priebehu trvania jeho zaistenia v ÚPZC Sečovce. Predchádzajúcim rozhodnutím žalovaného bol žalobca zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov za účelom výkonu rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca požiadal o udelenie azylu, musel žalovaný, k jeho zaisteniu došlo podľa § 88a zákona o pobyte cudzincov. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný mal za to, že v prípade žalobcu je daný dôvod na jeho zaistenie podľa písm. c/ príslušného zákonného ustanovenia, teda, že existuje dôvodné podozrenie, že cudzinec podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.

24. Žalobca v konaní namietal nesprávne právne posúdenie (žalobný dôvod podľa ust. písmeno c) ) a nesprávny skutkový záver ohľadom účelovosti žalobcovej žiadosti o azyl (žalobný dôvod podľa ust. písmeno e) a ).

25. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu prechádzalo a po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že žalovaný postupoval správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými, pre posúdenie predmetnej veci rozhodujúcimi skutočnosťami, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. V jeho postupe neboli zistené také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia.

26. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho skutkového záveru s touto sa súd nestotožňuje a táto námietka nebola v konaní dôvodná. Súd má za to, že žalovaný správne vyhodnotil dôkazy získané v konaní a správne vyhodnotil žiadosť žalobcu o udelenie azylu ako účelovú a špekulatívnu s cieľom vyhnúť sa administratívnemu vyhosteniu z územia SR. Podľa názoru súdu (v súlade s názorom žalovaného správneho orgánu) žalobca pôvodne nemal úmysel požiadať o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, pretože takémuto jeho následnému postupu nezodpovedajú prvotné informácie, ktoré poskytol v rámci správneho konania - jeho vyjadrenie v zápisnici zo dňa 22.06.2021 č. PPZ- HCP-SO19-3-007/2021-ZAV, kde uviedol, že: „Dôvodom môjho odchodu bol strach o život. Môj život bol ohrozený teroristickou skupinou, ktorá sa pohybuje v mojej krajine. Chcem ísť do Nemecka a tam pracovať. Nechcel som sa prihlásiť štátnym orgánom SR, lebo mojou cieľovou krajinou je Nemecko. Za cestu som zaplatil 1 500,- USD. Cestu mi zorganizoval priateľ mojej manželky. Keď dôjdem do Nemecka, moja rodina mala zaplatiť na Srí Lanke okolo 14 500,- EUR. Nežiadam o azyl na území SR).“ Na túto svoju výpoveď sa odvolal aj vo svojej výpovedi do zápisnice v konaní o zaistení zo dňa 23.06.2021 č. PPZ - HCP-SO19-11-004/2021-ZAV. Z takéhoto správania sa (prvotné vyjadrenie k dôvodom opustenia krajiny a k jeho ceste, odvolanie sa na tieto skutočnosti a až následná žiadosť o udelenie azylu počas prípravy administratívneho vyhostenia) ako aj z jeho zámeru dostať sa do Nemecka možno uzavrieť, že o udelenie azylu na území Slovenskej republiky žalobca požiadal rýdzo z dôvodu oddialenia administratívneho vyhostenia, pričom je nepochybné, že v jeho prípade existuje vykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení, ktoré žalobcovi stále hrozí a jednou z možností ako dočasne pozastaviť, je práve žiadosť o udelenie azylu. Rovnako je nepochybné, že v prípade, ak by

žalobca nepožiadal o azyl, zo strany príslušného správneho orgánu by bolo pokračované v realizácii jeho administratívneho vyhostenia. Vzhľadom k takémuto záveru o účelovosti žiadosti o udelenie azylu, ktorý bol podľa súdu správny, správne žalovaný zaistil žalobcu podľa ust. § 88a ods. 1 písmeno c) zákona o pobyte cudzincov.

27. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne právne posúdenie tým, že žalobca neaplikoval celé znenie ustanovenia § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov ani túto námietku súd po preskúmaní administratívneho spisu nepovažoval za dôvodnú. V kontexte na vyhodnotenie žiadosti žalobcu o azyl ako účelovej a špekulatívnej by nebolo účelné a hospodárne uloženie alternatívnych opatrení, nakoľko by vzhľadom na zámer žalobcu dostať sa do Nemecka (čo jasne vyplýva z jeho výpovedí) došlo k zmareniu sledovaného cieľa a k jeho vyhosteniu. Súd má za to, že žalovaný správne prihliadol aj na doterajšiu prax, kedy pri využití alternatív zaistenia žiadatelia o azyl opúšťajú azylové zariadenia a neabsolvujú celú azylovú procedúru a následne sa neoprávnene zdržiavajú na území Európskej únie. S cieľom predísť takémuto nežiaducemu javu v súlade so správnym vyhodnotením účelovosti žalobcovej žiadosti o azyl správne vec žalovaný právne posúdil, keď nevyužil alternatívy zaistenia a ponechal žalobcu v zaistení. Takýto postup žalovaného je aj v súlade so Smernicou Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu, kde v zmysle článku 8 bod 3 písmeno d) tejto Smernice: „ak je žiadateľ zaistený a vzťahuje sa na neho konanie o návrate podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, s cieľom pripraviť návrat a/alebo výkon vyhostenia a príslušný členský štát môže na základe objektívnych kritérií vrátane skutočnosti, že žiadateľ už mal prístup ku konaniu o azyle, doložiť, že existuje odôvodnené podozrenie, že žiadateľ žiada o medzinárodnú ochranu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť vykonanie rozhodnutia o návrate.“

28. Podľa názoru súdu účel zaistenia žalobcu (výkon administratívneho vyhostenia) u žalobcu naďalej trvá, aj keď vzhľadom na ním podanú žiadosť o azyl dočasne nie je možné toto rozhodnutie vykonať. Zákonodarca podaniu žiadosti o azyl zaisteným cudzincom nepriradil absolútnu prioritu, pretože v príslušných ustanoveniach zákona o pobyte cudzincov s podaním takejto žiadosti o azyl nie je spojená povinnosť zastavenia konania o administratívnom vyhostení. Z ustanovenia § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov výslovne vyplýva, že (vo vzťahu k prebiehajúcemu zaisteniu) podanie žiadosti o udelenie azylu nie dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje aj na § 77 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, ktoré ustanovenie spája s podaním žiadosti o azyl zaisteným cudzincom iba spočívanie vykonávania rozhodnutia o administratívnom vyhostení.

29. Záverom správny súd konštatuje, že zaistenie žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c/ Zákona o pobyte cudzincov vzhľadom na vyššie uvedené je v súlade s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru a s poukazom na nedôvodnosť žalobných námietok aj účelné a efektívne.

30. Súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu žalobcu podľa ako nedôvodnú zamietol.

31. Podľa ust. správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

32. Podľa ust. žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

33. O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne účelné trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.